1Sfk/33/2024

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Naše Farmy, a. s., so sídlom: Dlhé hony 4991, 058 01 Poprad, IČO: 36787302, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o všeobecnej správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 100179074/2022 zo dňa 27.1.2022, č. 100179401/2022 zo dňa 27.1.2022, č. 100179727/2022 zo dňa 27.1.2022, č. 100180382/2022 zo dňa 27.1.2022, č. 100181020/2022 zo dňa 27.1.2022, č. 100181576/2022 zo dňa 27.1.2022, č. 100182137/2022 zo dňa 27.1.2022, č. 100182622/2022 zo dňa 27.1.2022 a č. 100182953/2022 zo dňa 27.1.2022, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-30S/ 80/2022 zo dňa 22.1.2024, takto

rozhodol:

I. Konanie o kasačnej sťažnosti sa zastavuje. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

2. Napadnutými rozhodnutiami žalovaný rozhodol tak, že potvrdil rozhodnutia Daňového úradu Žilina (ďalej len „správca dane“), ktorými správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane za zdaňovacie obdobia január - september 2017. Správca dane, ako aj žalovaný dôvodili nepriznanie nároku na odpočítanie dane tým, že žalobca nepreukázal, aké zdaniteľné plnenie bolo predmetom fakturácie, ako bola stanovená hodnota plnenia, a či plnenie malo priamu a bezprostrednú súvislosť s hospodárskou činnosťou žalobcu. 3. Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“) bola dňa 5.9.2024 doručená kasačná sťažnosť žalobcu - sťažovateľa podaná proti napadnutému rozsudku (ďalej aj „kasačná sťažnosť“). Kasačná sťažnosť bola podateľňou najvyššieho správneho súdu zapísaná do registra pre kasačné sťažnosti Sfk, oddelenia senátu č. 1, pod sp. zn. 1Sfk/33/2024. 4. Právny zástupca sťažovateľa - Krechňák & Associates, s. r. o., so sídlom Panenská 8, 811 03 Bratislava, IČO: 36861286 (ďalej len „právny zástupca sťažovateľa“) dňa 4.11.2025 doručil najvyššiemu správnemu súdu podanie označené ako „Späťvzatie kasačnej sťažnosti“, v ktorom uviedol, že podanú kasačnú sťažnosť berie sťažovateľ v plnom rozsahu späť. Žiadal pritom konanie zastaviť s tým, že žiaden z?účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. 5. Podľa § 460 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“): „Kasačný súd uznesením zastaví konanie, ak došlo k?späťvzatiu kasačnej sťažnosti.“ 6. Späťvzatie kasačnej sťažnosti v celom rozsahu je nezvratný procesný úkon, ktorého účinky nastávajú momentom doručenia späťvzatia konajúcemu súdu a ktorého procesným následkom je zastavenie konania. S?ohľadom na uvedené a akceptujúc podanie sťažovateľa zo dňa 4.11.2025, kasačný súd zastavil kasačné konanie podľa?§?460 SSP. 7. Najvyšší správny súd dopĺňa, že dňa 14.11.2025 právny zástupca sťažovateľa doručil najvyššiemu správnemu súdu podanie, ktorým oznámil ukončenie právneho zastúpenia sťažovateľa z dôvodu, že sťažovateľ dňa 12.11.2025 odvolal udelené splnomocnenie na zastupovanie. Na základe uvedeného kasačný súd konštatuje, že v čase prebiehajúceho konania, a teda aj v čase podania späťvzatia kasačnej sťažnosti bol sťažovateľ zastúpený advokátom. Následné ukončenie právneho zastúpenia nezakladá dôvod pre odmietnutie kasačnej sťažnosti pre nesplnenie podmienky povinného zastúpenia, pretože v rozhodnom čase už nastali účinky podania späťvzatia kasačnej sťažnosti. Kasačný súd na uvedené reagoval tak, že došlo k výmazu označenia právneho zástupcu v záhlaví tohto uznesenia. 8. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd s odkazom na § 467 ods. 1 v?spojení s § 170 písm. b), § 171 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žiadnemu z?účastníkov konania nárok na náhradu trov konania nepriznal. Urobil tak preto, lebo napriek identifikovanému procesnému zavineniu sťažovateľa na zastavení kasačného konania (doručením späťvzatia) nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by žalovaný mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 168 SSP). 9. Toto rozhodnutie prijal kasačný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 147 ods. 2 a § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.