1Sfk/31/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): G.. Y. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, XXX XX N., právne zast. JUDr. Sabína Hodoňová, PhD., advokátka so sídlom Mariánske námestie 31, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 430814/2018 zo dňa 25.07.2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 31S/16/2020 zo dňa 25.05.2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

2. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 430814/2018 zo dňa 25.07.2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že správca dane pri vyrubení dane z nehnuteľnosti vychádzal z údajov v podanom daňovom priznaní na rok 2005 a z katastra nehnuteľností - listu vlastníctva č. XXXX. Z uvedených listinných dôkazov mal za preukázané, že daňový subjekt je daňovníkom dane z bytov podľa § 13 ods. 1 a ods. 2 zákona o miestnych daniach. Na základe výpisu z listu vlastníctva č. XXXX žalovaný zistil, že žalobca je spolu s W. P. vlastníkom predmetného bytu č. XX v spoluvlastníckom podiele 1/1. Žalobca v daňovom priznaní na rok 2005 uviedol, že je spoluvlastníkom bytu splnomocneným na podanie daňového priznania aj za spoluvlastníka, správca dane preto správne v zmysle § 13 ods. 2 zákona o miestnych daniach vyrubil daň z nehnuteľností na rok 2018 žalobcovi.

II. Konanie pred krajským súdom

Krajský súd žalobcu na predloženie plnomocenstva nevyzval a bez ďalšieho vydal napadnuté rozhodnutie. Predmetný postup označil žalobca za príliš formálny. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) uznesením sp. zn. 4Sžfk/ 34/2019 zo dňa 14.01.2020 zrušil uznesenie krajského súdu sp. zn. 31S/100/2018 zo dňa 21.11.2018 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR sa nestotožnil s postupom, ktorý zvolil krajský súd po zistení nesplnenia podmienky povinné právneho zastúpenia žalobcu, spočívajúcom v odmietnutí správnej žaloby, bez uskutočnenia akýchkoľvek krokov smerujúcich k odstráneniu uvedeného nedostatku.

6. Najvyšší súd SR v uznesení zdôraznil, že v ďalšom konaní pred správnym súdom bude potrebné považovať žalobu za relevantnú podanú v lehote ustanovenej SSP. Pokiaľ žalobca prostredníctvom zvoleného advokáta doloží správnemu súdu žalobu po uplynutí zákonnej lehoty, správny súd musí vychádzať z obsahu žaloby podanej do uplynutia lehoty s tým, že bude viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. 7. Žalobca v žalobe doručenej krajskému súdu dňa 24.08.2018 žiadal o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 430814/2018 zo dňa 25.07.2018, keď uviedol, že nemá dohodu so spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, že môže konať v jej mene tvrdiac, že takáto dohoda nikdy nebola a on takúto dohodu nikdy neuzavrel a ani nepodpísal. Žalobca uviedol, že spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti je 1/2 a nie 1/1, ako uvádzajú orgány verejnej správy a mal za to, že platil polovičnú daň za byt. 8. Žalovaný vo vyjadrení ku správnej žalobe žiadal túto žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Žalovaný zotrval na svojich vyjadreniach uvedených v napadnutom rozhodnutí.

Pokiaľ žalobca tvrdí, že údaje uvedené na liste vlastníctva sú nepravdivé, resp. bez jeho vedomia zmenené, na túto námietku nemôže žalovaný prihliadať, pretože toto tvrdenie nebolo žiadnym hodnoverným dôkazom preukázané, t. j. hodnovernosť zápisu v katastri nehnuteľností nebola

správne. Momentom zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov došlo k zmene vlastníckych práv daňového subjektu k nehnuteľnosti a v čase vyrubenia dane z nehnuteľnosti (rok 2018) žalobca nebol jediným daňovníkom dane z nehnuteľnosti. Žalobca vo vyjadrení taktiež uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť neužíva.

konania. 11. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: - pri bytoch je daňovníkom dane z bytov vlastník bytu alebo vlastník nebytového priestoru v bytovom dome určenom na bývanie. Pre vznik daňovej povinnosti je dôležitý dátum vkladu, od ktorého je osoba, ktorá nadobudla vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru, povinná do 30 dní správcovi dane túto skutočnosť oznámiť a od nasledujúceho zdaňovacieho obdobia sa stáva daňovníkom, ktorý má povinnosť predložiť priznanie k dani a vykonávať ďalšie úkony v daňovom konaní.

nehnuteľnosti, - zákon o miestnych daniach ponechal možnosť dohody spoluvlastníkov na podanie daňového priznania. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodnú, daňovníkov dane z bytov zastupuje jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho podielu na dani.

priznanie. Za nehnuteľnosť, ktorá je v spoluvlastníctve viacerých osôb, sa daň z nehnuteľnosti vyrubí každej fyzickej osobe alebo právnickej osobe za jej spoluvlastnícky podiel vtedy, ak sa do 31.01.2013 spoluvlastníci nedohodli, že daňové priznanie za celú nehnuteľnosť podá zástupca, ktorého spoločne určili dohodou. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodli tak, že priznanie podá zástupca, ktorého spoločne určili dohodou, správca dane za celú nehnuteľnosť, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb, vyrubí daň rozhodnutím zástupcovi, ktorý na základe ich dohody podal príslušné priznanie. Vo vzťahu k tejto dohode spoluvlastníkov zákon o miestnych daniach žiadne kogentné náležitosti neobsahuje - zákon nepožaduje, aby táto dohoda bola urobená v písomnej forme a nutnosť písomnej formy nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 9 ods. 2 daňového poriadku, - žalobca v žiadnom zo svojich vyjadrení v administratívnom konaní nespochybnil, že je spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ktorý je predmetom dane. Správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď vyrubil daň z bytu žalobcovi, ktorý sa podľa vlastného tvrdenia

V kontexte tvrdení žalobcu nemožno prehliadnuť, že keď žalobca v roku 2005 podával daňové priznanie bol už rozvedený a v tom čase už zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, - čo sa týka samotného vyporiadania majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a W. P., vrátane bytu, ktorý je predmetom dane, podľa rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. 7C/31/2006 zo dňa 08.03.2017 súd okrem iného prikázal do výlučného vlastníctva W. P. byt, ktorý je predmetom dane. Predmetný rozsudok však v dôsledku podaného odvolania nenadobudol právoplatnosť a odvolacie konanie je vedené na krajskom súde pod sp. zn. 6Co/ 145/2020 a ani v čase rozhodovania správneho súdu nebolo v predmetnej veci rozhodnuté, - Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústavný súd SR“) vo svojom rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 341/2009 zo dňa 01.10.2009 dospel k záveru, že podanie návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdnou cestou má za následok prerušenie behu hmotnoprávnej trojročnej lehoty a zároveň nenastane zákonná fikcia vyporiadania

v katastri nehnuteľností nebola spochybnená. Vychádzajúc z vyššie uvedeného krajský súd dospel k záveru, že pokiaľ bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, na vyporiadanie ktorého bol podaný návrh na súd nie je právoplatne vyporiadané súdnym rozhodnutím, resp. v dôsledku zastavenia súdneho konania ohľadne tohto druhu spoluvlastníctva nenastala vyššie označená zákonná fikcia v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, práva a povinnosti voči tretím osobám majú solidárny charakter, - vo vzťahu k žalobnej námietke o neužívaní predmetu dane - bytu, pre vznik daňovej povinnosti je právne irelevantné, či daňový subjekt (spoluvlastník alebo vlastník) nehnuteľnosti túto nehnuteľnosť aj reálne užíva alebo nie.

A) Kasačná sťažnosť 12. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.

15. Sťažovateľ nahliadol do spisu na Mestskom úrade Čadca, kde si vyhotovil fotografiu prvej strany originálu daňového priznania, z ktorého vyplýva, že v prílohe č. 1 IV. oddiel - daň z bytov v bode 15 v stĺpci daňovník - výmera podlahových plôch (u spoluvlastníkov vo výške ich spoluvlastníckeho podielu) bola pôvodne uvedená výmera 33,38 a rovnako tak v bode 17 v stĺpci daňovník - výmera podlahových plôch podliehajúcich dani (u spoluvlastníkov vo výške ich spoluvlastníckeho podielu) bola rovnako pôvodne uvedená výmera 33,38, ktorá bola následne niekým zabielená a nahradená výmerou „67“. Sťažovateľ uviedol, že takúto úpravu daňového priznania neurobil sám a má za to, že takú úpravu ani urobiť nemožno.

16. Medzi spoluvlastníkmi k dohode nikdy nedošlo, z textu daňového priznania dohodu o daňovníkovi, či zástupcovi vyvodiť nemožno, nakoľko ani nepoužíva slovné spojenia plynúce zo zákona a napokon aj zo samotného textu daňového priznania. Sťažovateľ pri vyznačení polovičnej výmery bytu, či použitia označenia 0,5 v časti sumarizácie počtu bytov, za ktoré sa podáva daňové priznanie jednoznačne deklaroval, že mieni podať daňové priznanie iba za 1/2 nehnuteľnosti a nechce byť ani jediným daňovníkom, t. j. spoluvlastníkom nehnuteľnosti.

18. Sťažovateľ platil daň, ktorá mu bola vyrubená, avšak po celý čas sa domnieval, že ide o platbu dane pripadajúcej na jeho podiel v zmysle daňového priznania v znení, ako ho sám predložil správcovi dane (bez úprav) a nie o platbu dane za celú nehnuteľnosť.

priznanie. Napokon v zmysle aktuálnej právnej úpravy je podmienkou, aby v prípade nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov bolo podané daňové priznanie niektorým z manželov. Sťažovateľ však v čase podania daňového priznania (t. j. 21.02.2005) status manžela nemal. Bývalí manželia boli rozvedení a on tak daňové priznanie podával iba ako spoluvlastník, ktorý navyše prejavil vôľu sám za seba.

Krajský súd súčasne nesprávne interpretoval zákon o miestnych daniach s tým, že dospel k záveru, že na konštatovanie existencie dohody v zmysle § 13 ods. 2 zákona o miestnych daniach postačuje vyznačenie krížika v bode 12 daňového priznania a ani toto vyznačenie nevyjadruje, že by sťažovateľ mienil sám a v plnej výške uhrádzať daň z nehnuteľnosti. Krajský súd mal vec správne posúdiť tak, že medzi spoluvlastníkmi nikdy nebola uzatvorená dohoda o daňovníkovi, či zástupcovi daňovníkov z dane z bytov a daňovníkom dane z bytov je každý zo spoluvlastníkov podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu, v dôsledku čoho je potrebné rozhodnutie žalovaného zrušiť. B) Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti 21. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s právnym názorom krajského súdu a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Žalovaný mal za to, že krajský súd v predmetnej veci rozhodol v súlade s platnými právnymi predpismi a to na základe preukázaného skutkového stavu.

22. Kasačný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

Sťažovateľ predovšetkým namietal, že mu bola daň vyrubená nesprávne v plnej výške, a to napriek tomu, že je podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, t. j. bytu, ktorý je predmetom dane. 24. Kasačný súd v medziach kasačnej sťažnosti preskúmal rozsudok krajského súdu a stotožnil sa so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil krajský súd zo zistení uvedených orgánmi verejnej správy ako aj sťažovateľom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.

27. Podľa § 3 zákona o miestnych daniach zdaňovacím obdobím miestnych daní uvedených v § 2 ods. 1 písm. a). . . je kalendárny rok. 28. Podľa § 4 písm. c) zákona o miestnych daniach daň z nehnuteľností zahŕňa daň z bytov a z nebytových priestorov v bytovom dome (ďalej aj „daň z bytov“).

30. Podľa § 14 ods. 1 zákona o miestnych daniach predmetom dane z bytov v bytovom dome, v ktorom aspoň jeden byt alebo nebytový priestor nadobudli do vlastníctva fyzické osoby alebo právnické osoby, sú byty a nebytové priestory. 31.

33. Podľa § 18 ods. 1 zákona o miestnych daniach daňová povinnosť vzniká 01. januára zdaňovacieho obdobia nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane, a zaniká 31. decembra zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovníkovi zanikne vlastníctvo, správa, nájom alebo užívanie nehnuteľnosti. Ak sa daňovník stane vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti 01. januára bežného zdaňovacieho obdobia, vzniká daňová povinnosť týmto dňom.

35. Podľa § 12 VZN Mesta Čadca č. 2/2017 správca dane určuje v súlade s § 16 ods. 2 zákona o miestnych daniach ročnú sadzbu dane z bytov a nebytových priestorov za každý aj začatý m2 podlahovej plochy bytu a nebytového priestoru vo výške 0,2493 v katastrálnom území C..

37. Podľa § 144 Občianskeho zákonníka veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. 38. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. 39.

41. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. 42. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov

44. Kasačný súd mal z obsahu súdneho a administratívneho spisu preukázané, že správca dane (Mesto Čadca) rozhodnutím č. 003831/2018 zo dňa 24.04.2018 vo vzťahu k sťažovateľovi podľa § 99e ods. 1 zákona o miestnych daniach vyrubil daň z nehnuteľnosti na rok 2018 vo výške 17,20 eur. Žalovaný rozhodnutím č. 430814/2018 zo dňa 25.07.2018 potvrdil rozhodnutie správcu dane. V odôvodnení konštatoval, že pri vyrubení dane správca dane vychádzal z podaného daňového priznania za rok 2005 a z katastra nehnuteľností, a to listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie C.. Z uvedených listinných dokladov mal za to, že sťažovateľ je daňovníkom v zmysle § 13 ods. 1 a ods. 2 zákona o miestnych daniach.

V zmysle materiálnej publicity katastra nehnuteľností [zásada hodnovernosti a záväznosti upravená v § 70 a 71 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľní a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)] údaje o vlastníckom práve uvedené v katastri nehnuteľností sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Preto údaj o vlastníckom práve k bytu, zapísaný v katastri nehnuteľností je aj pre orgány verejnej správy záväzný, pokiaľ sa nepreukáže hodnoverných spôsobom inak.

47. Kasačný súd si uvedomuje, že z obsahu spisového materiálu vyplýva, že Okresný súd Čadca rozsudkom sp. zn. 8C/59/2003 zo dňa 03.12.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť v časti o rozvod manželstva dňa 09.03.2004 vyplýva, že manželstvo sťažovateľa a W. P. zaniklo, čím došlo aj k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“). V zmysle § 148 a nasl. Občianskeho zákonníka ak zanikne BSM, vykoná sa jeho vyporiadanie, ktoré môže nastať dohodou, rozhodnutím súdu alebo zákonnou fikciu vyporiadania po uplynutí lehoty troch rokov od právoplatného rozhodnutia súdu o rozvode manželstva. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že bývalá manželka sťažovateľa sa síce domáhala vyporiadania BSM (predmetom čoho je aj byt, ktorý je predmetom dane), a to podaním žaloby na súd v zákonnej lehote troch rokov odo dňa zániku BSM, avšak ani ku dňu rozhodnutia krajského súdu nebola vec (ktorá je vedená na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 6Co/145/2020) právoplatne rozhodnutá.

49. Kasačný súd poukazuje na to, že napriek zániku BSM v roku 2004 nedošlo k jeho vyporiadaniu ani ku zdaňovaciemu obdobiu roku 2018. Právny režim zaniknutého avšak nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva sa až do jeho vyporiadania riadi primerane úpravou Občianskeho zákonníka o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a vzájomné vzťahy bývalých manželov týkajúce sa užívania a správy spoločných vecí sa v čase vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva riadia analogicky ustanoveniami § 144 a nasl. Občianskeho zákonníka. Preto aj byt, ktorý je predmetom dane, a ktorý bol nadobudnutý pred rozvodom manželstva a teda bol predmetom BSM, je i naďalej v BSM až do právoplatného rozhodnutia súdu o jeho vyporiadaní. Až takéto rozhodnutie súdu o vyporiadaní BSM bude podkladom na zmenu vlastníckych práv záznamom v katastri nehnuteľností.

51. Kasačný súd na doplnenie uvádza, že daň z bytu je ako majetková daň vyrubená v rámci vyrubovacieho konania rozhodnutím správcu dane, v ktorom tento správca dane určí sumu dane, ktorú má daňovník zaplatiť, alebo rozdiel dane oproti už vyrubenej dani.

Rozhodnutie o vyrubení dane z bytu je rozhodnutím správcu dane, ktoré má právnu záväznosť len voči daňovníkovi. Ide o rozhodnutie adresné, pričom daňové konanie nepripúšťa, aby napríklad pre nedostatok predložených dôkazov o daňovej povinnosti bolo upustené od vydania rozhodnutia o vyrubení dane. Pri vydávaní rozhodnutia, ktorým správca dane vyrubuje daň z nehnuteľnosti, sa musí vychádzať zo stavu vecí zisteného v daňovom konaní. Správca dane je povinný zistiť presne a úplne tie skutočnosti, ktoré sú ako podklady potrebné pre vydanie rozhodnutia. Správca dane pri vydávaní rozhodnutí nie je viazaný len návrhmi účastníkov daňového konania, ale je jeho povinnosťou, aby predložené dôkazy zhodnotil a použil všetky procesné prostriedky na zistenie materiálnej pravdy. Pri vyrubení dane správca dane vychádza z ustanovení zákona platného v konkrétnom zdaňovacom období (v danom prípade zdaňovacie obdobie roku 2018), z údajov daňového priznania predloženého daňovníkom a všeobecne záväzného nariadenia o dani z nehnuteľnosti platného a účinného na príslušné zdaňovacie obdobie (rok 2018).

Kasačný súd má v zmysle uvedeného za to, že správca dane postupoval správne, keď s ohľadom na predložené listinné doklady a zisťovanie v katastri nehnuteľností ustálil ako jedného daňovníka dane z bytu sťažovateľa, ako bezpodielového spoluvlastníka bytu.

54. Podľa § 19 ods. 1 zákona o miestnych daniach v znení účinnom do 01.12.2012 daňové priznanie je daňovník povinný podať príslušnému správcovi dane do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť, ak tento zákon neustanovuje inak, a v ďalších zdaňovacích obdobiach do tohto termínu, len ak nastali zmeny skutočností rozhodujúcich na vyrubenie dane z nehnuteľností. Za zmeny skutočností rozhodujúcich na vyrubenie dane sa nepovažuje zmena sadzieb dane z nehnuteľností. Daňovník, ktorý nadobudne nehnuteľnosť vydražením v priebehu zdaňovacieho obdobia, je povinný podať priznanie do 15 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti.

daňového priznania. 56. Nakoľko v čase podania daňového priznania (21.02.2005) absentovala špeciálna právna úprava podávania daňového priznania v prípade bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sťažovateľ podal daňové priznanie v zmysle právnej úpravy § 19 ods. 2 zákona o miestnych daniach v znení účinnom do 01.12.2012 ako spoluvlastník bytu, ktorý je predmetom dane, a to ako spoluvlastník, ktorý je určený dohodou. Táto skutočnosť celkom jasne vyplýva z bodu 12 daňového priznania. Kasačný súd sa stotožňuje s tvrdením krajského súdu, a síce, že zákon o miestnych daniach nevyžaduje osobitnú formu dohody spoluvlastníkov, ani neustanovuje osobitné náležitosti dohody. Kasačný súd nesúhlasí s námietkou sťažovateľa, že zákon o miestnych daniach vyžaduje verifikáciu dohody spoluvlastníkov a túto nemožno nahradiť vyznačením krížika v daňovom priznaní. Kasačný súd tu poukazuje aj na to, že zákon o miestnych daniach ani iný právny predpis nevyžaduje dohodu spoluvlastníkov ako osobitnú prílohu k daňovému priznaniu a túto ani nevyžaduje správca dane pri predložení daňového

58. Kasačný súd sa stotožnil s názorom krajského súdu v tom, že sťažovateľ v rámci administratívneho konania a v rámci správneho súdneho konania nepredložil žiaden hodnoverný dôkaz, ktorým by spochybnil, resp. vyvrátil údaje zapísané v katastri nehnuteľností, tieto sú preto v zmysle § 70 a § 71 katastrálneho zákona hodnoverné a záväzné. Ak bolo v konaní preukázané z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie C., byt, ktorý je predmetom dane je v bezpodielovom spoluvlastníctve sťažovateľa. Táto skutočnosť v konaní nebola spochybnená či vyvrátená sťažovateľom a kasačný súd ju mal preukázanú z údajov katastra nehnuteľností, pričom výpis z listu vlastníctva, ktorý bol predložený spolu s kasačnou sťažnosťou (na ktorom je uvedený spoluvlastnícky podiel sťažovateľa 1/2) nekorešponduje so zapísanými údajmi v katastri nehnuteľností. 59. Čo sa týka námietky sťažovateľa uplatnenej v kasačnej sťažnosti, týkajúcej sa úpravy daňového priznania (zabielená a nahradená výmera bytu), ktorú mal vykonať správca dane, táto predstavuje tzv. novotu v kasačnom konaní.

Bratislava: C. H. Beck, 2018, 1632 s.). 60. Z kasačnej sťažnosti vyplýva, že tieto námietky sťažovateľa sú nové, teda také, ktoré sťažovateľ v podanej správnej žalobe neuviedol. Z obsahu námietok pritom nevyplýva, že by tieto sťažovateľ nemohol uviesť už v žalobe (nakoľko daňové priznanie bolo súčasťou spisu orgánu verejnej správy) a nič mu v tom nebránilo. Z uvedeného dôvodu na tieto kasačné námietky kasačný súd neprihliadal.

zamietol. 62. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP (a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu nepriznal právo na náhradu trov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevidel dôvod na postup podľa § 168 SSP.

V Bratislave dňa 17. februára 2023