1Sfk/31/2024

1. Daňový úrad Bratislava (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie september 2016 zameranú na dodržiavanie ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o DPH“).

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. 100883558/2019 zo dňa 15.04.2019 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) zamietol, potvrdzujúc rozhodnutie správcu dane ako vecne správne.

U deklarovaného dodávateľa EAST WEST TRADE nebolo preukázané vlastníctvo k tovaru, ktoré mal preniesť na žalobcu, čo je základný predpoklad uskutočnenia zdaniteľného plnenia a vzniku daňovej povinnosti dodaním tovaru podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH; - celý dodávateľský reťazec fakturovaného tovaru tvorili: Advance Technologies supplies s.r.o. (nie je platiteľom DPH, nepodáva daňové priznania DPH ani kontrolné výkazy DPH, nevykonáva žiadnu obchodnú činnosť, žiadne faktúry nevystavil) - MIFERA (s tovarom nemanipuloval, neskladoval ho, neprepravoval, vystavoval len faktúry bez reálnej existencie tovaru) - EAST WEST TRADE (nepreukázanie prijatia tovaru, jeho prepravy, neuskutočnenie zdaniteľných plnení, vystavenie faktúr s daňou na dokladoch podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH) - žalobca (uplatnil si odpočítanie dane); - ohľadne ďalšieho použitia pamäťových kariet predložil žalobca faktúru č. 1612797 zo dňa 09.09.2016, podľa ktorej mal tieto dňa 09.09.2016 dodať s oslobodením od dane spoločnosti Instant Solution LTD (ďalej aj „Instant Solution“ alebo „odberateľ“) so sídlom vo Veľkej

Na základe MVI bolo od nemeckých orgánov zistené, že UTGmbH uhradila faktúru vystavenú spoločnosťou Instant Solution, nebola však potvrdená žiadna preprava tovaru z Veľkej Británie do Českej republiky, kde mal byť preverovaný tovar dodaný a skladovaný a nie je známe ani ďalšie použitie tovaru. Zároveň bolo od českých orgánov zistené, že tovar nevlastní spoločnosť EC Logistics, tovar bol zaslaný spoločnosťou Instant Solution, no nie je známe, kto tovar objednal, kto prepravu uhradil, kto je vlastníkom dopravných prostriedkov.

II. Konanie pred správnym súdom

6. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), na ktorý prešiel výkon súdnictva podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, o správnej žalobe žalobcu rozhodol rozsudkom č. k. 1S/131/2019 - 172 zo dňa 19.03.2024 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, t. j. ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 7.

Taktiež poskytli orgány Veľkej Británie informáciu, že konateľ Instant Solution (pán Hassan Raza Ali) uviedol, že spoločnosť je registrovaná vo viacerých obchodných platformách, u ktorých je prístup povolený len pre registrovaných členov; že spoločnosť je prísne kontrolovaná predtým, ako je pridaná k obchodným platformám; že platformy vyžadujú dôkaz obchodu, obchodné dokumenty a referencie predtým, ako spoločnosť môže začať obchodovať a že to konateľ Instant Solution hodnotí ako súčasť svojich povinností predtým, ako obchoduje s novými dodávateľmi a odberateľmi (zákazníkmi). Navyše, súčasťou tejto odpovede boli okrem faktúry vystavenej Instant Solution pre odberateľa UTGmbH, objednávky tohto odberateľa a faktúry vystavenej žalobcom, aj 5 ks prepravných lístkov na pamäťové karty s celkovou váhou balíka 3 kg od odosielateľa Instant Solution pre adresáta EC Logistics, čestné prehlásenie odberateľa Instant Solution o prijatí tovaru v inom členskom štáte zo dňa 12.09.2016, bankový výpis Instant Solution a emailová komunikácia medzi osobou vystupujúcou pod menom F. X. za Instant Solution a osobou vystupujúcou pod menom F. V. za EC Logistics zo dňa 19.09.2016. Správca dane a ani žalovaný žiadnym spôsobom nepomenovali, ako tieto doklady

9. Správny súd označil ako zmätočné aj posúdenie odpovede MVI od nemeckých orgánov zo dňa 15.02.2018, vo vzťahu ku ktorej správca dane na str. 12 prvostupňového rozhodnutia uviedol, že bola potvrdená úhrada faktúry vystavenej Instant Solution, no nebola potvrdená žiadna preprava tovaru z Veľkej Británie do Českej republiky, kde mal byť preverovaný tovar dodaný, skladovaný a nie je známe ani jeho ďalšie použitie. Z administratívneho spisu však vyplýva, že v predmetnej odpovedi nemecká finančná správa uviedla aj nasledovné: „Tovar bol dodaný priamo z Veľkej Británie pre spoločnosť ECL-EC Logistics s.r.o. […] Prepravca, alebo skutočnosť, ako sa tovar dostal z GB do CZ, nie je u nás známa. […] Podľa nám predložených dokladov sa nachádza/nachádzala väčšina spoločnosťou UTGmbH predaného tovaru podľa faktúr v jednom českom sklade (konsignačnom sklade) […]“.

10. Správny súd vytkol žalovanému aj selektívne vyhodnotenie odpovede českých orgánov a neodôvodnené vynechanie nasledovného podstatného tvrdenia, ktoré uviedol správca dane v jeho rozhodnutí: „Tovar podľa odpovedi bol zaslaný spoločnosťou Instant Solution LTD.

Konkrétne podľa zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100983875/2018 zo dňa 18.05.2018 a zápisnice o vykonaní úkonu č. 101047692/2019 zo dňa 28.05.2018, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, žalobca predložil správcovi dane emailovú komunikáciu s pánom O. zo spoločnosti EAST WEST Trade v počte 21 listov v priebehu septembra 2016, ktorej prílohou sú aj výrobné čísla ponúkaných výrobkov, vrátane fotodokumentácie, emailová komunikácia s Instant Solution v počte 26 listov v priebehu septembra 2016 (vrátane prekladu anglického znenia tejto emailovej komunikácie v počte 20 listov), emailová komunikácia so skladom SCHENKER s.r.o., Bratislava (v ktorom mal byť zložený tovar subdodávateľom EAST WEST TRADE a ktorý používal aj žalobca) v počte 6 listov a skladová karta (pohyb predmetného výrobku) v počte 1 list. Správa dane k tomu len všeobecne konštatoval, že predložené doklady nepreukazujú, že deklarované zdaniteľné plnenia prijaté do spoločnosti EAST WEST TRADE a následné dodanie do iného členského štátu sa uskutočnilo tak, ako je uvedené na preverovaných faktúrach (str. 14 prvostupňového rozhodnutia). Správny súd prisvedčil žalobcovi, že tieto

12. Správny súd ďalej poukázal na to, že samotná faktúra vystavená žalobcom pre Instant Solution obsahuje meno a podpis osoby, ktorá predmetný tovar vydala zo skladu (J. F.) zo dňa 12.09.2016, a tiež meno a podpis osoby, ktorá prevzala tovar (G. Š.).

13. Správny súd vytkol daňovým orgánom aj zmätočnosť ich tvrdení, podľa ktorých skutočným obsahom úkonu v danom obchodnom prípade bolo iba profitovať na odpočítaní DPH s cieľom získať daňovú výhodu. Pripomenul, že tzv. zneužitie práva je odlišnou situáciou ako nesplnenie hmotnoprávnych podmienok uplatnenia práva na odpočet DPH, resp. uplatnenia oslobodenia od dane.

Doterajšie skutkové zistenia správcu dane, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise, a ich vyhodnotenie uvedené v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí však podľa názoru správneho súdu nepreukazujú, že by žalobca nemohol dodať spoločnosti Instant Solution pamäťové karty a ani neusvedčujú žalobcu, že by bol zapojený do protiprávneho konania smerujúceho k ujme na daňových príjmoch štátu. Aj keď orgány finančnej správy relevantne spochybnili dodanie tovaru od spoločnosti EAST WEST TRADE, preskúmavané rozhodnutia nevysvetľujú, ako sa daňové orgány vysporiadali s dôkazmi, ktorými sa žalobca snažil preukázať opak. Skutkový záver o nedodaní fakturovaného tovaru žalobcovi dodávateľom prijali predčasne a bez vysporiadania sa s podstatnými námietkami žalobcu vo vzťahu k nedostatočnému vysporiadaniu sa s informáciami získanými cez MVI.

16. Naopak, správny súd sa nestotožnil so žiadnou z procesných námietok žalobcu z dôvodu, že nemajú oporu v právnej úprave daňového konania. K tvrdeniu žalobcu, že daňová kontrola nie je daňovým konaním, a preto správca dane nemohol prerušiť daňovú kontrolu podľa § 61 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku, správny súd uviedol, že v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku je možné prerušiť daňovú kontrolu a na jej prerušenie sa primerane použije ustanovenie § 61 Daňového poriadku. S tvrdením žalobcu o nezákonných dôvodoch na prerušenie daňovej kontroly správny súd tiež nesúhlasil, nakoľko informácie získané z MVI možno v zásade považovať za zákonne získaný a procesne použiteľný dôkaz, pričom to, akú relevanciu prizná správca dane konkrétnemu dôkazu, je už vecou hodnotenia dôkazov.

zápisnica podľa názoru správneho súdu spĺňa atribúty § 46 ods. 5 Daňového poriadku. 18. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu o nemožnosti zúčastniť sa výsluchov osôb, ktoré boli realizované v rámci iných daňových kontrol u iných daňových subjektov. Konštatoval, že predmetné zápisnice o výsluchov svedkov bolo možné použiť ako listinný dôkaz, žalobca sa k nim mohol vyjadriť a navrhnúť doplnenie dokazovania vrátane výsluchov týchto svedkov. 19.

Správny súd dodal, že zákonné dôvody vylúčenia pre zaujatosť nemôžu súvisieť s ich pracovným zaradením, ale musia sa týkať ich pomeru k veci či účastníkom.

20. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

22. Sťažovateľ poukázal na to, že nákladný list CMR priložený k faktúram pre odberateľa žalobcu - Instant Solutions s dodaním do Veľkej Británie nebol potvrdený príjemcom tovaru, a teda ide o nepreukazný doklad. Taktiež uviedol, že sa vysporiadal aj s použiteľnosťou čestných prehlásení ako dôkazného prostriedku poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf 40/2011. Zdôraznil, že správca dane vyvrátil vierohodnosť predloženej faktúry od dodávateľa a tiež vierohodnosť predloženej faktúry pre odberateľa. Správca dane jasne

Správnym súdom citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa 17.10.2017 neuvádza, že správca dane môže vyvodiť záver, že cieľom daňového subjektu bolo profitovať zo spoločného systému DPH len v prípade splnenia hmotnoprávnych podmienok.

24. Kasačná sťažnosť bola zaslaná na vyjadrenie žalobcovi, pričom bola adresovaná jeho právnemu zástupcovi. Právny zástupca sa vyjadril ku kasačnej sťažnosti podaním zo dňa 19.07.2024, v ktorom ako žalobcu uviedol spoločnosť TPD, spol. s r.o. so zhodnou adresou sídla, ako je adresa miesta podnikania žalobcu. Z obsahu vyjadrenia však vyplýva, že nepochybne ide o vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa smerujúcu voči napadnutému rozsudku a označenie žalobcu je len zrejmou chybou v písaní. 25. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa primárne uviedol, že sťažovateľ neuviedol, aké právne posúdenie správneho súdu považuje za nesprávne a absentuje aj zmienka o tom, v čo by mala nesprávnosť spočívať. Nedostatočné odôvodnenie kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) a ods. 2 SPP je podľa žalobcu dôvodom na jej zamietnutie podľa § 461 SSP. 26. Žalobca ďalej namietal, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukazuje len na skutočnosť, že na CMR nie je podpis odberateľa, z čoho vyvodzuje záver, že tovar neexistuje.

finančné orgány vôbec neposudzovali. Čestné prehlásenie odberateľa preukazuje existenciu tovaru, jeho riadne dodanie i obozretnosť žalobcu. Ide o dôkaz ako každý iný, ktorý finančné orgány boli povinné vyhodnotiť jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. 28. Žalobca tiež namietal, že finančné orgány ignorovali dôkazy v prospech žalobcu a účelovo poukazovali na skutočnosti, ktoré s kontrolovaným zdaniteľným plnením medzi žalobcom a jeho dodávateľom nemali nič spoločné. 29. Žalobca sa stotožnil aj s názorom správneho súdu o povinnosti finančných orgánov presne určiť dôvod pre neuznanie práva na odpočítanie dane. Odmietol tvrdenia o simulovaných obchodoch a získaní daňovej výhody či spáchaní podvodu s tým, že obchody riadne uskutočnil a uplatnením odpočtu realizoval zásadu neutrality DPH. Dal do pozornosti jeho stabilné a dlhodobé pôsobenie na trhu, členstvo v skupine Euronics a každodenné obchodovanie so zahraničnými obchodnými partnermi.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

30. Prejednávaná vec bola dňa 16.08.2024 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Sfk/31/2024. 31. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 32. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

37. Predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci boli rozhodnutia daňových orgánov, ktorými bol žalobcovi určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu na DPH za zdaňovacie obdobie september 2016 z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane, konkrétne nepreukázal existenciu materiálneho plnenia - pamäťových kariet prijatých od tuzemského dodávateľa EAST WEST TRADE, ktoré mal následne dodať odberateľovi Instant Solution do Veľkej Británie s oslobodením od dane. Správny súd napadnutým rozsudkom vyhovel správnej žalobe žalobcu a zrušil rozhodnutie žalovaného z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

39. Ustanovenie § 440 ods. 2 SSP vyžaduje, aby bol dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP vymedzený tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Uvedené ustanovenie vyžaduje, aby sťažovateľ v kasačnej sťažnosti priamo reagoval na právne posúdenie správneho súdu. Kasačná sťažnosť musí byť naformulovaná dostatočne konkrétne, nakoľko kasačnému súdu nepatrí úloha namiesto sťažovateľa vyhľadávať možné porušenia zákona zo strany správneho súdu. Pochopiteľne, je na sťažovateľovi, akým spôsobom vedie polemiku so závermi správneho súdu. Podstata kasačnej sťažnosti podanej sťažovateľom v prejednávanej veci však spočívala len v zopakovaní všeobecných záverov daňových orgánov o tom, že nimi prijaté skutkové a právne závery sú v súlade s Daňovým poriadkom a zákonom o DPH a nimi vydané rozhodnutia sú riadne odôvodnené a, ako vyplýva ďalej, len vo veľmi obmedzenom spochybnení záverov správneho súdu. Úspech v kasačnom konaní ako aj obsah

40. Pre kasačný prieskum napadnutého rozsudku je určujúce, že správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného z dôvodu nepreskúmateľnosti a že túto identifikoval v tom, že daňové orgány: (i) nedostatočne vyhodnotili odpovede britských, českých a nemeckých orgánov na žiadosti o

41. Pokiaľ ide o dôvod uvedený pod písm. (i) v predchádzajúcom bode, t. j. nedostatočné vyhodnotenie odpovede britských, českých a nemeckých orgánov na žiadosti o MVI, správny súd v napadnutom rozsudku veľmi konkrétne a podrobne špecifikoval, ktoré informácie získané z jednotlivých odpovedí na MVI daňové orgány v preskúmavaných rozhodnutiach nevyhodnotili, resp. ktoré vyhodnotili selektívne a účelovo (body 73 - 79 napadnutého rozsudku, zosumarizované v bodoch 7 - 10 tohto rozsudku). Taktiež správny súd jasne konštatoval a odôvodnil, prečo tieto vady odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia spôsobujú jeho nepreskúmateľnosť.

Sťažovateľ preto kasačnému súdu nepredložil žiadnu argumentáciu, na základe ktorej by bolo možné spochybniť správnosť záveru správneho súdu, že preskúmavané rozhodnutie je predčasné a nepreskúmateľné, pretože neobsahuje dostatočné vysporiadanie sa s podstatnými skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z MVI svedčiacimi existencii materiálneho plnenia. 43. Ďalší dôvod nepreskúmateľnosti rozhodnutí daňových orgánov, uvedený pod písm. (ii) v bode 41 tohto rozsudku, vzhliadol správny súd v tom, že daňové orgány nedostatočne vyhodnotili doklady predložené žalobcom a dokonca, že časť dokladov predložených žalobcom sa v administratívnom spise ani nenachádza. Správny súd v bodoch 80 a 81 napadnutého rozsudku konkrétne zmienil faktúry, dodacie listy na výstupe, skladovú kartu, čestné prehlásenie odberateľa o prijatí tovaru v inom členskom štáte, doklady CMR o medzinárodnej preprave tovaru, emailovú korešpondenciu s dodávateľom ako aj odberateľom, ako aj faktúru vystavenú žalobcom pre Instant Solution dňa 09.09.2016, ktorá obsahuje meno a podpis osoby, ktorá predmetný tovar vydala zo skladu (J. F.) zo dňa 12.09.2016, a tiež meno

44. Sťažovateľ na tento vytýkaný dôvod nepreskúmateľnosti reagoval len čiastkovo a obmedzene, kedy uviedol, že CMR doklad je nepreukazný z dôvodu absencie podpisu príjemcu na ňom a že čestné prehlásenie je v daňovom konaní nepoužiteľné. Opäť možno konštatovať, že sťažovateľ nedostatočne spochybnil záver správneho súdu, pretože správny súd žalovanému nariadil vysporiadať sa so všetkými dokladmi predloženými žalobcom jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti (ako aj vo vzájomnej súvislosti so zisteniami z MVI).

Netvrdil, že tieto doklady sa v administratívnom spise nachádzajú ani neuviedol, na ktorých listinách administratívneho spisu by sa mali nachádzať. Pritom z uvedených zápisníc vyplýva, že žalobca predložil správcovi dane emailovú komunikáciu s pánom O. zo spoločnosti EAST WEST TRADE v počte 21 listov v reálnom čase - v priebehu septembra 2016, ktorej prílohou sú aj výrobné čísla ponúkaných výrobkov, vrátane fotodokumentácie, emailová komunikácia s Instant Solution v počte 26 listov v priebehu septembra 2016 (vrátane prekladu anglického znenia tejto emailovej komunikácie v počte 20 listov), emailová komunikácia so skladom SCHENKER, s.r.o., Bratislava (v ktorom mal byť zložený tovar sub-dodávateľom EAST WEST TRADE a ktorý používal aj žalobca) v počte 6 listov a skladová karta (pohyb predmetného výrobku) v počte 1 list. Kasačný súd súhlasí s názorom správneho súdu, že absencia uvedených dokladov v administratívnom spise zásadne bráni preskúmateľnosti rozhodnutí daňových orgánov. Taktiež kasačný súd v zhode so správnym súdom konštatuje, že správca dane sa s týmito dokladmi vysporiadal len povrchne, keď stroho uviedol, že predložené

46. Napokon kasačný súd za správny a priliehavý považuje aj poukaz správneho súdu na to, že daňové orgány sa pri rozhodovaní opreli predovšetkým o zistenia na iných stupňoch dodávateľsko-odberateľského reťazca žalobcu bez toho, aby dostatočne vyhodnotili priame dodávateľsko-odberateľské vzťahy žalobcu, na ktoré má žalobca dosah.

47. Napokon, správny súd daňovým orgánom vytýkal ako ďalší dôvod nepreskúmateľnosti aj nezrozumiteľnosť záverov daňových orgánov, pokiaľ ide o dôvod pre nepriznanie práva na odpočítanie dane, označený v bode 41 tohto rozsudku pod bodom (iii). V podstatnom tvrdil, že daňové orgány tvrdili súčasne aj nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane aj zneužitie práva, čo je neprípustné.

49. Preskúmajúc výrokovú časť i odôvodnenie rozhodnutí daňových orgánov dospel kasačný súd k záveru, že dôvodom pre vyrubenie rozdielu na DPH sťažovateľovi bolo jednoznačne nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane za dodávku tovaru od dodávateľa EAST WEST TRADE stanovených v ust. § 49 a § 51 zákona o DPH, konkrétne nepreukázanie existencie materiálneho plnenia.

Sťažovateľovi je potrebné dať za pravdu, že obchody, v ktorých absentuje existencia plnenia, sú fiktívne, simulované. Ide o konanie vo svojej podstate podvodného charakteru, pretože sa predstiera (simuluje) niečo, čo v skutočnosti neprebieha a to s konečným cieľom získať finančný prospech na dani z pridanej hodnoty. Pokiaľ však ide o právny dôvod pre neuznanie odpočtu DPH, v takom prípade je uplatňovaný dôvod spočívajúci v nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane - neexistencii plnenia. Správcovi dane tak stačí skonštatovať, že daňový subjekt nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok (kde dôkazné bremeno ťaží daňový subjekt) a správca dane nemusí preukazovať naplnenie znakov testu daňového podvodu alebo zneužitia práva vymedzených judikatúrou Súdneho dvora EÚ (kde dôkazné bremeno ťaží správcu dane). Preto formulácie použité daňovými orgánmi v tomto kontexte boli len charakteristikou - podľa ich názoru - formálnych obchodov bez reálneho plnenia a pojmy ako „simulovaný obchod“ či „obchod s cieľom získať daňovú výhodu“ boli použité v inom kontexte, s iným obsahom a významom, než je obsah a význam právnych inštitútov daňového

jeho zrušenie. Nakoľko však správny súd identifikoval aj ďalšie vady spôsobujúce nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného odôvodňujúce jeho zrušenie, ktoré sťažovateľ v kasačnom konaní relevantne nespochybnil (viď vyššie), táto námietka nemá na rozhodnutie kasačného súdu vplyv. Keďže vec sa vracia do štádia administratívneho konania, predsa je podľa kasačného súdu vhodné, aby sa daňové orgány v prípade konštatácie neexistujúceho plnenia z dôvodu právnej čistoty odôvodnenia vyhli konštatáciám o zneužívajúcom konaní, resp. aby vysvetlili, že tým nemyslia právny dôvod odmietnutia daňového nároku pre zneužitie práva v zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Halifax.

V nadväznosti na uvedené možno ako vecne správny vyhodnotiť aj právny názor správneho súdu, ktorý v ďalšom konaní uložil žalovanému povinnosť prijať závery až po dôslednom vysporiadaní sa s celým rozsahom nie zjavne nerelevantnej argumentácie žalobcu.