1Sfk/33/2025

1. Národný ústav detských chorôb (ďalej aj „obstarávateľ“ alebo „kontrolovaný“) vyhlásil dňa 24.07.2017 verejné obstarávanie na predmet podlimitnej zákazky - Rekonštrukcia priestorov zdravotníckeho zariadenia II. etapa. Obstarávateľ oznámením zo dňa 07.02.2019 vylúčil žalobcu ako uchádzača z verejného obstarávania. Proti vylúčeniu podal žalobca námietky podľa § 170 ods. 3 písm. d) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o verejnom obstarávaní“ alebo „ZoVO“). Námietky žalobcu boli dňa 18.02.2019 doručené žalovanému v elektronickej podobe cez Ústredný portál verejnej správy (ďalej aj „ÚPVS“) a toho istého dňa aj kontrolovanému prostredníctvom systému EVO a v prílohe e-mailovej správy. 2. Žalovaný konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok žalobcu rozhodnutím č. 5020-6000/2019-OD zo dňa 03.05.2019 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) zastavil podľa § 174 ods. 1 písm. b) ZoVO. 3. Zastavenie konania odôvodnil tým, že námietky žalobcu neboli kontrolovanému doručené podľa § 170 ods. 4 ZoVO v znení účinnom do 31.12.2018, teda buď v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e- Governmente) (ďalej aj „zákon o e-Governmente“). Žalobca doručil námietky kontrolovanému prostredníctvom portálu EVO a ako prílohu e-mailu. Takéto doručenie nemožno podľa žalovaného považovať za podanie námietok v elektronickej podobe podľa zákona o e- Governmente, za ktoré sa považuje podanie prostredníctvom elektronického formulára do elektronickej schránky dostupnej na ÚPVS na www.slovensko.sk. Žalovaný zastával názor, že obstarávateľ v súťažných podkladoch, resp. aktualizovaných súťažných podkladoch poučil žalobcu o podobe podávania námietok. Uzavrel, že žalobca pri doručovaní námietok kontrolovanému postupoval v rozpore s § 170 ods. 4 ZoVO ako aj súťažnými podkladmi (časťou VI, bodom 32 „Opravné prostriedky“, podbodom 32.1) a aktualizovanými súťažnými podkladmi (bodom 1, podbodom 1.2). Žalovaný síce pripustil, že predmetné verejné obstarávanie sa realizovalo prostredníctvom komunikačného rozhrania portálu EVO, no poukázal na výkladové stanovisko žalovaného č. 3/2018 pod názvom „Forma podávania žiadostí o nápravu a námietok vo verejných obstarávaniach realizovaných elektronickými prostriedkami, vrátane centrálnych verejných obstarávaní“, podľa ktorého sú „komunikácia vo verejnom obstarávaní“ a „podoba, v ktorej sa doručujú revízne postupy“ odlišné právne inštitúty s tým, že všeobecná úprava komunikácie vo verejnom obstarávaní cez systém EVO sa pri revíznych postupoch nepoužije.

4. Žalobca podal na toho času vecne a miestne príslušný Krajský súd v Bratislave správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. 5. Žalobca v správnej žalobe v podstatnom namietal, že bol uvedený do omylu (i) nesprávnym poučením o podobe podávania námietok vyplývajúcim z e-mailu kontrolovaného - obstarávateľa zo dňa 18.10.2018, v zmysle ktorého sa bude počnúc 19.10.2018 komunikácia v rámci danej podlimitnej zákazky realizovať výlučne prostredníctvom modernizovanej verzie systému EVO v zmysle výkladového stanoviska žalovaného č. 4/2018 pod názvom „Elektronická komunikácia a výmena informácií“ a (ii) tým, že kontrolovaný nemal zverejnené aktualizované súťažné podklady. Tiež uviedol, že kontrolovaný nemal v čase podania námietok aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie. Dôsledkom toho podal kontrolovanému námietky prostredníctvom systému EVO a e-mailom. Namietal aj rozpor s princípom transparentnosti a skutočnosť, že v preskúmavanom rozhodnutí absentuje odôvodnenie vo vzťahu k žiadosti žalovaného zo dňa 24.04.2019, ktorou ho vyzval na predloženie dôkazov preukazujúcich doručenie námietok kontrolovanému.

V napadnutom rozsudku správny súd rozhodol aj o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku tak, že ten zamietol. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania; ďalšiemu účastníkovi ho nepriznal. 7. V prejednávanom prípade podľa správneho súdu nebola sporná otázka aplikácie zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 31.12.2018 (s poukazom na intertemporálne ustanovenie § 187e ods. 1 a 6 ZoVO v znení účinnom od 01.01.2019 a deň vyhlásenia verejného obstarávania) ani to, že žalobca podal kontrolovanému námietku proti jeho vylúčeniu prostredníctvom systému EVO a e-mailom. Spornou otázkou bolo, či žalovaný postupoval správne, keď konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok žalobcu zastavil podľa § 174 ods. 1 písm. b) ZoVO.

Uvedené platí pre podávanie námietok žalovanému ako i kontrolovanému. Zdôraznil, že podávanie námietok proti vylúčeniu je uplatnením revízneho postupu, ktorý nemožno zamieňať s komunikáciu a výmenou informácií medzi uchádzačom o zákazku a verejným obstarávateľom.

10. Vzhľadom na námietky žalobcu sa správny súd zameral na odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia a obsah administratívneho spisu. Správny súd zhrnul, že: (i) zo súťažných podkladov vyplývalo, že uchádzači mohli na ochranu svojich práv podať žiadosť o nápravu alebo námietky podľa zákona o verejnom obstarávaní; (ii) v oznámení o vylúčení (zo dňa 07.02.2019) kontrolovaný žalobcu poučil, že námietky môže podať žalovanému a kontrolovanému do 10 dní; (iii) v priebehu konania žalovaný zistil, že v systéme EVO sa nenachádzajú aktualizované súťažne podklady, preto konanie prerušil a nariadil kontrolovanému, aby mu ich doručil; (iv) z aktualizovaných súťažných podkladov vyplýva, že pri revíznych postupoch si uchádzači mohli zvoliť formu podania námietok podľa výkladového stanoviska žalovaného č. 3/2018; (v) žalovaný následne vyzval žalobcu (listom zo dňa 24.04.2019, doručeným dňa 26.04.2019), aby mu v lehote troch pracovných dní preukázal doručenie námietok v zákonom predpísanej forme - listinne alebo elektronicky podľa zákona o e-Governmente, keďže žalobca ich zaslal len cez systém EVO a e-mailom;

11. Na základe vyššie uvedeného správny súd vyhodnotil tvrdenie žalovaného, podľa ktorého mal kontrolovaný v aktualizovaných súťažných podkladoch poučiť žalobcu o podobe podania námietok tak, že nemá oporu v administratívnom spise. Aktualizované súťažné podklady totiž neboli v systéme EVO uverejnené, čo obstarávateľ aj potvrdil. Správny súd tak konštatoval, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, najmä čo sa týka publikačnej povinnosti kontrolovaného (§ 43 ZoVO), ktorá úzko súvisí s princípom transparentnosti.

12. K námietke žalobcu, že kontrolovaný nemal v čase podania námietok aktivovanú schránku na doručovanie správny súd uviedol, že uvedené vyplýva tak z vyjadrenia žalovaného, ako aj kontrolovaného ako ďalšieho účastníka konania. Podľa správneho súdu sa žalovaný uvedenou skutočnosťou nezaoberal a obmedzil sa na konštatovanie, že námietky neboli kontrolovanému doručené v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. Správny súd uviedol, že žalovaný sa mal vysporiadať s tým, či mal kontrolovaný aktivovanú schránku na doručovanie, a ak nemal, aký to malo vplyv na splnenie povinnosti podľa § 170 ods. 4 ZoVO, a či tento nedostatok bolo možné pričítať na ťarchu žalobcu, zvlášť za stavu, kedy kontrolovaný o tejto skutočnosti uchádzačov nijakým spôsobom v rámci prebiehajúceho verejného obstarávania neinformoval.

Podľa správneho súdu sa žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí nevysporiadal s tým, že takúto žiadosť zaslal, podľa akého zákonného ustanovenia, aký charakter mala mať lehota v nej uvedená, neuviedol ani dôsledok pre prípad jej nedodržania a ani len to, že mu odpoveď nebola ku dňu vydania preskúmavaného rozhodnutia doručená. Zo samotnej žiadosti tiež nevyplýva, podľa akého zákonného ustanovenia žalovaný postupoval. Z došlej pečiatky zasa nevyplýva to, akým spôsobom mala byť odpoveď žalobcu doručená žalovanému (osobne alebo elektronicky), resp. či bola podaná na poštovú prepravu. Na základe uvedeného podľa správneho súdu ani nemožno posúdiť včasnosť podania, resp. doručenia odpovede žalobcu. V tejto časti správny

Podľa správneho súdu toto ustanovenie výslovne upravuje lehotu na vyjadrenie, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní. 15. Správny súd ďalej uviedol, že žalovaný nemôže chýbajúcu argumentáciu (vo vzťahu k e- mailu kontrolovaného zo dňa 18.10.2018 a k elektronickej schránke kontrolovaného) dopĺňať vo vyjadrení k správnej žalobe. Nedostatky odôvodnenia rozhodnutia totiž nemožno dodatočne napraviť vysvetleniami alebo doplňujúcimi vyjadreniami orgánu verejnej správy.

III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní

17. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodov, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP). Sťažnostným návrhom sa domáhal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Alternatívne navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že správnu žalobu zamietne a žalobcovi právo na náhradu trov konania neprizná. 18. V rámci sťažnostného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP uviedol sťažovateľ najmä tieto sťažnostné body: - na posúdenie veci nemá nijaký vplyv záver správneho súdu, že tvrdenie sťažovateľa o poučení žalobcu o podávaní námietok v aktualizovaných súťažných podkladoch nemá oporu v administratívnom spise, lebo tieto neboli v čase podania námietok zverejnené. Aj keby žalobca nemal k dispozícií aktualizované súťažné podklady, mal k dispozícií pôvodné súťažné podklady, z ktorých mal vychádzať a ktoré ho nemohli priviesť do omylu, pretože neobsahovali informácie o podávaní námietok cez systém EVO. Navyše ani v aktualizovaných súťažných podkladoch sa nenachádza informácia, že námietky majú byť doručované prostredníctvom systému EVO, ale tieto podklady odkazujú na výkladové stanovisko žalovaného č. 3/2018. Preto žalobca nemohol byť v súťažných podkladoch uvedený do omylu v otázke spôsobu podávania námietok; - rovnako aj e-mail kontrolovaného zo dňa 18.10.2018, ktorým mal byť žalobca podľa jeho názoru tiež uvedený do omylu, odkazuje na výkladové stanovisko žalovaného č. 3/2018, v zmysle ktorého komunikácia vo verejnom obstarávaní sa má realizovať cez systém EVO.

Avšak v predmetnom prípade k naplneniu tejto výnimky nedošlo, pretože žalobca nebol nesprávne poučený o spôsobe podávania námietok. Zo súťažných podkladov, ktoré mal žalobca k dispozícií, jasne vyplýva, že námietky majú byť podávané podľa § 170 ZoVO; - ustanovenie § 170 ods. 4 ZoVO je kogentné a nepripúšťa iný spôsob podávania námietok ako v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe podľa zákona o e- Governmente.

zaobchádzaniu s uchádzačmi, ktorí rešpektovali zákonnú podobu doručenia námietok; - je pravdou, že v preskúmavanom rozhodnutí absentuje zmienka o žiadosti žalovaného zo dňa 24.04.2019, ktorou žalovaný vyzval žalobcu na predloženie dôkazu o doručení námietok v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe podľa zákona o e- Governmente, ako aj o

Navyše tým, že vyzval žalobcu na preukázanie spôsobu doručenia námietok kontrolovanému, postupoval nad rámec svojich zákonných povinností s cieľom dostatočne zistiť skutkový stav veci pre ustálenie záveru, či boli alebo neboli splnené procesné podmienky pre meritórne posúdenie námietok žalobcu; - žalobca nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že jeho úmyslom bolo podať námietky kontrolovanému cez ÚPVS, a že sa vôbec o takéto podanie pokúšal. Naopak, z odpovede žalobcu vyplýva, že jeho úmyslom bolo podať námietky cez systém EVO, keď uviedol, že sa riadil zákonom o verejnom obstarávaní účinným od 01.01.2019, ktorý takéto podanie umožňoval. Podanie námietok prostredníctvom systému EVO nebolo spôsobené zmätočnými poučeniami, ani tým, že bol žalobca uvedený do omylu, pretože takéto podanie námietok bol

V rámci sťažnostného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP uviedol sťažovateľ najmä tieto sťažnostné body: - správny súd ho inštruoval, aby v ďalšom konaní vyhodnotil, či postupom kontrolovaného mohol byť žalobca uvedený do omylu, čo sa týka podoby podania námietok proti jeho vylúčeniu, resp. či žalobca nemal na základe postupu kontrolovaného relevantný dôvod pochybovať o spôsobe podania námietok. Takéto vyhodnotenie však už bolo vykonané v konaní a výrok ako i odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia svedčia o tom, že k omylu

Nestotožnil sa so závermi správneho súdu uvedenými v bodoch 60 až 64 a 68 napadnutého rozsudku; naopak stotožnil sa s námietkami uvedenými v kasačnej sťažnosti. Osobitne zdôraznil, že žalobca nemohol byť uvedený do omylu v spôsobe podania námietok z toho dôvodu, že neboli zverejnené aktualizované súťažné podklady a rozhodnutie žalovaného nemožno z toho dôvodu považovať za nepreskúmateľné. Ani vyhodnotenie skutkových okolností funkčnosti elektronickej schránky ďalšieho účastníka nie je rozhodné a rozhodnutie žalovaného nemožno pre absenciu tohto vyhodnotenia považovať za nepreskúmateľné. Nefunkčnosťou elektronickej

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

22. Prejednávaná vec bola dňa 27.08.2025 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Sfk/33/2025. 23. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 24. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

29. Predmetom kasačného konania je napadnutý rozsudok, ktorým správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie sťažovateľa a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodov nepreskúmateľnosti, nedostatočne zisteného skutkového stavu a skutkového stavu nemajúcom oporu v administratívnom spise. Preskúmavaným rozhodnutím sťažovateľ zastavil konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného (obstarávateľa) na základe námietok žalobcu, pretože žalobca nepodal kontrolovanému námietky proti jeho vylúčeniu z verejného obstarávania vo forme predpísanej v ust. § 170 ods. 4 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní. Kým predmetné ustanovenie vyžaduje podanie námietok listinne alebo elektronicky podľa zákona o e-Governmente, žalobca ich podal obstarávateľovi prostredníctvom portálu EVO a ako prílohu e- mailu, čo podľa sťažovateľa nemožno nepovažovať za podanie námietok v elektronickej podobe podľa zákona o e-Governmente. 30. Kasačný súd v medziach uplatnených sťažnostných bodov posúdil napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

32. Kasačný súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok obsahuje dostatok skutkových a právnych dôvodov pre svoj zrušujúci výrok a je potrebné ho považovať za riadne odôvodnený. Správny súd jednoznačne špecifikoval vady preskúmavaného rozhodnutia, pre ktoré pristúpil k jeho zrušeniu a vráteniu veci žalovanému na ďalšie konanie, a to najmä (i) nevysporiadanie sa s výhradou žalobcu, že kontrolovaný nemal aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie a že na uvedenú skutočnosť nebol upozornený; (ii) absencia odôvodnenia vo vzťahu k žiadosti sťažovateľa o poskytnutie dôkazov zo dňa 24.04.2019, (iii) nesprávny poukaz na aktualizované súťažné poklady v preskúmavanom rozhodnutí, ktoré v čase podania námietok neboli zverejnené, a (iv) nedostatočné vysporiadanie sa s otázkou, či mohol byť žalobca uvedený do omylu, predovšetkým s ohľadom na email kontrolovaného zo dňa 18.10.2018.

33. Kasačný súd nevzhliadol ani vnútornú rozpornosť napadnutého rozsudku tak, ako ju prezentoval sťažovateľ. Sťažovateľ videl rozporuplnosť argumentácie v tom, že správny súd na jednej strane zdôraznil rozdiel medzi komunikáciou vo verejnom obstarávaní a uplatňovaním revíznych postupov a na strane druhej uložil sťažovateľovi skúmať, či bol žalobca uvedený do omylu ohľadne spôsobu podávania námietok e-mailom kontrolovaného zo dňa 18.10.2018, ktorý odkazuje na výkladové stanovisko č. 3/2018, v zmysle ktorého komunikácia vo verejnom obstarávaní (teda nie revízne postupy) sa má realizovať cez systém EVO. Kasačný súd podotýka, že správny súd v napadnutom rozsudku nekonštatoval, že žalobca mal byť e-mailom zo dňa 18.10.2018 uvedený do omylu. V tejto otázke konštatoval len absenciu dôvodov v preskúmavanom rozhodnutí a zákaz ich dopĺňania v podaniach adresovaných až správnemu

Správny súd však nezrušil preskúmavané rozhodnutie práve a len z tohto dôvodu, ale aj a najmä preto, že sťažovateľ sa v preskúmavanom rozhodnutí nevysporiadal s otázkou, ktorá sa týkala absencie zriadenia elektronickej schránky kontrolovaného, s otázkou, či žalobca mohol byť uvedený do omylu celkovým postupom kontrolovaného, ako ani so žiadosťou žalovaného o poskytnutie dôkazov zo dňa 24.04.2019, ktoré ako dôvody zrušenia obstoja aj podľa kasačného súdu (viď ďalej). Vysporiadanie sa s uvedeným emailom kontrolovaného zo dňa 18.10.2018 v kontexte práve týchto ďalších otázok považuje aj kasačný súd v ďalšom konaní za účelné a potrebné. Vzhľadom na uvedené, kasačný súd nevzhliadol dôvod na vyslovenie nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku ani z dôvodu namietanej vnútornej rozpornosti.

35. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom. Sťažovateľ zastával názor, že argument, že žalobca bol uvedený do omylu v spôsobe podania námietok z dôvodu, že neboli zverejnené aktualizované súťažné podklady, nie je relevantný. Tvrdil, že ak žalobca nejaké informácie k dispozícii nemal, tak nimi nemohol byť uvedený do omylu. Kasačný súd v zhode so správnym súdom uvádza, že z preskúmavaného rozhodnutia ako i z administratívneho spisu nesporne vyplýva, že (i) sťažovateľ odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia opiera aj o aktualizované súťažné podklady, ktorými mal byť žalobca poučený o podobe podávania námietok, resp. v rozpore s ktorými mal žalobca postupovať pri podávaní námietok kontrolovanému a (ii) tie žalobca v čase podania námietok nemal k dispozícii.

konania. Nakoľko však kasačný súd vzhliadol ďalšie vady preskúmavaného rozhodnutia, ktoré odôvodňujú jeho zrušenie, bude úlohou žalovaného napraviť aj túto vytýkanú vadu. 36. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej vyplýva, že hlavným dôvodom zrušenia preskúmavaného rozhodnutia bolo, že sťažovateľ sa nevysporiadal s otázkou, či mal kontrolovaný ku dňu podania námietok žalobcom aktivovanú elektronickú schránku, zvlášť za situácie, kedy v rámci prebiehajúceho verejného obstarávania kontrolovaný neinformoval o tejto skutočnosti uchádzačov, a či mohla mať uvedená skutočnosť vplyv na možnosť splnenia povinnosti podľa § 170 ods. 4 písm. d) ZoVO zo strany žalobcu.

37. Sťažovateľ zastával názor, že skutočnosť, že kontrolovaný nemal aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie, je irelevantná, pretože zákon o verejnom obstarávaní v kogentnom ustanovení § 170 ods. 4 umožňoval podať námietky aj v listinnej podobe, čo žalobca nevyužil a zvolil si nezákonný postup. Kasačný súd pripomína, že v predmetnom prípade nebolo sporné, že žalobca podal námietky kontrolovanému cez systém EVO a ako prílohu e-mailu, a teda nezvolil spôsob predpokladaný zákonom. Podstatou veci však bolo, či aj za daných okolností prípadu - kontrolovaný nemal aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie a teda znemožnil doručenie jedným zo zákonom predpísaných spôsobov doručenia a absencia upozornenia o tejto skutočnosti - boli splnené podmienky na zastavenie konania podľa § 174 ZoVO. O to viac za situácie, ak sťažovateľ vo výkladovom stanovisku č. 3/2018, napriek zdôrazňovanej kogentnosti § 170 ods. 4 ZoVO a prísnej formálnosti revíznych postupov, sám pripúšťa existenciu výnimočných situácií, v ktorých by nebolo možné konanie zastaviť, hoci by námietky neboli podané zákonom predpokladaným spôsobom. Ako príklad uvádza situáciu,

38. Kasačný súd je toho názoru, že ak sťažovateľ pripúšťa výnimky z kogentnosti predmetného ustanovenia, a to s ohľadom na princípy vzťahujúce sa na verejné obstarávanie (okrem iných aj princíp transparentnosti) vyplývajúce najmä z judikatúry Súdneho dvora EÚ, bolo jeho povinnosťou pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia zohľadniť všetky relevantné okolnosti prípadu, najmä skutočnosť, že kontrolovaný nemal aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie, ako aj skutočnosť, že žalobca na to nebol zo strany kontrolovaného upozornený. Ako sám sťažovateľ uvádza vo výkladovom stanovisku č. 3/ 2018, z rozsudkov Súdneho dvora EÚ (C-241/06 Lämmerzahl GmbH, C-327/00 Santex SpA) vyplýva, že ak verejný obstarávateľ svojím konaním znemožnil alebo nadmerne sťažil výkon práva na preskúmanie (t. j. uplatnenie revíznych postupov), nie je možné dotknutému záujemcovi alebo uchádzačovi odoprieť právo preskúmania (t. j. odoprieť právo podať žiadosť o nápravu alebo námietky).

40. Kasačný súd sa v zásade stotožňuje s tvrdením sťažovateľa, že aj v oblasti verejného obstarávania platí zásada „vigilantibus iura scripta sunt“. Sťažovateľ tvrdí, že žalobca mal na podanie námietok celkovo 6 pracovných, resp. 11 kalendárnych dní, a teda v tejto lehote mohol podať námietky v listinnej podobe. Kasačný súd dáva do pozornosti sťažovateľa judikát Najvyššieho súdu SR - rozsudok sp. zn. 1Sžf/116/2015 zo dňa 28.03.2017, publikovaný pod č. R 8/2018, v ktorom súd vyslovil, že: „Daňový subjekt má právo vykonať zákonom predpísaný úkon v ktorýkoľvek deň zákonom stanovenej lehoty, vrátane dňa posledného. Pokiaľ mu je v dôsledku výkonu právomoci iného štátneho orgánu znemožnené vykonať takýto úkon v posledný deň zákonnej lehoty a v dôsledku tejto skutočnosti lehotu zmešká a zároveň príslušnému orgánu oznámi zmeškanie lehoty, preukáže jeho dôvody a bezodkladne vykoná zmeškaný úkon, má právo sa spoľahnúť na to, že orgán štátu vyhodnotí jeho podania podľa ich skutočného obsahu tak, aby utrpel čo najmenšiu ujmu na svojich právach.“ Hoci

Navyše, v predmetnom prípade žalobca nemohol využiť ani žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty (ktorá bolo inštitútom využitým vo veci vyššie citovaného judikátu), keďže použitie § 28 Správneho poriadku je v konaní o námietkach vylúčené (§ 185 ods. 2 ZoVO), čo má tiež sťažovateľ zvážiť pri hodnotení konania žalobcu pri podávaní námietok.

princípu transparentnosti, ktorý vyžaduje, aby proces verejného obstarávania (ktorého integrálnou súčasťou je aj konanie o námietkach) bol predvídateľný a zrozumiteľný. Taktiež ho posúdi v kontexte princípu efektivity, ktorý vyžaduje prístup uchádzača k účinnému systému revíznych postupov.

42. Kasačný súd zároveň chápe námietku sťažovateľa, podľa ktorej by akceptovaním postupu žalobcu mohlo dôjsť k nerovnakému zaobchádzaniu s uchádzačmi, ktorí rešpektovali zákonom predpísaný spôsob podania námietok. Avšak podľa kasačného súdu za tejto situácie by mal sťažovateľ tieto princípy (transparentnosti a efektivity na jednej strane a rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi na strane druhej) vzájomne vyvážiť a posúdiť ich v kontexte konkrétnych okolností prípadu. Mechanické uprednostnenie princípu rovnosti bez zohľadnenia osobitostí veci a dôkladnej úvahy by totiž mohlo viesť k popretiu požiadavky transparentnosti a efektivity.

žalobcu vo vyjadrení žalovanému, ktorou sa odvolával na ZoVO účinný od 01.01.2019 v nadväznosti na email kontrolovaného zo dňa 18.10.2018, ktorú použil na svoju procesnú obranu, bez ďalšieho nevyvracia skutočnosť, že sa kontrolovanému pokúsil podanie doručiť cez ÚPVS.

doručení námietok, a preto nevysporiadanie sa s predmetnou žiadosťou a odpoveďou na ňu nemá nijaký vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. 46. Je pravdou, že žiadosť sťažovateľa bola žalobcovi doručená dňa 26.04.2019, lehota 3 pracovných dní uplynula dňa 02.05.2019 a preskúmavané rozhodnutie bolo vydané dňa 03.05.2019.

Uvedené podľa kasačného súdu mohlo mať vplyv na riadne posúdenie včasnosti doručenia odpovede žalobcu. 47. Pokiaľ sťažovateľ zastáva názor, že zaslanie žiadosti bolo len akýmsi jeho dobrovoľným gestom, a že mu zo zákona takáto povinnosť nevyplývala, s uvedeným sa kasačný súd nemôže

48. V súvislosti s lehotou uvedenou v žiadosti správny súd ďalej poukázal na inštitút vyjadrenia sa k podkladom rozhodnutia podľa ust. § 173 ods. 12 ZoVO, ktoré upravuje lehotu minimálne 5 pracovných dní. Je pravdou, že ustanovenie § 173 ods. 12 ZoVO je koncipované ako oprávnenie, nie povinnosť žalovaného vyzvať účastníkov na vyjadrenie sa k podkladu rozhodnutia, aj že takýto postup sa predpokladá v prípadoch meritórneho posudzovania námietok. Podľa názoru kasačného súdu správny súd, poukazom na toto zákonné ustanovenie, poukázal na svojim účelom na najbližší inštitút, ktorý stanovuje na vyjadrenie účastníka lehotu minimálne 5 pracovných dní. Uvedeným správny súd naznačil, že lehota 3 pracovných dní, ktorú sťažovateľ stanovil v žiadosti, bola neprimerane krátka na zabezpečenie účinnej obrany účastníka konania a s týmto záverom sa stotožňuje aj kasačný súd. V zmysle § 3 ods. 2 Správneho poriadku sú správne orgány povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne

49. Preto, pokiaľ sťažovateľ považoval za potrebné riadne zistiť skutkový stav veci a za týmto účelom zaslal žalobcovi žiadosť o predloženie dôkazov, mal mu poskytnúť primeranú lehotu na účinnú obranu jeho práv. V kontexte revíznych postupov práve ust. § 173 ods. 12 ZoVO upravujúce lehotu na vyjadrenie, a to ako najmenej 5 pracovných dní, možno aplikovať na účely posúdenia primeranosti lehoty (odpoveď žalobcu by bola pritom sťažovateľovi doručená v lehote 5 pracovných dní).

51. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a závery, správny súd nepochybil, ak inštruoval sťažovateľa, aby sa vysporiadal s odpoveďou žalobcu na žiadosť sťažovateľa zo dňa 24.04.2019, aby vyhodnotil, či postupom kontrolovaného mohol byť žalobca uvedený do omylu, čo sa týka podoby podania námietok proti jeho vylúčeniu, a aby sa vysporiadal s tým, či mal kontrolovaný aktivovanú schránku na doručovanie, a ak nemal, aký to malo vplyv na splnenie povinnosti podľa § 170 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, a či tento nedostatok bolo možné pričítať na ťarchu žalobcu, zvlášť za stavu, kedy kontrolovaný o tejto skutočnosti nijakým spôsobom v rámci prebiehajúceho verejného obstarávania neinformoval.