1Sfk/34/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): VANAPO, s.r.o., so sídlom Festivalová 802/9, 089 01 Svidník, IČO: 36455164, právne zastúpený: BENČÍK & PARTNERS, s.r.o., advokátske spoločenstvo so sídlom Aurela Stodolu 12, 080 01 Prešov, IČO: 36860441, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 680019250/2020/CI zo dňa 6. mája 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 1Sf/48/2024 zo dňa 29. apríla 2025, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

alkoholu, ktorý bol určený na slovenský trh. Podľa colného úradu však žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy potvrdzujúce vývoz predmetných kontrolných známok na územie Ruskej federácie. Zo šetrení vykonaných colným úradom naopak vyplývalo, že spoločnosť RASKO Ltd. nebola príslušnými orgánmi Ruskej federácie registrovaná, na adrese sa jej sídlo nenachádzalo, bankový účet uvedený na zmluve so žalobcom nebol v príslušnej banke vedený a jej konateľovi, F., nebol nikdy vydaný cestovný pas s číslom, ktoré je uvedené vo všetkých dokumentoch na základe obchodnej zmluvy. Šetrenia vykonané colným úradom tiež potvrdili, že žalobca v roku 2013 nerealizoval do Ruskej federácie žiaden dovoz kontrolných známok pre spoločnosť RASKO Ltd., ani pre iný ruský podnikateľský subjekt.

o spotrebnej dani z liehu. Prvé rozhodnutie colného úradu bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 1100902/538985/2014/CI zo dňa 21.01.2015 (právoplatným dňa 06.02.2015) v spojení s opravou rozhodnutia č. 1100902/114153/2015/CI zo dňa 01.04.2015 (ďalej aj „prvé rozhodnutie žalovaného“). Proti vyššie uvedeným rozhodnutiam podal žalobca dňa 05.03.2015 správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 3S/8/2015-100 zo dňa 18.03.2016 (ďalej aj „prvý rozsudok krajského súdu“) tak, že ju zamietol.

3. Po vrátení veci na ďalšie konanie colný úrad vydal rozhodnutie č. 680035395/2019 zo dňa 01.08.2019 (ďalej aj „druhé rozhodnutie colného úradu“), ktoré bolo zrušené rozhodnutím žalovaného č. 680057459/2019/CI zo dňa 27.11.2019 (ďalej aj „druhé rozhodnutie žalovaného“) a vec bola colnému úradu vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie.

z alkoholických nápojov. Konštatoval, že správneho deliktu sa žalobca dopustil tým, že v lehote určenej colným úradom do 09.08.2013 nepreukázal použitie kontrolných známok na označovanie spotrebiteľského balenia liehu s identifikačným číslom 10404401000400 v celkovom množstve 2814000 kusov. V poradí tretie rozhodnutie colného úradu žalovaný rozhodnutím č. 680019250/2020/CI zo dňa 06.05.2020, právoplatným dňa 06.05.2020, (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) potvrdil.

6. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“), na ktorý ku dňu 01.06.2023 prešiel výkon správneho súdnictva z Krajského súdu v Prešove, po vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie, v poradí tretím rozsudkom sp. zn. 1Sf/48/2024 zo dňa 29.04.2025 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu žalobcu zamietol podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“). Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 7. Úvodom napadnutého rozsudku správny súd uviedol, že bol viazaný právnym posúdením vyjadreným v zrušujúcom rozsudku kasačného súdu, keďže nedošlo k zmene zákona, judikatúry ani skutkového stavu. Zdôraznil, že neskoršia právna úprava zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov prevzala obsah aj trestnosť predchádzajúcej úpravy zákona o spotrebnej dani z liehu. Uviedol, že daňové predpisy o spotrebnej dani z liehu sú prísne, keďže ide o rizikovú oblasť, kde hrozia daňové úniky, preto podrobne regulujú kontrolu výroby, držby a pohybu liehu a vyžadujú prísnu evidenciu a kontrolu používania kontrolných známok a ich pohybu do a z tretích krajín. 8. Správny súd poukázal na to, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť daňového subjektu, ktorý musí sám preukázať zákonné použitie kontrolných známok. Daňové orgány nemusia preukazovať spôsob ich použitia, ale žalobca mal povinnosť preukázať zákonnosť nakladania s nimi, čo sa mu podľa správneho súdu ani po rozsiahlejšom dokazovaní nepodarilo. Správny súd k uvedenému podotkol, že colný úrad vykonal úkony, ktoré smerovali k prevereniu spoločnosti RASKO Ltd., vrátane jej konateľa a zistil, že spoločnosť je v skutočnosti neexistujúca. Podľa správneho súdu použitie kontrolných známok tak bolo iba formálne deklarované a žalobca neuniesol dôkazné bremeno. 9. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku o nedostatočnej určitosti výroku prvostupňového rozhodnutia, ktorý považoval za jasný a určitý s uvedením spôsobu, času, miesta spáchania deliktu aj porušených ustanovení. Tiež uviedol, že žalovaný nemá povinnosť uvádzať celé znenie potvrdeného rozhodnutia, ale stačí, že jasne označí rozhodnutie, ktoré potvrdzuje, čo žalovaný uvedením čísla rozhodnutia a dátumu jeho vydania urobil. 10. Námietka prekročenia 60-dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia je podľa správneho súdu tiež nedôvodná. Hoci žalovaný vydal rozhodnutie po jej uplynutí, ide o poriadkovú lehotu, ktorej nedodržanie nemá automaticky za následok nezákonnosť rozhodnutia, ani nemožnosť rozhodnutie vydať. 11. Aj námietky ohľadom postupu colníkov pri daňovom dozore a vedení operačného denníka správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. Konštatoval, že žalobca bol povinný si zabezpečiť potvrdenie o počte vyvezených kontrolných známok podľa identifikačného čísla a SBL, čo žalobca nesplnil a až dňa 30.07.2013 (kedy sa v sklade žalobcu vykonával daňový dozor)

III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní

15. V rámci vymedzených sťažnostných dôvodov sťažovateľ uviedol najmä tieto sťažnostné body: - napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a nezákonný pre nesprávne právne posúdenie veci; - správny súd sa nedostatočným spôsobom vysporiadal so žalobnými námietkami a bez dostatočného odôvodnenia sa stotožnil s argumentáciou žalovaného. Odôvodnenie

Osem mesiacov od uplynutia prekluzívnej lehoty bolo vydané druhé rozhodnutie colného úradu, ktoré nenadobudlo právoplatnosť a bolo žalovaným zrušené. Tretie rozhodnutie colného úradu bolo vydané až dňa 27.01.2020 a právoplatné dňa 06.05.2020, pričom na účely plynutia prekluzívnej lehoty musí byť rozhodnutie právoplatné (nepostačuje len jeho vydanie); - colný úrad pri ukladaní pokuty v maximálnej možnej výške posudzoval aj kritérium dĺžky trvania protiprávneho stavu a vyhodnotil protiprávne konanie sťažovateľa za dlhé, pretože nepreukázal použitie a zúčtovanie kontrolných známok ku dňu 09.08.2013 s uvedením, že tento stav pretrváva doposiaľ. Správne ako i súdne konania, ktoré bez zavinenia sťažovateľa trvajú takmer 12 rokov a sú spôsobené prieťahmi na strane správnych orgánov a súdu, nemôžu byť kladené na jeho ťarchu ako negatívne kritérium odôvodňujúce uloženie pokuty v maximálnej

daňovému úniku nedošlo, lebo žiadne spotrebiteľské balenia liehu viažuce sa na sporné kontrolné známky neboli reálne umiestnené na slovenskom ani zahraničnom trhu. Zároveň protokol z daňovej kontroly je nezákonný, pretože kontrola trvala dlhšie ako jeden rok (začala sa 15.11.2013 a skončila 24.11.2014, nie ako uvádza colný úrad dňa 28.10.2024). Colný úrad tým porušil § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z.; - správny súd sa nedostatočne nevysporiadal s návrhom na sankčnú moderáciu.

Finančné orgány a správny súd neprihliadli dostatočným spôsobom na závažnosť, rozsah, dĺžku, následky a povahu zistených nedostatkov v zmysle § 70 ods. 5 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov i rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/16/2009 z 09.09.2010 publikovanom pod č. R26/2012; - správny súd v napadnutom rozsudku len odkopíroval zrušujúci rozsudok kasačného súdu. Správny súd sa mal po vrátení veci na ďalšie konanie vecou opätovne zaoberať, prejednať ju, rozhodnúť a to v zmysle všetkých uplatnených žalobných námietok tak, aby odôvodnenie zodpovedalo § 139 ods. 2 SSP. Napokon, napadnutý rozsudok obsahuje nesprávne poučenie o lehote na podanie kasačnej sťažnosti, ktorá nie je 30-dňová, ale jednomesačná. 16. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

17. Prejednávaná vec bola dňa 08.09.2025 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Sfk/34/2025. 18. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP v rozhodujúcom znení) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 19. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

21. Podľa § 47 ods. 1 písm. e) zákona o spotrebnej dani z liehu v znení účinnom do 31.12.2014: „Správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak nepreukáže použitie a zúčtovanie kontrolných známok podľa tohto zákona.“

23. Podľa § 53 ods. 13 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení účinnom od 01.12.2019 (t. j. v čase vydania napadnutého rozhodnutia): „Kontrolné známky môže použiť len odberateľ kontrolných známok a nesmie ich predať alebo iným spôsobom odovzdať inej osobe, okrem odovzdania kontrolných známok priamo odberateľom kontrolných známok alebo prostredníctvom prepravcu zahraničnému výrobcovi liehu, prevádzkovateľovi daňového skladu v inom členskom štáte alebo dodávateľovi spotrebiteľského balenia podľa § 26 ods. 1, ktorý ich použije na označenie spotrebiteľského balenia, ktoré má byť uvedené do daňového voľného obehu na daňovom území alebo prepravené mimo pozastavenia dane.“

25. Podľa § 70 ods. 2 písm. p) zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení účinnom od 01.12.2019: „Colný úrad uloží pokutu od 1000 eur do 100000 eur za správny delikt podľa odseku 1 písm. r).“

27. Podľa § 70 ods. 6 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení účinnom od 01.12.2019: „Pokutu nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom došlo k porušeniu tohto zákona.“ 28.

29. Podľa § 246d OSP: „Ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tejto časti neplynú. Obdobne to platí o lehotách pre zánik práva vo veciach daní, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest a vyšších územných celkov.“

30. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozsudok správneho súdu (v poradí tretí), ktorým správny súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt podľa § 70 ods. 1 písm. r) zákona o spotrebnej dani z alkoholických

32. Sťažovateľ primárne, v bode 1 kasačnej sťažnosti, namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Sťažovateľ brojil proti tomu, že správny súd sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s jeho žalobnými námietkami. V tomto bode kasačnej sťažnosti však sťažovateľ nešpecifikoval, s ktorou jeho žalobnou námietkou či podstatnou otázkou sa správny súd nezaoberal dostatočne, čím znemožnil bližší kasačný prieskum tejto námietky.

33. Sťažovateľ v ďalšej časti kasačnej sťažnosti už konkrétne namietal, že správny súd nedostatočne odôvodnil námietku sťažovateľa ohľadom uplynutia prekluzívnej lehoty na uloženie pokuty, čím správny súd zároveň nerešpektoval záväzný názor vyslovený v zrušujúcom rozsudku kasačného súdu, a tiež že túto námietku aj nesprávne právne posúdil.

Sporným bolo to, či počas plynutia tejto lehoty nastali okolnosti, ktorých následkom bolo spočívanie resp. prerušenie tejto lehoty, či colný úrad, resp. žalovaný uložili pokutu sťažovateľovi počas plynutia tejto lehoty a či správny súd uvedené správne posúdil a dostatočne odôvodnil.

36. Správny súd, reagujúc na túto žalobnú námietku a v zhode so zrušujúcim rozsudkom kasačného súdu, konštatoval, že plynutie prekluzívnej lehoty sa predlžuje o čas vedenia súdneho konania, čo explicitne vyplýva z právnej úpravy obsiahnutej v § 246d OSP (i § 71 ods. 1 SSP). Skutočnosť, že súdne (ako aj správne) konanie trvalo resp. stále trvá podľa sťažovateľa neprimerane dlho, na spočívanie lehoty počas súdneho konania nemá nijaký vplyv, keďže znenie § 246d OSP (i § 71 ods. 1 SSP) upravujúce spočívanie prekluzívnej lehoty počas súdneho konania je celkom jednoznačné a dĺžku súdneho konania nezohľadňuje.

37. Zároveň správny súd korektne uviedol začiatok plynutia prekluzívnej lehoty (30.07.2013) a dátum, kedy táto 5 ročná prekluzívna lehota mala podľa § 70 ods. 6 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov uplynúť (31.12.2018). Správny súd tiež správne poukázal na to, že počas plynutia tejto lehoty bolo vedené súdne konanie, počas ktorého prekluzívna lehota na uloženie pokuty neplynula. Správny súd označil začiatok súdneho konania, ktoré začalo podaním správnej žaloby na Krajskom súde v Prešove (hoci správne malo byť dňa 05.03.2015, nie 02.03.2015, ktorý je dátumom spísania správnej žaloby). Uviedol tiež, že súdne konanie bolo právoplatne skončené nadobudnutím právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/59/2016 zo dňa 26.08.2018, čo bolo dňa 10.09.2018. Kasačný súd tak konštatuje, že súdne konanie trvalo 3 roky, 6 mesiacov a 5 dní a prekluzívna lehota na uloženie pokuty sa o túto dobu predĺžila podľa § 246d OSP a uplynula by teda až cca. v polovici roku 2022.

39. V tomto smere sťažovateľ tiež namietal, že na účely plynutia prekluzívnej lehoty musí byť rozhodnutie právoplatné, pričom jeho samotné vydanie nepostačuje. Kasačný súd si je vedomý istej rozdielnosti posudzovania tejto právnej otázky na tunajšom súde, ako aj toho, že veľkému senátu tunajšieho súdu (19SVs/6/2023) bola predložená právna otázka, či na zachovanie subjektívnej lehoty na uloženie sankcie za správny delikt postačuje, aby správny orgán v danej lehote konečné rozhodnutie vydal, alebo toto rozhodnutie musí v tejto lehote aj nadobudnúť právoplatnosť. Veľký senát sa však uvedenou otázkou z procesných dôvodov nezaoberal. Podľa názoru kasačného súdu však zodpovedanie tejto právnej otázky nie je v prejedávanej veci rozhodujúce. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, žalovaný tu preskúmavaným rozhodnutím vydaným dňa 06.05.2020 a právoplatným dňa 06.05.2020, potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta za správny delikt. Colný úrad i žalovaný teda rozhodnutia nielen vydali, ale tieto rozhodnutia aj nadobudli

V tomto smere kasačný súd poukazuje na § 183 SSP v spojení s § 194 ods. 2 SSP, podľa ktorých žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. V predmetnom prípade správny súd pritom neaplikoval ani § 195 SSP, pri ktorom by správny súd nebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Nie je potom vadou napadnutého rozsudku, že neobsahuje výslovné vysporiadanie sa s touto námietkou. Bez ohľadu na uvedené však správny súd v napadnutom rozsudku poukázal na to, že neskoršia právna úprava zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov prevzala obsah aj trestnosť predmetného konania podľa predchádzajúcej úpravy zákona o spotrebnej dani z liehu (k tomu viď aj § 73 ods. 22 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov). Aj kasačný súd uvádza, že v predmetnom prípade ide o totožný skutok a skutková podstata správneho deliktu tak podľa pôvodnej ako i novej úpravy spočíva v nepreukázaní použitia kontrolných známok podľa zákona.

41. Sťažovateľ tiež namietal aj výšku uloženej sankcie s tým, že colný úrad pri jej ukladaní odôvodňoval maximálnu výšku pokuty aj poukazom na dĺžku trvania protiprávneho stavu a na jeho ťarchu mu pričítal dĺžku celého administratívneho a súdneho konania (12 rokov). Colný úrad v prvostupňovom rozhodnutí pri ukladaní výšky pokuty uviedol, že prihliadal na závažnosť protiprávneho stavu, dĺžku jeho trvania, jeho následky a na to, to či sa žalobca protiprávneho konania dopustil prvý krát. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia zjavne vyplýva, že colný úrad pri ukladaní výšky uloženej sankcie prihliadal primárne na to, že zo strany žalobcu išlo o závažné konanie, ktoré nemalo v histórii obdobu a týkalo sa veľkého množstva kontrolných známok na označenie SBL v celkovom počte až 2.814.000 kusov, ktorých použitie a zúčtovanie žalobca nevedel preukázať. Výška dane pripadajúca na množstvo alkoholu v spotrebiteľskom balení, pre ktoré boli tieto známky určené, predstavuje sumu presahujúcu 12 mil. eur, čím bol vo veľkej miere ohrozený záujem štátu na riadnom a včasnom

Z rozhodnutí je teda zrejmé, že práve bezprecedentná závažnosť konania a jeho následky viedli správne orgány k uloženiu pokuty v maximálnej výške (s. 40 prvostupňového rozhodnutia, s. 16 preskúmavaného rozhodnutia). 42.

alkoholických nápojov. Ani porušenie zákonných medzí sťažovateľ v tejto súvislosti netvrdil a nešpecifikoval, pričom to, že sťažovateľ nevedel použitie známok preukázať ku dňu 09.08.2013 ani k momentu vydania prvostupňového rozhodnutia bolo v konaní spoľahlivo ustáleným faktom. Vzhľadom na uvedené kasačný súd vyhodnotil uvedenú námietku ako nedôvodnú.

S týmito dôvodmi sa stotožňuje aj kasačný súd, keďže vzhľadom na vyššie zmienenú vysokú závažnosť a následky konania sťažovateľa nemožno hovoriť o neprimerane prísnej povahe uloženej pokuty. 44. Právne bezvýznamná je vo vzťahu k primeranosti výšky pokuty a neuplatneniu sankčnej moderácie aj argumentácia sťažovateľa, že daňové orgány nevyrubili sťažovateľovi spotrebnú daň z liehu a neskonštatovali skutočný daňový únik. Správny súd sa totiž v bode 43 napadnutého rozsudku vo vzťahu k následku protiprávneho konania sťažovateľa zmieňuje o „prípadnom“ daňovom úniku nešpecifikovaného subjektu, ktorý by predstavoval ujmu štátu pri prípadnom použití nezaúčtovaných kontrolných známok osobou, do dispozície ktorej by sa kontrolné známky dostali. Námietka prekročenia dĺžky daňovej kontroly je taktiež irelevantná, nakoľko táto daňová kontrola nepredchádzala vydaniu tu preskúmavaných rozhodnutí, ale týkala sa spotrebnej dani z liehu, a teda nemá nijaký vplyv na ich zákonnosť.

Totiž dôvody, pre ktoré tak správny súd môže urobiť, nie sú v SSP vymedzené taxatívne. To znamená, že týmto dôvodom nemusí byť výlučne skutočnosť, že sa na pojednávaní vyskytla zložitá právna otázka. Naviac kasačný súd zastáva názor, že ak by aj nebol dôvod na postup podľa § 116 SSP, táto samotná skutočnosť nezakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku (porov. rozsudok sp. zn. 5Svk/22/2022 z 26.09.2023, bod 22).

47. Záverom kasačný súd konštatuje, že kasačné námietky neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, ktorý je potrebné považovať za dostatočne odôvodnený, rešpektujúci právny názor vyslovený v zrušujúcom rozsudku kasačného súdu a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci.