1Sfk/24/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): BlackBerry, s.r.o., so sídlom Žižková 9, 811 02 Bratislava, IČO: 47154675, právne zastúpený MENKE LEGAL s. r. o., so sídlom Gorkého 3, 811 01 Bratislava, IČO: 47258799, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101870302/2020 zo dňa 30.11.2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/154/2020 zo dňa 18.05.2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/154/2020 zo dňa 18.05.2021 mení tak, že rozhodnutie žalovaného 101870302/2020 zo dňa 30.11.2020 zrušujea vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na plnú náhradu trov konania pred krajským súdom, ako aj trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi finančnej správy

2. Rozhodnutím č. 101870302/2020 zo dňa 30.11.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) žalovaný postupom podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správcu dane.

b) z dodávateľských faktúr č. 20190111 a 20190113 od spoločnosti MS MEDIA Consult s.r.o. (v súčasnosti SCP invest international, s. r. o.), IČO: 48080071 (ďalej aj „MS MEDIA Consult“) v sume 8.000,00 eur za odvysielanie spotov na LED TV „3. Zimná Minirally Levoča 2019“ a „A-Team poďakovanie partnerom sezóna 2018“ a c) z dokladov za nákup tovarov a služieb vzťahujúcich sa k motoristickým podujatiam v sume 6.269,29 eur.

fakturovaných služieb spoločnosťou Talias; b) vo vzťahu k faktúram od MS MEDIA Consult neboli splnené podmienky podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, pretože žalobca neodôvodnil ekonomický účel obstarania týchto plnení a nepreukázal ich následné použitie na uskutočňovanie svojich zdaniteľných plnení.

šírenie loga - informácie o podporovateľovi (sponzorovi) danej aktivity, kedy sponzorovi ani prijímateľovi sponzoringu nevznikajú nijaké daňové práva a povinnosti.

5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“) a navrhol napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím správcu dane zrušiť a vrátiť vec správcovi dane na ďalšie konanie.

7. V úvode napadnutého rozsudku poukázal krajský súd na ustálenú rozhodovaciu prax týkajúcu sa rozloženia dôkazného bremena v daňovom konaní. Prízvukoval, že ak daňové a účtovné doklady (faktúry, zmluvy, doklady o úhrade a pod.) neodrážajú materiálne plnenie, nemôže byť žalobcovi priznané právo na odpočet DPH. Ak správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybní deklarovaný zdaniteľný obchod, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil, inak nie je možné priznať nárok na odpočítanie dane.

eur. Rovnako ani sám žalobca nevedel uviesť bližšie okolnosti ohľadne danej dodávky a nepredložil taký doklad, ktorý by bezpochyby preukazoval reálne vykonanie dodávky spoločnosťou Talias. V nadväznosti na uvedené krajský súd skonštatoval, že všetky tieto skutočnosti oprávnene navodzujú vznik pochybností správcu dane o reálnom uskutočnení dodania tovaru žalobcovi spoločnosťou Talias, ktoré žalobca nevyvrátil.

9. Vo vzťahu k odmietnutiu odpočtu dane z dokladov z nákupu tovarov a služieb k motoristickým podujatiam [viď body 3 a 4, písm. c)] z dôvodu, že ide o sponzoring a nie reklamu, krajský súd rozsiahlo poukazoval na rozdiel medzi účelom reklamy a sponzoringu. Akcentoval, že sponzorský odkaz má funkciu informačnú, kým reklama má funkciu propagačnú a presvedčovaciu. Argumentoval, že základným účelom sponzoringu je vytvorenie dobrého mena právnickej či fyzickej osoby (tzv. goodwill). Sponzoring slúži skôr k propagácii firmy a jeho primárnym cieľom nie je nabádať ku kúpe konkrétneho výrobku, tovaru alebo

10. Napokon, ako správny označil krajský súd aj záver daňových orgánov ohľadne neuznania odpočtu z faktúr od dodávateľa MS MEDIA Consult za odvysielanie spotov [viď body 3 a 4, písm. b)], keďže pri deklarovaných zdaniteľných plneniach neboli splnené podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Žalovaný a správca dane správne zistili, že spoty mali v podstate informačný charakter, neboli na nich prezentované žiadne tovary, výrobky či služby, ktoré by poskytoval žalobca alebo jeho obchodní partneri. Žalobca neodôvodnil účel obstarania týchto plnení, nepreukázal ani ich následné použitie na uskutočňovanie svojich zdaniteľných plnení. Pri prvej faktúre správne uzavreli, že nebolo preukázané, že by žalobca bol usporiadateľom pretekov, kedy by mu z takejto činnosti vyplynuli príjmy a pri druhej faktúre rovnako nebolo preukázané dosiahnutie príjmov na základe takéhoto výdavku. Žalobca v prípade pochybností, o ktorých vedel, musel preukázať daňovému úradu tvrdené skutočnosti, ale svoju dôkaznú povinnosť si nesplnil.

Je len a len na žalobcovi, akými skutočnosťami (dôkazmi) preukáže reálnosť sporných obchodov. Z tohto dôvodu bola podľa krajského súdu nedôvodná aj námietka týkajúca sa neúmerného zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom. Krajský súd pripomenul aj zásadu poctivého obchodného styku. Uviedol, že za stavu, že žalobca podstúpi riziko a začne obchodovať s nedôveryhodným subjektom, musí si byť vedomý toho, že na preukázanie reálnosti dodávok od takejto spoločnosti bude musieť správcovi dane predložiť také dôkazy, ktoré reálnosť dodávok bez akýchkoľvek pochybností potvrdia.

poriadku. Krajský súd zdôraznil, že predmetom prieskumu v tomto konaní je konkrétne rozhodnutie správcu dane a žalovaného a správny súd nemôže v tomto konaní posúdiť rozhodnutie správcu dane, ktoré nie je predmetom tohto konania. Súčasne však uviedol, že z nesporných tvrdení žalovaného aj žalobcu bolo preukázané, že v uvedených prípadoch opätovne prebiehajú daňové kontroly, pričom tieto neboli ešte ukončené.

III. Konanie na kasačnom súde

14. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP. Žiadal, aby kasačný súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správcu dane a vec vráti správcovi dane na ďalšie konanie. Alternatívne žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie krajskému súdu. Požiadal tiež o náhradu trov konania.

rovnako. Mal za to, že rozhodnutia žalovaného a správcu dane sú nepreskúmateľné ako aj nezákonné z dôvodu nerešpektovania základnej zásady daňového konania „v skutkovo zhodných prípadoch rozhodovať rovnako“ uvedenej v § 3 ods. 9 Daňového poriadku a následne i porušenia princípu právnej istoty. Sťažovateľ ešte v odvolaní namietal, že iný správca dane (Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Lučenec, ktorý vykonal u sťažovateľa daňovú kontrolu za máj 2018, a Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen, ktorý vykonal u sťažovateľa daňovú kontrolu za júl 2018) nezistili rozdiel na DPH.

súdu, že nemá právomoc posúdiť predchádzajúce rozhodnutia správcov dane, s ktorými je preskúmavané rozhodnutie v rozpore. 16. Ďalej sťažovateľ namietal, že napadnutý rozsudok ako aj rozhodnutia daňových orgánov vychádzajú tiež z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné aj čo do hmotnoprávneho posúdenia dôvodnosti ním uplatneného nároku na odpočet DPH.

nemohlo posudzovať na ťarchu sťažovateľa. 18. K posúdeniu otázky sponzoringu uviedol, že zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame nevyžaduje, aby na základe určitej reklamy získal jej objednávateľ nových zákazníkov, keďže rovnako efektívne môže reklama pôsobiť napríklad aj voči existujúcim zákazníkom.

Ak by sa na otázku použiteľnosti reklamy na zdaniteľné obchody nazeralo výlučne spôsobom jej efektívnosti, potom by sa úspešnosť reklamy stala kritériom pre odpočet DPH nad rámec zákonom stanovených podmienok. 19. Podľa sťažovateľa si krajský súd nesprávne osvojil názor správcu dane a žalovaného, že zverejnenie loga na pretekárskych autách na športovom podujatí nespĺňa kritéria reklamy, nakoľko nemá vypovedaciu hodnotu k nejakému výrobku alebo službe, ktoré odberatelia sťažovateľa v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytujú. Sťažovateľ trval na tom, že

spoločnosti. Neobstojí argumentácia krajského súdu, že činnosť sťažovateľa nie je medzi verejnosťou tak všeobecne známa, že by zo samotného loga diváci nemali mať aspoň všeobecnú informáciu o produktoch a službách, ktoré poskytuje. Potenciálny zákazník si môže ďalšie informácie o spoločnosti zistiť na internete. Nie je pravdivé tvrdenie, že uvedenie loga nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu. Sťažovateľ dodal, že nebolo v jeho záujme poskytovať akékoľvek sponzorské plnenie spôsobom, ako to uzavrel správca dane a žalovaný, ale mal záujem práve o dodanie reklamného plnenia s cieľom uplatnenia produktov alebo služieb na trhu, k čomu smerovalo aj uzatvorenie rámcovej zmluvy, čo v konaní riadne preukázal.

služieb. 21. Záverom sťažovateľ namietal, že v otázke sponzoringu a reklamy existujú rozdielne rozhodnutia, no krajský súd nevysvetlil, prečo neaplikoval/odklonil sa od rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/64/2016 zo dňa 06.03.2018, na ktorý poukazoval sťažovateľ. 22. Žalovaný v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.

24. K námietke o nerešpektovaní základnej zásady daňového konania uvedenej v § 3 ods. 9 Daňového poriadku žalovaný dodal, že ustanovenia Daňového poriadku tvoria komplexný a ucelený celok, ktorý je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti. Ak by aj nastala situácia, že v prípade predchádzajúcej daňovej kontroly správca dane nepostupoval v súlade s ďalšími zásadami vyjadrenými v § 3 Daňového poriadku a nechránil záujmy štátu a obcí, nie je možné takýto postup považovať za určujúci pre ďalšie daňové kontroly za iné zdaňovacie obdobia. Tým by sa nezákonný postup stal základom pre ďalšie daňové konania.

26. Prejednávaná vec bola dňa 13.10.2021 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“) a bola náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Sfk/24/2021.

28. Predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci sú rozhodnutia daňových orgánov o vyrubení rozdielu na DPH sťažovateľovi s tým, že a) odpočet dane z faktúr od dodávateľa Talias prevažne za služby administratívnej a technickej podpory motoristických podujatí nebol uznaný z dôvodu nesplnenia podmienok stanovených v § 49 ods. 1 a 49 ods. 2 písm. a) zákona DPH, keďže sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno v otázke, že tieto služby mu deklarovaný dodávateľ reálne dodal, b) odpočet dane z faktúr od dodávateľa MS MEDIA Consult za odvysielanie spotov prezentujúcich obchodné meno sťažovateľa a jeho odberateľov i motoristické podujatie nebol uznaný z dôvodu nesplnenia podmienok stanovených v § 49 ods. 2 zákona DPH, keďže sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno v tom, že tieto služby použil na účely vlastných ekonomických plnení a c) odpočet dane z výdavkov na nákup tovarov a služieb k motoristickým podujatiam, ktorými sťažovateľ uhrádzal náklady pretekárovi a odberateľom zasa fakturoval reklamné služby za polep loga odberateľov na pretekárskom vozidle, nebol uznaný takisto z dôvodu nesplnenia

z dôvodu, že sa s námietkou odklonu nevysporiadal, čo má viesť automaticky k jeho zrušeniu. 30. Kasačný súd podotýka, že sťažovateľ kasačnú sťažnosť rámcuje len v rozsahu dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP] a odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu [§ 440 ods. 1 písm. h) SSP]. V rámci sťažnostných bodov však tiež tvrdí, že rozhodnutie krajského súdu je vo vymedzených otázkach nepreskúmateľné (najmä vo vzťahu k žalobnej námietke porušenia zásady rozhodovať v skutkovo obdobných prípadoch rovnako), čo predstavuje dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP.

31. Vo vzťahu k dodávkam od Talias bolo dôvodom odopretia práva na odpočet dane sťažovateľovi nepreukázanie skutočnosti, že deklarované plnenia skutočne dodal tento dodávateľ. Kasačný súd z administratívneho spisu zistil, že predmetom dodaní od Talias pre sťažovateľa boli služby administratívnej a technickej podpory v súvislosti s motoristickými podujatiami.

Nepreukázal však tieto skutočnosti s tým, že doklady odovzdal novému majiteľovi (kedy spoločnosť predal už mesiac po kontrolovanom zdaňovacom období zahraničnému spoločníkovi z ČR). Predmet plnení svedok stručne charakterizoval, označil tiež konkrétne motoristické podujatia, uviedol, že plnenia boli poskytnuté subdodávateľsky a on ich vykonanie len kontroloval, neoznačil však žiadne konkrétne fyzické osoby, ktoré práce vykonali. Uviedol síce, že jej najväčším dodávateľom bola spoločnosť Enviro support s.r.o., ktorú zastupoval W. N., nepotvrdil však, že bola aj subdodávateľom plnení pre sťažovateľa, a preto správca dane nevykonával v tomto smere ďalšie dokazovanie. Ďalej svedok uviedol, že súpis prác neexistuje, cena bola dohodnutá po podujatí. Talias nemala personálne a technické prostriedky potrebné pre uskutočnenie deklarovaných plnení. 32.

Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Primárne tak leží dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, keďže on je iniciátorom odpočítania DPH. K problematike následného presúvania a prelievania dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane sa výstižne vyjadril aj Ústavný súd SR príkladmo v uznesení sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14.11.2018: „Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.“

34. Kasačný súd konštatuje, že daňové orgány uvedenými tvrdeniami a dôkazmi vzniesli konkrétne a odôvodnené pochybnosti o hodnovernosti sťažovateľom predložených dokladov, čím preniesli dôkazné bremeno späť na sťažovateľa. Úlohou sťažovateľa bolo predložiť alebo navrhnúť ďalšie dôkazy, ktoré by dôveryhodnosť transakcie obnovili. Sťažovateľ aj v kasačnej sťažnosti zotrvával na svojom tvrdení, že dôkazné bremeno uniesol tým, že služby od Talias boli riadne objednané, vykonané a zaplatené, čo riadne preukázal. Odvolával sa na to, že priradil jednotlivé faktúry, odôvodnil účel obstarania plnení z nich a preukázal ich následné použitie, o čom predložil veľké množstvo obrazových dôkazov. Kasačný súd však konštatuje, že skutočnosť, či plnenia skutočne poskytol deklarovaný dodávateľ (alebo iný dodávateľ majúci status platiteľa dane) v konaní nebola dostatočne preukázaná a v tejto otázke sťažovateľ po prenesení dôkazného bremena späť na neho toto neuniesol.

35. K tvrdeniu sťažovateľa, že „výpoveď svedka Dušana Kubicu s ohľadom na ostatné doklady predložené Žalobcom pri daňovej kontrole nemožno považovať za jednoznačný a nevyvrátiteľný dôkaz o nerealizovaní služieb zo strany spoločnosti Talias s.r.o.“ kasačný súd uvádza, že nie je úlohou správcu dane jednoznačne a bezpochyby preukazovať nerealizovanie služieb zo strany deklarovaného dodávateľa. Skutočnosti na strane dodávateľa vzbudili na strane správcu dane dôvodné pochybnosti a povinnosť vyvrátiť ich mal navrhnutím ďalších dôkazov práve sťažovateľ. Obdobne aj v rozsudku sp. zn. 1Sžf/81/2015 zo dňa 01.12.2016 vyslovil Najvyšší súd SR, že: „správca dane nie je povinný dokazovať neexistenciu zdaniteľného plnenia, pokiaľ sa daňovému subjektu nepodarí presvedčivo preukázať jeho

36. V súvislosti s námietkou, že za následné konanie dodávateľa sťažovateľ nezodpovedá, možno odkázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/4/2016 zo dňa 25.04.2017, podľa ktorého „nemožnosť preveriť uskutočnenie predmetných plnení u dodávateľov, resp. subdodávateľov žalobcu, a to v dôsledku prevodu obchodných podielov a výmene konateľov v týchto spoločnostiach, sťažila dôkaznú situáciu žalobcovi, nie správcovi dane, ktorý na základe vyššie opísaných zistení oprávnene spochybnil reálnosť deklarovaných plnení.

38. Kľúčovou právnou otázkou v tejto súvislosti bolo, či vo vzťahu k plneniam od MS MEDIA Consult a vynaloženým výdavkom za nákup tovarov a služieb k motoristickým podujatiam sťažovateľ použil prijaté plnenia na účely vlastnej ekonomickej činnosti v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH. Kým krajský súd v zhode s názormi daňových orgánov uviedli, že prezentácia obchodného mena či loga sťažovateľa alebo odberateľov nie je reklamou a nárok na odpočet nevzniká, sťažovateľ namietal, že jednoznačne ide o reklamu a právo na odpočet dane mu vzniká.

40. Sťažovateľ si pritom uplatnil právo na odpočet dane jednak z výdavkov za nákup tovarov a služieb v súvislosti s prípravou motoristických podujatí a jednak z faktúr za odvysielanie televíznych spotov poskytnutých MS MEDIA Consult, konkrétne spotu propagujúceho motoristické podujatie, na ktorom mal sťažovateľ poskytovať reklamné služby, a spotu, v ktorom sťažovateľ ďakoval svojim partnerom za predchádzajúcu motoristickú sezónu a vyobrazoval aj svoje logo.

bol dosiahnutý príjem. Bez ohľadu na to, či je toto plnenie s ohľadom na svoje špecifiká reklamou, sponzoringom, alebo ním zmluvné strany sledovali iný účel, pri uplatnení režimu dane z pridanej hodnoty môže ísť len o dodanie služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť, pretože služba bola poskytnutá sťažovateľovi za protihodnotu v tuzemsku dodávateľom, ktorý konal v postavení zdaniteľnej osoby. Pre vznik práva na odpočítanie dane je rozhodujúce, či táto služba priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou činnosťou ako súčasť všeobecných ekonomických nákladov podniku.“

známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla (§ 38 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii). Napriek tomu, že uvedené definície majú pre daňové účely len orientačnú funkciu, je z nich zrejmé, že sponzoring je rovnako ako reklama z pohľadu daňového subjektu investíciou, ktorej protihodnotou je aj poskytnutie služby vo forme verejnej prezentácie daňového subjektu alebo jeho produktu. Táto služba teda napĺňa aj znaky reklamy, hoci možno konštatovať, že popri reklamnej zložke je primárnym cieľom sponzorovania podpora sponzorovanej aktivity.

43. Pretaviac závery vyššie uvedeného judikátu Najvyššieho správneho súdu SR a spomenutých právnych východísk do skutkových okolností prejednávanej veci konštatuje kasačný súd nasledovné. 44. V situáciách, kedy sťažovateľ poskytoval svojím odberateľom odplatnú službu spočívajúcu v zabezpečení umiestnenia ich loga na pretekárske vozidlo, je potrebné konštatovať, že táto je zdaniteľným plnením na účely DPH v zmysle vyššie citovaného judikátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/31/2019. Nemožno sa preto stotožniť so záverom daňových orgánov, že sťažovateľ nepoužil prijaté plnenia na vstupe na účely svojich zdaniteľných plnení na výstupe, keďže odplatné zabezpečenie umiestnenia či uvedenia loga odberateľov nepochybne je odplatnou službou a zdaniteľným plnením sťažovateľa na výstupe. V tomto prípade dokonca obsah a efektívnosť reklamy sťažovateľ ani priamo neurčoval a ešte o to menej by bolo od daňového subjektu legitímne a spravodlivé požadovať, aby sa výsledná efektívnosť reklamy odberateľa stala podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane pre dodávateľa

sťažovateľa. Obdobne nemožno konštatovať ani to, že propagácia samotného loga sťažovateľa (či už formou polepu na pretekárskom vozidle alebo odvysielaním v spote) a priori nemôže mať súvis s ďalšími zdaniteľnými plneniami sťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou

46. Na účely právneho posúdenia, či si daňový subjekt môže odpočítať DPH z prijatej služby (od MS MEDIA Consult) teda nie je rozhodujúce, či túto službu správca dane zadefinuje len ako propagáciu loga alebo reklamu, ale musí sa skúmať súvis s plneniami na výstupe alebo celkovou hospodárskou situáciou daňového subjektu. Rovnako, na účely právneho posúdenia, či si daňový subjekt môže odpočítať DPH z prijatých tovarov a služieb vo vzťahu k sponzorovaným motoristickým podujatiam nie je rozhodujúce, či túto službu správca dane posúdi ako sponzoring alebo reklamu. Aj sponzorský odkaz je formou reklamy, hoci protihodnota zaň plní aj iné funkcie. V prípade prezentácie loga odberateľov, ktorú sťažovateľ zabezpečuje odberateľom za odplatu ako službu, je použitie plnení na vstupe na účely zdaniteľných plnení na výstupe zrejmé. V iných prípadoch propagácie je potrebné vyhodnotiť súvis s ďalšími zdaniteľnými plneniami sťažovateľa alebo s jeho celkovou hospodárskou

48. Nakoľko uvedenou vadou nesprávneho právneho posúdenia veci trpia už rozhodnutia daňových orgánov, pristúpil kasačný súd k zmene rozsudku krajského súdu tak, že zrušuje rozhodnutie žalovaného a vec mu vracia na ďalšie konanie. C. Porušenie § 3 ods. 9 Daňového poriadku

50. Z vyššie uvedeného plynie, že žalovaný i správca dane sa v ďalšom konaní a pri vydávaní ďalších rozhodnutí vo veci vysporiadajú aj s namietanou odlišnou rozhodovacou praxou vyššie naznačeným spôsobom (samozrejme v prípade jej aktuálnosti, keďže v namietaných veciach boli začaté opätovné daňové kontroly).

52. S odkazom na vyššie konštatované závery kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 462 ods. 2 SSP, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia nenaplnenia podmienok odpočítania DPH podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH z plnení dodaných sťažovateľovi. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného, viazaného právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku, opätovne preskúmať nárok na odpočítanie dane z faktúr od MS MEDIA Consult ako aj uplatnených výdavkov za nákup tovarov a služieb k motoristickým podujatiam.

súde. O výške náhrady trov konania na krajskom súde a kasačnom súde rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 54.

V Bratislave dňa 27. októbra 2023