1Sfk/23/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:1018200444.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-6S/51/2018
- IČS
- 1018200444
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): My Piano s.r.o., Eburystreet 33, SW1W0NY LONDON, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, (v období od: 19.03.2013 do: 31.12.2019 so sídlom Tichá 6820/33, 811 02 Bratislava, IČO: 47075384), právne zastúpeného: IVANOVIČ LEGAL s.r.o., so sídlom Štúrova 11, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 02, IČO: 54434556, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100116203/2018 zo dňa 15. januára 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-6S/51/2018 -118 zo dňa 07. decembra 2023, takto
rozhodol:
I. Kasačné konanie sa zastavuje. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Správny súd v Bratislave rozsudkom č. k. BA-6S/51/2018 - 118 zo dňa 07.12.2023 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) zamietol správnu žalobu žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. 100116203/2018 zo dňa 15.01.2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 102120989/ 2017 zo dňa 06.10.2017. Predmetným rozhodnutím Daňový úrad Bratislava určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 6600 eur, znížil nadmerný odpočet zo sumy 7995,11 eur na sumu 1395,11 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2015. 2. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť. Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) bola predmetná vec predložená dňa 14.06.2024, bola náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Sfk/23/2024. 3. Kasačný súd skúmal predovšetkým splnenie procesných podmienok na vecné prejednanie kasačnej sťažnosti. Po preskúmaní veci kasačný súd dospel k záveru, že konanie o kasačnej sťažnosti je potrebné zastaviť z dôvodu nedostatku procesnej podmienky konania na strane sťažovateľa. 4. Podľa § 25 SSP, prvej vety: „Ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii.“
5. Podľa § 35 ods. 1 SSP: „Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, orgán verejnej správy a ten, komu ju zákon priznáva.“ 6. Podľa § 97 SSP: „Ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).“
7. Podľa § 99 písm. b) SSP: „Správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1.“ 8. Podľa § 452 ods. 1 SSP: „Na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.“
9. Podľa § 64 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“): „Ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.“
10. Procesné podmienky predstavujú základné predpoklady na to, aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej, pričom je možné ich rozdeliť do štyroch základných skupín: 1. procesné podmienky na strane správneho súdu, 2. procesné podmienky na strane účastníkov konania, 3. vecné procesné podmienky a 4. negatívne procesné podmienky.
11. Medzi procesné podmienky na strane účastníkov konania zaraďujeme procesnú subjektivitu, procesnú spôsobilosť, povinnosť zastúpenia, spôsobilosť byť zástupcom a plnomocenstvo zástupcu účastníka konania. Procesná subjektivita vyjadruje spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 35 SSP). Procesná subjektivita žalobcu (sťažovateľa) v správnom súdnom konaní predstavuje jednu z najzásadnejších procesných podmienok na strane účastníka konania, ktorá je odvodená od existencie právnej subjektivity žalobcu. Procesnou subjektivitou disponuje len taká právnická osoba v procesnom postavení žalobcu, ktorá má spôsobilosť byť nositeľom práv a povinností (§ 35 SSP). Na to, či sú procesné podmienky konania splnené, prihliada súd (správny súd i kasačný súd) v zmysle § 97 SSP ex officio, v zásade kedykoľvek v každom štádiu správneho súdneho konania.
12. Z výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky vedeného Mestským súdom Bratislava III, oddiel: Sro, vložka číslo: 88093/B, kasačný súd zistil, že dňa 01.01.2020 došlo k výmazu sťažovateľa ako obchodnej spoločnosti z dôvodu „výmaz po prenesení sídla do iného členského štátu EÚ, Eburystreet 33, SW1W0NY LONDON, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska“.
13. Z hľadiska právnej istoty kasačný súd vo výzve zo dňa 07. októbra 2025 oznámil právnemu zástupcovi sťažovateľa svoje zistenia a zároveň ho vyzval, aby sa do 10 dní odo dňa doručenia tejto výzvy k uvedeným skutočnostiam vyjadril a preukázal, že sťažovateľ ako obchodná spoločnosť má právnu subjektivitu alebo či má právneho nástupcu.
Uvedené skutočnosti žiadal kasačný súd podložiť relevantnými listinami. Kasačný súd zároveň poukázal na príslušné zákonné ustanovenia odôvodňujúce zastavenie konania v prípade zániku sťažovateľa. 14. Predmetná výzva bola právnemu zástupcovi sťažovateľa doručená fikciou dňa
23.10.2025. Právny zástupca sťažovateľa sa v ustanovenej lehote, t. j. do dňa 03.11.2025 nevyjadril. Kasačný súd konštatuje, že práva sťažovateľa, ako účastníka konania, zostali zachované, nakoľko bol na preukázanie právnej subjektivity vyzvaný, avšak do dňa rozhodnutia prejednávanej veci sa nevyjadril.
15. Z vyššie uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru, že sťažovateľ nepreukázal procesnú subjektivitu v zmysle § 35 ods. 1 SSP. Keďže ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky kasačného konania, bez naplnenia ktorej nie je možné v konaní ďalej pokračovať, kasačný súd v zmysle § 452 ods. 1 SSP v spojení s § 99 písm. b) SSP uznesením rozhodol o zastavení kasačného konania bez vecného prejednania kasačnej sťažnosti. 16. K zrušeniu napadnutého rozsudku na základe kasačnej sťažnosti žalobcu kasačný súd nepristúpil z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že v čase jej podania mal právnu a procesnú subjektivitu (k výmazu žalobcu ako obchodnej spoločnosti došlo dňa 01.01.2020, kasačná sťažnosť bola žalobcom podaná dňa 24.01.2024), a tak na podanie kasačnej sťažnosti z jeho strany nemohlo byť prihliadané. Rovnako kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že kasačné konanie predstavuje mimoriadny opravný prostriedok v správnom súdnictve a preto neumožňuje kasačnému súdu nahrádzať úlohu správneho súdu. Kasačný súd za vyššie uvedenej situácie tak nemal inú možnosť, ako postupovať v zmysle príslušnej právnej úpravy a konanie zastaviť. 17. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd v zmysle § 467 ods. 1 v spojení s § 170 písm. b) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže došlo k zastaveniu kasačného konania. 18. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 147 ods. 2 a § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 26. novembra 2025