1Sfk/27/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): NEMCO s.r.o., so sídlom Sasinkova 1481/21, 908 01 Kúty, IČO: 47367733, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: TAX LAW, s. r. o., so sídlom Radlinského 2920/23A, 901 01 Malacky, IČO: 53160657, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, v konaní o všeobecnej správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100599723/2022 zo dňa 25.3.2022, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-30S/164/2022 zo dňa 27.3.2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi finančnej správy

Správca dane nemal dokazovaním preukázané, že došlo k reálnemu dodaniu služby propagácie a reklamy reklamného partnera NEMCO, s.r.o. dodávateľom Consult Partner, s.r.o. (ďalej aj ako „deklarovaný dodávateľ“), tak ako deklarovala predložená faktúra a že deklarovanému dodávateľovi vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), čo malo za následok, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z uvedenej faktúry. 2. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. 100599723/2022 zo dňa 25.3.2022 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.

4. Správca dane ďalej opísal zabezpečenie predmetných reklamných služieb. Žalobca uzatvoril s deklarovaným dodávateľom zmluvu o poskytovaní reklamných služieb, ktorej predmetom boli komplexné marketingové a reklamné služby smerujúce k prezentácii a propagácii žalobcu. Deklarovaný dodávateľ mal propagovať logo, obchodné meno prípadne iné označenie žalobcu, ako reklamného partnera podujatia a zabezpečiť podpornú mediálnu kampaň v televízii, rozhlase a v printových médiách. Podujatím sa rozumie kultúrno-športové podujatie „BUSINESS GOLF TOUR 2018“ (ďalej aj ako „podujatie“).

Správca dane uzatvoril, že ani jedna snímka nepreukázala, že činnosť žalobcu resp. jeho produkty / služby boli v súvislosti s podujatím propagované tak, aby sa o nich mohla dozvedieť verejnosť. Správca dane konštatoval, že zverejnenie loga neznamená, že boli reklamnému partnerovi poskytnuté reklamné služby, je to len potvrdením, že sa podieľal na reklame podujatia, a teda nebola splnená podmienka vyplývajúca z § 49 ods. 2 zákona o DPH.

V hodnotiacej správe, ktorá je jediným dôkazom o poskytnutých reklamných službách, boli tabuľky deklarujúce odvysielanie reklamných spotov propagujúcich podujatie v televíziách Markíza a TA3, pričom zadávateľom bola spoločnosť JK Media, s.r.o., nie deklarovaný dodávateľ. V dokumentácii sa nenachádzala žiadna zmienka o deklarovanom dodávateľovi a vo fotodokumentácii k hodnotiacej správe bolo v spodnej časti zobrazené logo B&D Agency s odkazom na webovú stránku B.

k podujatiu. Na základe uvedeného vznikli dôvodné pochybnosti o dodaní služieb prostredníctvom deklarovaného dodávateľa. 8. Správca dane spochybnil vzťah medzi deklarovaným dodávateľom, ktorý nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť, nebol reklamnou agentúrou a rovnako ani nepropagoval svoju činnosť na internete. Z uvedeného ďalej konštatoval, že realizovanie propagácie svojho loga v značnej sume, prostredníctvom neznámeho dodávateľa, ktorý ani nie je reklamnou agentúrou, ktorého obchodné meno nebolo uvedené na hodnotiacej správe ani žiadnom plagáte a ktorý vo finančnom výkaze za rok 2018 vykázal len obežný majetok bolo neopatrné a neobozretné. 9. Žalovaný mal za preukázané, že fakturovaná služba neslúžila žalovanému na uskutočňovanie jeho zdaniteľných plnení v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH, pričom bolo preukázateľne spochybnené dodanie služieb deklarovaným dodávateľom.

10. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného všeobecnú správnu žalobu (ďalej len „žaloba“), požadujúc zrušenie rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenie veci správcovi dane na ďalšie konanie. 11. Žalobca namietal, že spoločný systém zabezpečuje úplnú daňovú neutralitu všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich ciele a výsledky, ak tieto činnosti podliehajú DPH. Žalovaný a správca dane podľa názoru žalobcu mali za cieľ žalobcu zbaviť práva na odpočet, čím túto zásadu porušili. Žalobca dopĺňa, že právo na odpočet je neoddeliteľnou súčasťou spoločného systému DPH, ktoré nemôže byť obmedzené.

Na jednej strane žalovaný tvrdí, že v predmetných veciach išlo o skutočnosti netýkajúce sa priamo žalobcu, na druhej strane sa daňové orgány opierajú najmä o predmetné prevzaté vyjadrenia. Žalovaný svojim konaním odsúhlasil správcovi dane konanie, kde žalobca nemal právo participovať a klásť svedkom otázky, čo predstavuje porušenie § 45 daňového poriadku. Žalobca nespochybnil, že správca dane môže použiť všetko, čo môže prispieť k objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, avšak len za predpokladu, že budú zachované práva daňového subjektu.

s vyhláškou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 410/2015 Z. z. o podrobnostiach výkonu správy registratúry orgánov verejnej moci a o tvorbe spisu, s § 23 ods. 2 a § 33 daňového poriadku, keď daňovej kontrole nebolo pridelené číslo konania.

Skutočný spis nikdy nebol a rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre absenciu spisu. 16. Žalobca tiež podal podnet na vylúčenie zamestnancov správcu dane podľa § 60 ods. 1 a ods. 2 daňového poriadku. Správca dane dňa 20.5.2021 rozhodol o nevylúčení Z.. J. H., a tá následne dňa 21.5.2021 rozhodla o nevylúčení Z.. X. J. a Z.. J. S..

Na základe uvedeného sú rozhodnutia o nevylúčení zamestnanca zo dňa 21.5.2021 podľa § 64 a nasl. daňového poriadku nulitné a nemožno na ne prihliadať. Úkony vykonané predmetnými zamestnankyňami správcu dane sú preto v celosti nezákonné. 17. Žalobca poukazuje, že výkon daňovej kontroly je priamo v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19, ak sú pochybnosti postavené len na pochybnostiach týkajúcich sa subdodávateľov a dodávateľov žalobcu.

Pri viac ako desiatich reklamných partneroch nie je dispozične možné, aby na reklamných bilboardoch, baneroch a v reklamných spotoch bola uvedená informácia o predmete podnikania všetkých inzerentov. Potenciálny zákazník, resp. obchodný spoločník môže kontaktné údaje o spoločnosti a bližšie informácie o predmete podnikania zistiť cez obchodný register, či portál finstat.sk.

20. Správny súd zdôraznil, že v predmetnej veci správca dane a žalovaný uvádzajú viacero dôvodov, pre ktoré nepriznali žalobcovi právo na odpočítanie DPH, avšak nejedná sa o „zmiešavanie“ dôvodov na nepriznanie odpočítania dane, pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok a pre možnú účasť na podvodnom konaní, nakoľko všetky dôvody smerujú ku kumulatívnemu nesplneniu hmotnoprávnych podmienok pre uznanie práva na odpočítanie

Spochybnil teda aj podmienku, či poskytnutá reklamná služba propagovala hospodársku činnosť žalobcu. Správny súd poukázal na závery rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-344/20 Amper Metal Kft. Orgány finančnej správy pritom uzavreli, že na podujatí bolo propagované len logo žalobcu, nie jeho hospodárska činnosť, z čoho podľa nich vyplynulo, že nebola splnená podmienka vyplývajúca z § 49 ods. 2 zákona o DPH, keďže žalobca sporné plnenie (službu) nepoužil v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Dôvod neuznania práva na odpočet DPH, nespočíval len v spochybnení deklarovaného dodávateľa, ale aj na nepreukázaní účelu služby v rámci ekonomickej činnosti. Túto skutočnosť žalobca v podanej správnej žalobe nenamieta.

23. Správny súd vyhodnotil námietku týkajúcu sa nesprávneho vedenia dokazovania ako nedôvodnú. Správca dane postupoval v predmetnej veci v súlade s § 24 ods. 2 a 4 daňového poriadku, žalobca nepodal správcovi dane konkrétny návrh na výsluch svedkov, len všeobecne uviedol, že poskytne vyjadrenie vo forme výsluchu konateľa daňového subjektu, ktorý pred správcom dane už opakovane vypovedal. Rovnako všeobecný bol aj návrh žalobcu na vypočutie svedkov konateľov dodávateľov a subdodávateľov, žalobca najmä nekonkretizoval, o ktoré osoby, s akými adresami a k čomu by mali vypovedať. Správca dane preto postupoval v súlade s § 24 ods. 6 daňového poriadku, podľa ktorého nie je povinný vykonať všetky žalobcom navrhnuté dôkazy, ak takéto nevykonanie odôvodní, čo správca dane urobil a túto skutočnosť žalobca nerozporuje. 24. Čo sa týka procesných námietok, správny súd uviedol, že protokol je dostatočne jasne identifikovaný, má všetky zákonom požadované náležitosti, hoci nie je doslovne označený pod číslom konania ako takým, keďže správca dane nevedie daňovú kontrolu pod jednotným

25. Pokiaľ žalobca poukazoval na nulitu rozhodnutí súvisiacich s nevylúčením zamestnankýň správcu dane, v ustanovení § 64 ods. 2 daňového poriadku sú uvedené konkrétne rozhodnutia, ktoré sa považujú za nulitné a z akých dôvodov, pričom argumentácia žalobcu týmto ustanoveniam nezodpovedá. Okrem citácie § 60 ods. 1 a ods. 2 daňového poriadku žalobca nekonkretizoval, prečo mala byť Z.. J. H. vylúčená z daňovej kontroly, keďže nebolo preukázané, že sa v tej istej veci zúčastnila daňového konania ako zamestnanec orgánu iného

Rovnako nebolo preukázané, že by sa Z.. J. H. zúčastnila úkonu v rámci daňovej kontroly ako zamestnanec orgánu iného stupňa tak, ako to predpokladá § 60 ods. 2 daňového poriadku. 26. Správny súd záverom dodal, že za rozhodujúce považoval spochybnenie tretej hmotnoprávnej podmienky a to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by reklamné služby priamo a bezprostredne súviseli s transakciou žalobcu na výstupe, ktorá by zakladala právo na odpočítanie DPH. Hmotnoprávne podmienky pre priznanie práva na odpočet DPH musia byť splnené kumulatívne, preto spochybnenie čo i len jednej z nich odôvodňuje nepriznanie práva na odpočítanie dane. Žalobca namietal len správnosť záverov napadnutých rozhodnutí vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi, pričom závery daňových orgánov vo vzťahu k nesplneniu tretej hmotnoprávnej podmienky nerozporoval.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu

27. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP. Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím a protokolom a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. 28. Sťažovateľ namieta nesprávny procesný postup, ktorý odôvodňuje neexistenciou administratívneho spisu a evidencie konania pod číslom konania. Sťažovateľ už v správnej žalobe poukázal na porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, z čoho vyplynul návrh na vykonanie dôkazu, a to administratívneho spisu, z dôvodu manipulácie s predmetným spisom zo strany žalovaného. Správny súd tento dôkaz nevykonal a ani sa s týmto návrhom nevysporiadal. Dôkazom neexistencie administratívneho spisu je podľa sťažovateľa aj to, že žiaden dokument, ktorý správca dane prezentuje ako dokument zo spisu, neobsahuje spisovú značku ani číslo konania. Takéto číslo konania neobsahuje protokol, prvostupňové rozhodnutie ani rozhodnutie žalovaného. Sťažovateľ dopĺňa, keďže spis nebol v čase rozhodovania správneho orgánu riadne žurnalizovaný, nie je preskúmateľný, a teda absentuje základný predpoklad na rozhodovanie, a to je vychádzať zo zákonných dôkazov.

30. Sťažovateľ ďalej namieta nesprávne právne posúdenie a odklon od ustálenej rozhodovacej činnosti, pričom zopakoval, že základnou zásadou systému DPH je daňová neutralita. Správca dane a žalovaný svojím postupom v predmetnej veci cielili zbaviť sťažovateľa práva na odpočítanie DPH, čím by porušili zásadu daňovej neutrality. Právo na odpočítanie DPH podľa názoru žalobcu nemôže byť obmedzené.

S odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.3.2011 a rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 sťažovateľ namietal, že nemôže znášať dôkazné bremeno na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u jeho dodávateľov a subdodávateľov. Zároveň argumentoval, že v prípade preukázania materiálneho plnenia mu nemôže byť odňaté právo na odpočítanie dane.

plnení. 33. Aj s odkazom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/ 2022 zo dňa 12.10.2022 a sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16.12.2009 sťažovateľ namietal, že v rámci jeho dôkazného bremena mu nemožno dávať na ťarchu obchodnoprávne skutočnosti dodávateľov a subdodávateľov. Sťažovateľ si vo vzťahu k dodávateľom a subdodávateľom splnil svoje povinnosti na úrovni zodpovedného hospodára. Sťažovateľ sa aktívne podieľal na daňovej kontrole, so správcom dane a žalovaným spolupracoval a uniesol svoje dôkazné bremeno. Na sťažovateľa nemôže byť prenášaná zodpovednosť za konanie tretieho subjektu, na ktoré nemá žiaden dosah.

35. S odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-154/20 sťažovateľ namietal, že samotné spochybnenie identity skutočného dodávateľa plnenia nemôže byť dôvodom pre nepriznanie práva na odpočítanie dane. Sťažovateľ namieta, že správca dane žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil, že by uvedené služby poskytnuté neboli. Zároveň dodal, že je podnikateľským úsudkom každého podnikateľa, či dodá služby subdodávateľsky alebo vstúpi do obchodného vzťahu a správca dane nemá dôvod zasahovať do zmluvnej voľnosti, najmä ak nevnikol únik na dani.

37. Podľa názoru sťažovateľa správca dane a žalovaný viedli dokazovanie nesprávne, a ak nebola preukázaná účasť žalobcu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, nie je možné mu nepriznať daňové oprávnenia. Sťažovateľ uzatvára, že protokol, prvostupňové rozhodnutie aj rozhodnutie žalovaného trpí vadou nezákonnosti v otázke dôkazného bremena, a preto ich navrhuje zrušiť.

IV. Konanie na kasačnom súde a právne posúdenie veci kasačným súdom

40. Kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že kasačná sťažnosť je v podstatnej miere založená na rekapitulácií žalobnej argumentácie sťažovateľa, pričom v nej absentuje vecná reakcia na argumentáciu správneho súdu. Kasačný súd zdôrazňuje, že je viazaný rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 SSP), a preto sa spôsob formulácie kasačnej sťažnosti, ako aj všeobecnosť v nej uplatnených námietok, nevyhnutne premietli do rozsahu, štruktúry a miery konkrétnosti odpovedí kasačného súdu.

Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok pre odpočítanie dane je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje.“

Rovnako ako správny súd, aj kasačný súd považuje za rozhodujúce najmä spochybnenie tretej hmotnoprávnej podmienky, teda preukázanie použitia reklamnej služby na svoju ďalšiu ekonomickú činnosť ako platiteľ dane. Z tohto dôvodu

43. Kasačný súd zároveň uvádza, že na predmetnú vec nemožno aplikovať ani rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sfk/24/2021 zo dňa 27.10.2023, bod 47, na ktoré poukazuje sťažovateľ. Správca dane, žalovaný ani správny súd totiž nezaložili svoje rozhodnutia a relevantné pochybnosti na tom, že by predmetné plnenia predstavovali sponzoring.

44. Na podporu relevantnosti výhrad správcu dane a žalovaného, kasačný súd, obdobne ako správny súd, dáva do pozornosti rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie Ampet Metal Kft. zo dňa 25.11.2021, vo veci C-334/20, v ktorom tento uviedol:

39. Vnútroštátnemu súdu predovšetkým prináleží posúdiť, či cieľom umiestnenia nálepiek na automobily pri príležitosti majstrovstiev automobilových pretekov, o ktoré ide vo veci samej, bola propagácia tovarov a služieb uvádzaných na trh spoločnosťou Amper Metal a z tohto dôvodu by ho bolo možné zaradiť medzi všeobecné náklady podniku, alebo či výdavky vynaložené v tomto smere jednoznačne nepatrili medzi podnikateľské výdavky, resp. neboli nijako spojené s hospodárskou činnosťou uvedeného podniku. V súlade so záverom uvedeným v bode 35 tohto rozsudku, okolnosť, že služby nadobudnuté spoločnosťou Amper Metal nezvýšili jej obrat, nie je na účely uvedeného posúdenia relevantná.“

46. Sťažovateľ v daňovom konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by uvedené pochybnosti správcu dane vyvrátil. V situácii, keď boli vznesené pochybnosti o splnení tretej hmotnoprávnej podmienky, mohol sťažovateľ preukazovať napríklad to, že v dôsledku reklamnej kampane získal nových obchodných partnerov, aký vplyv mala reklama na jeho podnikanie, či konkrétnejšie na jeho existujúcich odberateľov. Takéto skutočnosti však

48. Pokiaľ ide o dôkazné návrhy sťažovateľa na vypočutie konateľov jeho dodávateľov a subdodávateľov, kasačný súd musí korigovať závery správneho súdu, podľa ktorého tieto dôkazy neboli vykonané z dôvodu ich všeobecnosti. Z pohľadu kasačného súdu je v tomto smere podstatná najmä skutočnosť, že žalovaný identifikoval osoby, ktorých výsluch sťažovateľ navrhol, a s týmito návrhmi sa vecne vysporiadal. V rozhodnutí uviedol, že výpovede, ktoré prevzal, sa týkali len všeobecných skutočností o činnosti spoločnosti Consult Partner s.r.o., združenia B&D Agency a ich subdodávateľov, nie však skutočností priamo sa vzťahujúcich na sťažovateľa. Pokiaľ ide o nevykonanie výsluchov zástupcov spoločnosti Axalta Coating Systems, žalovaný uviedol, že tieto výsluchy nepovažoval za relevantné, keďže uvedená spoločnosť vystupovala ako odberateľ sťažovateľa a nebola zapojená do plnení súvisiacich s reklamným partnerstvom.

50. Na doplnenie kasačný súd uvádza, že podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku je správca dane oprávnený v daňovom konaní použiť aj listinné dôkazy z rôznych ďalších daňových, či iných konaní, avšak aj pri tomto postupe existujú limity (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/26/2020 zo dňa 31.1.2024, body 111 až 113). V posudzovanom prípade išlo o dôkazy týkajúce sa účasti dodávateľov a subdodávateľov na deklarovaných reklamných plneniach. Tieto dôkazy však neboli spôsobilé preukázať, ani vyvrátiť rozhodujúcu otázku, a to súvislosť predmetných reklamných služieb s ekonomickou činnosťou sťažovateľa. Prípadné pochybnosti o zákonnosti vykonania týchto dôkazov, preto nemajú vplyv na rozhodujúci záver o neunesení dôkazného bremena vo vzťahu k tretej hmotnoprávnej podmienke. Túto pochybnosť sťažovateľ nebol schopný vyvrátiť, a preto aj prípadne uznanie jeho výhrad by nemalo vplyv na zákonnosť a správnosť výrokov rozhodnutí orgánov finančnej správy a napadnutého rozsudku správneho súdu.

Táto skutočnosť je rozhodujúca, keďže neunesenie dôkazného bremena čo i len k jednej z kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok podľa zákona o DPH vylučuje priznanie práva na odpočítanie dane. 52. S ohľadom na vyššie uvedené je irelevantná ďalšia sťažnostná argumentácia sťažovateľa, ktorou namieta spochybnenie dodania reklamnej služby deklarovaným dodávateľom.

53. Podľa názoru kasačného súdu ani ďalšie formálne a procesné námietky sťažovateľa neboli dôvodné. 54. Pokiaľ sťažovateľ namieta, že správny súd nevykonal ním navrhovaný dôkaz - administratívny spis, a rozhodoval na podklade nezákonného dôkazu, kasačný súd sa s touto argumentáciou nestotožňuje. Sťažovateľ takýto dôkazný návrh v správnej žalobe ani v priebehu konania pred správnym súdom neuplatnil. Krajský súd v Žiline, ako predchodca správneho súdu, si od žalovaného vyžiadal úplný žurnalizovaný administratívny spisy (č. l. 80 súdneho spisu), ktorý mu bol riadne predložený (č. l. 102).

55. Kasačný súd sa zaoberal aj námietkou sťažovateľa, podľa ktorej absencia jednotiaceho čísla konania pri listinách v administratívnom spise spôsobuje jeho neexistenciu a nezákonnosť následných rozhodnutí. Kasačný súd sa však ani s takouto námietkou, rovnako ako správny súd, nemohol stotožniť. Ak by aj uznal argumentáciu sťažovateľa, absencia jednotiaceho čísla administratívneho konania je len formálnou vadou, pri ktorej musí sťažovateľ preukázať jej vplyv na zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP.

Podľa názoru kasačného súdu, tak absencia jednotiaceho čísla konania, ak by aj predstavovala dôvodnú námietku z hľadiska právnych predpisov týkajúcich sa vedenia registratúry, nemá v predmetnej veci vplyv na zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktoré majú oporu v administratívnom spise a sú preskúmateľné podľa § 191 ods. 1 písm. d) a f) SSP.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

58. Kasačný súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. 59. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov, keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). 60. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 26. novembra 2025