1Sfk/30/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky) PROVYM, spol. s r.o., so sídlom Priemyselná 5, 071 01 Michalovce, IČO: 36179574, právne zastúpená JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom, so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice,, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100281804/2020 zo dňa 27. januára 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/41/2020-92 zo dňa 26. októbra 2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

3. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 190 Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.) žalobu zamietol. 4. V odôvodnení uviedol, že pokiaľ žalobkyňa namietala, že jej správca dane a žalovaný na ťarchu pričítali nepredloženie požadovaných dokladov, hoci tieto doklady už v čase ich vyžiadania boli k dispozícií KÚFS (Kriminálny úrad finančnej správy - ďalej ako KÚFS), od ktorého si ich správca dane a žalovaný mohli a mali vyžiadať resp. obstarať, čo však neučinili, nie je táto námietka žalobkyne správnym súdom hodnotená ako dôvodná.

oznámil žalobkyni výkon daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014, pričom podľa tohto oznámenia daňová kontrola začne dňa 03.05.2018 o 09:00 u správcu dane. Už v tomto oznámení o daňovej kontrole správca dane poučil žalobkyňu, že pokiaľ neumožní vykonať daňovú kontrolu resp. si nesplní pri preukazovaní ňou uvádzaných skutočností niektorú zo zákonných povinností, v dôsledku čoho nebude možné daň správne zistiť, bude základ dane a daň určená podľa pomôcok v súlade s úpravou § 48 a § 49 zákona č. 563/2009 Z. z. Na doručenie tohto oznámenia žalobkyňa reagovala oznámením zo dňa 20.04.2018, podľa ktorého oznámila správcovi dane, že daňovú kontrolu nemožno v deň začatia daňovej kontroly podľa oznámenia zo dňa 06.04.2018 začať z dôvodu, že bolo žalobkyni oznámených ďalších 5 výkonov daňových kontrol v rovnakom čase a žalobkyňa nie je objektívne spôsobilá pripraviť všetky podklady k 6 daňovým kontrolám.

Podľa obsahu tohto dokladu správca dane určil žalobkyňou požadovaný termín začatia daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2014 na deň 25.05.2018 o 09:00 hod. bez zmeny miesta

alebo elektronickej forme. Podľa časti „Opatrenia a závery prijaté pri ústnom pojednávaní“ je v označenej zápisnici z ústneho pojednávania uvedené, že daňový subjekt doručí správcovi dane k výkonu daňovej kontroly za rok 2014 v lehote do 04.06.2018 doklady identifikované v bode 1. až 26. štvrtej strany zápisnice a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske a účtovné operácie za rok 2014, vrátane zoznamu predkladaných dokladov.

Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je zápisnica zo dňa 07.06.2018 č. 101119141/2018 spísaná správcom dane o vykonaní úkonu vymedzeného v časti „Hlavný predmet úkonu“ ako Prevzatie dokladov v zmysle žiadosti o doklady č. 101047315/2018 zo dňa 28.05.2018, ktoré boli dňa 30.01.2018 Kriminálnym úradom finančnej správy Bratislava zaistené v sídle žalobkyne a boli umiestnené v priestoroch Kriminálneho úradu finančnej správy, pobočka STRED, Obchodná 15, Žilina, pričom vykonania úkonu sa za Kriminálny úrad finančnej správy zúčastnili L..

M. N., U.. G.. C. L., B.. C. E. a B.. K. T.. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je zápisnica o podaní vysvetlenia Kriminálneho úradu finančnej správy, pobočka Kriminálneho úradu finančnej správy, STRED Žilina zo dňa 01.03.2018, a to o podaní vysvetlenia osobou Ján Eliáš - konateľ žalobkyne a zo dňa 30.01.2018 o podaní vysvetlenia osobou B.. I. W., ako

G.. N. a za subjekt preberajúci B.. C. E. a B.. K. T.. O nahliadnutí do dokladov žalobkyne v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014, ktoré boli dňa 30.01.2018 zaistené Kriminálnym úradom finančnej správy Bratislava a prevzaté na základe žiadosti o doklady zo dňa 07.06.2018 v zmysle zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 07.06.2018 je spísaný správcom dane úradný záznam zo dňa 12.06.2018 pod č. 101150238/2018, ktorý úradný záznam v opise zistených skutočností identifikuje doklady, ktoré boli zaistené dňa 30.01.2018 s konštatovaním, že zväzok č. 5 obsahoval doklady zdaňovacieho obdobia roku 2014. Dodávateľské faktúry, ktoré sa nachádzajú v uvedenom zväzku č. 5, sú podčiarknuté v zozname, ktorý tvorí prílohu daného úradného záznamu. Zároveň podľa tohto úradného záznamu následne správca dane nahliadol do súborov v elektronickej forme nachádzajúcich sa v priečinku s názvom Účto, ktorý obsahuje 40 súborov (38 súborovo vo formáte Excel a dva súbory vo forme PDF) a zistil, že v

2014. Zároveň správca dane v tejto výzve oznámil žalobkyni, že boli zapožičané doklady zaistené Kriminálnym úradom finančnej správy dňa 30.01.2018 a nahliadnutím do dokladov bolo zistené, že zväzok s poradovým č. 1, 2, 3, 4 obsahoval doklady zdaňovacieho obdobia roku 2016 a zväzok č. 5 obsahoval doklady zdaňovacieho obdobia roku 2014. Ďalej správca dane oznámil, že následne nahliadnutím do súborov v elektronickej forme nachádzajúcich sa v priečinku s názvom Účto, ktorý obsahoval 40 súborov (38 súborov vo forme excel a 2 súbory vo forme pdf) sa správca dane zameral na súbory, ktoré obsahovali údaje zdaňovacieho obdobia roku 2014 a zistil, že v predmetnom priečinku sa nachádzali súbory identifikované v bodoch 1. až 14. tejto výzvy. Správca dane v tejto výzve poučil daňový subjekt o tom, že pokiaľ neumožní vykonať daňovú kontrolu resp. si nesplní pri preukazovaní ním tvrdených skutočností niektorú zo svojich zákonných povinných, v dôsledku čoho nebude možné daň správne zistiť, daňový úrad je oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok v súlade s § 48 a § 49 Daňového poriadku.

Následne bolo správcovi dane doručené podanie - vypovedanie splnomocnenia žalobcu pre B.. I. W. zo dňa 07.09.2018. Podľa úradného záznamu správcu dane zo dňa 01.10.2018 č. 101929927/ 2018 je správcom dane konštatované, že dňa 26.09.2018 sa ku správcovi dane nedostavila za žalobkyňu žiadna osoba za účelom predloženia dokladov k výkonu daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015 a neboli predložené žiadne

Bol vyzvaný, aby k ústnemu pojednávaniu priniesol účtovné doklady a iné písomnosti žalobkyne za zdaňovacie obdobie roku 2014 podľa demonštratívneho výpočtu v bode 1. až 26. a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske a účtovné operácie za rok 2014, vrátane zoznamu predkladaných dokladov za rok 2014. Zároveň bola žalobkyňa cestou štatutárneho zástupcu oboznámená rovnako, ako vyplýva z výzvy správcu dane č. 101452238/2018 z 27.07.2018, ktorú prevzal jej vtedajší splnomocnený zástupca B.. I. W..

k deštrukcii uložených údajov, následkom čoho teraz tieto údaje žalobkyňa v elektronickej forme predložiť nevie. Prílohou ospravedlnenia je aj lekárska správa od G.. G. C.. Správca dane oznámením o určení dane podľa pomôcok zo dňa 29.01.2018, ktoré žalobkyni bolo doručené dňa 15.02.2019 oznámil žalobkyni určovanie dane podľa pomôcok, pokiaľ ide o určenie dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2014, pričom toto určovanie dane podľa pomôcok začína dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto oznámenia, pretože nastali skutočnosti uvedené v § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku.

partnerov (žalobcu) neplátcov DPH, od ktorých navrhuje žalobkyňa vyžiadať všetky účtovné doklady týkajúce sa obchodov so žalobkyňou. Ide v prevažnej miere o dodávateľov opakovaných plnení, ako sú nájom, pracovná zdravotná služba a pod.

právnickej osoby za rok 2014. Podľa tohto vyjadrenia, vzhľadom na neprehľadnosť účtovných dokladov a počítačových údajov odňatých žalobcovi KÚFS, žalobkyňa žiadala, aby pri určovaní dane podľa pomôcok bolo vychádzané z objektívnych podkladov (viď strana 7 protokolu), napriek tomu správca dane z týchto ľahko dostupných podkladov nevychádzal a tieto nezohľadnil.

Rovnako neboli vznesené žiadne návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice a neboli vznesené žiadne námietky proti obsahu zápisnice. Podľa záveru zápisnice správca dane nepovažuje predložené pripomienky a dôkazy splnomocneného zástupcu daňového subjektu za také, ktoré by mali vplyv na zmenu výsledkov určenia dane podľa pomôcok.

Z uvedeného sledu procesných úkonov správcu dane tak, ako z pripojeného administratívneho spisu jednoznačne vyplývajú je nepochybné, že správca dane dôsledne a opakovane dbal o vytvorenie potrebného priestoru a možnosti pre žalobkyňu na predloženie požadovaných dokladov správcovi dane, teda na vytvorenie priestoru pre súčinnosť daňového subjektu vo vzťahu k správcovi dane pri zisťovaní skutočností významných pre určenie dane, preukázanie ktorých tvorí obsah dôkaznej povinnosti daňového subjektu.

Z uvedeného potom vyplýva, že sa správca dane odôvodnene po neposkytnutí potrebnej súčinnosti zo strany daňového subjektu zameral na zdaňovacie obdobie roku 2014 a preveroval doklady odňaté daňovému subjektu subjektom KÚFS dňa 30.01.2018, avšak existenciu potrebných dokladov, ktoré i následne opakovane od daňového subjektu žiadal, zistená nebola. Výzvy adresované správcom dane daňovému subjektu obsahovali presnú identifikáciu požadovaných dokladov a tiež stanovisko správcu dane k argumentácii žalobcu, v zmysle ktorej sa požadované doklady nachádzajú u KÚFS. Správny súd na tomto mieste zdôraznil vo všeobecnej rovine, že správca dane v daňovom konaní nie je stranou daňového konania, ale subjektom ktorý dôkazy vykonáva, vedie dokazovanie a vykonané dôkazy hodnotí, všetko podľa § 24 ods. 2, § 3 ods. 3, 5 Daňového poriadku. Zároveň osobitne a o to viac v pomeroch určovania dane podľa pomôcok, po splnení zákonných podmienok pre takýto krajný spôsob určenia dane na základe niektorého zo zákonných dôvodov, správca dane určí základ dane sám, bez súčinnosti daňového subjektu a na základe tých dokladov resp. iných skutočností, ktoré má k dispozícii.

Správca dane nemá v tomto procese určenia dane povinnosť sa obracať na tretie subjekty a vyhľadávať dôkazy v prospech daňového subjektu ako to žiadal daňový subjekt vo vyjadrení k oznámeniu o určení dane podľa pomôcok (preveriť obchody u obchodných partnerov žalobkyne, zisťovať mzdy a odvody u Sociálnej poisťovne vyžadovať od obchodných partnerov žalobkyne účtovné doklady). Skutočnosť, že určenie dane podľa pomôcok je aj v zmysle judikatúry považované za krajný spôsob určenia dane je potrebné vnímať v tom zmysle, že k určeniu dane podľa pomôcok správca dane pristúpi ak nie je možné stanoviť základ dane a výšku dane v súčinnosti s daňovým subjektom, a teda sa daň nepodarí určiť za naplnenia zásady súčinnosti daňového subjektu podľa 3 ods. 2 Daňového poriadku. V nadväznosti na to nie je ako dôvodná hodnotená ani námietka žalobkyne, podľa ktorej, pokiaľ správca dane pri určení dane podľa pomôcok neobdržal doklady od KÚFS-u, tak v súlade s úpravou § 48 ods. 5 Daňového poriadku si mal tieto faktúry obstarať od dodávateľov podľa kontrolného výkazu DPH, ktorý mal k dispozícii, čo však neučinil.

vykonať. Na tomto mieste správny súd podotýka, že postup určenia dane podľa pomôcok z dôvodu podľa § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku predpokladá nesplnenie zákonnej povinnosti daňového subjektu, teda jeho povinnosti vyplývajúcej mu zo zákona, konkrétne v danom prípade z úpravy podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, ktorá vymedzuje predmet tejto zákonnej povinnosti žalobkyne, teda vymedzuje skutočnosti, ktoré je povinný preukázať daňový subjekt a dôsledkom nesplnenia ktorej povinnosti je nemožnosť správneho určenia

Na tomto mieste odôvodnenia správny súd zdôraznil, že podľa úpravy § 49 ods. 2 Daňového poriadku je daňový subjekt oprávnený v písomnom vyjadrení sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok uvádzať vyjadrenia výlučne k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku, všetko v prekluzívnej lehote 15 pracovných dní, ktorej zmeškanie nemožno odpustiť.

Osobitne vo vzťahu k replike podanej žalobkyňou správny súd primárne uviedol, že táto v jej obsahu, ktorý nie je rozvinutím alebo doplnením žalobných bodov uvedených vo včas podanej správnej žalobe, nemohla byť správnym súdom zohľadnená a vecne vyhodnocovaná s poukazom na koncentračnú zásadu vyplývajúcu z úpravy podľa § 183 S.s.p. Správny súd však podotkol, že súčasťou pripojeného administratívneho spisu je Potvrdenie o zaistení veci, tovaru alebo písomností, vystavené Kriminálnym úradom finančnej správy pre žalobkyňu dňa 30.01.2018, Potvrdenie o odovzdaní písomností vystavené Kriminálnym úradom finančnej správy pod č. 322464/2018 zo 07.06.2018, ako aj Zápisnica o vykonaní úkonu zo 07.06.2018 č. 101119141/ 2018 s vymedzeným Hlavným predmetom úkonu: Prevzatie dokladov v zmysle žiadosti o doklady zo dňa 28.05.2018, ktoré boli dňa 30.01.2018 Kriminálnym úradom finančnej správy Bratislava zaistené v sídle žalobcu a boli umiestnené v priestoroch Kriminálneho úradu finančnej správy, pobočka STRED, Obchodná 15, Žilina, ktorá zápisnica obsahuje presnú

9. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že v rámci daňovej kontroly bolo preukázané, že riadne podniká, nakupuje granulát a ďalej z neho vyrába a predáva polystyrén, pričom správca dane vykonal dokazovanie len na zistenie príjmov žalobkyne, ale dokazovanie smerujúce k zisteniu daňovej výhody napriek návrhom žalobkyne nevykonal, nebola ani táto námietka žalobkyne správnym súdom hodnotená ako dôvodná. Pri tomto závere správny súd vychádzal z úpravy podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, ktorá vymedzuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu v daňovom konaní a zo zohľadnenia pozície správcu dane v daňovom konaní, ktorý nemá zo zákona vyplývajúcu dôkaznú povinnosť, a teda nie je povinný preukazovať skutočnosti, ktoré by svedčili v prospech alebo v neprospech daňového subjektu. Zároveň osobitne pri určovaní

prihliadnuť. Zo skutočnosti, že žalobkyňa je podnikateľský subjekt vyplýva, že pokiaľ mala príjmy zo svojej podnikateľskej činnosti, mala by mať i výdavky a uvedené správca dane nespochybňoval ani nevylučoval. Ak však mal správca dane konkrétne výdavky zohľadniť, bolo potrebné ich zohľadniť v konkrétnej výške a druhu preukázanom žalobkyňou. Žalobkyni v rámci daňovej kontroly nič nebránilo konkrétne výdavky čo do druhu a výšky (napríklad i z titulu materiálov a energií) preukázať a umožniť tak správcovi dane tieto zohľadniť v zmysle úpravy § 48 ods. 5 Daňového poriadku.

dane. V nadväznosti na to nebolo možné súhlasiť s námietkou žalobkyne, podľa ktorej správca dane napriek návrhom zo strany žalobkyne nevykonal dokazovanie smerujúce k zisteniu daňovej výhody. Správca dane i žalovaný vo svojich rozhodnutiach postup podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku dostatočne, zrozumiteľne a zákonne odôvodnili.

Zároveň rozhodnutie správcu dane ani rozhodnutie žalovaného nezrozumiteľnosť ani nedostatok dôvodov nevykazuje. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach svoje závery zrozumiteľne, dostatočne a teda v súlade so zákonom odôvodnili vrátane zachytenia podstaty úvah, ktorými boli vedené a z ktorých vychádzali pri svojich rozhodnutiach.

III. Konanie na kasačnom súde

11. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa (sťažovateľka) v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) a písm. h) S.s.p., a navrhla kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 12. Sťažovateľka je názoru, že nie je možné sa stotožniť s postupom štátnych orgánov, ktoré najskôr odnímu daňovému subjektu jeho účtovné doklady, následne u nej začnú vykonávať daňovú kontrolu s tým, aby tieto už odňaté dokumenty predložila a následne konštatujú, že si ich daňový subjekt mohol vyžiadať od tretích subjektov, s ktorými bol v právnych vzťahoch. Zdôraznila, že dokumenty požadované v daňovej kontrole v predmetnej veci boli odňaté KÚFS-om, na čo upozorňovala od začiatku. Nemožno preto požadovať, aby si sťažovateľka opätovne vyžiadala všetky účtovné doklady, ktoré už raz boli štátnymi orgánmi odňaté. Zastávajúc názor, že nedošlo k naplneniu zákonnej podmienky na postup v súlade s § 48 ods. 2 Daňového poriadku sťažovateľka namietala, že jej nie je možné pričítať na zodpovednosť to, že KÚFS správcovi dane neodovzdal všetky ním odňaté doklady. Konkrétna identifikácia dokladov a písomností, ktoré boli sťažovateľke odňaté, sa nachádza až v zápisnici správcu dane zo dňa 07.06.2018, čo však nepostačuje. V Potvrdení o zaistení veci, tovaru alebo písomností zo dňa 30.01.2018 (výstup reálneho odňatia účtovných dokladov) takáto identifikácia nie je obsiahnutá, resp. nie je z neho zrejmé, aké konkrétne dokumenty KÚFS sťažovateľke odňal. Ide iba o všeobecnú špecifikáciu zväzkov. Sťažovateľka naďalej trvala na názore, že všetky účtovné doklady, vrátane tých, ktoré si vyžiadal správca dane, boli odňaté KÚFS-om. V tejto súvislosti sťažovateľka argumentoval aj tým, že z administratívneho spisu nevyplýva, že by sa toto jeho tvrdenie vyvrátilo. Ak KÚFS nevie preukázať, aké konkrétne doklady sťažovateľke odňal, tak túto skutočnosť nemožno klásť na ujmu sťažovateľke. 13. Žalovaný vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti nepodal.

1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. októbra 2023 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

16. Podľa § 49 ods. 1 Daňového poriadku o určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotoví protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorý doručí daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie. Na obsah tohto protokolu sa primerane vzťahuje § 47.

V predmetnej veci bol kasačný súd vzhľadom na uplatnené kasačné námietky vyzvaný zodpovedať kľúčovú právnu otázku, či možno považovať za neumožnenie vykonania daňovej kontroly podľa § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku aj situáciu, ak daňový subjekt nepredložil v rámci daňovej kontroly vyžiadané doklady obhajujúc sa tvrdením, že tieto boli zaistené KÚFS-om, pokiaľ potvrdenie od KÚFS obsahuje popis odňatých písomností prostredníctvom obalu a počtu listov a KÚFS inak nepreukázal, aké konkrétne dokumenty (ich zoznam) sťažovateľke odňal.

20. Kasačný súd po preskúmaní veci zistil, že obdobnými kasačnými sťažnosťami sťažovateľky s obdobnými námietkami sa kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už stretol, a to proti rozsudkom krajského súdu, ktoré sa však týkali dane z pridanej hodnoty. Vysporiadanie sa s kasačnými námietkami však možno nájsť práve v týchto rozsudkoch, ktoré sa môžu aplikovať aj na prípad v súdenej veci. Napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/35/2022 zo dňa 30.03.2023, sp. zn. 5Sfk/35/2021 zo dňa 29.09.2022, sp. zn. 2Sfk/35/2022 zo dňa 30.03.2023, sp. zn. 4Sfk/80/2022 zo dňa 24.05.2023.

25. Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho ako aj súdneho spisu vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku a s prihliadnutím na ustanovenie § 461 SSP dospel k názoru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov krajského súdu, ktorého odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku vytvára vyčerpávajúci podklad pre vyslovenie zamietavého výroku o podanej správnej žalobe.

27. Za nedôvodný následne vyhodnotil aj sťažnostný bod týkajúci sa nesprávneho právneho posúdenia veci zo strany krajského súdu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Sťažovateľ svoju argumentáciu sústredil iba na vyjadrenie nesúhlasu s vyhodnotením (ne)naplnenia podmienok pre postup určenia dane pomocou pomôcok. Podstatnou námietkou sa v tomto ohľade stalo jeho tvrdenie, že doklady potrebné pre správne určenie dane, ktorých predloženie správca dane vyžadoval, sťažovateľ nemohol predložiť, pretože mu boli dňa 30.01.2018 zabavené KÚFS.

29. Citované ustanovenie stanovuje kvalitatívne kritéria pre obsah potvrdenia, ktoré sa subjektu, ktorému sú veci alebo listiny zaisťované, musí vydať. V tejto spojitosti kasačný súd len dodáva, že citované ustanovenie nerobí rozdiel medzi zaistením veci a listiny a teda spôsob ich zaistenia nerozlišuje. Formulácia ustanovenia zároveň ponecháva colníkovi, ako osobe oprávnenej zaistenie vecí a listín vykonať, dostatočný priestor na zváženie, akým spôsobom zaisťovanú vec alebo listinu opíše. Ustanovenie reflektuje na skutočnosť, že druh, podoba a forma vecí a listín sa môže líšiť a preto opis bude vždy závisieť od ich charakteru.

Postačuje, ak sa dokumenty nachádzajú ako súčasť väčšieho, no uzavretého celku, tento celok sa zapečatí a dostatočne a odlíšiteľne označí, napríklad tak, ako je tomu aj v prejednávanej veci. Z opisu, ktorý zvolil colník v predmetnom prípade vyplýva, že jednotlivé zaistené veci (súbory listín) riadne odlíšil a nie sú medzi sebou zameniteľné. Každá vec je označená poradovým číslom, odlíšená farbou a množstvom listinných dokumentov, ktoré sa v nej nachádzajú.

30. Z takto zaistených vecí a listín môže následne správca dane vykonávať dôkazy a zisťovať skutočnosti dôležité pre daňové konanie. Je logické, že až pri dôslednejšom prehliadaní takto zaistených vecí resp. listín zistí, aké konkrétne listiny boli súčasťou celku, ktoré z nich boli relevantné pre prebiehajúce konanie a o týchto zisteniach spravidla spíše úradný záznam alebo zápisnicu. 31.

32. Kasačný súd sa preto stotožňuje s opodstatnenými závermi orgánov verejnej správy ako aj krajského súdu, že sťažovateľ iba využívajúc vzniknuté skutkové okolnosti a teda účelovo, avšak nepodložene, argumentuje, že požadované doklady boli zaistené KÚFS.

33. Kasačný súd poukazuje na charakter inštitútu určenia dane podľa pomôcok, ktorý má podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp.zn. 3Sžfk/47/2019 zo dňa 16. decembra 2020 subsidiárny charakter.

34. Tým, že sa sťažovateľ obmedzil iba na vyhlásenia, že dokumenty predložiť nemôže, pretože tieto boli zaistené KÚFS (čo sa však ukázalo ako nepravdivé), nemožno konštatovať, že poskytol náležitú súčinnosť potrebnú na účely výkonu daňovej kontroly a na správne zistenie dane. Orgány verejnej správy ako aj krajský súd v tejto súvislosti správne vyhodnotili otázku, koho v prejednávanej veci zaťažovalo dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu skutočností uvedených v daňovom priznaní, keď toto spočinulo na sťažovateľových pleciach. Za ustáleného skutkového stavu a v záujme sledovať fiškálne záujmy štátu potom správca dane nemal inú možnosť ako pristúpiť k určeniu dane podľa pomôcok.

sám zaobstará.“ 36. Rovnaké závery v konečnom dôsledku prezentoval v odôvodnení napadnutého rozsudku aj krajský súd, s ktorými sa kasačný súd v plnom rozsahu stotožňuje a to z dôvodu, že vykazujú všetky znaky logických úvah s ohľadom na skutkové zistenia správcu dane.

Z vyjadrení sťažovateľa navyše nevyplýva, že by sa o zabezpečenie dokumentov aspoň reálne pokúsil, práve naopak, v tomto ohľade zostal úplne nečinný. Malo by byť práve v jeho záujme a mal by spraviť všetko pre to (pričom zaobstaranie si formálnych dokladov je to minimum), aby mu mohol správca dane vyrubiť daň v skutočnej výške resp. aby mu eventuálne mohol byť priznaný nárok na odpočítania dane z pridanej hodnoty. Z argumentov sa kasačnému súdu naopak javí, že sa bez primeraných dôvodov spoliehal na to, že tieto listiny za neho zaobstará správca dane. 38.

22. Kasačný súd dodáva, že hoci vec sp. zn. 5Sfk/35/2021 sa týkala dane z pridanej hodnoty, z administratívneho spisu kasačný súd zistil, že uvedená vec je zo skutkového hľadiska obdobná, keď sa kasačné námietky vzťahovali na doklady zaistené toho istého dňa, ktoré boli v ten istý deň (07.06.2018) zapečatené a odovzdané od KÚFS správcovi dane. Obdobnosť veci zároveň spočívala vo vlastnej otázke tvoriacej jadro kasačnej sťažnosti - námietke, že sťažovateľke boli zo strany KÚFS odňaté jej účtovné doklady, a preto mala za to, že neboli splnené podmienky pre postup podľa § 48 a nasledujúcich Daňového poriadku.

Strohý odkaz na paragrafové znenie o odklone krajského súdu od predchádzajúcej ustálenej súdnej praxe tak ostal len v rovine všeobecného tvrdenia. Sťažovateľkou tvrdený odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu pritom nebol odôvodnený žiadnou sťažnostnou argumentáciou v zmysle § 440 ods. 2 S.s.p., a preto sa týmto dôvodom kasačnej sťažnosti kasačný súd ani nemohol bližšie zaoberať.

25. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľke, ktorá v tomto konaní nemala úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.

V Bratislave dňa 27. októbra 2023