1Sfk/25/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): DIAMON, s.r.o., so sídlom Scherffelova 53/3017, 058 01 Poprad, IČO: 36478628, právne zastúpeného: ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS s. r. o., advokátske spoločenstvo so sídlom Hurbanova 1243/18, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36861251, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100478889/2021 zo dňa 23. marca 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/27/ 2021-137 zo dňa 6. októbra 2022, takto

rozhodol:

I. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta. II. Kasačná sťažnosť sa zamieta. III. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

2. Na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vydal správca dane rozhodnutie č. 101669170/2020 zo dňa 04.11.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu dane“), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 65.290,85 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2017. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100478889/2021 zo dňa 23.03.2021 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) tak, že podľa § 74 Daňového poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil. 4. Správca dane a žalovaný (spolu ďalej aj „orgány finančnej správy“ alebo „daňové orgány“) neuznali žalobcovi právo na odpočítanie DPH z faktúr od deklarovaného dodávateľa - spoločnosti JJ & BETROM, s.r.o. (ďalej aj „deklarovaný dodávateľ“) za dodanie tovaru (čerstvé mäso a mäsové výrobky). Daňové orgány zastávali názor, že hoci sa navonok javí, že podmienky stanovené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH boli splnené, vo svetle celkových zistení je zrejmé, že transakcie v reťazci, na akých sa žalobca podieľal, nemali žiadne ekonomické opodstatnenie, v reťazci dodaní došlo k daňovému úniku a žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu. 5. Správca dane odhalil fakturačný reťazec: Základy Miesne SILESIA Spolka Akcyjna (Poľsko) - subdodávateľ T-FLEX s.r.o. (Slovenská republika) (ďalej aj „subdodávateľ“) - deklarovaný dodávateľ (Slovenská republika) - žalobca. V tejto súvislosti poukázal správca dane na skutočnosť, že napriek fakturačnému reťazcu bol tovar prepravovaný od dodávateľa z Poľska priamo žalobcovi. Keby žalobca vystupoval v intrakomunitárnych obchodoch ako priamy nadobúdateľ tovaru, musel by pristúpiť k samozdaneniu, čomu sa vyhol vďaka umelo vsunutému deklarovanému dodávateľovi a subdodávateľovi do obchodného reťazca, ktorý neodviedol daň do štátneho rozpočtu. Daňové orgány dospeli k záveru o vedomej a aktívnej účasti žalobcu na transakciách, ktoré boli súčasťou podvodu na DPH typu „zmiznutý obchodník“ (subdodávateľ) a „nárazník“ (deklarovaný dodávateľ).

6. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote (všeobecnú) správnu žalobu na Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“), ktorou sa domáhal priznania odkladného účinku podanej správnej žalobe, preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia, vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu trov konania. Žalobca mal za to, že rozhodnutia orgánov finančnej správy vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov s tým, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

Zároveň rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. 9. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd uviedol najmä to, že daňové orgány dostatočne preukázali, že žalobca vedel o svojej účasti na dodávateľskom reťazci majúcom znaky podvodného konania, a preto mu správne bolo odmietnuté právo na odpočet DPH. Ďalej krajský súd poukázal na správne aplikované závery z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-439/04 Axel Kittel zo dňa 06.07.2006, ako aj na zistené skutočnosti, že žalobca prijímal tovar vo svojich skladoch priamo od poľskej obchodnej spoločnosti Základy Miesne SILESIA, S. A., a nie od deklarovaného dodávateľa či subdodávateľa, ktorý je neaktívnou spoločnosťou bez reálneho sídla a materiálneho či personálneho vybavenia, ktorého konateľom je bulharský občan bez informácií o obchodovaní jeho spoločnosti. Obdobne poukázal na deklarovaného dodávateľa, ktorý nemal nijaký majetok, správcovi dane nepredložil nijaké účtovné doklady a na tovare v kontrolovanom obchodnom reťazci nemal nijakú maržu, z čoho vyplýva ekonomická neopodstatnenosť kontrolovaných obchodov. Správny súd poukázal tiež

V súvislosti s daňovým podvodom správny súd argumentoval tým, že nejde o daňový podvod v zmysle noriem trestného práva, pretože uvedené spadá do kompetencií orgánov činných v trestnom konaní, nie daňového úradu. 11. Námietku nezákonne preneseného dôkazného bremena vyhodnotil správny súd taktiež ako nedôvodnú s tým, že nebolo úlohou žalobcu v konaní dokazovať, že nevedel o účasti na daňovom podvode, ale povinnosťou správcu dane túto vedomosť preukázať, čo sa mu v konaní rozsiahlym dokazovaním aj podarilo. Rovnako vyhodnotil aj námietku prekročenia dĺžky daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, pričom dal žalobcovi do pozornosti, že to bol práve žalobca, kto požiadal o prerušenie daňového konania 30.06.2020 z dôvodu šírenia choroby COVID-19.

III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní

Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci správnemu súdu na ďalšie konanie, alternatívne zmeny napadnutého rozsudku tak, že kasačný súd správnej žalobe v celom rozsahu vyhovie. - V rámci vymedzených sťažnostných dôvodov sťažovateľ uviedol najmä tieto sťažnostné

ani profitovať. V tejto súvislosti žalobca tvrdil, že jeho daňová povinnosť voči štátu by bola rovnaká, či nakupoval od deklarovaného dodávateľa alebo by nakupoval priamo od dodávateľa z Poľska a že správny súd opačné tvrdenia nijako neodôvodnil. Žalobca zopakoval, že DPH riadne zaplatil deklarovanému dodávateľovi a že nepriznaním odpočtu došlo k narušeniu princípu neutrality;

Sťažovateľ nesúhlasil s tým, že by sa vedome zúčastnil na akomkoľvek podvodnom konaní, naopak, tvrdil, že konal v dobrej viere a daňové orgány neuniesli dôkazné bremeno preukazujúce opak. Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutí daňových orgánov sťažovateľ poukázal na ich nedostatočnosť a nepreskúmateľnosť, najmä na absenciu uvedenia správnych úvah a vyhodnotenia dôkazov - napríklad výsluchu svedkyne V..

14. Záverom kasačnej sťažnosti sťažovateľ navrhol priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, a to podľa § 447 ods. 1 SSP argumentujúc tým, že výkonom napadnutého rozsudku hrozí sťažovateľovi vznik závažnej ujmy (zmenšenie jeho majetku), ktorá je reálna s tým, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 15. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa uviedol, že správny súd dospel k správnemu právnemu záveru, s ktorým sa žalovaný v plnom rozsahu stotožnil.

podvodom. Považujúc námietky uvedené v kasačnej sťažnosti za nedôvodné, žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietnuť.

19. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH: „Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“ 20. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH: „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“ 21. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH: „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“ 22. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku: „Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.“ 23. Podľa § 464 ods. 1 SSP: „Ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.“

VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

24. Predmetom kasačného konania je napadnutý rozsudok, ktorým krajský súd zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu sťažovateľa, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov o vyrubení rozdielu dane sťažovateľovi na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2017 z dôvodu účasti sťažovateľa na daňovom podvode.

26. Kasačný súd preto postupom v zmysle § 464 ods. 1 SSP odkazuje na závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/5/2023 zo dňa 28.03.2024 vydaného v obdobnej skutkovej a právnej situácii, kedy kasačný súd vyhodnotil kasačné námietky sťažovateľa ako nedôvodné a kasačnú sťažnosť postupom podľa § 461 SSP zamietol. Zohľadniac uvedené skutočnosti kasačný súd poukazuje na odôvodnenie tohto rozsudku, s ktorým sa konajúci kasačný súd stotožňuje, na toto rozhodnutie poukazuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza s prípadnými úpravami či doplneniami textu v hranatých zátvorkách. Odseky odôvodnenia citovaného rozsudku sú v záujme prehľadnosti číslované v kontinuite s predchádzajúcimi odsekmi odôvodnenia tohto rozsudku. 27. „Vychádzajúc z administratívneho spisu možno uzavrieť, že v predmetnej veci správca dane ako aj žalovaný pri nepriznaní práva sťažovateľky na odpočítanie dane zo sporných obchodov argumentovali, že sťažovateľka sa spornými obchodmi či už vedome alebo v dôsledku zanedbania primeranej obozretnosti zúčastnila na plnení poznačenom daňovým podvodom.

28. Pokiaľ teda správny súd v napadnutom rozsudku poukazuje na skutočnosť, že dôvodom nepriznania uplatneného daňového oprávnenia v predmetnej veci bolo aj nepreukázanie jeho materiálnych podmienok zo strany sťažovateľky, ide o zmätočnú argumentáciu, prekračujúcu rámec a obsah tak žalobných bodov ako aj rozhodnutia žalovaného a správcu dane.

29. Kasačný súd konštatuje, že v predmetnej veci (s ohľadom na argumentáciu sťažovateľky) nie je medzi účastníkmi sporné, že v obchodnom reťazci týkajúcom sa obchodovania s mäsom a mäsovými výrobkami došlo k daňovému úniku (na strane subdodávateľa - spoločnosti T-FLEX s.r.o.). Toto zistenie správcu dane a žalovaného sťažovateľka žiadnym spôsobom nenamietla.

. .]. Podstatou tohto podvodu bolo, že poľská spoločnosť Zaklady Miesne SILESIA Spolka Akcyjna hoci fakticky prepravovala tovar pre sťažovateľku a do jej skladov, fakturačne tovar predala s oslobodením od dane pri intrakomunitárnom dodaní (pozri režim podľa § 43 a nasl. zákona o DPH) spoločnosti T-FLEX s.r.o. Spoločnosť T-FLEX s.r.o. preto mala tovar dodaný na územie Slovenskej republiky zdaniť (§ 11 ods. 1, 2 a nasl. zákona o DPH). Spoločnosť T-FLEX s.r.o. však takto nepostupovala, nepriznala súvisiace intrakomunitárne dodania od poľského dodávateľa a tieto na území Slovenskej republiky nezdanila [.

31. Kasačný súd tiež dáva do pozornosti sťažovateľky, že vo svojej rozhodovacej činnosti už uviedol, že účasť na daňovom podvode, resp. daňový podvod ako dôvod pre nepriznanie práva na odpočítanie dane v podstatnej časti kreovaný judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie je pojmom odlišným od daňového podvodu podľa trestného práva Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 16/2019 zo dňa 28. februára 2022, bod 32). Právnym ustanovením umožňujúcim jeho aplikáciu v právnom poriadku Slovenskej republiky je § 3 ods. 6 Daňového poriadku, v dôsledku ktorého sa na právne úkony (obchodné vzťahy) poznačené daňovým podvodom na daňové účely neprihliada, a preto ani nemožno z takýchto právnych úkonov (obchodov) priznať uplatnené oprávnenia podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Výklad a podmienky uplatnenia § 3 ods. 6 Daňového poriadku, či už z pohľadu tzv. daňového podvodu alebo zneužitia práva, je potrebné vykladať v súlade s príslušnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, princípmi,

. .] 32. Pre úplnosť kasačný súd k tejto námietke sťažovateľky dodáva, že z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že tento sťažovateľke vyčíta najmä zanedbanie primeranej obozretnosti a starostlivosti daňového subjektu, resp. neprijatie dostatočného množstva opatrení pre uistenie, že pri realizácii sporného obchodu sa nebude zúčastňovať plnenia poznačeného daňovým podvodom. Inými slovami, správca dane a žalovaný tak sťažovateľke vyčítajú (na podklade zistených skutočností), že sa v dôsledku svojej neodôvodnenej neopatrnosti a zanedbania prevencie dostala do podvodného obchodného reťazca. Vyplýva z toho, že ak by sťažovateľka postupovala náležite, tak pri zistenom skutkovom stave mala a mohla vedieť, že môže participovať na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.

Druhým aspektom je vedomosť daňového subjektu o konkrétnych okolnostiach a podmienkach obchodu či obchodnej spolupráce, ktoré u neho mohli vyvolať podozrenie, že obchodné plnenie, ktorého sa zúčastňuje, môže byť poznačené daňovým podvodom (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/131/2022 zo dňa 21. novembra 2023, body 58 a 59).

35. Kasačný súd zastáva názor, že správca dane a žalovaný v predmetnej veci postupovali správne a preukázali, že s ohľadom na zistené podozrivé okolnosti samotných obchodov a obchodných vzťahov sťažovateľky s poľským dodávateľom a spoločnosťou JJ & BETROM s.r.o., mala a mohla sťažovateľka vedieť, že sa uskutočneným obchodom zúčastní obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom.

. .]. Rovnako má kasačný súd z administratívneho spisu (zo zmenky vystavenej sťažovateľkou pre poľského odberateľa v prospech spoločnosti T-FLEX s.r.o. a dokumentov - dohôd s ňou súvisiacich) [. . .] za preukázané, že sťažovateľka mala vedomosť o celom obchodnom reťazci (teda o všetkých subdodávateľoch, vrátane poľského dodávateľa) a tento obchodný reťazec sama zabezpečila zmenkou - ručila teda za jeho priebeh a riadne zaplatenie ceny tovarov poľskému dodávateľovi. Správca dane a žalovaný tiež preukázali priebeh obchodu, keď obchod s tovarom bol spojený len s jednou prepravou, ktorá smerovala od poľského subdodávateľa priamo do skladov sťažovateľky, a to bez ingerencie ďalších deklarovaných dodávateľov - spoločností JJ & BETROM s.r.o. a T-FLEX s.r.o. [.

38. Primeranú obozretnosť sťažovateľky mala nepochybne aktivovať aj samotnou sťažovateľkou konštatovaná požiadavka poľského dodávateľa na zabezpečenie obchodného reťazca zmenkou od konečného odberateľa - sťažovateľky [.

39. Pokiaľ sťažovateľka namieta, že nemohla vedieť o cenách tovarov dohodnutých medzi jej dodávateľmi (spoločnosťami JJ & BETROM s.r.o. a T-FLEX s.r.o.) a poľským subdodávateľom, kasačný súd kontruje vyjadreniami samotnej sťažovateľky, že (i) priamu spoluprácu s poľským dodávateľom ukončila z dôvodu nevyhovujúcich cien tovarov a (ii) obchodný reťazec cez spoločnosť JJ & BETROM s.r.o. využila z dôvodu výhodnejších platobných podmienok, ako jej vedel poskytnúť poľský dodávateľ. Už z týchto tvrdení sťažovateľky je zrejmé, že musela mať predstavu o cenových reláciách tovarov od poľského dodávateľa a o jeho platobných podmienkach, napriek tomu sa rozhodla pre výhodnejšiu alternatívu - tovar od toho istého pôvodného dodávateľa cez dvoch slovenských subdodávateľov, ktorý navyše zabezpečila zmenkou. Pričom nebolo zrejmé, aký iný ako daňový benefit z takéhoto obchodu mohli dvaja ďalší slovenskí dodávatelia získať.

40. V predmetnom prípade ide tak o obchod sťažovateľky s jej dlhoročným obchodným partnerom v Poľsku (s ktorým ukončila spoluprácu z dôvodu nevyhovujúcej ceny a platobných podmienok), ktorý bol realizovaný cez ďalších slovenských subdodávateľov, pričom za podmienok, ktoré mali byť pre sťažovateľku cenovo a platobnými podmienkami výhodnejšie ako priama spolupráca s poľským obchodným partnerom, bez akejkoľvek faktickej účasti deklarovaných slovenských subdodávateľov na obchode a za súčasného zabezpečenia celého obchodného vzťahu v obchodnom reťazci zmenkou sťažovateľky na požiadavku poľského partnera.

Ide teda o skutočnosti, o ktorých sťažovateľka mala a mohla vedieť. [. . .] 41. Napriek už vyššie uvedeným a pomenovaným pochybnostiam o samotnom obchode a jeho korektnosti, sťažovateľka neprijala žiadne osobitné opatrenia, nevykazovala bližší záujem o svojich obchodných partnerov a ich záujmy v rámci obchodného vzťahu, o kroky poľského dodávateľa a jeho požiadavky na garancie a zabezpečenie celého obchodného reťazca od sťažovateľky a podobne. Kasačný súd dodáva, že nie je jeho úlohou a ani úlohou žalovaného vymedzovať, aké opatrenia mala sťažovateľka prijať, avšak z toho, čo bolo v daňovom konaní preukázané, nemožno konštatovať, že by sťažovateľka konala v dobrej viere.

Kasačný súd nespochybňuje právo sťažovateľky napriek týmto pochybnostiam uzavrieť obchodný vzťah. Ak však podnikateľský subjekt, aj za takto pochybných podmienok a bez ďalších relevantných opatrení, uskutoční obchodnú transakciu, preberá na seba riziko, že jeho plnenie môže byť spojené s daňovým podvodom a z tohto dôvodu mu nemusí byť uznané právo na odpočítanie dane z uskutočneného obchodu. Práve k tomu došlo aj v prípade sťažovateľky.

. .]. 44. Ak sťažovateľka namietala, že za tovar zaplatila sumu, v ktorej bola zahrnutá DPH a nepriznaním odpočítania dane došlo k narušeniu princípu neutrality DPH, kasačný súd sa s touto námietkou nestotožnil. Je potrebné uviesť, že v prípade účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom dochádza k narušeniu princípu neutrality dane v širšom kontexte na iných častiach obchodného reťazca (v predmetnom prípade u spoločnosti T- FLEX s.r.o.), a to riadnym nesplnením daňovej povinnosti - neodvedením dane. Deklarovaná - formálna neutralita na ďalších parciálnych úsekoch obchodného reťazca (spoločnosť JJ & BETROM s.r.o. a sťažovateľka) je v tomto celkovom kontexte a s ohľadom na povahu DPH irelevantná. [.

Preto jej hodnotenie, či v predmetnom obchodnom reťazci došlo alebo nedošlo k daňovému podvodu a či o ňom sťažovateľka vedela alebo nie, je len subjektívnym hodnotením, ktoré nie je schopné prevážiť nad skutočnosťami zistenými správcom dane a žalovaným.

Inými slovami nepostupovala primerane obozretne, pričom s ohľadom na všetky už uvedené skutočnosti bolo preukázané, že objektívne mohla vedieť, že svojím plnením sa zúčastní obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom. Závery kasačného súdu v spojení so závermi správneho súdu, žalovaného a správcu dane sú pritom postavené na zisteniach a dôkazoch predložených správcom dane. Nemožno preto konštatovať, že by sťažovateľka bola neprimerane zaťažená dôkazným bremenom, práve naopak, sú to orgány finančnej správy, na ktorých ležalo v predmetnej veci dôkazné bremeno, pričom toto svoje dôkazné bremeno uniesli.

VII. Záver

48. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorý bol v namietanej časti dostatočne odôvodnený, vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci a súladný s ustálenou rozhodovacou činnosťou kasačného súdu. Z tohto dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 49. Návrh sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti podľa § 447 ods. 1 SSP kasačný súd zamietol. Urobil tak preto, lebo kasačnej sťažnosti sťažovateľa prislúchal odkladný účinok už priamo zo zákona (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP), nebolo ho potrebné duplicitne a osobitne priznávať aj rozhodnutím kasačného súdu. 50. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP. Sťažovateľ (žalobca) v kasačnom konaní úspech nemal, pričom žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípade, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré v danom prípade nenastali, a preto kasačný súd účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 51. Podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 zo správneho súdu na Správny súd v Košiciach. Z tohto dôvodu bude aj tento

rozsudok

doručovaný cestou Správneho súdu v Košiciach. 52. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.