1Sfk/36/2021

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi finančnej správy

2. Na základe podaného odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 180458/2018 zo dňa 28.03.2018 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 3. K odvolacej námietke žalobcu, že daňové konanie je potrebné prerušiť z dôvodu, že sa vedie katastrálne konanie o určení hranice medzi katastrálnymi územiami Železiarne (Košice) a Sokoľany, čo zakladá predbežnú otázku determinujúcu miestnu a vecnú príslušnosť správcu dane, žalovaný v napadnutom rozhodnutí zhrnul priebeh katastrálneho konania nasledovne: - Katastrálny úrad v Košiciach, Správa katastra Košice - okolie, vydal dňa 20.06.2007 rozhodnutie č. H-2/97/d-Bj, ktorým na základe návrhu obce Sokoľany rozhodol o určení priebehu hranice medzi obcou Sokoľany a mestom Košice - Mestskou časťou Šaca a o priebehu hranice medzi k. ú. B. a k. ú. D. v prospech obce Sokoľany; - Krajský súd v Košiciach vydal dňa 22.11.2007 rozsudok č. 6Sp/18/2007-29, ktorým potvrdil rozhodnutie č. H-2/97/d-Bj zo dňa 20.06.2007. Odvolanie Mesta Košice proti rozsudku bolo

konanie a rozhodnutie; - Rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 1Sžr/43/2012 zo dňa 14.05.2013 bolo neprávoplatné rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č. H-2/97/d-BJ zo dňa 20.06.2007 zrušené a vec bola vrátená na Správu katastra Košice - okolie na ďalšie konanie; - Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny odbor následne vydal dňa 25.10.2013 rozhodnutie č. OU-KS-KOl-H-2/97/d-BJ, ktorým vyhovel návrhu obce Sokoľany a rozhodol o určení priebehu hranice medzi obcou Sokoľany a Mestom Košice - Mestskou časťou Šaca a o priebehu hranice medzi k. ú. B. a k. ú. D. v prospech obce Sokoľany; - Mesto Košice podalo dňa 14.12.2013 odvolanie voči rozhodnutiu č. OU-KS-KO1-H-2/97/d- BJ zo dňa 25.10.2013. Krajský súd v Košiciach rozhodol vo veci dňa 25.03.2014 rozsudkom č. 2Sp/59/2013-53, ktorým zrušil rozhodnutie č. OU-KS-KOl-H-2/97/d-BJ zo dňa 25.10.2013 a vec vrátil Okresnému úradu Košice - okolie, katastrálnemu odboru na ďalšie konanie.

rozhodol dňa 01.12.2015 rozsudkom č. 2Sp/59/2013-145, ktorým zrušil rozhodnutie č. OU- KS-KOl-H-2/97/d-BJ zo dňa 25.10.2013 a vrátil ho Okresnému úradu Košice - okolie, katastrálnemu odboru.

4. V nadväznosti na uvedené žalovaný podotkol, že uvedené katastrálne rozhodnutie bolo na základe opravných prostriedkov niekoľkokrát preskúmavané správnym a kasačným súdom v rámci správneho súdnictva a Ústavným súdom SR. Záverom svojho právneho posúdenia žalovaný skonštatoval, že rozhodol podľa ustanovenia § 99 ods. 1 a § 18 ods. 2 zákona o miestnych daniach (rozhodujúci je stav k 01.01. zdaňovacieho obdobia, na zmeny počas zdaňovacieho obdobia sa, až na výnimky, neprihliada) na základe vyjadrenia orgánu štátnej správy na úseku katastra, z ktorého vyplýva právny stav k 01.01.2015, a teda miestna príslušnosť v zdaňovacom období roku 2015. Žalovaný určil, že správu dane z nehnuteľností podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o miestnych daniach vykonáva obec, na území ktorej sa nehnuteľnosti (v spornom území) nachádzajú (nachádzali) k 01.01.2015, čo vzhľadom na skutkový a právny stav je (bolo) Mesto Košice.

5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote (všeobecnú) správnu žalobu na Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a jeho zrušenia (vrátane prvostupňového rozhodnutia). Súčasne od krajského súdu požadoval, aby uložil žalovanému povinnosť prerušiť daňové konanie do meritórneho rozhodnutia súdu vo veci určenia katastrálnej hranice medzi obcou Sokoľany a mestom Košice. Domáhal sa tiež priznania nároku na náhradu trov konania.

7. Krajský súd napadnutý rozsudok odôvodnil nasledovnými úvahami: - podstata dôvodov správnej žaloby bola namietaná nemožnosť rozhodnutia správcu dane o vyrubení dane z dôvodu uvedeného v ust. § 61 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku; - ustanovenie § 61 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku ukladá správcovi dane obligatórne povinnosť prerušiť daňové konanie, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej

Katastrálne konanie je nevyhnutným konaním, bez ktorého nie je možné určiť správcu dane, a teda je to predbežná otázka v konaní o vyrubení dane. Ak nie je vyriešená vecná príslušnosť na konanie, je to taká prekážka, ktorá musí byť odstránená. Nedostatok vecnej príslušnosti spôsobuje nulitu správneho rozhodnutia, ktorá sa nedá konvalidovať; - na vec nemožno aplikovať § 18 ods. 2 zákona o miestnych daniach, podľa ktorého na vyrubenie dane z nehnuteľností je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia a na zmeny skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa neprihliada. Otázka spornosti katastrálnych hraníc obcí, o ktorej už prebieha katastrálne konanie, totiž nie je skutočnosťou v zmysle § 18 ods. 2 zákona o miestnych daniach. Ide o skutočnosť, ktorá sa netýka daňovej povinnosti na strane daňovníka, ale ktorá sa týka práva na vyrubenie dane na strane správcu dane.

dane; - žalobná námietka týkajúca sa rizika dvojitého zdanenia je nedôvodná, a to vzhľadom na zánik práva vyrubiť daň ku dňu 31.12.2020; - Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 4Sžr/3/2019 zo dňa 04.11.2020, ktorý rozhodoval v právnej veci žalobcu Mesto Košice proti žalovanému Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny odbor za účasti ďalšieho účastníka obec Sokoľany rozhodol tak, že rozhodnutie Okresného úradu potvrdil, a teda že sporné územie patrí do katastrálneho územia obce Sokoľany.

subjektívnych právach. 9. Záverom krajský súd skonštatoval, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutie žalovaného je v časti odôvodnenia odvolacej námietky žalobcu týkajúcej sa neprerušenia konania nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Z tohto dôvodu krajský súd preskúmavané rozhodnutia zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

10. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť, v ktorej navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a aby žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Kasačnú sťažnosť

11. Podľa názoru sťažovateľa (bod 1. kasačnej sťažnosti) pochybil krajský súd, keď v rámci popisu administratívneho konania v texte napadnutého rozsudku vôbec neprihliadal na skutočnosť, že daň z nehnuteľnosti za rok 2015 bola žalobcovi vyrubená na základe jeho vlastného daňového priznania k dani z nehnuteľnosti na rok 2012, ktoré tento podal na základe relevantných údajov v katastri nehnuteľností.

13. Sťažovateľ argumentoval, že k dátumu rozhodujúcemu pre vyrubenie dane, t. j. k 01.01.2015 neexistovalo žiadne právoplatné rozhodnutie o tom, že sporné územie je súčasťou obce Sokoľany. Sporné územie bolo súčasťou k. ú. D., t. j. súčasťou Mesta Košice a až dňa 10.08.2016 (t. j. k zmene došlo až v priebehu roku 2016) na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžr/32/2016 zo dňa 08.06.2016 bola zmenená hranica medzi katastrálnymi územiami B. a D. v prospech obce Sokoľany. Má za to, že neuvedením týchto rozhodujúcich skutočností (pozn.: do textu napadnutého rozsudku krajského súdu) došlo k nesprávnej interpretácii právneho názoru sťažovateľa, ktorý sťažovateľ uviedol vo svojom vyjadrení k

k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, a to podľa údajov v katastri nehnuteľností. 16. V súhrne k bodom 1. až 4. kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že ide o „významné skutočnosti, majúce rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci“, na ktoré krajský súd nereagoval a následne že rozsudok krajského súdu nespĺňa parametre spravodlivého súdneho konania, a to najmä v kontexte zrozumiteľnosti odôvodnenia.

Krajský súd však v odôvodnení uviedol, že zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zhrnula jeho vyjadrenie. Ďalej sťažovateľ podotkol, že na pojednávaní (v obdobnej veci sp. zn. 6S/80/2018) zástupkyňa žalovaného žiadala, aby správny súd rozhodol v súlade s právnym názorom prezentovaným v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/32/2018 a sp. zn. 10Sžfk/32/2018, na ktoré poukazoval aj krajský súd.

nespĺňa. Osobitne namietal, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s argumentmi sťažovateľa, že konanie nebolo potrebné prerušiť, keďže stav k 01.01.2015 bol známy - zápis v katastri nehnuteľností svedčal v prospech Mesta Košice, ani že prípadná dodatočná zmena tento stav už nemôže zvrátiť, keďže rozsudok v katastrálnej veci bude mať účinky do budúcna (ex nunc). Krajský súd podľa sťažovateľa neodôvodnil, prečo sa odklonil od judikatúry (rozsudky Najvyššieho súdu SR - sp. zn. 1Sžfk/32/2018 a tiež Krajského súdu v Košiciach - sp. zn. 6S/67/2018 a 6S/82/2018), na ktorú sám poukázal, keď pri rozhodovaní nerešpektoval stav evidovaný (zapísaný) v katastri nehnuteľností k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, ktorý súdy oboch stupňov považujú za základ právnej istoty daňových subjektov.

Najmä: - poukázal na historický vývoj súdnych sporov týkajúcich sa katastrálnych území obce B. a mesta Košice (D.), keď uviedol, že rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžr/3/2019 zo dňa 04.11.2020 bol vydaný v prospech obce Sokoľany, avšak konanie o tomto rozsudku prijal Ústavný súd SR na ďalšie konanie (sp. zn. II. ÚS 342/2021) a odložil tiež vykonateľnosť

B. (obdobne ako k 01.01.2011); - rozporoval právny názor krajského súdu, prečo práve v prípade dane z nehnuteľnosti by mal existovať odklon od všeobecného pravidla, podľa ktorého všetky správne konania (stavebné konanie, matrika.

Zároveň uviedol, že je otázne, dokedy by takéto generálne prerušenie konaní malo trvať. Poukázal v tomto kontexte na to, že výnos dane z nehnuteľnosti tvorí podstatnú časť príjmov obcí; - podľa názoru sťažovateľa, krajský súd vo veciach sp. zn. 6S/67/2018 a sp. zn. 6S/82/ 2018 nekonštatoval povinnosť žalovaného prerušiť konanie, ale uplatnenie tohto procesného inštitútu vnímal ako jeho možnosť a rozhodnutia zrušil pre nepreskúmateľnosť; - krajský súd nesprávne vyhodnotil okolnosti, o ktorých si orgán verejnej správy nemôže urobiť vlastný úsudok. Sťažovateľ sa nestotožnil s právnym názorom krajského súdu, že si vlastný úsudok o predbežnej otázke môže žalovaný urobiť, ak „o tejto predbežnej otázke ešte nerozhodol a ani nezačal konať (§ 22 ods. 1) príslušný štátny orgán“.

zdaňovacom období. Vzhľadom na skutočnosť, že údaje katastra nehnuteľností k 01.01.2015 svedčali v prospech Mesta Košice a tento údaj nebol ničím vyvrátený, neboli zákonné dôvody na prerušenie konania podľa § 61 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku; - podľa názoru sťažovateľa v rozsudku krajského súdu, ktorý napadnutým rozhodnutím zrušil prvostupňové rozhodnutie, ako aj rozhodnutie sťažovateľa, krajský súd neuviedol, ako majú ďalej tieto orgány vo veci postupovať, a to napriek tomu, že o to sťažovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 25.05.2021 výslovne žiadal; - nevyhovenie návrhu žalovaného na prerušenie súdneho konania do skončenia kasačného konania o sťažnostiach proti rozhodnutiam krajského súdu (sp. zn. 7S/115/2018, rok 2012, sp. zn. 6S/67/2018 rok 2013 a sp. zn. 6S/82/2018, rok 2016) krajský súd dostatočne neodôvodnil, resp. nevyhodnotil dôvody pre jeho zamietnutie. Išlo pritom o skutkovo obdobné veci, kedy k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia svedčal zápis v katastri nehnuteľností Mestu

orgánov z dôvodu, že tieto neprerušili daňové konanie z dôvodu konania o predbežnej otázke. Konanie vo veci sporu o hranice katastrálnych území B. a D. je podľa žalobcu podstatné pre daňové konanie a ide podľa jeho názoru o konanie o predbežnej otázke.

Neprerušenie daňového konania žalobca považuje aj za porušenie princípu hospodárnosti a procesnej ekonómie. Podľa jeho názoru neobstojí argumentácia sťažovateľa postavená na tom, že žiadosť žalobcu o prerušenie daňového konania bola smerovaná vo vzťahu k prvostupňovému konaniu, ktoré bolo v čase rozhodovania odvolacieho orgánu už ukončené. Platí totiž, že prvostupňové a odvolacie konanie predstavujú jeden celok. Ak by sťažovateľ posudzoval podania žalobcu podľa obsahu, zistil by, že rovnaké dôvody boli dané aj pre prerušenie odvolacieho konania (§ 61 ods. 1 písm. a) a ods. 6 Daňového poriadku). 22. Žalobca záverom navrhol kasačnú sťažnosť odmietnuť ako neprípustnú v časti, v ktorej sa napáda výrok III napadnutého rozsudku, v ktorej krajský súd návrh sťažovateľa na prerušenie súdneho konania zamietol. Žalobca pritom poukázal na § 439 ods. 2 písm. a) SSP, podľa ktorého kasačná sťažnosť nie je prípustná proti uzneseniu, ktorým sa upravuje vedenie konania.

23. Prejednávaná vec bola dňa 12.11.2021 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“) a bola náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Sfk/36/2021. 24.

25. Po neverejnej porade senátu bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.10.2023 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

27. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným Najvyššiemu správnemu súdu SR dňa 11.01.2023 súdu oznámil, že žalobca U. S. Steel Košice - Labortest, s.r.o., so sídlom Vstupný areál U. S. Steel, 044 54 Košice, IČO: 31699634 zanikol zlúčením, pričom jeho právnym nástupcom sa stala spoločnosť U. S. Steel Košice, s.r.o, so sídlom Vstupný areál U. S. Steel, 044 54 Košice, IČO: 36199222. Najvyšší správny súd SR z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 5471/V (žalobcu) a výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka číslo 11711/V (právneho nástupcu) zistil, že žalobca zanikol v dôsledku zlúčenia dňa 01.01.2023 a jeho právnym nástupcom je spoločnosť U. S. Steel Košice, s.r.o., so sídlom Vstupný areál U. S. Steel, 044 54 Košice, IČO: 36199222. 28.

Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

31. Podľa § 69 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „Obchodný zákonník“), prvá veta, zlúčenie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú už jestvujúcu spoločnosť, ktorá sa tým stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností. 32.

34. Podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

37. Podľa § 22 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin alebo priestupok, alebo o osobnom stave fyzickej osoby. 38. Kasačný súd úvodom poukazuje na skutočnosť, že Najvyšší správny súd SR už v minulosti rozhodoval v skutkovo a právne obdobnej veci medzi totožnými účastníkmi konania, a to rozsudkom sp. zn. 4Sfk/36/2021 zo dňa 24.05.2023 (ďalej aj „citovaný rozsudok“), v ktorom konajúci súd vyhodnotil kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako dôvodnú a rozhodol o zrušení napadnutého rozsudku a vrátení veci krajskému súdu na ďalšie konanie.

39. K meritórnemu výroku napadnutého rozsudku viažuceho sa k záverom o údajnej nevyhnutnosti prerušiť daňové konanie vzhľadom na prebiehajúce spory týkajúce sa katastrálnych území, v ktorom sa nachádzajú nehnuteľnosti tvoriace predmet miestnej dane, kasačný súd uvádza, že táto otázka už bola predmetom konania na najvyššom správnom súde, a to napr. vo veci sp. zn. 5Sžfk/32/2020. Tak kasačné námietky sťažovateľa, ako aj súvisiace vyjadrenia žalobcu vykazujú vo veci relevantnú mieru zhody pre to, aby mohli byť tieto názory považované za relevantné aj v súdenej veci, preto na ne kasačný súd postupom podľa § 464 SSP odkazuje (body 48. až 58. rozsudku najvyššieho správneho súdu vo veci sp. zn. 5Sžfk/32/ 2020; pozn.: vec sp. zn. 5Sžfk/32/2020 sa týkala zdaňovacieho obdobia r. 2016, kým súdená vec sa týka zdaňovacieho obdobia 2014. I keď všetky skutkové okolnosti vecí neboli identické, vlastná otázka tvoriaca jadro kasačnej sťažnosti - neprerušenie daňového konania ako dôvod zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy krajským súdom, resp. nedostatočné odôvodnenie

49. V tomto smere je potrebné uviesť, že Daňový poriadok, v rozsahu uplatniteľnom aj na správu miestnych daní a poplatkov (§ 102 zákona o miestnych daniach), rozlišuje prípady obligatórneho a fakultatívneho prerušenia daňového konania. 50.

51. Správca dane je na druhej strane povinný prerušiť daňové konanie, „ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke“ (§ 61 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku). V prípade obligatórneho prerušenia daňového konania nemá správca dane priestor pre voľnú úvahu, ale je povinný daňové konanie prerušiť, ak sú kumulatívne splnené podmienky, že (i) pre daňové konanie je potrebné zodpovedať predbežnú otázku, (ii) o ktorej bolo začaté pred príslušným orgánom konanie, (iii) pričom správca dane má vedomosť o začatí predmetného konania.

. .“ (BAXA, J.; DRÁB, O.; KANIOVÁ, L.; LAVICKÝ, P.; SCHILLEROVÁ, A.; ŠIMEK, K.; ŽIŠKOVÁ, M.: Daňový řád: Komentář. [Systém ASPI]. Wolters Kluwer [cit. 2022-6-7]. ASPI_ID KO280_2009CZ. Dostupné z: www.aspi.cz. ISSN 2336-517X).

Pokiaľ však už o predbežnej otázke začal príslušný orgán konať, je správca dane povinný daňové konanie prerušiť (§ 61 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku) a pokiaľ o nej príslušný orgán aj právoplatne rozhodol, je správca dane povinný toto rozhodnutie rešpektovať a vychádzať z neho (§ 22 ods. 1 Daňového poriadku). Správca dane si však nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin alebo priestupok, alebo o osobnom stave fyzickej osoby (§ 22 ods. 2 Daňového poriadku).

55. Pokiaľ žalobkyňa aj správny súd poukazovali na konanie vo veci určenia priebehu hranice medzi obcou Sokoľany a mestom Košice - mestská časť Šaca, resp. o určení priebehu hranice medzi katastrálnymi územiami Sokoľany a Železiarne, kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že výsledok tohto konania nie je v zásade spôsobilý ovplyvniť skutočnosť, aké údaje boli obsiahnuté k 1. januáru 2016 [2015] v katastri nehnuteľností a ani nepredstavuje dôkaz, ktorý by s platnosťou k 1. januáru 2016 [2015] preukazoval nesprávnosť údajov obsiahnutých v katastri nehnuteľností. Kasačný súd zdôrazňuje, že k 1. januáru 2016 [2015] nebolo vydané (ako vyplýva aj z chronológie konania o určení hranice medzi obcou Sokoľany a mestom Košice - mestská časť Šaca - bod 35) a ani predložené právoplatné rozhodnutia príslušného orgánu o nesprávnosti údajov katastra nehnuteľností.

57. Kasačný súd preto v predmetnej veci uzatvára, že konanie o určení priebehu hranice medzi obcou Sokoľany a mestom Košice - mestská časť Šaca, resp. o určení priebehu hranice medzi katastrálnymi územiami B. a D. nepredstavuje vo vzťahu k spornému daňovému konaniu žalobkyne vo veci dane z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie roka 2016 [2015] konanie o predbežnej otázke. Preto nebolo povinnosťou správcu dane a ani sťažovateľa predmetné daňové konanie ani prerušiť. Neprerušenie daňového konania v tejto veci preto ani nemôže predstavovať dôvod pre konštatovanie nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia či rozhodnutia žalovaného. Správny súd aj v tejto otázke vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

40. Odkazujúc najmä na bod 54. až bod 57. citovaného rozsudku kasačného súdu, v súdenej veci (zdaňovacie obdobie - rok 2014) [2015] nie je medzi účastníkmi konania sporné, že predmet dane (nehnuteľnosti) sa k 1. januáru 2014 [2015] nachádzal v rámci súboru katastrálnych území mesta Košice. Práve mesto Košice potom aj konalo vo veci predmetnej miestnej dane ako orgán prvého stupňa (správca dane) a jeho rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného. Za daných okolností - a berúc do úvahy už aj skoršie právne názory vyslovené kasačným súdom v obdobných veciach (pozri vyššie) - najvyšší správny súd nemohol súhlasiť s právnym názorom krajského súdu, podľa ktorého bol sťažovateľ povinný daňové konanie prerušiť (k tomu pozri najmä bod 24. odôvodnenia rozsudku krajského súdu).

. .). 42. Meritórne odôvodnenie sťažovateľa, prečo k prerušeniu daňového konania nepristúpil je síce relatívne strohé, avšak vzhľadom na skutočnosti uvedené vyššie v tomto rozsudku má kasačný súd za to, že za daných okolností ani nebolo nevyhnutné poskytovať rozsiahlejší výklad toho, prečo k prerušeniu konania sťažovateľ nepristúpil.

44. V kontexte právnych názorov krajského súdu, ktorý v súdenej veci videl potrebu prerušenia daňového konania, kasačný súd poukazuje na bod 44. citovaného rozsudku (sp. zn. 5Sžfk/32/2020), v ktorom iný senát najvyššieho správneho súdu - poukazujúc na skoršiu rozhodovaciu prax najvyššieho súdu (ako súdu kasačného súdu) zosumarizoval nasledovný záver: „44. Z vyššie uvedenej ustálenej rozhodovacej činnosti podľa názoru kasačného súdu vyplýva zásadný právny záver, že pre určenie miestnej a vecnej príslušnosti správcu dane pre správu daní z nehnuteľnosti je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia (§ 18 od. 2, § 99e ods. 1 zákona o miestnych daniach). Správu dane z nehnuteľností preto vykonáva obec, na ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť k 1. januáru zdaňovacieho obdobia nachádza (§ 99 ods. 1 a 3 zákona o miestnych daniach), a to podľa údajov obsiahnutých v katastri nehnuteľností (§ 71 ods. 1 katastrálneho zákona). Údaje katastra nehnuteľností pritom požívajú prezumpciu záväznosti a hodnovernosti, preto je z nich nevyhnutné vychádzať dovtedy, kým

najvyššieho správneho súdu rozhodujúci v tejto veci. Keďže v súdenej veci medzi účastníkmi konania nie je spor o tom, že predmetné nehnuteľnosti sa k 1. januáru 2014 [2015] nachádzali na území mesta Košice, relevantné hmotnoprávne otázky je potrebné považovať za nesporné (a to bez ohľadu na to, že v rozhodnom čase prebiehali rôzne súdne konania o priebehu hraníc medzi jednotlivými obcami, resp. katastrálnymi územiami) a z tohto právneho názoru bude potrebné následne vychádzať aj v rámci nového konania vo veci pred krajským súdom.

46. Pre úplnosť kasačný súd dopĺňa, že hoci kasačné body obsiahnuté v kasačnej sťažnosti boli rozsiahle a podrobné, kasačný súd ich detailne v tomto odôvodnení nerieši, keďže podstatný dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku je vyjadrený v bode 23. [38] a nasl. tohto rozsudku, pričom tento sám osebe postačuje pre výrokovú časť tohto rozsudku (v merite veci).

Najmä nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom, že orgán verejnej správy bol povinný prerušiť konanie pre prebiehajúce katastrálne spory, bez ďalšieho odôvodňuje zrušenie predmetného výroku rozsudku krajského súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie. Napadnutý rozsudok krajského súdu trpí i vadou nedostatočného odôvodnenia, čo dopadá aj na jeho presvedčivosť a tak i na právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie. Vzhľadom na uvedené sa potom kasačný súd nemohol stotožniť s primárnym názorom žalobcu o tom, že rozsudok krajského súdu je vecne správny a že je primerane odôvodnený. Sekundárna argumentácia sťažovateľa [žalobcu] odkazujúca napr. na zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania, príp. údajné porušenie princípu právnej istoty a pod. sú za daných okolností bez relevancie, keďže tieto v princípe vychádzajú práve zo záverov krajského súdu, s ktorými sa kasačný súd (aj vzhľadom na jeho skoršiu rozhodovaciu prax) nestotožnil.“

49. Pre doplnenie kasačný súd uvádza, že ak sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti uviedol, že Ústavný súd SR vo veci sp. zn. II. ÚS 342/2021 ešte meritórne nerozhodol, medzičasom ústavný súd takéto rozhodnutie vydal (28.10.2021) a - okrem iných - v ňom skonštatoval, že: „1.

50. Vzhľadom na to, že kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná, napadnutý rozsudok krajského súdu považuje za potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP správnemu súdu v Košiciach, a to s odkazom na § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých

51. Právo na náhradu trov kasačného konania bude predmetom rozhodovania správneho súdu v zmysle § 467 ods. 3 SSP. 52. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

V Bratislave dňa 27. októbra 2023