1Sfk/26/2024

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „správny súd“) uznesením č. k. TN-29Sa/22/2022- 124 zo dňa 02.02.2024 podľa § 261 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zamietol žalobu žalobcu v konaní proti inému zásahu orgánu verejnej správy.

si povinnosti nepeňažnej povahy sa dopustí správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. j/ Daňového poriadku, za ktorý správca dane uloží pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku. Výzvou zo dňa 14.12.2022 bol žalobca s poukazom na § 55 ods. 14 a § 59 ods. 3 Daňového poriadku oboznámený s tým, že správca dane vykonáva vyrubovacie konanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015, apríl 2015, jún 2015 a december 2015 u daňového subjektu X. O., zomrelom dňa XX.XX.XXXX.

3. Správny súd ďalej uviedol, že otázku včasnosti podania žaloby vyhodnotil v nadväznosti na žalobcom vymedzený zásah orgánu verejnej správy, ktorá bola doručená súdu elektronicky dňa 22.11.2021, t. j. v lehote 2 mesiacov od doručenia Výzvy zo dňa 27.09.2021, žalobcovi dňa 18.10.2021. Zároveň podľa správneho súdu sa vtedy žalobca dozvedel aj o vyrubovacom konaní, ktoré považoval žalobca za neukončený iný zásah orgánu verejnej správy.

4. Ako ďalej uviedol správny súd účelom iného zásahu orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. e/ vety pred bodkočiarkou Správneho súdneho poriadku ako jednej z foriem činností verejnej správy je bezprostredne reagovať na vzniknutú situáciu, ide o výsledok okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom (rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžk/ 1/2020 30. 9. 2020, bod 14). Táto bezprostrednosť z povahy veci znemožňuje, aby sa vopred viedol formalizovaný proces s jeho formalizovaným zavŕšením.

Išlo tak o zákonom predpokladaný, formalizovaný procesný úkon, resp. procesný akt správcu dane, opierajúci sa o konkrétne zákonné ustanovenie, ktorým aj s poukazom na ním zistené, resp. uvádzané skutočnosti (úmrtie kontrolovaného daňového subjektu a prebiehajúce vyrubovacie konanie) odôvodňoval potrebu ustanovenia spoločného zástupcu. Vydanie takejto výzvy, ktorou správca dane realizuje svoju právomoc v daňovom/vyrubovacom konaní, nemožno právne kvalifikovať, resp. pojmovo podriadiť pod iný zásah, tak ako to vyplýva z ust. § 3 ods. 1 písm. e/ SSP aj s poukazom na to, že ide o nezáväzný akt, ktorým sa má jeho adresát upozorniť na určitú procesnú povinnosť bez toho, aby ním dochádzalo k bezprostrednému zásahu do jeho subjektívnych práv.

zastúpeného. 6. Správny súd venoval osobitnú pozornosť tomu, či výzvou správcu dane mohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté. Žalobca síce poukazoval na nesprávnosť postupu žalovaného, ku ktorému malo dôjsť tým, že pri vydaní výzvy, resp. pri jej doručovaní vychádzal len z okruhu domnelých dedičov, t. j. nekonal s právoplatnými dedičmi, v čoho dôsledku malo byť vydanie výzvy predčasné/nezákonné, avšak vyslovene neuviedol k zásahu do akých jeho subjektívnych práv týmto postupom správcu dane - žalovaným bezprostredne došlo. K tomuto správny súd taktiež uviedol, že tak ako určité pochybenia v administratívnom konaní nezakladajú dôvod na zrušenie výsledného rozhodnutia, nemajú byť ani prípadné pochybenia, ktoré nemohli reálne zasiahnuť do verejných subjektívnych práv jednotlivca bez ďalšieho považované za iný zásah v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. e/ SSP. Dôvodnosť námietok žalobcu týkajúcich sa jeho účastníctva vo vyrubovacom konaní (keď s poukazom na ustanovenia jednotlivých právnych predpisov uvádzal, že sa s ním ako domnelým dedičom nemalo konať) a na ne nadväzujúcich tvrdení o

V procesnom postupe žalovaného, ktorý mal v súvislosti s prebiehajúcim vyrubovacím konaním vykonať procesné úkony, keď podľa § 26 ods. 1 Daňového poriadku (s upozornením, že ide o informácie, ktoré sú daňovým tajomstvom podľa § 11 ods. 1 Daňového poriadku) vyzval notára (ako štátom určenú osobu vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa zákona č. 323/ 1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti), ktorý bol príslušným súdom poverený prejednaním dedičstva o oznámenie okruhu do úvahy prichádzajúcich dedičov po zomrelom daňovom subjekte (išlo tak o poskytnutie údajov súvisiacich s prebiehajúcim vyrubovacím konaním, t. j. oznámenie údajov správcovi dane potrebných na účely správy daní) a v nadväznosti na to opierajúc sa o konkrétne zákonné ustanovenia vydal vo vzťahu k žalobcovi výzvu na ustanovenie spoločného zástupcu, však podľa názoru správneho súdu nemožno badať zjavný exces zo zákonom stanovených medzí, t. j. nešlo o procesné úkony, ktoré by sami o sebe mali konkrétny negatívny dopad na subjektívne práva žalobcu, resp. dosahovali takú intenzitu, aby

náležitostí, úpravy aktívnej a pasívnej legitimácie, úpravy toho, k akému dátumu súd zisťuje skutkový a právny stav. Zákonodarca pri koncipovaní striktnej úpravy jednotlivých procesných inštitútov ochrany v Správnom súdnom poriadku si bol jasne vedomý, že by bolo mimoriadne obtiažne viesť súdne konanie o jednej a tej istej žalobe tak, aby bolo možné na konci súdneho konania rozhodnúť v súlade s požiadavkami ktorejkoľvek z procesných úprav pripadajúcich hypoteticky do úvahy.

9. Najvyšší správny súd SR taktiež v uznesení veľkého senátu sp. zn. 19SVs/1/2022 zo dňa 29.03.2023 zhodne venoval náležitú pozornosť nutnosti jednoznačného ustálenia predmetu konania vzhľadom na následné správne obsadenie správneho súdu, keď v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia vyslovil: „Z postupujúceho uznesenia sp. zn. 7 Ssk 33/2022 vyplýva, že trojčlenný senát považoval ustálenie povahy preskúmavaného aktu (iný zásah alebo opatrenie) za podstatné predovšetkým preto, že má podstatný vplyv na obsadenie správneho súdu.

tunajšieho súdu sp. zn. 7 Sžsk 116/2020).“ V prerokúvanej veci dospel veľký senát NSS SR k záveru, že v dôsledku nesprávneho posúdenia právnej povahy predmetu konania správny súd rozhodol nesprávne obsadený, v dôsledku čoho bol daný dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. e/ SSP, a preto podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 466 ods. 5 písm. a/ SSP napadnuté uznesenie správneho súdu z dôvodu nezákonného rozhodovania nesprávne obsadeným súdom zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Správny súdny poriadok jednoznačne vymedzuje, čo možno rozumieť pod pojmom administratívne konanie. V zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP je ním procesný postup orgánu verejnej správy pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych a normatívnych správnych aktov. Administratívne konanie ako také však nemôže byť samostatným predmetom prieskumu, pokiaľ nedošlo do štádia vydania rozhodnutia alebo opatrenia.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti

12. Sťažovateľ uviedol, že uznesenie je zmätočné a nepreskúmateľné, nakoľko Správny súd v Banskej Bystrici si v odôvodnení uznesenia na viacerých miestach protirečí, prípadne iba stroho konštatuje, že sa danou vecou nezaoberal. Sťažovateľ má tak za to, že tým, že Správny súd v Banskej Bystrici zjavne nepreskúmateľne a nedostatočne odôvodnil uznesenie, došlo k naplneniu ust. § 440 ods. 1 písm. f/ SSP. Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy sa správny súd s odkazom na § 135 ods. 2 písm. a/ SSP ocitá v postavení skutkového súdu a musí reflektovať prípadnú zmenu skutkových okolností prejednávanej veci a to až do momentu meritórneho rozhodnutia.

13. Sťažovateľ ďalej uviedol, že správny súd sa taktiež žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že pokiaľ by si sťažovateľ splnil povinnosť (čo nemusel) a stanovil by spoločného zástupcu, vznikli by mu náklady spojené s určením spoločného zástupcu, nakoľko je bežnou praxou, že v obdobných konaniach daňové subjekty zastupuje odborne kvalifikovaná osoba za odmenu. Stanovením spoločného zástupcu by došlo k priamemu zásahu do majetkovej sféry sťažovateľa, a to bez akéhokoľvek právneho základu, výlučne na podklade nezákonného postupu žalovaného za účelom, aby sa sťažovateľ vyhol uloženiu pokuty za nesplnenie povinnosti v zmysle výzvy.

Správny súdny poriadok jednoznačne vymedzuje, čo možno rozumieť pod pojmom administratívne konanie. V zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP je ním procesný postup orgánu verejnej správy pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych a normatívnych správnych aktov. Administratívne konanie ako také však nemôže byť samostatným predmetom prieskumu, pokiaľ nedošlo do štádia vydania

16. Sťažovateľ taktiež poukázal na skutočnosť, že žalovaný konal s jediným účelom a to vyrubiť rozdiel dane bez ohľadu na to, aby žalovaný prihliadal na to, či svojim konaním nezasiahne do práva sťažovateľa. Vychádzajúc z konania žalovaného má však sťažovateľ za to, že žalovaný povýšil fiškálny záujem štátu nad dodržiavanie práv sťažovateľa ako daňového subjektu a nad dodržiavanie právnych predpisov. Zákonnosť sa má prejavovať v akejkoľvek sfére / časti daňovej kontroly alebo vyrubovacieho konania. Bolo povinnosťou žalovaného konať v súlade s touto zásadou a v prípade, ak tak žalovaný nekonal, správny súd bol povinný poskytnúť sťažovateľovi požadovanú ochranu. Neposkytnutím požadovanej ochrany sa správny súd dopustí odopretia spravodlivosti sťažovateľovi. 17. Žalovaný ako správca dane považuje sťažovateľa za daňový subjekt, ktorý zjavne vystupuje spoločne v rovnakej veci s inou osobou. Tu sťažovateľ namieta, že v rámci daňovej kontroly (a ani v rámci vyrubovacieho konania) nie je v postavení daňového subjektu a ani sa neaplikuje procesné nástupníctvo.

18. Podľa ustanovenia § 44 ods. 14 Daňového poriadku: „povinnosť zaplatiť daň, ktorá vznikla pred smrťou fyzickej osoby, prechádza na dediča do výšky hodnoty nadobudnutého majetku v dedičskom konaní. Povinnosť zaplatiť daň za právnickú osobu, ktorá zanikla s právnym nástupcom, prechádza na tohto nástupcu.“ Predmetné ustanovenie Daňového poriadku nie je voči sťažovateľovi aplikovateľné, nakoľko: pánovi X. O. nebola právoplatne uložená povinnosť zaplatiť daň, ktorá by mu vznikla pred jeho smrťou - nejedná sa tak o splatnú daň. Uvedené potvrdzuje aj Výzva, z ktorej je zrejmé, že daňové konanie nie je právoplatne skončené a je vo fáze tzv. „vyrubovacieho konania“.

III. Konanie na kasačnom súde

20. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 SSP, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o uznesenie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, po preskúmaní napadnutého uznesenia správneho súdu a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého uznesenia. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého uznesenia. Preto sa s ním kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci správnym súdom za správne. 22. Podľa § 464 ods. 1 S.s.p. ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.

V tomto smere kasačný súd v zmysle § 464 ods. 1 SSP odkazuje na uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/5/2024 zo dňa 27.02.2025. Zohľadniac uvedené skutočnosti kasačný súd poukazuje na odôvodnenie tohto uznesenia, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje, na toto rozhodnutie odkazuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza s prípadnými úpravami textu v hranatých zátvorkách. Odseky odôvodnenia citovaného uznesenia sú v záujme prehľadnosti číslované v kontinuite s predchádzajúcimi odsekmi odôvodnenia tohto uznesenia. 24. „Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 26. Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP je iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

29. Podľa § 9 ods. 10 Daňového poriadku, ak urobilo niekoľko daňových subjektov spoločné podanie alebo ak vystupujú spoločne v rovnakej veci, alebo ak sú spoluvlastníkmi veci, ktorá je predmetom zdanenia, sú povinní zvoliť si spoločného zástupcu na účely správy daní.

konaní. Povinnosť zaplatiť daň za právnickú osobu, ktorá zanikla s právnym nástupcom, prechádza na tohto nástupcu. 31. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. Je zároveň potrebné uviesť, že kasačná sťažnosť je inštitútom mimoriadneho opravného prostriedku. Z tohto dôvodu jej podanie je koncipované na konkrétnom tvrdení sťažovateľa o pochybení správneho súdu v konaní. Sťažovateľ namietal dôvody kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP.

preskúmateľné a to bez ohľadu na skutočnosť, či správny súd reagoval na všetky žalovaným uvádzané argumenty. Zároveň treba dodať, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale posudzovacím. Uvedené znamená, že nemá povinnosť vykonávať dôkazy navrhnuté procesnými stranami a z tejto samotnej námietky nie je naplnený kasačný dôvod podľa cit. ustanovenia SSP. 33.

Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Opätovne však musí ísť o oprávnenie týkajúce sa zákonom ustanovenej pôsobnosti (plnenia úloh) orgánu verejnej správy v oblasti verejnej správy. Aj pri inom zásahu orgánu verejnej správy sa vyžaduje, aby sa tento navonok prejavil, a to priamym dotykom na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej a právnickej osoby.

preskúmavania zákonnosti týchto individuálnych správnych aktov môže správny súd pristúpiť aj k posúdeniu zákonnosti postupu orgánu verejnej správy, ktorý ich vydaniu predchádzal. 35. Podstatou negatórnej zásahovej žaloby je domáhanie sa ochrany pred trvajúcim alebo hroziacim, opakujúcim sa iným zásahom. Negatórny charakter tejto ochrany pritom vyplýva z úpravy rozhodnutia správneho súdu v § 262 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého takáto žaloba smeruje k uloženiu zákazu orgánu verejnej správy pokračovať v napadnutom inom zásahu. Negatórna zásahová žaloba pritom môže mať aj čiastočnú reštitučnú povahu spočívajúcu v tom, že ak je to možné, má žalovaný obnoviť stav pred iným zásahom. Len samotná hrozba iného zásahu, ktorý ešte nenastal, teda nemôže byť napadnutá žalobou. Kedy pritom pôjde o hrozbu nového zásahu a kedy o hrozbu opakujúceho sa zásahu, bude vždy závisieť od okolností konkrétneho prípadu. Medzi vykonaným iným zásahom a hrozbou jeho opakovania by však vždy mala byť vecná a časová súvislosť, ktorej existencia bude musieť byť správnym súdom náležite vyhodnotená, aby tento mohol rozlíšiť medzi neprípustnou ochranou pred novým len

37. Sťažovateľ namietal, že iným zásahom je vydanie výzvy žalovaného na ustanovenie spoločného zástupcu. Tak, ako konštatoval správny súd, s uvedeným počíta samotná právna úprava a teda uvedené nie je možné pojmovo zaradiť pod iný zásah. Podľa § 9 ods. 10 daňového poriadku ak urobilo niekoľko daňových subjektov spoločné podanie alebo ak vystupujú spoločne v rovnakej veci, alebo ak sú spoluvlastníkmi veci, ktorá je predmetom zdanenia, sú povinní zvoliť si spoločného zástupcu na účely správy daní. Ak tak neurobia ani na výzvu, určí spoločného zástupcu správca dane a vyrozumie o tom príslušné daňové subjekty. Cieľom uvedenej výzvy je stanoviť spoločného zástupcu, nakoľko sa jedná o daňové konanie s viacerými účastníkmi konania v jednej veci. Samotná výzva teda nijakým spôsobom nezasiahla do subjektívnych práv sťažovateľa. Kasačný súd nevylučuje, že v priebehu daňového konania môže dôjsť zo strany správcu dane k nezákonnému zásahu, kedy prekročí rozsah svojich oprávnení a faktickým úkonom zasiahne do práv a právom chránených záujmov daňového

Na základe vyššie uvedeného, kasačný súd po preskúmaní dôvodov vznesených sťažovateľom v kasačnej sťažnosti tieto vyhodnotil ako v celom rozsahu nedôvodné, keďže neboli spôsobilé zvrátiť vecnú správnosť napadnutého uznesenia správneho súdu.

41. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).