1Sfk/32/2023

1. Správnou žalobou opomenutého účastníka, ktorú žalobca podal na Krajský súd v Trenčíne (ďalej ako „správny súd“) dňa 03.12.2021, sa žalobca domáhal o preskúmanie zákonnosti postupu Daňového úradu Trenčín, pobočka Prievidza (ďalej len „žalovaný“) pri doručovaní rozhodnutia správcu dane č. 102443261/2018 zo dňa 04.12.2018 (ďalej ako „rozhodnutie“ alebo aj ako „rozhodnutie žalovaného“). Žalobca navrhol, aby správny súd po vykonaní dokazovania potvrdil, že rozhodnutie žalovaného nie je riadnym spôsobom doručené, v dôsledku čoho toto rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť.

Následne žalovaný vyhodnotil, že rozhodnutie bolo doručené a vyznačil na ňom právoplatnosť. Žalobca následne po nazretí do spisu zistil, že rozhodnutie bolo vydané a zastal názor, že mu nebolo riadne doručené. Podal v tejto súvislosti riadny opravný prostriedok - odvolanie a aj návrh na obnovu konania, pričom nebol úspešný.

5. Správny súd ďalej konštatuje, že na podanie žaloby opomenutého účastníka bol žalobca v podstate odkázaný rozsudkom správneho súdu č. k.13S/70/2019-113 zo dňa 22.07.2020, ktorý prešiel aj kontrolou zákonnosti v rámci kasačného konania. Správny súd následne odkazuje aj na rozsudok sp. zn. 4Sžfk/64/2020 zo dňa 31.05.2022 Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, kde sa v odseku 32 uvádza, že takýto postup je odobrený uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 70/2021 zo dňa 23.02.2021, ako aj uznesením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/7/2021 zo dňa 30.03.2022.

Po márnom uplynutí daňovým poriadkom stanovenej lehoty na vyzdvihnutie rozhodnutia nastala zo zákona fikcia doručenia. Následne boli dva dni pracovného voľna a zásielka bola dňa 28.12.2018 (piatok) Slovenskou poštou, a. s. vrátená správcovi dane ako nevyzdvihnutá v odbernej lehote. Žalovanému bola podľa údajov na obálke doručená dňa 31.12.2018 (pondelok).

Taktiež prijatie zásielky správcom dane bolo vyznačené riadne. Prečiarknutie pečiatky s dátumom 28.12.2018 nemá na správnosť doručovania a fikciu doručenia žiaden vplyv. Dátum prijatia vrátenej zásielky nemá pre posúdenie veci zásadný význam, nakoľko sa s týmto dňom nespájajú účinky doručenia. Okrem toho správny súd uvádza, že sa javí ako pravdepodobné vysvetlenie žalovaného, že jeho pracovník zabudol po dňoch voľna (víkend) zmeniť pečiatku na správny deň.

8. Správny súd sa ďalej v napadnutom rozsudku venuje žalobcom predloženej evidencii dochádzky v mesiaci december 2018, kedy bolo realizované doručovanie poštovým doručovateľom. Podľa správneho súdu z uvedeného vyplýva, že v sídle žalobcu sa spravidla nachádzali tri osoby, a to E. M., T. M. R. U. M.. V daný mesiac tieto osoby pracovali v mieste sídla spoločnosti vždy do 12.00 hod., pričom konkrétne v deň doručovania, ako aj opakovaného doručovania mali byť prítomné na pracovisku dve osoby, a to E. M. R. U. M..

ich prevzatie. Uloženie zásielky na pošte nepredstavuje neštandardnú situáciu, nejakú výnimku z bežnej praxe. Správny súd ďalej vyhodnotil, že naopak, bolo štandardné, že žalobcovi boli zásielky ukladané na pošte a tvrdenie žalobcu, že mu nebol zanechaný v poštovej schránke „tzv. žltý lístok“ nie je možné spätne, s časovým odstupom objektivizovať.

9. S poukazom na uvedené skutočnosti preto správny súd v napadnutom rozsudku konštatuje, že neboli preukázané žiadne skutočnosti a okolnosti, ktoré by vyvracali údaje na vrátenej zásielke. Z tohto dôvodu správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie bolo žalobcovi doručené postupom podľa § 31 ods. 3 daňového poriadku, a ak správca dane vyznačil právoplatnosť, tak nepochybil a postupoval v súlade so zákonom.

10. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil tak, že napadnutý rozsudok je zaťažený vadami konania tým, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k poručeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP) a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo aj ako „Najvyšší správny súd SR“) napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby napadnutý rozsudok zmenil a potvrdil, že rozhodnutie žalovaného nie je riadnym spôsobom doručené v dôsledku čoho rozhodnutie žalovaného nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Žalobca zároveň navrhol, aby kasačný súd vydal uznesenie, ktorým zaviaže žalovaného k povinnosti doručiť žalobcovi ako opomenutému účastníkovi rozhodnutie žalovaného. 11.

sťažovateľ zdôrazňuje, že kontrolóri ako zamestnanci žalovaného zámerne, vedome a dlhodobo nedbali na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu, uvádza že napriek viacerým kontaktom so žalovaným nebol účelovo informovaný ani o plynúcej lehote a hrozbe zaniknutia práva na podanie odvolania, žalovaný nepostupoval so žalobcom v úzkej súčinnosti a inými osobami a neposkytoval im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach.

12. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti zastáva názor, že rozhodnutie žalovaného nie je právoplatné a vykonateľné, nakoľko nie je riadnym spôsobom doručené, pričom doručenie rozhodnutia vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného skončenia veci. 13. Ďalej uvádza, že dokladom o doručení písomnosti je doručenka. Údaje na doručenke zachytávajú postup pri doručení a kým nie je preukázaný opak, je potrebné považovať údaje na doručenke za pravdivé. Preto podľa listinných dôkazov zo spisu správcu dane v prospech sťažovateľa svedčí fakt, že zásielku v odbernej lehote prevziať ani nemohol.

14. Sťažovateľ upriamuje pozornosť na odbernú lehotu zásielok neprevzatých v odbernej lehote, ktorá je v zmysle poštových podmienok 18 kalendárnych dní. Následne uvádza, že k vráteniu zásielky došlo dňa 28.12.2018, pričom podľa sťažovateľa by v tomto prípade mala odberná lehota uplynúť dňa 25.12.2018 a po vianočných sviatkoch mala byť vrátená ihneď už dňa 27.12.2018. Sťažovateľ je presvedčený, že tieto skutočnosti svedčia o tom, že zo strany žalovaného šlo o cielenú prípravu vrátenia zásielky už na deň 08.12.2013.

15. Sťažovateľ tvrdí, že v prípade doručovania rozhodnutia žalovaného nedošlo k doručeniu písomnosti a ani k fikcii doručenia, zdôrazňuje že adresa na doručovanej písomnosti bola úplná, presná a čitateľná a nenastal ani prípad, že adresát na adrese uvedenej na poštovej zásielke nebol zistený. Zdôrazňuje pritom, že na adrese na ktorej sťažovateľ sídli je riadne označená poštová schránka, a preto považuje postup poštového doručovateľa za neprípustný.

17. O existencii rozhodnutia žalovaného sa sťažovateľ dozvedel bez patričného pričinenia správcu dane, iba po vynaložení vlastnej iniciatívy a značného úsilia, po dlhodobých obštrukciách a odkladoch termínov zo strany kontrolórov najmä v rozhodujúcom období odo dňa 15.1.2019 až do dňa 21.01.2019. Podľa slov sťažovateľa sa o existencii rozhodnutia žalovaného dozvedel až po nahliadnutí do spisu, pričom si vyhotovil fotky o rozhodnutí žalovaného a o tomto úkone bol na jeho výslovnú žiadosť spísaný úradný záznam.

Správca dane podľa sťažovateľa obchádzal § 63 ods. 1 daňového poriadku, v zmysle ktorého ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak

20. Následne sťažovateľ namieta postup pri doručovaní rozhodnutia žalovaného, ktorý odôvodňuje tým, že nezmenil adresu svojho sídla, bez problémov preberal a preberá zásielky doručované na elektronickú adresu ako aj na adresu svojho sídla. Z dôvodov a dôkazov, ktoré sťažovateľ uviedol má za to, že je preukázané, že rozhodnutie žalovaného mu nebolo zákonným spôsobom doručené a nenastala ani fikcia doručenia.

22. Sťažovateľ namieta príliš mnoho nesprávnych dátumov vyznačených na vrátenej zásielke, ktoré svedčia o neoprávnenej manipulácii, resp. pochybení pri jej doručovaní. Podľa jeho názoru mal žalovaný využiť ďalšie možnosti jej doručenia, a to predovšetkým doručovanie prostredníctvom svojich zamestnancov. V tejto súvislosti poukazuje na nutnosť použitia analógie o aktívnej účasti správcu dane pri riešení otázky doručovania listín sťažovateľovi, resp. jeho zástupcovi.

24. Uvádza, že nemožnosť doručenia musí byť nemožnosť objektívna a nie subjektívna neschopnosť poštového doručovateľa, preto sa nemohla uplatniť ani fikcia doručenia. V tejto súvislosti uvádza, že jemu doručované písomnosti riadne preberal. Vzhľadom na tieto

25. Sťažovateľ ďalej uvádza, že správny súd sa nevysporiadal s jeho námietkami. 26. Sťažovateľ ďalej namieta, že žalovaný pri doručovaní rozhodnutia postupoval rigidne formalisticky, čo je v rozpore so zmyslom a účelom daňového poriadku. 27. Sťažovateľ poukazuje na to, že žalovaný mu v rovnakom čase naraz vyexpedoval výzvy a rozhodnutia zo štyroch daňových kontrol a dokonca so stanovenými časmi na reakcie v hraničnej osem dňovej lehote, žalovaným takto vynútené preberanie zásielok sťažovateľ zvládal s hraničným vypätím, ale písomnosti aj tak preberal ihneď po vypracovaní nutnej reakcie na tie predošlé. Opakovane uvádza, že so žalovaným riadne komunikoval, napriek tomu že žalovaný u neho šikanóznym spôsobom realizoval niekoľko súbežne bežiacich daňových kontrol. 28. Sťažovateľ namieta, že správny súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal výhradne spôsobom doručovania rozhodnutia žalovaného z pohľadu splnenia formálnych podmienok predpokladaných daňovým poriadkom, nezaoberal sa jeho námietkou výkladu zákona o správe daní. Tu poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 70/2021. 29. Záverom uvádza, že o existencii tzv. „modrých lístkov“ sa dozvedel až v rámci postupov mimo odvolacieho konania, opakovane uvádza, že na neho bol vyvíjaný neprimeraný nátlak, všetky zásielky preberal. Sťažovateľ má za to, že správny súd porušil zákon tým, že v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 30. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaný uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s výrokom aj s argumentáciou v napadnutom rozsudku, pričom trvá na svojich doterajších stanoviskách. Tvrdenie sťažovateľa, že kontrolóri zatajovali existenciu rozhodnutia žalovaného považuje za neopodstatnené, žalovaný postupoval pri doručovaní rozhodnutia v súlade s daňovým poriadkom. Navrhol aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.

31. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej ako „Najvyšší správny súd SR“) konajúci ako kasačný súd (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

33. V súvislosti s kasačnou sťažnosťou sťažovateľa je v prvom rade nutné poukázať na to, že kvalita kasačnej sťažnosti do značnej miery predurčuje obsah rozhodnutia kasačného súdu. Na jednej strane strohá a všeobecná kasačná (žalobná) argumentácia vedie k vybaveniu kasačnej sťažnosti (žaloby) iba v zodpovedajúcej nízkej miere detailov. Na strane druhej, rozsahovo excesívna kasačná sťažnosť, ktorá je však obsahovo nesúrodá, má za následok, že sa súd pri „vysporiadaní“ s takouto kasačnou sťažnosťou obmedzí na podstatu veci a s jednotlivými námietkami sa prípadne vysporiada prostým odkázaním na príslušnú pasáž odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia (k tomu pozri analogicky rozsudky Najvyššieho správneho súdu českej republiky č. k. 1AS/132/2021-30 zo 15.07.2021 č. k. 1Afs/163/2021-52 z 12.10.2021 a č. k. 3Afs/284/2022-99 zo 14.04.2023).

K samotnému obsahu kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd dodáva, že sťažnostné dôvody nesmerovali k dôvodom zamietnutia správnej žaloby, a to napriek tomu, že sťažovateľ namieta nevysporiadanie sa s jeho námietkami správnym súdom. Tieto však bližšie nekonkretizuje.

36. Najvyšší správny súd preto upriamuje pozornosť sťažovateľa na ustanovenie § 440 ods. 2 SSP a naňho nadväzujúce ustanovenie § 453 ods. 2 SSP. V zmysle uvedených ustanovení je totiž sťažovateľ dôvod kasačnej sťažnosti v podobe nesprávneho právneho posúdenia veci vymedziť tak, že nielen že uvedenie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, ale súčasne aj uvedie, v čom spočíva táto nesprávnosť, pričom Správny súdny poriadok výslovne zakazuje vymedziť tento dôvod tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V tejto súvislosti je rovnako relevantné, že kasačný súd je v danom prípade, nakoľko nejde o prípady neviazanosti sťažnostnými bodmi, viazaný sťažnostnými bodmi.

Túto námietku sťažovateľ odôvodňuje viacerými tvrdeniami, ako napríklad: zatajovanie existencie doručovaného rozhodnutia zo strany zamestnancov správcu dane, príliš mnoho nesprávnych dátumov na vrátenej zásielke údajne svedčiacich o manipulácii so zásielkou, riadne preberanie zásielok od žalovaného v predchádzajúcich obdobiach, porušenie zásady úzkej súčinnosti, postup doručovateľa pri doručovaní zásielky, žalovaný sa nepokúsil o opakované doručenie rozhodnutia, žalovaný neskúmal príčiny nedoručenia rozhodnutia.

39. Z administratívneho spisu - z obálky a doručenky predmetného rozhodnutia má kasačný súd, rovnako ako správny súd, za nepochybne preukázané, že rozhodnutie bolo od žalovaného expedované dňa 05.12.2018. Z doručenky je bez akýchkoľvek pochýb zrejmé, že prvý neúspešný pokus o doručenie rozhodnutia s výzvou o opätovné doručenie prebehol dňa

V zmysle § 31 ods. 3 daňového poriadku, ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela. To znamená, že márnym uplynutím tejto lehoty na prevzatie písomnosti dochádza v zmysle tohto ustanovenia k fikcii doručenia písomnosti.

42. Všetky vyššie uvedené skutočnosti dôležité pre posúdenie zákonnosti doručenia sú pritom uvedené na doručenke. Doručenka je v zmysle § 111 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „CSP“) verejnou listinou a údaje v nej uvedené sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Na túto skutočnosť pritom poukazuje aj sám sťažovateľ. Sťažovateľ však v tomto konaní opak nepreukázal, nepredložil a ani nenavrhol také dôkazy, ktoré by boli schopné spochybniť údaje uvedené na doručenke. Tvrdenia a argumenty uvádzané sťažovateľom v kasačnej sťažnosti nie sú takého charakteru a povahy, aby dokázali preukázať opak údajov uvedených na doručenke.

44. Kasačný súd dáva do pozornosti sťažovateľa uznesenie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/3/2023 zo dňa 04.12.2023 v spojení s opravným uznesením zo dňa 06.02.2024 (body 43 a nasl.), v ktorom veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky uzavrel, že správca dane musí pri doručovaní, s ktorým majú byť bezrozporne spojené právne účinky, (i) postupovať spôsobom predpokladaným Daňovým poriadkom, (ii) doručovať na miesto doručenia stanovenom Daňovým poriadkom a (iii) adresátovi alebo osobe ním splnomocnenej podľa Daňového poriadku.

46. Keďže žalovaný so sťažovateľom konal a rozhodnutie mu účinne doručil, sťažovateľ nie je ani v zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 70/2021 z 23. februára 2021, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že žaloba opomenutého účastníka sa vzťahuje aj na takého účastníka, s ktorým sa síce počas administratívneho konania konalo, avšak správny orgán mu nedoručil rozhodnutie a taktiež uznesením Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Sfk/7/2021 zo dňa 30.03.2022 (bod 54) opomenutým účastníkom, a preto nemôže byť v prejednávanej veci úspešný.

48. So zreteľom na všetky uvedené skutočnosti kasačný súd vyhodnotil podané námietky ako nedôvodné.