1Sfk/29/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:6019200092.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-1S/74/2019
- IČS
- 6019200092
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu: SPOLVLASTBYT - Spoločenstvo vlastníkov bytov obytného domu Seberíniho 15, 17 ,19, so sídlom Seberíniho 17, 821 03 Bratislava, IČO: 31812481, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou LANGER, s.r.o., Seberíniho 19, 821 03 Bratislava, IČO: 50542648, proti žalovanému (sťažovateľovi) : Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 643083/2018 zo dňa 16. novembra 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/74/2019 - 85 zo dňa 13. februára 2024, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/74/2019-85 zo dňa 13.februára 2014 mení tak, že žalobu zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom a kasačným súdom nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi finančnej správy
1. Žalovaný rozhodnutím č. 643083/2018 zo dňa 16.11.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. 4/18/ 037534-36/32/963342 zo dňa 20.07.2018 o určení poplatku (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi určil miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v sume 5176,08 Eur za zdaňovacie obdobie 2018 podľa § 99 ods. 2 v spojení s § 79 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach“), postupom podľa § 6a všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy (ďalej aj ako „VZN“ č. 14/2016), ktorým sa mení a dopĺňa VZN č. 13/2012 o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a o zmene a doplnení všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislave č. 12/2001 o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v znení neskorších predpisov v znení všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 5/2013, všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 11/2014, všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 3/2015 a všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 14/2016 a ust. § 63 daňového poriadku. 2. Výpočet poplatku bol určený pri sadzbe 16,59 Eur/nádoba; počet nádob: 3; počet odvozov: 104; objem: 1100 litrov; 16,59 x 3x 104 = 5176,08 Eur. Zároveň správca poplatku určil v súlade s § 81 ods. 4 zákona o miestnych daniach a § 6a ods. 3 a 4 VZN č. 14/2016 zaplatenie určeného poplatku v štvrťročných splátkach v lehotách splatnosti: (i) prvá splátka v termíne do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia v sume 2588,04 Eur a (ii) druhá splátka v termíne do 31.11.2018 v sume 2588,04 Eur.
II. Konanie pred krajským súdom
3. Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Rozsudkom č. k. BA-1S/74/2019-85 zo dňa 13.02.2024 (ďalej ako „napadnutý rozsudok“) zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania.
4. Ako uviedol správny súd v odôvodnení svojho rozsudku predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie postupu a zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 643083/2018 zo dňa 16.11.2018, ktorým potvrdil rozhodnutie mesta Bratislava č. 4/18/037534-36/32/963342 zo dňa 20.07.2018, ktorým bol žalobcovi určený miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v sume 5176,08 Eur na zdaňovacie obdobie 2018. Žalobca nesúhlasil s výškou určeného miestneho poplatku na rok 2018 a tiež s určením splátok daného poplatku v štvrťročných splátkach.
5. Podľa názoru správneho súdu právnym základom vyrubeného poplatku je § 79 ods. 1 zákona o miestnych daniach v znení účinnom v rozhodnom čase, ktorý stanovuje obci, v ktorej je zavedený množstvový zber, ako je tomu v prípade mesta Bratislava, obligatórnu povinnosť určiť poplatok ako súčin frekvencie odvozov, sadzby a objemu zbernej nádoby, ktorú poplatník užíva v súlade so zavedeným systémom zberu komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov.
Zákonodarca splnomocnil územnú samosprávu na určenie podrobností o nakladaní so zmesovým komunálnym odpadom a drobnými stavebnými odpadmi, o spôsobe zberu a prepravy komunálnych odpadov (§ 81 ods. 8 písm. a/, b/ a e/ zákona o odpadoch), ako aj na určenie sadzby poplatku, spôsobu a lehoty zaplatenia poplatku, podmienok na vrátenie poplatku alebo jeho pomernej časti, podmienok, ktorých splnenie má poplatník preukázať a podkladov, ktoré má poplatník predložiť pri znížení alebo odpustení poplatku (§ 83 ods.1 zákona o miestnych daniach). Systém zberu komunálnych odpadov v meste Bratislava určovalo v rozhodnom čase VZN č. 4/2016 o nakladaní s komunálnymi odpadmi (v znení VZN č. 14/2016) a podrobnosti o určovaní poplatku upravovalo v rozhodnom čase VZN č. 13/2012 o miestnom poplatku (v znení VZN č. 14/2016). Systémom zberu je spôsob zberu a prepravy komunálneho odpadu, vrátane určenia počtu a typu zberných nádob/kontajnerov (§ 2 ods. 3 VZN č. 4/2016). Pôvodca odpadu je povinný zapojiť sa do systému zberu prostredníctvom správcu nehnuteľnosti a je tiež povinný používať zberné nádoby/kontajnery zodpovedajúce
systému zberu (§ 5 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ VZN č. 4/2016). VZN č. 12/2001 bolo zrušené k 20.07.2016. 6. Frekvenciu odvozov a objem zbernej nádoby, ktorú poplatník užíva v súlade so systémom zberu komunálnych odpadov zavedeným v meste Bratislava, stanovuje § 9 ods. 1 písm. c) VZN č. 4/2016 o nakladaní s komunálnymi odpadmi. Pre bytový dom, aký má v správe žalobca a vo vzťahu ku ktorému bol miestny poplatok preskúmavanými rozhodnutiami určený, je stanovené, že v bytovom dome s osobami do 30 osôb užívajú najmenej jeden kontajner s objemom 1100 litrov s intervalom odvozu jedenkrát za týždeň a pre každých ďalších 30 osôb sa upraví ekvivalentne počet kontajnerov, prípadne počet intervalov. Určenie počtu osôb, ktoré obývajú predmetný obytný dom na Seberíniho 15, 17 a 19 v Bratislave, a ktorí sú pôvodcami komunálneho odpadu, je teda základný údaj, od ktorého sa odvíja určenie frekvencie odvozov, objem zbernej nádoby a následne aj samotný poplatok za komunálny odpad a drobné stavebné
odpady. 7. Správny súd ďalej uviedol, že z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že v plnom rozsahu prebral informáciu o počte osôb v bytovom dome na Seberíniho 15, 17 a 19 z prvostupňového rozhodnutia mesta Bratislava. Žalovaný uviedol, že v prípade bytového domu poplatníka sa jedná o 59 bytových jednotiek a jeden nebytový priestor s celkovým počtom 176 osôb, ktoré produkujú odpad, a v takom prípade počet kontajnerov tri kusy (1100 litrových) a interval odvozov dvakrát týždenne zodpovedá zavedenému systému zberu komunálnych odpadov na území mesta Bratislava v súlade s § 9 ods. 1 písm. c) VZN č. 4/2016. Súd zistil, že medzi stranami sporu nie je pochybnosť o počte bytových jednotiek a nebytových priestorov v bytovom dome.
Sporný je však počet osôb, ktoré produkujú odpad. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých úvah a pri hodnotení akých dôkazov dospel žalovaný k uvedenému záveru o počte 176 osôb, ktoré produkujú odpad.
Absentuje taktiež spôsob, akým sa vyrovnal s tvrdeniami žalobcu uvádzanými už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu o tom, že počet osôb bývajúcich v obytnom dome nebol relevantný v čase zapojenia do systému zberu komunálneho odpadu v roku 2003 a správca poplatku takýto údaj od žalovaného ani nežiadal.
8. Podľa názoru správneho súdu v prvostupňovom a ani v napadnutom rozhodnutí orgány verejnej správy neuvádzajú žiadny zdroj informácie o 176 osobách, ktoré majú tvoriť komunálny odpad v predmetom bytovom dome, a nereferujú ani na žiadny register, ktorý by prípadne mal takýto údaj potvrdzovať. Ide pritom o podstatnú veličinu, ktorá na základe VZN č. 4/2016, t.j. všeobecne záväzného podzákonného predpisu prijatého obcou na vykonanie zákona o miestnych daniach, priamo určuje ďalšie veličiny (frekvencia odvozu a veľkosť zberných nádob), na základe ktorých správca poplatku miestny poplatok za komunálny odpad určil. Údaj o počte osôb nevyplýva ani zo žiadosti žalobcu o zapojenie do systému zberu pre pôvodcu odpadu zo dňa 02.01.2003, na ktorú odkazuje správca poplatku, a ktorá je súčasťou administratívneho spisu. Správca poplatku a žalovaný sa mali s týmito skutočnosťami riadne vysporiadať a odôvodniť vyčerpávajúco, aké údaje boli relevantné na určenie miestneho poplatku a z akých podkladov pri tom vychádzal. Osobitne to platí v prejednávanom prípade, kedy sa žalobca snažil v minulosti viacerými žiadosťami dosiahnuť zníženie počtu zberných
nádob, ktoré sú pre predmetný bytový dom určené v rámci systému zberu komunálneho odpadu, z dôvodu zníženej produkcie komunálneho odpadu osobami obývajúcimi predmetný bytový dom z dôvodu uvedomelého separovania odpadu. 9.
Ako ďalej uviedol správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného nespĺňa zákonné atribúty uvedené v § 63 ods. 2 a 5 daňového poriadku vo vzťahu ku skutočnostiam podstatným pre vyrubenie miestneho poplatku, ktoré boli podkladom rozhodnutia, čoho následkom je nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.
Je povinnosťou správneho orgánu svoje rozhodnutie jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom odôvodniť, aby bolo zrejmé, z akých podkladov pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané v kontexte obsahu administratívneho spisu, z akých dôvodov, pričom stručne a výstižne vysvetliť, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v konaní a zodpovedať najdôležitejšie otázky vo vzťahu k povinnosti, ktoré boli predmetom správneho konania. Správny súd zdôraznil, že úlohou správneho súdu nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Taktiež nemôže správny orgán nahrádzať svoju rozhodovaciu činnosť uvádzaním dodatočných dôvodov, ktoré ho viedli k vydaniu rozhodnutia v samotnom vyjadrení k žalobe.
10. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že už v minulosti žiadal o zníženie počtu kontajnerov s objemom 1100 litrov z troch kusov na dva kusy, pričom správca poplatku o týchto riadne nerozhodol, súd uviedol, že ak bol podľa žalobcu správca poplatku nečinný, alebo ak namietal spôsob vybavenia jeho žiadostí, mal žalobca možnosť brániť sa proti prípadnému zásahu do svojich práv príslušným opravnými prostriedkami v zákonom stanovených lehotách.
Nie je možné vyvodzovať z tvrdenej nečinnosti správneho orgánu vo vzťahu k minulým zdaňovacím obdobiam bez ďalšieho skutkové a právne závery vo vzťahu k preskúmavaným rozhodnutiam týkajúcim sa roka 2018. Žalobcom prezumovaný súhlas správcu poplatku zo zmenou zapojenia žalobcu do systému zberu komunálneho odpadu vo forme zníženia počtu kontajnerov s objemom 1100 litrov z troch kusov na dva kusy nie je možné vyvodiť z jeho nečinnosti na základe žiadneho zákonného ustanovenia, resp. ustanovenia príslušného VZN mesta
Bratislavy. 11. Zároveň súd uviedol, že súčasťou administratívneho spisu nie je žiadosť žalobcu o zmenu zapojenia do systému zberu odpadu v súlade s § 6 ods. 1 písm. b) a ods. 6 v spojení s § 7 ods. 1 VZN č. 4/2016, ani žiadosť o vrátenie poplatku podľa § 7a VZN č. 13/2012, žiadosť o odpustenie poplatku podľa § 7b VZN č. 13/2012, a ani obdobná žiadosť predložená žalobcom podľa znenia príslušného VZN s účinnosťou pred 20.07.2016 (dátum účinnosti VZN č. 4/ 2016), resp. pred 01.01.2017 (dátum účinnosti VNZ č. 14/2016), o ktorej by nebolo rozhodnuté a ktorú by bolo možné podľa prechodného ustanovenia § 11b VZN č. 13/2012 (v znení VZN č. 4/2016) aplikovať na účel vyrubenia poplatku za komunálny odpad na rok 2018.
12. Pokiaľ ide o predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu (vo veci miestneho poplatku žalobcu na rok 2018) č. 4/18/008883-36/32/963342 zo dňa 02.02.2018, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného č. 314780/2018 zo dňa 04.06.2018 zrušené (bod 3, 9 a 18 tohto rozsudku), súd konštatoval, že v ňom neidentifikoval právny názor žalovaného, že prvostupňový orgán mal pri výpočte výšky poplatku na rok 2018 zarátať sadzbu len za dva kontajnery s objemom 1100 litrov. K tejto otázke sa žalovaný v danom predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí nijako nevyjadroval.
13. Vo vzťahu k určeniu splatnosti miestneho poplatku vo štvrťročných splátkach, bol súd toho názoru, že správca poplatku nijako nevybočil z medzí zákona, keďže § 81 ods. 4 zákona o miestnych daniach a následne aj § 6a ods. 3 a 4 VZN č. 13/2012 (v znení VZN č. 14/ 2016) oprávňujú obec, ako správcu poplatku, určiť platenie poplatku v splátkach, pričom lehoty splátok určí obec v rozhodnutí, ktorým sa vyrubuje poplatok. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že správca poplatku určil pre zdaňovacie obdobie roka 2018 jednotne všetkým platiteľom za bytové domy platenie poplatku v štvrťročných splátkach.
So snahou správcu poplatku o jednotné nastavenie úhrad nijako nekoliduje ani skutočnosť, že žalobca je spoločenstvom vlastníkov a vykonáva správu bytového domu. Podľa § 10 ods. 6 zákona o vlastníctve bytov sú vlastníci bytov a nebytových priestorov povinní uhrádzať úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru mesačne vopred na účet domu v banke. Odvoz odpadov patrí medzi takéto plnenia (§ 10 ods. 6 posledná veta zákona o vlastníctve bytov) a výber úhrad za tieto plnenia na mesačnej báze od vlastníkov a následná úhrada miestneho poplatku spoločenstvom vlastníkov bytového domu na štvrťročnej báze nijako nekoliduje s povinnosťami spoločenstva vlastníkov, ani s povinnosťami samotných vlastníkov (rovnako ako nekolidovala ani pri mesačnej splátke miestneho poplatku).
III. Kasačná sťažnosť, stanoviská účastníkov konania
14. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal žalovaný (ďalej ako „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Kasačnú sťažnosť sťažovateľ odôvodnil tak, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 15. Sťažovateľ sa nestotožnil so záverom správneho súdu, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako i žalovaného vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a nespĺňa atribúty uvedené v § 63 ods. 2 a 5 daňového poriadku vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré boli podkladom rozhodnutia, čoho následkom je nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. 16. Sťažovateľ poukázal na to, že v rámci kompetencií daných ustanovením § 83 zákona č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava pre kalendárny rok 2018 s účinnosťou od 20.júla 2016 schválilo Všeobecne záväzné nariadenie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. 4/2016 o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi na území hlavného mesta SR Bratislavy, ktorým sa mení a dopĺňa Všeobecne záväzné nariadenie hlavného mesta SR Bratislava č. 13/2012 o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a o zmene a doplnení Všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta SR Bratislavy š. 12/2001 o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi na území hlavného mesta SR Bratislavy v znení Všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta SR Bratislavy č. 5/ 2013, Všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta SR Bratislavy č. 11/2014, Všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta SR Bratislavy č. 3/2015 a Všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta SR Bratislavy č. 14/2016 ( ďalej len „VZN č. 14/2016“).
17. Sťažovateľ v tejto súvislosti uviedol, že predovšetkým tam ustanovilo počet a typ zberných nádob, kontajnerov, interval odvozu pre množstvový zber komunálnych odpadov nasledovne: Typ, počet zberných nádob a kontajnerov na zmesový komunálny odpad a interval odvozu pre množstvový zber je pre bytový dom a ostatné budovy na bývanie do 30 osôb najmenej 1 kontajner s objemom 1100 litrov s intervalom odvozu jedenkrát za týždeň; pre každých ďalších 30 osôb sa upraví ekvivalentne počet kontajnerov, prípadne počet intervalov.
18. Sťažovateľ ďalej uviedol, že žalobca podal žiadosť o zapojenie do systému zberu - pre pôvodcu odpadu, ev. č. 1372002 dňa 02.01.2003 a je zapojený do systému zberu komunálneho odpadu na území hlavného mesta Slovenskej republiky od roku 2003 za účinnosti systémovo rozdielnej právnej úpravy zapojenia do systému zberu ako aj poplatkovej povinnosti s tým spojenej (nebol ešte účinný zákon o miestnych daniach a poplatok nepodliehal správe daní, nakladanie s odpadom a poplatok zabezpečovala na zmluvnom základe spoločnosť Odvoz a likvidácia, a.s. (ďalej len „OLO, a.s.“) a poplatok sa platil za službu na základe faktúr vystavených spoločnosťou OLO, a.s. 19.
Následne sťažovateľ poukázal na to, že rozhodnutie sa týka zdaňovacieho obdobia roku 2018, pre ktorý bol aktuálny stav zapojenia žalobcu do systému zberu komunálneho odpadu na území hlavného mesta Slovenskej republiky: 3 kontajnery 1100 litrové s intervalmi odvozu 2krát týždenne v súlade s podmienečným súhlasným stanoviskom oddelenia životného prostredia Magistrátu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava zo dňa 06.05.2011, odborného útvaru, v ktorého kompetencii je nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, vrátane zavedenia systému komunálneho odpadu na území hlavného mesta Slovenskej republiky, na základe a v súlade so zákonom č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „zákon o odpadoch“).
20. Sťažovateľ poukázal na znenie § 4 písm. a) VZN č. 4/2016, podľa ktorého má pôvodca odpadu právo na poskytnutie kontajnerov/zberných nádob v množstve a druhu zodpovedajúcom systému zberu. Podľa § 5 ods. 2 písm. a) VZN je pôvodca odpadu povinný používať zberné nádoby/kontajnery zodpovedajúce systému zberu.
21. Podľa sťažovateľa v prípade bytového domu žalobcu sa jedná o 59 bytových jednotiek a 1 nebytový priestor s celkovým počtom osôb 176, ktoré produkujú odpad. Počet kontajnerov 3 x 1100 litrov a interval odvozov 2 x týždenne zodpovedá zavedenému systému zberu komunálnych odpadov na území hlavného mesta v súlade s § 9 ods. 1 písm. c) VZN č. 4/2016.
22. Ako ďalej uviedol sťažovateľ, údaj o počte osôb, ktoré produkujú odpad v bytovom dome na Seberíniho 15, 17, 19 v Bratislave potvrdil v Žiadosti o zapojenie do systému zberu komunálneho odpadu zo dňa 04,05,2011, ktorého prílohou je Zápisnica z kontroly vykonanej v zmysle VZN č. 12/2001 v znení neskorších zmien a doplnkov zo dňa 06.05.2011 o 8:30 hod., ktorú osobne podpísali a potvrdili - zástupca predmetného obytného domu pán Y. (za žalobcu) so zástupcom spoločnosti OLO, a.s. T. Y. a potvrdili počet obyvateľov 176.
Počet obyvateľov potvrdil samotný žalobca a nikdy nebol sporný a ani ho žalobca nespochybňoval, počet kontajnerov 3 x 1100 litrov a interval odvozov dvakrát týždenne zodpovedá zavedenému systému zbery komunálnych odpadov na území hlavného mesta v súlade s ustanovením § 9 ods. 1 písm. c) VZN č. 4/2016.
23. Ako ďalej uviedol sťažovateľ žalobca neoznámil a nepreukázal zmenu v zapojení do systému zberu komunálneho odpadu v zmysle zníženia pôvodcov odpadu v bytovom dome na tlačive, ktorého vzor tvorí prílohu VZN č. 4/2016 (povinnosť postupu pre správcov nehnuteľnosti je určená v ustanovení § 6 a ustanovení § 7 VZN č. 4/2016).
V prípade preukázateľného zníženia počtu pôvodcov odpadu bol poplatník povinný splniť si oznamovaciu povinnosť podľa ustanovenia § 18 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. Vo vzťahu k uvedenému uviedol, že podľa ustanovenia § 11 ods. 3 VZN č. 13/2012 zo dňa 13.12.2012
o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a o zmene a doplnení všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 12/2001 o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v znení neskorších predpisov, poplatník alebo platiteľ poplatku, ktorý je zapojený do systému zberu na základe zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou OLO, a.s. v období do 31.12.2001 a po 01.01.2002 nepožiadal o zmenu zapojenia do systému zberu podľa osobitného predpisu, ktorý bol povinný splniť si oznamovaciu povinnosť podľa tohto nariadenia do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
Až do splnenia uloženej povinnosti sa výška poplatku určí podľa údajov v evidencii správcu poplatku ku dňu ukončenia zmluvy. Aj ma základe uvedeného nie je možné prihliadať na argumentáciu ohľadom počtu obyvateľov v obytnom dome.
24. Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že v predchádzajúcom období, t.j. pred rokom 2018 odpovedal žalobcovi na žiadosti o zníženie zberných nádob orgán verejnej správy v zákonnej lehote, pričom zdôvodnil, prečo nebolo možné vyhovieť žiadostiam a to predovšetkým z dôvodu, že zmenu, ktorú požadoval žalobca nebola v súlade so zavedeným systémom zberu komunálneho odpadu na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy.
Správca poplatku v období po 06.05.2011 nevydal žiadne rozhodnutie ani stanovisko, ktorým by upravoval počet zberov a prepráv (interval odvozov) na stanovišti kontajnerov žalobcu odlišne od súhlasného stanoviska oddelenie životného prostredia Magistrátu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy zo dňa 06.05.2011 ( zníženie intervalu odvozu komunálneho odpadu z počtu 3-krát na 2-krát týždenne pri zachovaní nádob 1100 litrových).
25. Podľa názoru sťažovateľa je podstatné, že správca poplatku nikdy neakceptoval zníženie počtu nádob u žalobcu z troch na dva kusy. 26. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa uviedol, že kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne zákonom vymedzené dôvody na jej podanie, preto žalobca navrhuje kasačnú sťažnosť pre jej nedôvodnosť - pre absenciu dôvodov na jej podanie odmietnuť.
IV. Konanie na kasačnom súde
27. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“) konajúci ako kasačný súd (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote, a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná, a že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť tak, že žalobu zamieta. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 28. Predmetom kasačného konania v preskúmavanej veci bol rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/74/2019-85 zo dňa 13.02.2014, ktorým bolo zrušené napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu č. 643083/2018 zo dňa 16.11.2018 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) SSP . Uvedeným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 4/ 18/037534-36/32/963342 zo dňa 20.07.2018, ktorým bol žalobcovi určený miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v sume 5176,08 Eur na zdaňovacie obdobie 2018.
29. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
30. Najvyšší správny Slovenskej republiky sa nestotožnil s rozsudkom súdu prvého stupňa a jeho právnym posúdením veci. 31. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane uviedol, že podľa ustanovenia § 1 ods. 2 všeobecne záväzného nariadenia č. 13/2012 o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a o zmene a doplnení všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 12/2001 o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „VZN č. 13/2012“), v znení VZN č. 14/ 2016 sa na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy uplatňuje množstvový zber zmesového komunálneho odpadu a množstvový zber drobného stavebného odpadu.
Správca poplatku preto určil poplatok podľa ustanovenia § 79 ods. 1 zákona o miestnych daniach ako súčin frekvencie odvozov, sadzby a objemu zbernej nádoby, ktorú poplatník užíva v súlade so zavedeným systémom zberu komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov.
Uviedol, že sadzba poplatku je stanovená podľa ustanovenia § 4 všeobecne záväzného nariadenia Slovenskej republiky Bratislavy č. 11/2014, ktorým sa mení všeobecne záväzné nariadenie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 13/2012 o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a o zmene a doplnení všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 12/2001 o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v znení neskorších predpisov v znení všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 5/2013, v znení VZN č. 14/2016 a v súlade s ustanovením § 78 zákona o miestnych daniach. Pri určovaní frekvencie odvozov a objemu zbernej nádoby správca poplatku vychádzal z údajov uvedených v Žiadosti o zapojenie, zmenu alebo zánik zapojenia do systému zberu komunálneho odpadu evid. č.: 1372002 podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a) až c) VZN č. 4/2016 o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,
prípadne z údajov uvedených v Oznámení o vzniku, zmene a zániku poplatkovej povinnosti poplatníka/platiteľa poplatku. Podaním tohto Oznámenia bola splnená oznamovacia povinnosť poplatníka podľa ustanovenia § 80 zákona o miestnych daniach a § 3 ods. 1 ods. 2 VZN č. 13/ 2012, v znení všeobecne záväzného nariadenia č. 4/2016 o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a o zmene a doplnení všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 13/2012 o miestom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a o zmene a doplnení všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 12/2001 o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v znení neskorších predpisov.
32. Správca poplatku určil platenie poplatku v splátkach a ich splatnosť v súlade s ustanovením § 81 ods. 4 zákona o miestnych daniach a ustanovenia § 6a VZN č. 14/2016. 33. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že správca poplatku určil miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady poplatníkovi v nesprávnej výške - určil nesprávny počet kontajnerov, neodôvodnil zvýšenie počtu kontajnerov na rok 2018 a nerešpektoval zrušujúce rozhodnutie žalovaného zo dňa 04.06.2018.
34. Uviedol, že je ako poplatník skutočne zapojený od 01.01.2003 do systému zberu komunálneho odpadu pod evidenčným číslom: 1372002 za účinnosti zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, ktorý v § 39 ods. 10 stanovil, že pri množstevnom zbere (ktorý bol zavedený v Bratislave) pôvodca komunálneho odpadu platí poplatok vo výške, ktorá je priamo úmerná množstvu týchto odpadov vyprodukovaných pôvodcom za daný čas, pričom spoločenstvo využívalo v tom čase na odvoz komunálneho odpadu 3ks kontajnerov s intervalom odvozu v pondelok 3x v stredu 3x a v piatok 3x, pri zapojení do systému nevyžadoval správca poplatku žiadny údaj o počte osôb bývajúcich v obytnom dome. V tom čase kontajnerové stojisko slúžilo pre dva bytové domy a to Obytný dom Seberíniho 15-19 a Seberíniho 21 v Bratislave, v ktorom bolo spolu 5 kontajnerových nádob, toto kontajnerové stojisko bolo voľne prístupné aj nevlastníkom obytného domu, nebolo uzavreté a komunálny odpad sa ešte neseparoval. 35. Žalobca ďalej uviedol, že postupne si všimli, že nevyužívajú na plno kapacitu všetkých 3 ks kontajnerov v dohodnutej frekvencii odvozov, a že kontajnery sú v niektorých dňoch buď
nenaplnené alebo úplne prázdne. 36. Žalobca namietal správnosť určenia množstva zberných nádob na rok 2018 v rozhodnutí, nakoľko od roku 2012 po splnení svojej „ohlasovacej povinnosti“ v roku 2011 a tiež v nasledujúcich obdobiach 2012, 2013 a 2014 „reálne“ využíva podľa skutočnej produkcie komunálneho odpadu a na základe svojej písomnej žiadostí zo dňa 05.04.2011 (opakovane tiež 2012-2014) len 2ks kontajnerových nádob s frekvenciou 2x týždenne.
Správca poplatku do svojho rozhodnutia bez riadneho zdôvodnenia pridal „tretí“ kontajner - správca poplatku vo svojom rozhodnutí zo dňa 20.07.2018 ignoruje reálny stav, skutočnú produkciu odpadu. 37. Žalovaný podľa ustanovenia § 74 ods. 4 daňového poriadku, rozhodnutím č. 643083/2018 zo dňa 16.11.2019, potvrdil prvostupňové rozhodnutie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. 4/18/037534-36/32/963342 zo dňa 20.07.2018, ktorým bol žalobcovi ako poplatníkovi vyrubený miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v
sume 5176,08 eur. 38. Žalovaný zistil, že odvolávajúci je zapojený do systému zberu komunálneho odpadu na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy od roku 2003 za účinnosti rozdielnej právnej úpravy zapojenia do systému zberu ako aj poplatkovej povinnosti s tým spojenej (nebol ešte účinný zákon o miestnych daniach) a poplatok nepodliehal správe daní, nakladanie s odpadom a poplatok zabezpečovala na zmluvnom základe spoločnosť OLO, a.s. a poplatok sa platil za službu na základe faktúr vystavených spoločnosťou OLO, a.s.
39. Druhostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že napadnuté rozhodnutie sa týka obdobia roku 2018, pre ktoré je aktuálny stav zapojenia odvolávajúceho sa do systému zberu komunálneho odpadu na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy: 3 kontajnery 1100 litrové s intervalom odvozu 2-krát týždenne v súlade s podmienečným súhlasným stanoviskom oddelenia životného prostredia Magistrátu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy zo dňa 06.05.2011. Na podnety odvolávajúceho o zníženie počtu kontajnerov na 2ks 1000 litrových nádob správca poplatku, ako aj oddelenie životného prostredia, v predchádzajúcom období niekoľkokrát odpovedali v zákonnej lehote, pričom zdôvodnili prečo žiadosti odvolávajúceho sa nebolo možné vyhovieť.
Zmena, ktorú odvolávajúci sa požadoval nebola v súlade so zavedeným systémom zberu na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) VZN č. 12/2001 o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi na území Slovenskej
republiky. Podstatná z hľadiska zmeny počtu kontajnerov je skutočnosť, že odborný útvar životného prostredia nevydal súhlasné stanovisko so zmenou počtu nádob a ani správca poplatku nikdy neakceptoval zníženie počtu nádob z troch na dva kusy. Odvolávajúci sa pre
zdaňovacie obdobie roka 2018 neoznámil a nepreukázal zmenu v zapojení do systému zberu komunálneho odpadu v zmysle zníženia počtu pôvodcov odpadu v bytovom dome na tlačive, ktorého vzor tvorí prílohu VZN č. 4/2016. 40.
Prvou podstatnou žalobnou námietkou žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti žalovaného bolo, že miestny poplatok bol určený na 3 kusy kontajnerov, čo je vyšší počet kontajnerov o jeden kus v porovnaní s dvomi kusmi, ktoré žalobca reálne využíva na produkovaný odpad za rok 2018. Žalobca od roku 2015 reálne využíva a produkuje odpad len do dvoch 1100 litrových kontajnerov; tretí kontajner žalobca, resp. vlastníci bytov, nevedia naplniť a hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava pri odvoze a likvidácii odpadu od roku 2015 do konca roka 2017 likviduje komunálny odpad len z dvoch zberných nádob.
Pri zapojení sa do zberu komunálneho odpadu v roku 1992 nebol povinný preukázať počet osôb, ktoré budú produkovať komunálny odpad. Žalobca uviedol v žalobe historický vývoj jeho vzťahu k osobám oprávneným na vykonávanie odvozu a zberu komunálneho odpadu od roku 2003 až do roku 2019 (Prvá ružinovská spoločnosť a.s. Bratislava a neskôr Odvoz a likvidácia odpadu a.s.
v skratke: OLO a.s.). Postupne si žalobca ako platiteľ poplatku za komunálny odpad všimol, že nevyužíva naplno kapacitu troch kontajnerov v dohodnutej frekvencii odvozov trikrát v týždni (pondelok, stredu a piatok) a požiadal oprávnenú osobu (v tom čase OLO, a.s.) o úpravu frekvencie odvozov tak, že tento bol správcom poplatku zastúpeným oprávnenou osobou ustálený na tri kontajnery s frekvenciou odvozu dvakrát do týždňa. Následne bol tiež zavedený správcom poplatku na území Bratislavy separovaný zber odpadu, t.j. pribudli tri kusy 1100 litrových kontajnerov (na sklo, papier, plasty) s frekvenciou odvozu tiež dvakrát do týždňa, čím sa postupne rapídne znížilo množstvo vlastníkmi bytov vyprodukovaného komunálneho
odpadu. 41. V správnej žalobe žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že správcu poplatku žiadal od roku 2011 a opakovane aj v ďalších rokoch o úpravu odvozu odpadu tak, že sa zníži počet kontajnerov z trochu kusov na dva kusy z dôvodu, že vlastníci a obyvatelia bytov nevedia dvakrát do týždňa naplniť tretí kontajner. Žalovaný sa vo svojom odôvodnení nevysporiadal s argumentami a dôvodmi žalobcu, ktorými preukázal, že v čase, keď žiadal o zníženie počtu kontajnerov (od roku 2012), sa nevyžadovalo preukázanie počtu osôb produkujúcich odpad, na zmenu počtu kontajnerov stačilo preukázať skutočne vyprodukované množstvo alebo predpokladané množstvo vyprodukovaného odpadu. Žalobca tvrdil, že spoločnosť mesta Bratislavy na odvoz komunálneho odpadu (oprávnená osoba) reálne akceptovala žiadosť na úpravu počtu kontajnerov na dva kusy a od roku 2015 začala vyvážal len dva 1100 litrové kontajnery v intervale pondelok a priadok, čo trvá kontinuálne do času podania žaloby, t.j. aj v
roku 2019. Správca poplatku napriek tejto skutočnosti nevydal žiadne rozhodnutie, ktorým by bolo vyhovené žiadosti žalobcu, alebo ktorým by boli žiadosti zamietnuté. Správca poplatku neodôvodnil, prečo navýšil vo svojom rozhodnutí o určení poplatku na rok 2018 poplatok o
jeden kontajner. Preto žaloba namietal vyčíslenie poplatku za komunálne odpady za rok 2018, ktorý mal byť stanovený vo výške 3450,72 Eur výpočtom súčinu sadzby vo výške 16,59 Eur/ nádoba a počtu realizovaných odvozov kontajnerov 104 za rok (dvakrát do týždňa).
Len takto určený poplatok zodpovedá dikcii § 39 ods. 10 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2015 (ďalej len „zrušený zákon o odpadoch“).
42. Druhou namietanou skutočnosťou v správnej žalobe je zmena doterajšej mesačnej splatnosti poplatku na splatnosť vo štvrťročných splátkach. Žalobca nepopieral oprávnenie správcu poplatku určiť jednotne všetkým platiteľom za bytové domy jednotné splátky, no namietal, že žalovaný a prvostupňový orgán nerozlišuje pri obytných domoch, či ide o vlastníka bytového domu, alebo správcu bytového domu. Vlastník bytového domu, nie je viazaný na kumulovanie finančných prostriedkov z preddavkov od svojich nájomcom, čo je podstatný rozdiel medzi vlastníkom a správcom bytového domu. Mesačné splátky, v ktorých žalobca do roku 2018 aj poplatok platil, zodpovedajú oprávneniu žalobcu získavať od vlastníkov nehnuteľností preddavok na úhradu tohto poplatku v súlade s § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Štvrťročné splátky sú pre žalobcu neprijateľné aj preto, že mesto Bratislava nemá vo svojom VZN č. 14/2016 upravenú možnosť vrátenia poplatku, ktorý určuje na celý rok vopred v prípadoch, keď príde v priebehu roka k zníženiu produkcie odpadu, napr. zvýšením separácie odpadu, zavedením kompostovania odpadu a podobne. 43. Žalobca tiež uviedol, že zákonná úprava týkajúca sa odpadov pri separovanom zbere, ktorý je zavedený v Bratislave pri určení výšky poplatku určuje, že jeho výška má byť priamoúmerná množstvu skutočne vyprodukovaného odpadu, a nie počtu osôb, ktoré by ho mali produkovať v obytnom dome. Napadnuté rozhodnutie je už druhým rozhodnutím žalovaného vo veci vyrubenia poplatku na rok 2018. Žalovaný vydal dňa 04.06.2018 rozhodnutie č. 314780/2018, ktorým zrušil pôvodné rozhodnutie prvostupňového orgánu a uviedol, že správca poplatku mal pri výpočte výšky poplatku použiť dva kusy kontajnerov
V. Právny názor kasačného súdu
44. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.
V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 45. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred orgánom verejnej správy, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
46. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby správny súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.
47. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Judikatúra ústavného súdu kladie dôraz, že v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy s uplatňovaním princípu právnej istoty v právnom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (PL. ÚS 1/04). 48.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 49. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
50. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
51. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 52. Podľa § 77 ods. 1 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z., poplatok sa platí za činnosti nakladania so zmesovým komunálnym odpadom.
53. Podľa § 77 ods. 5 zákona č. 582/2004 Z.z., ak tak obec ustanoví vo všeobecne záväznom nariadení, poplatok od poplatníka v ustanovenej výške pre obec vyberá a za vybraný poplatok ručí a) vlastník nehnuteľnosti; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov alebo ak ide o bytový dom, poplatok vyberá a za vybraný poplatok ručí zástupca alebo správca určený spoluvlastníkmi, ak s výberom poplatku zástupca alebo správca súhlasí, b) správca ak je vlastníkom nehnuteľnosti štát, vyšší územný celok alebo obec (ďalej len „platiteľ“). 54.
Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z., ak je v obci zavedený množstvový zber, obec určí poplatok ako súčin frekvencie odvozov, sadzby a objemu zbernej nádoby, ktorú poplatník užíva v súlade so zavedeným systémom zberu komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov. 55.
Podľa § 81 ods. 4 zákona č. 582/2004 Z.z., obec môže určiť platenie poplatku v splátkach. Splátky poplatku sú splatné v lehotách určených obcou v rozhodnutí, ktorým sa vyrubuje poplatok. Poplatník môže vyrubený poplatok, ktorý bol rozhodnutím obce určený v splátkach, zaplatiť aj naraz najneskôr v lehote splatnosti prvej splátky.
56. Podľa § 83 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z., obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením k 1. januáru zdaňovacieho obdobia sadzby poplatku v súlade s § 78 ods. 1, hodnotu koeficientu, pri množstvovom zbere spôsob a lehotu zaplatenia poplatku, podmienky na vrátenie poplatku alebo jeho pomernej časti podľa § 82 ods. 1, podmienky, ktorých splnenie má poplatník preukázať a podklady, ktoré má poplatník predložiť pri znížení alebo odpustení poplatku podľa § 82 ods. 2.
57. Podľa § 83 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z., obec môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením k 01. januáru zdaňovacieho obdobia sadzby poplatku aj podľa objemu zbernej nádoby a frekvencie odvozu v súlade s § 78 ods. 4, zníženie poplatku alebo oslobodenie od poplatku poplatníkovi, ktorým je fyzická osoba v hmotnej núdzi, fyzická osoba staršia ako 62 rokov, držiteľ preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, držiteľ preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom alebo prevažne alebo úplne bezvládna fyzická osoba.
58. Podľa § 80 ods. 1 zákona č. 79/2015 Z.z., komunálne odpady sú odpady z domácnosti vznikajúce na území obce pri činnosti fyzických osôb a odpady podobných vlastností a zloženia, ktorých pôvodcom je právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, okrem odpadov vznikajúcich pri bezprostrednom výkone činností tvoriacich predmet podnikania alebo činností právnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa; za odpady z domácností sa považujú aj odpady z nehnuteľností slúžiacich fyzickým osobám na ich individuálnu rekreáciu, napríklad zo záhrad, chát, chalúp, alebo na parkovanie alebo uskladnenie vozidla používaného pre potreby domácnosti, najmä z garáží, garážových stojísk a parkovacích stojísk. Komunálnymi odpadmi sú aj všetky odpady vznikajúce v obci pri čistení verejných komunikácií a priestranstiev, ktoré sú majetkom obce alebo v správe obce, a taktiež pri údržbe verejnej zelene vrátane parkov a cintorínov, ktoré sú majetkom obce alebo v správe obce a ďalšej zelene na pozemkoch fyzických osôb.
59. Podľa § 80 ods. 8 zákona č. 79/2015 Z.z., množstvový zber je zber zmesových komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov, pri ktorom ich pôvodca platí miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady ustanovený podľa osobitného predpisu vo výške, ktorá je priamo úmerná množstvu týchto odpadov vyprodukovaných pôvodcom odpadu za daný čas; tým nie je dotknuté ustanovenie § 81 ods. 12.
60. Podľa § 81 ods. 12 zákona č. 79/2015 Z.z., obec pri ustanovení výšky miestneho poplatku za komunálny odpad a drobný stavebný odpad vychádza zo skutočných nákladov obce na nakladanie s komunálnym odpadom a drobným staveným odpadom vrátane nákladov
uvedených v odseku 10. Do miestneho poplatku obec nemôže zahrnúť náklady uvedené v odseku 11. Výnos miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady použije obec výlučne na zber, prepravu, zhodnocovanie a zneškodňovanie komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov.
61. Podľa ust. § 2 písm. b) Daňového poriadku, je daňou aj miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa zákona o miestnych daniach. S poukazom na uvedené za odvoz odpadov sa neplatí cena za službu, ale poplatok podľa § 80 ods. 8 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov a § 77 a nasl. zákona o miestnych daniach.
62. Podľa § 4 ods. 3 VZN 12/2001 (úplné znenie VZN 6/2004, v znení pre obdobie 2001 - 2013), v závislosti od skutočne produkovaného množstva komunálneho odpadu alebo od predpokladaného množstva komunálneho odpadu môže správca nehnuteľnosti počet kontajnerov a zberných nádob a interval odvozu upraviť po dohode s oprávnenou osobou odlišne. 63.
Podľa § 11 ods. 4 VZN 13/2012 zo dňa 13.12.2012, na účely preukázania, že poplatník využíva množstvový zber je pre správcu poplatku rozhodujúci stav v evidencii zapojenia do systému zberu komunálneho odpadu k 01.01.2013.
64. Podľa § 2 ods. 6 VZN č. 4/2016, zmesový komunálny odpad je nevytriedený komunálny odpad alebo komunálny odpad po vytriedení zložiek komunálneho odpadu. 65. Podľa § 5 ods. 2 písm. c) VZN č. 4/2016, je pôvodca a držiteľ odpadu povinný vylúčiť zo zmesového komunálneho § 5 ods. 2 písm. b) VZN č. 4/2016 je pôvodca a držiteľ odpadu povinný triediť a zhromažďovať komunálny odpad podľa jednotlivých zložiek uvedených v § 2 ods. 3 tohto nariadenia ukladaním odpadu jednotlivé zložky komunálneho odpadu uvedené v § 2 ods. 5 tohto nariadenia.
66. Podľa § 3 ods. 4 VZN č. 4/2016, na území hlavného mesta Bratislavy sa uplatňuje množstvový zber zmesového komunálneho odpadu podľa § 9 a § 10 tohto nariadenia a množstvový zber drobného stavebného odpadu podľa § 19 ods. 5 až 7 tohto nariadenia.
67. Podľa § 4 písm. a) VZN č. 4/2016, má pôvodca odpadu právo na poskytnutie kontajnerov/ zberných nádob v množstve a druhu zodpovedajúcom systému zberu. 68. Podľa § 5 ods. 2 písm. a) VZN č. 4/2016, je pôvodca odpadu povinný používať zberné nádoby/kontajnery zodpovedajúce systému zberu.
69. Ako vyplynulo z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, žalobca je zapojený do systému zberu komunálneho odpadu na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy od roku 2003. Napadnuté rozhodnutie žalovaného sa týka zdaňovacieho obdobia roku 2018, pre ktorý je aktuálny stav zapojenia žalobcu sa do systému zberu komunálneho odpadu na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy: tri kontajnery 1100 litrové s intervalom odvozu dvakrát týždenne v súlade s podmienečným súhlasným stanoviskom oddelenia životného prostredia Magistrátu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava zo dňa 06.05.2011, odborného útvaru, v ktorého kompetencii je nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, vrátane zavedenia systému zberu komunálneho odpadu na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, na základe a v súlade so zákonom č. 79/2015 Z. z.
70. V konaní bolo nesporné, že podľa ustanovenia § 5 ods. 2 písm. b) VZN č. 12/2001, bol žalobca ako pôvodca komunálneho odpadu povinný zapojiť sa do systému zberu na území hlavného mesta. 71. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uvádza, že odborný útvar životného prostredia Magistrátu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava nevydal súhlasné stanovisko so zmenou počtu kontajnerov/zberných nádob a ani správca poplatku nikdy neakceptoval zníženie ich počtu z troch kusov na dva kusy. S ohľadom na uvedené, kasačný súd zastáva názor, že pri určení poplatku za rok 2018 orgán verejnej správy správne aplikoval ustanovenia VZN 4/2016. Preto kasačný súd považuje námietku žalobcu týkajúcu sa počtu kontajnerov za nedôvodnú.
72. Pokiaľ sa jedná o námietku žalobcu, že žalovaný nevzal do úvahy skutočnosť, týkajúcu sa zákonnej úpravy odpadov pri množstvovom zbere, ktorý je zavedený v Bratislave pri určení výšky poplatku, že jeho výška má byť priamo úmerná množstvu skutočne vyprodukovaného odpadu a nie počtu osôb žijúcich v obytnom dome, kasačný súd uvádza, že žalobca neoznámil a nepreukázal zmenu v zapojení do systému zberu komunálneho odpadu v zmysle zníženia počtu pôvodcov odpadu v bytovom dome na tlačive, ktorého vzor tvorí prílohu VZN č. 4/2016 (povinnosť postupu pre správcov nehnuteľností je určená v ustanovení § 6 a ustanovení § 7 VZN č. 4/2016). V prípade preukázateľného zníženia počtu pôvodcov odpadu bol poplatník povinný splniť si oznamovaciu povinnosť podľa ustanovenia § 81 ods. 2 o miestnych daniach, Vo vzťahu k uvedenému kasačný súd dodáva, že podľa ustanovenia § 11 ods. 3 VZN 13/2012 zo dňa 13.12.2012 o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a o zmene a doplnení všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky
Bratislavy č. 12/2001 o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v znení neskorších predpisov, poplatník alebo platiteľ poplatku, ktorý bol zapojený do systému zberu na základe zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou Odvoz a likvidácia odpadu, a.s. v období do 31.12.2001 a po 01.01.2002 nepožiadal o zmenu zapojenia do systému zberu podľa osobitného predpisu, bol povinný splniť si oznamovaciu povinnosť podľa tohto nariadenia do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Až do splnenia uloženej povinnosti sa výška poplatku určí podľa údajov v evidencii správcu poplatku ku dňu ukončenia zmluvy. Preto kasačný súd považuje túto námietku za nedôvodnú.
73. Kasačný súd konštatuje, že orgán verejnej správy ako správca poplatku určil miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v správnej výške vychádzajúcej zo správneho počtu kontajnerov a takto určený poplatok zodpovedá dikcii zákona č. 79/2015 Z. z. (ustanovenie § 80 ods. 8). Orgán verejnej správy určil žalobcovi zaplatiť miestny poplatok
za komunálne odpady a drobné stavebné odpady za zdaňovacie obdobie rok 2018 v sume 5176,08 eura v zmysle ustanovenia § 81 od. 4 zákona miestnych daniach a ustanovenia § 6a ods. 3, ods. 4 VZN č. 14/2016 a to v štvrťročných splátkach (štyroch) splátkach po 1294,062 eura a ktorý vypočítal podľa ustanovenia § 79 ods. 1 zákona o miestnych daniach ako súčin frekvencie odvozov, sadzby a objemu zbernej nádoby, ktorú poplatník užíva v súlade so zavedeným systémom zberu komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov takto: 16,5900 x 3 x 104 = 5176,08 eura; od: 01.01.2018 sadzba: 16,5900 eura/nádoba; počet nádob: 3; počet odvozov: 104; objem: 1100 l. Zároveň správne vychádzal zo sadzby poplatku podľa ustanovenia § 4 VZN č. 11/2014, ktorým sa mení VZN 13/2012 o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a o zmene a doplnení všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 12/2001 o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi na území hlavného mesta Slovenskej
republiky Bratislavy v znení neskorších predpisov, v znení všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 5/2013, v znení VZN č. 14/2016 a v súlade s ustanovenia § 78 zákona o miestnych daniach. Kasačný súd konštatuje, že správca poplatku vychádzal zo stavu zapojenia poplatníka ako daňového subjektu do systému zberu v roku 2018, zavedeným hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava na svojom území, ktoré je v súlade s ustanovením § 9 ods. 1 písm. c) VZN č. 4/2016. Podľa ustanovenia § 2 písm. b) daňového poriadku je daňou aj miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa zákona o miestnych daniach. S poukazom na uvedené, za odvoz odpadov sa neplatí cena za službu, ale poplatok podľa ustanovenia § 80 ods. 8 zákona č. 79/2015 Z. z. a ustanovenia § 77 a nasl. zákona o miestnych daniach. Poplatok teda nie je cenou za službu odvozu a likvidácie odpadu, ale je podľa daňového poriadku považovaný za daň, teda procesne podlieha správe dani.
74. Kasačný súd konštatoval, že zmena, ktorú žalobca požadoval, nebola v súlade so zavedeným systémom zberu na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) Všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 12/2001 o nakladaní s komunálnymi a drobnými stavebnými odpadmi na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných všeobecne záväzným nariadením č. 3/2002, nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 86/2003 Z.z. Všeobecne záväzným nariadením č. 5/2004, Všeobecne záväzným nariadením č. 8/2005, Všeobecne záväzným nariadením č. 1/2011, Všeobecne záväzným nariadením č. 14/2011, Všeobecne záväzným nariadením č. 13/2012 a Všeobecne záväzným nariadením č. 5/2013 (ďalej aj ako „VZN č. 12/2011“). 75. Ďalej kasačný súd uvádza, že žalobca ako poplatník je podľa ustanovenia § 77 ods. 5 písm. a) zákona o miestnych daniach, povinný určený poplatok za bytový dom vybrať a odviesť obci
v súlade so splnomocňujúcim ustanovením § 83 ods. 1 cit. zákona o miestnych daniach a to spôsobom a v lehote určenej vo VZN č. 14/2016 v ustanovení § 6a, kde v odseku 3 a 4 určuje lehotu a spôsob zaplatenia poplatku určeného rozhodnutím, okrem platenia poplatku mesačne aj štvrťročne. Na základe uvedeného, prvostupňový orgán ako správca poplatku, určil v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami pre zdaňovacie obdobie rok 2018 jednotne všetkým platiteľom za bytové domy platenie poplatku v štvrťročných splátkach v súlade s ustanovením § 81 ods. 4 zákona o miestnych daniach v zmysle ktorého, obec môže určiť platenie poplatku v splátkach, a ktoré sú splatné v lehotách určených obcou v rozhodnutí, ktorým sa vyrubuje
poplatok. 76. Kasačný súd uvádza, že s ohľadom na uvedené argumenty dospel k záveru, že orgán verejnej správy vec správne právne posúdil, keď určil žalobcovi zaplatiť miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady za zdaňovacie obdobie rok 2018 v sume 5176,08 eura v zmysle ustanovenia § 81 od. 4 zákona miestnych daniach a ustanovenia § 6a ods. 3, ods. 4 VZN č. 14/2016 a to v štvrťročných splátkach po 1294,062 eura, ktorý vypočítal podľa ustanovenia § 79 ods. 1 zákona miestnych daniach. Kasačný súd poznamenáva, sa jedná o daňové konanie podľa daňových zákonov, a teda všetky nároky spojené s plnením daňovej povinnosti voči obci ako správcovi dane/poplatku za komunálny odpad podliehajú správe daní. Vychádzajúc z uvedeného preto kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu a žalobu ako nedôvodnú zamietol.
77. O nároku na náhradu trov konania pred správnym súdom a kasačným súdom rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 SSP.
78. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 26. septembra 2025