1Sfk/38/2023
ECLI:SK:NSSSR:2025:7021200174.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 6S/26/2021
- IČS
- 7021200174
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): EAGLE K-WEAR COMPANY LIMITED s.r.o. (do 8. februára 2024 MA-tyas, s. r. o.), so sídlom Palánok 1, 949 01 Nitra, IČO: 50157281, právne zastúpeného: JUDr. Anna Žedényiová, advokátka, so sídlom Palackého 85/5, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100073156/2021 zo dňa 18. januára 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/26/2021 - 54 zo dňa 8. septembra 2022, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Košice (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „daň“ alebo „DPH“) za obdobie november 2019 zameranej na kontrolu dodržiavania zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o DPH“). O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zaslaný žalobcovi. Žalobca sa k protokolu nevyjadril.
2. Na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vydal správca dane rozhodnutie č. 101392557/2020 zo dňa 04.09.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu dane“), ktorým podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume nadmerného odpočtu DPH 6.484,- EUR za zdaňovacie obdobie november 2019.
3. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH v sume 6.484,- EUR z faktúr vystavených spoločnosťou BEKA EU s.r.o. za dodanie rôzneho stavebného materiálu konštatujúc, že žalobca nesplnil podmienky pre odpočítanie dane stanovené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona o DPH.
4. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že nespochybňuje dodanie služieb - stavebných prác pre odberateľov žalobcu - Centrum sociálnych služieb Lipovec a MK-trade SK, s.r.o., ale konštatoval, že nebolo preukázané, že tovar použitý pri stavebných prácach na týchto dielach bol nadobudnutý od dodávateľa uvedeného na faktúre.
5. Správca dane na overenie reálnosti dodania tovaru deklarovanou dodávateľskou spoločnosťou uskutočnil dožiadanie na miestne príslušného správcu dane. Dožiadaný orgán obdržal od dodávateľa písomné vyjadrenie, z ktorého vyplynuli nasledovné odpovede na ním položené otázky:
- spoločnosť BEKA EU s.r.o. potvrdila, že vystavila sporné faktúry pre žalobcu, že ich má evidované v záznamoch o DPH, že prijala ich úhradu a že daň z faktúr bola odvedená v novembri 2019; - prevažujúcim predmetom činnosti spoločnosti BEKA EU s.r.o. boli dokončovacie stavebné práce, prípravné práce k realizácii stavby, nákup a predaj stavebného materiálu; - spoločnosť BEKA EU s.r.o. potvrdila, že došlo k dodaniu tovaru pre žalobcu; k spôsobu a priebehu obchodov uviedla, že na základe objednávok žalobcu bol dodaný stavebný materiál a lešenie, zmluva nebola uzatvorená, pretože konateľ spoločnosti BEKA EU s.r.o. pán Václav Hrach poznal pána Korbela (pozn.: jeden z konateľov žalobcu) na základe spoločných známych, stavebný materiál žalobcovi dodávali len koncom roka 2019, dovoz tovaru spoločnosti BEKA EU s.r.o. zabezpečil dodávateľ spoločnosti BEKA EU s.r.o. a tovar pre žalobcu bol vyskladnený na adrese Horné Srnie, Centrum sociálnych služieb Lipovec; - k preprave tovaru žalobcovi spoločnosť BEKA EU s.r.o. uviedla, že žalobca mal zabezpečené vozidlo na dodávky stavebného materiálu, išlo o vozidlo s EČV W.XXXP. značky Citroen
Jumper aj so šoférom, a že v prílohe prikladá doklady k preprave (tieto však neboli súčasťou podania); - spoločnosť BEKA EU s.r.o. ďalej uviedla, že odovzdávania a preberania tovaru sa zúčastnili konatelia obchodných spoločností a že tovar bol obstaraný v subdodávateľskej firme a v prílohe zasiela doklady (tieto však neboli súčasťou podania).
6. Správca dane poukázal na skutočnosť, že napriek opakovaným výzvam zaslaným spoločnosti BEKA EU s.r.o., táto nepredložila požadované doklady, ale predložila len tie isté doklady, ktoré predložil aj žalobca, a to faktúry, objednávky a súpis tovaru.
Konateľ a splnomocnený zástupca spoločnosti BEKA EU, s.r.o. sa na ústne pojednávanie opakovane nedostavili. V písomnom vyjadrení konateľ spoločnosti neuviedol také skutočnosti, ktoré by umožnili správcovi dane ďalej ich preverovať (najmä dodávateľské faktúry spoločnosti BEKA EU, s.r.o. deklarujúce nákup a pôvod tovaru, ktorý bol následne fakturovaný žalobcovi). Správca dane konštatoval, že toto písomné vyjadrenie obsahovalo neúplné informácie, ktoré neboli podložené žiadnymi dôkazmi. Vzhľadom na to, že správca dane nemohol u dodávateľa BEKA EU s.r.o. preveriť jeho účtovníctvo, správca dane označil dodanie tovaru žalobcovi za pochybné.
7. Na ústnom pojednávaní konateľ žalobcu Ing. Zoltán Vegsö predložil správcovi dane ďalšie listinné dôkazy, najmä objednávky tovaru, zmluvu o dielo uzavretú medzi objednávateľom Centrum sociálnych služieb Lipovec a zhotoviteľom, t. j. žalobcom, rozpočet a krycí list ku stavbe, zápisnicu o odovzdaní diela, výpis z bankového účtu, rámcovú zmluvu na uskutočnenie stavebných prác a súvisiacich dodávok uzavretú medzi objednávateľom MK-trade SK, s.r.o. a žalobcom, objednávku k tejto rámcovej zmluve, evidenciu dochádzky zamestnancov za mesiac november 2019, ako aj písomné vyjadrenie k otázkam správcu dane, uvedeným vo výzve.
K týmto listinným dôkazom a vyjadreniu však správca dane uviedol, že neodstránili vzniknuté pochybnosti o reálnom dodaní tovaru od dodávateľa BEKA EU s.r.o. 8. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100073156/2021 zo dňa 18.01.2021 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil.
9. K odvolacej námietke žalobcu, že správca dane počas vyrubovacieho konania nevykonal žiadne dokazovanie alebo miestne zisťovanie, žalovaný podotkol, že žalobca sa k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly písomne nevyjadril, a teda vykonanie ďalšieho dokazovania nenavrhol. Na zdôraznenie správnosti záverov správcu dane žalovaný zdôraznil, že žalobca síce tvrdil, že predmetný tovar mal byť prepravený priamo na adresu Horné Srnie, Centrum sociálnych služieb Lipovec, avšak k tomuto tvrdeniu nepredložil žiadne prepravné doklady, neuviedol meno vodiča, ani neodpovedal na otázku správcu dane, odkiaľ bol tento tovar prepravovaný, kde bolo miesto nakládky, hoci túto prepravu zabezpečoval sám prostredníctvom vlastného zamestnanca. V odpovedi na výzvu správcu dane žalobca neuviedol odpovede na všetky požadované otázky, k preukázaniu obstarania tovaru od spoločnosti BEKA EU s.r.o. predložil opäť len faktúry, objednávky a súpis tovaru. Ďalšie predložené dôkazy sa týkali vykonávania stavebných prác pre odberateľov daňového subjektu, ktoré mali preukazovať, že obstaraný tovar bol použitý na zdaniteľné obchody daňového subjektu, ale
zmluvy s odberateľmi nepreukazujú, že tovar použitý pri poskytnutí služieb pre odberateľov si daňový subjekt obstaral práve od spoločnosti BEKA EU s.r.o. Pochybnosti správcu dane teda žalobca neodstránil ani počas daňovej kontroly ani vo vyrubovacom konaní. Žalovaný zo spisu nezistil, žeby žalobca počas daňovej kontroly alebo vo vyrubovacom konaní navrhol vykonať akýkoľvek dôkaz, napríklad výsluch svedka, a preto aj námietku ohľadom odmietnutia vykonania dokazovania vyhodnotil ako neopodstatnenú.
II. Konanie pred správnym súdom
10. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“), ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňového rozhodnutia.
11. Krajský súd rozsudkom č. k. 6S/26/2021 - 54 zo dňa 08.09.2022 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) žalobu zamietol podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“). Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.
12. Úvodom odôvodnenia napadnutého rozsudku krajský súd poukazoval na všeobecné východiská vyplývajúce z právnej úpravy a judikatúry najvyšších súdnych autorít týkajúce sa dokazovania v daňovom konaní, v ktorom sa rozhoduje o práve daňového subjektu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, a rozloženia dôkazného bremena medzi správcu dane a daňový subjekt. Poukazom na vybranú judikatúru krajský súd akcentoval, že dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt, ktorý musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Citoval aj z rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/35/2021 zo dňa 28.09.2022, v ktorom bolo uvedené, že judikatúra Najvyššieho súdu SR zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila na tom, že nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe
vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. 13. V nadväznosti na citované východiská uviedol správny súd vo vzťahu k jednotlivým žalobným námietkam nasledovné dôvody: - správca dane nespochybnil samotnú existenciu tovaru a skutočnosť, že stavebný materiál bol použitý na dodávky služieb pre odberateľa žalobcu, ale spochybnil, že tovar bol žalobcovi skutočne dodaný deklarovanou dodávateľskou spoločnosťou BEKA EU s.r.o., preto v tomto smere neobstojí žalobný dôvod, že žalovaný sa dostatočne nezaoberal otázkou, či deklarovaný tovar vôbec existoval, a kto, a ako s týmto tovarom nakladal; - z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nesporne vyplývajú závery výsledkov vykonaného dokazovania. Aj keď žalobca predložil správcovi dane faktúry od deklarovanej dodávateľskej spoločnosti BEKA EU s.r.o. (objednávky, súpis tovaru, výpis z bankového účtu, jednotlivé zmluvy), uvedené nepotvrdzuje a ani nepreukazuje, že označený tovar žalobcovi skutočne dodala táto spoločnosť;
- aj keď žalobca tvrdil, že zabezpečoval prepravu predmetného tovaru od deklarovaného dodávateľa, takéto doklady správcovi dane doložené neboli. Druhým konateľom žalobcu Jaroslavom Korbelom, ktorý sa mal podľa vyjadrenia Ing. Zoltána Vegsőa (druhého z konateľov) zaoberať oblasťou stavebníctva u žalobcu, bolo poskytnuté iba písomné vyjadrenie (list zo dňa 02.07.2020, ktorý bol odpoveďou na výzvu správcu dane na predloženie dôkazov), ktoré však neobsahovalo odpovede na všetky otázky správcu dane.
Práve vo vzťahu k preukázaniu týchto skutočností sa žalobca dostal do dôkaznej núdze a neuniesol svoje dôkazné bremeno na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok na priznanie uplatneného nároku; - nedôvodná je aj žalobná námietka o nedostatočne zistenom skutkovom stave, pretože v rámci daňovej kontroly boli vykonané všetky daňovým subjektom navrhnuté dôkazy, vyhodnotením ktorých jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach došlo k opodstatnenej pochybnosti o tom, či vo faktúrach zachytený tovar skutočne dodala deklarovaná dodávateľská spoločnosť BEKA EU s.r.o. V správnej žalobe žalobca tvrdí, že správca dane, ani žalovaný nevykonal všetky potrebné dôkazy, neoznačuje však, ktoré ním navrhnuté dôkazy vykonané neboli, a takéto dôkazy sa súdu z obsahu administratívneho a súdneho spisu zistiť nepodarilo.
Bolo predovšetkým povinnosťou žalobcu preukázať predložením všetkých dôkazov, ktoré z hľadiska svojho postavenia pri uskutočnení zdaniteľných obchodov predložiť mohol, aby preukázal materiálnu opodstatnenosť v daňovom priznaní deklarovaných daňových
skutočností; - nedôvodnou je aj námietka spočívajúca v tvrdení o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutí daňových orgánov. Podľa názoru súdu žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa daňovej kontroly, jednotlivé zistenia, ktoré z nej vyplynuli, ako aj výsledky vykonaného dokazovania, uviedol relevantné právne normy, na základe ktorých rozhodoval, a z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva aj presvedčivá a zrozumiteľná úvaha správneho orgánu vedúca k záveru o nesplnení zákonom stanovených podmienok pre uznanie uplatnených nárokov na odpočet dane. Žalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal aj so všetkými odvolacími námietkami žalobcu. V rozhodnutí správcu dane, ako aj žalovaného je zároveň jasne uvedené, ktoré ustanovenia zákona žalobca porušil, na základe ktorých ustanovení zákona o DPH mu nebolo priznané právo na ním uplatnený nadmerný odpočet v daňovom konaní, a preto ani v tomto smere námietka žalobcu neobstojí.
III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní
14. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 15. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukázal na to, že ako hlavný dôkaz využil žalovaný nekontaktnosť dodávateľskej spoločnosti. Skutočnosť, že obchodná spoločnosť BEKA EU s.r.o. ako dodávateľ bola v čase preverovania žalovaného nekontaktná, však podľa názoru sťažovateľa nie je a nemôže byť dôkazom toho, že sa deklarované zdaniteľné obchody neuskutočnili. Za nevedenie predpísaných evidencií a nekontaktnosť vo vzťahu k daňovému úradu treťou osobou sťažovateľ nemôže niesť žiadnu zodpovednosť. 16. Sťažovateľ poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009, v ktorom sa uvádza, že samotné faktúry nie sú dôkazom a splnením dôkaznej povinnosti len vtedy, ak správca dane pri preverovaní uvedených, písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že spochybnil správnosť a pravdivosť dokladov žalobcu viacerými skutočnosťami, ako nekontaktnosť spoločnosti BEKA EU s.r.o. a jej konateľov a nepredložením účtovných dokladov spoločnosťou BEKA EU s.r.o. Ide teda o skutkové zistenia, na ktorých vyvrátenie žalobca nemá vplyv. 17. Sťažovateľ argumentoval tým, že nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že v budúcnosti zmenia konateľa, resp. sídlo a budú nekontaktní a nepredložia účtovné doklady. Namietal, že žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia preukázateľne nespochybnil vierohodnosť dôkazov predložených žalobcom ku kontrole a pričítal žalobcovi existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré jeho dôkazné bremeno netvoria. 18. Sťažovateľ poukázal na rozhodovaciu prax Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach, pričom odklonenie sa krajského súdu od rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ (C-430/19 SC C.F. SRL, C-324/11 Gábor Tóth, C-354/09 Optigen Ltd a C-439/04 Kittel) považoval za nesprávne právne posúdenie veci podľa § 440 písm. g) SSP. Sťažovateľ odkázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 3Sžf/19/2010, 3Sžf/1/2010, 3Sžf/25/ 2010, 3Sžf/1/2011 a 3Sžf/43/2010), z ktorých podľa jeho názoru vyplýva, že ak daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má k tomu zodpovedajúci daňový doklad (faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny tovaru), dôkazné bremeno znáša správca dane. 19. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa uviedol, že trvá na svojom stanovisku, že sťažovateľ nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane, a že správca dane a žalovaný postupovali v súlade s platnými právnymi predpismi. Navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
20. Prejednávaná vec bola dňa 24.03.2023 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Sfk/38/2023. 21. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP v rozhodujúcom znení) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 22. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
23. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH: „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. [...].“ 24. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH: „Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“ 25. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH: „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“ 26. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH: „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“ 27. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku: „Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.“
VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
28. Predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo rozhodnutie sťažovateľa, ktorý potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým správca dane určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu na DPH z dôvodu, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky pre vznik práva na odpočítanie dane, pretože nepreukázal, že mu tovar (stavebný materiál) dodal dodávateľ deklarovaný na predložených faktúrach.
Krajský súd napadnutým rozsudkom správnu žalobu voči rozhodnutiam daňových orgánov zamietol. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačnému súdu posúdiť namietané nesprávne právne posúdenie záverov o nesplnení hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane.
Toto nesprávne právne posúdenie videl sťažovateľ v podstate v tom, že správca dane a žalovaný postavili svoje závery o nesplnení týchto podmienok na nekontaktnosti deklarovaného dodávateľa, ktorý nepredložil správcovi dane požadované účtovné doklady. 29. Úvodom kasačný súd pripomína, že v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH ktorý je výsledkom implementácie smernice Rady 2006/112/ES z ?28. ?novembra 2006 o?spoločnom
systéme dane z pridanej hodnoty, nárok na odpočítanie DPH vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych a formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH. Hmotnoprávne podmienky sú nasledovné: (1) že poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia) a (3) že prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.
Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, právo na odpočítanie DPH môže byť odopreté (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/16/2020 zo dňa 25.08.2022, bod 25; rozhodnutia Súdneho?dvora EÚ vo veci C-518/14 Senatex zo dňa 15.09.2016, bod 28; vo veci C-610/19 Vikingo Fővállalkozó zo dňa 03.09.2020, bod 43; vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie zo dňa 09.12.2021, bod 24).
30. Z dôvodu ľahkej zneužiteľností práva na odpočítanie DPH zaťažil zákonodarca dôkazným bremenom na?preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane prioritne daňový subjekt, ktorý si?toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 03.02.2016, sp. zn. 6Sžfk/ 7/2016 zo dňa ?27.09.2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30.04.2019).
Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho?súdu SR sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020, č. R?26/2021, bod?40; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.06.2019, č. R 6/2020, body 49 a 50). Dôkazné bremeno daňového subjektu však nie je neobmedzené a týka sa len tých skutočností, na ktoré má sám vplyv. V tejto súvislosti konštatoval Ústavný súd SR, že: „Daňový subjekt nie je možné pripraviť o právo odpočítať DPH len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry, ako je nekontaktnosť jeho dodávateľov či odberateľov, nesplnenie si rôznych povinností na ich strane či neodvedenie sumy dane do štátneho rozpočtu
týmito inými osobami. Finančná správa nemusí mať predstavu o úplne exaktnom priebehu jednotlivých transakcií ani nemusí v zásade nadobudnúť presvedčenie, že zvolený obchodný model daňového subjektu je optimálny alebo odôvodnený, pričom existenciu rôznych pochybností nemôže automaticky prenášať, ak nepreukáže účasť na daňovom podvode alebo vedomosť o ňom, na daňový subjekt“ (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa 15.02.2022).
31. Ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov, ako aj Súdneho dvora EÚ identifikovala súbor okolností, ktoré samé osebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH (osobitne, ak nie je sporná existencia dodaného tovaru/služieb).
Ide napríklad o (i) nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25.05.2021), (ii) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/ 19 zo dňa 03.09.2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13.02.2014, body 31, 32; vo veci Gábor Tóth, C-324/11 zo dňa 06.09.2012, bod 49) a (iii) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 64).
32. V prejednávanej veci bolo dôvodom pre neuznanie odpočítania dane sťažovateľovi nesplnenie prvej hmotnoprávnej podmienky pre odpočítanie dane, konkrétne statusu osoby deklarovaného dodávateľa ako zdaniteľnej osoby. Podľa daňových orgánov nebolo bez pochýb preukázané, že tovar bol žalobcovi dodaný práve spoločnosťou BEKA EU s.r.o.
Daňové orgány pritom nespochybnili dodanie stavebných prác žalobcom jeho odberateľom - Centru sociálnych služieb Lipovec a spoločnosti MK-trade SK, s.r.o., ale konštatovali, že nebolo preukázané, že tovar použitý pri stavebných prácach na týchto dielach bol nadobudnutý od dodávateľa uvedeného na faktúre.
33. Kasačný súd neprisvedčil argumentácii sťažovateľa, že sťažovateľ vyčerpal svoje dôkazné bremeno a predložil všetky dôkazy, ktoré boli v jeho moci, a že výlučnou okolnosťou, ktorá viedla daňové orgány k neuznaniu odpočítania dane sťažovateľovi, bola nekontaktnosť deklarovaného dodávateľa. Tieto tvrdenia nezodpovedajú obsahu administratívneho spisu ani odôvodneniu napadnutých rozhodnutí daňových orgánov.
34. Kasačný súd mal z obsahu administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí za preukázané, že sťažovateľ správcovi dane počas daňovej kontroly predložil písomné doklady týkajúce sa dodávok tovaru od deklarovaného dodávateľa BEKA EU s.r.o., akými boli faktúry, objednávky, súpisy tovaru a doklady o úhrade. Okolnosti zistené správcom dane ohľadne
deklarovaného dodávateľa (nemožnosť preveriť jeho účtovníctvo, nemožnosť vypočuť jeho konateľa, nemožnosť preveriť prepravu tovaru jednak k tomuto dodávateľovi a jednak od dodávateľa žalobcovi, nemožnosť zistiť dodávateľa tohto dodávateľa a teda ani ďalej skúmať obchodný reťazec a pôvod tovaru) však vzniesli pochybnosti nad reálnosťou sťažovateľom deklarovaných dodávok tovaru od dodávateľa BEKA EU s.r.o. (aj potvrdenie obchodov zo strany deklarovaného dodávateľa bolo len všeobecné a nebolo podložené dôkazmi).
Na vyvrátenie týchto pochybností sťažovateľ produkoval len dôkazy, ktoré preukazovali dodávky stavebných prác sťažovateľom jeho odberateľom, avšak sťažovateľ nepredložil dôkazy preukazujúce reálnosť dodávok od dodávateľa BEKA EU s.r.o. zadovážených v reálnom čase, a nepredložil ani len postačujúce vysvetlenia o priebehu obchodov s dodávateľom BEKA EU
s.r.o. Sťažovateľ neodpovedal na viaceré konkrétne otázky správcu dane ohľadne priebehu dodávok uvedené vo výzve správcu dane, nepreukázal vykonanie prepravy, hoci podľa jeho tvrdení ju mal zabezpečiť jeho vlastný zamestnanec, neuviedol, z akého miesta tovar odoberal (či išlo o odvoz z priestorov od spoločnosti BEKA EU s.r.o., alebo z priestorov úplne iného subjektu, napríklad subdodávateľa, ktorý ostal neznámy). Podľa vyjadrenia Ing.
Zoltána Vegsöa, jedného z konateľov žalobcu, oblasťou stavebníctva u žalobcu sa zaoberal druhý konateľ, pán Jaroslav Korbel, ktorý poskytol správcovi dane iba písomné vyjadrenie (list zo dňa 02.07.2020, ktorý bol odpoveďou na výzvu správcu dane na predloženie dôkazov), ktoré však neobsahovalo odpovede na všetky otázky správcu dane.
35. Sťažovateľ sa tak počas daňovej kontroly obmedzil len na predloženie listinných dokladov a vykonanie iných dôkazov nenavrhol (napríklad výsluchov svedkov vykonávajúcich prepravu či manipulujúcich s tovarom), nevyužil ani svoje právo vyjadriť sa k protokolu z daňovej kontroly a nenavrhol vykonať dôkazy ani vo vyrubovacom konaní. V podanom odvolaní, správnej žalobe a kasačnej sťažnosti spočívala jeho obrana len v pasívnom spochybňovaní postupu správcu dane a tvrdení, že neuznanie odpočítania dane nemožno založiť len na nekontaktnosti dodávateľa. Sťažovateľ však v jeho podaniach opomína uviesť, prečo na relevantné otázky položené správcom dane neodpovedal (napríklad prečo neodpovedal na otázku, kde sa tovar nakladal, prečo neoznačil svojho zamestnanca, ktorý tovar prepravoval) a prečo nepredložil požadované doklady (napríklad doklady o preprave), hoci tieto informácie a doklady musel mať k dispozícii. Sťažovateľ vo svojich vyjadreniach prenášal povinnosť riadne zistiť skutkový stav veci na správcu dane, avšak opomínal, že dôkazné bremeno ťažilo primárne jeho a opomínal tiež uviesť, ako pochybnosti správcu dane vyvrátil (inak ako už
spochybnenými listinnými dôkazmi) a ako dodanie tovaru od spoločnosti BEKA EU s.r.o. relevantne preukázal. 36. Kasačný súd síce uznáva, že nekontaktnosť dodávateľa nie je v zmysle judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR sama o sebe dostatočným dôvodom pre prijatie záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane (viď bod 31 odôvodnenia tohto rozsudku).
Okolnosti týkajúce sa nesúčinnosti dodávateľa však v súdenej veci neboli výlučnými okolnosťami, na ktorých bol založený záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok sťažovateľom. Tieto len založili prvotné pochybnosti správcu dane, no sťažovateľovi bolo ďalej umožnené, aby tieto pochybnosti odstránil, avšak sťažovateľ nepredložil všetky vysvetlenia a dôkazy, ktoré z hľadiska svojho postavenia pri uskutočnení zdaniteľných obchodov mohol predložiť. Sťažovateľ nevyčerpal vlastné dôkazné bremeno a ani ním nebol nepriemerne zaťažený, keďže správca dane od neho požadoval vysvetlenia a doklady týkajúce sa jeho vlastného obchodného prípadu s deklarovanými dodávateľom a prepravy tohto tovaru, ktorú mal podľa vlastných slov realizovať on sám.
37. Z obsahu administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí je tak pre kasačný súd zrejmé, že dôvodom pre záver o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane bola nielen nekontaktosť dodávateľa, ale aj skutočnosť, že sám sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď dostatočne neozrejmil priebeh realizácie sporných dodávok ani nepredložil všetky dôkazy, ktoré sa museli v jeho dispozičnej sfére nachádzať.
Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí síce zdôrazňoval, že nemožnosť preveriť sporné skutočnosti u dodávateľa BEKA EU s.r.o. spochybňuje reálnosť dodávky, no následne sa zaoberal aj vyhodnotením dôkazov, ktoré sťažovateľ predkladal na vyvrátenie tohto spochybnenia, a tieto vyhodnotil ako nedostatočné. Žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí veľmi jasne zdôraznil, že to bol sám sťažovateľ, ktorý správcovi dane nepredložil vysvetlenia a dôkazy, hoci sa v jeho dispozičnej sfére museli nachádzať.
38. Kasačný súd teda konštatuje, že dôvodom pre odmietnutie práva sťažovateľa na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti BEKA EU s.r.o. nebola len okolnosť, že sporné skutočnosti sa nepodarilo preveriť v účtovníctve dodávateľa, ako sa snaží podsunúť sťažovateľ, ale že sám sťažovateľ nevysvetlil okolnosti dodávok tovaru a nepredložil dôkazy, ktorými
musel disponovať. Kasačný súd zastáva názor, od sťažovateľa možno spravodlivo požadovať, aby vedel vysvetliť a preukázať (či už predložením alebo označením dôkazov) podstatu ním realizovaného obchodného vzťahu a okolnosti dodania deklarovaného tovaru.
39. So zreteľom na uvedené závery vyhodnotil kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú. Záver daňových orgánov ako aj správneho súdu o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok sťažovateľom vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Je to daňový subjekt, ktorý musí preukázať splnenie zákonných podmienok na uplatnenie nároku na odpočítanie dane, čo v danom prípade sťažovateľ neurobil. Tvrdenie sťažovateľa, že žalovaný celý svoj výrok o neuznaní odpočítania dane zdôvodnil nekontaktnosťou deklarovaného dodávateľa, je neopodstatnený.
40. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že v daňovom konaní sa uplatňuje zásada prejednávacia, nie vyhľadávacia, a preto správca dane vo všeobecnosti nie je povinný zisťovať, od koho sťažovateľ ako kontrolovaný daňový subjekt nadobudol tovar, ak ho nenadobudol od deklarovaného dodávateľa.
V zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-154/20 Kemwater zo dňa 09.12.2021 identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí len medzi formálne podmienky odpočítania DPH a medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby. V zmysle rozhodnutia C-154/ 20 Kemwater je teda možné uznať odpočítanie dane aj vtedy, ak je preukázaná dodávka od inej zdaniteľnej osoby než deklarovaného dodávateľa, avšak sťažovateľ v kasačnej sťažnosti aplikáciou tohto rozhodnutia Súdneho dvora EÚ neargumentoval a zo spisu ani nebola zistená nijaká iná zdaniteľná osoba, ktorá mohla sťažovateľovi tovar dodať namiesto deklarovaného dodávateľa BEKA EU s.r.o.
41. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietaný odklon od rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sťažovateľ opäť poukazuje na rozhodnutia sp. zn. 3Sžf/19/2010, 3Sžf/1/2010, 3Sžf/25/2010, 3Sžf/1/2011 a 3Sžf/43/2010, ku ktorým krajský súd už odkazom na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/35/2021 zo dňa 28.09.2022 správne uviedol, že judikatúra Najvyššieho súdu SR zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila na tom, že nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov.
Judikatúra Najvyššieho súdu SR, na ktorú poukazuje sťažovateľ v kasačnej sťažnosti, teda bola prekonaná neskoršou judikatúrou kasačného súdu, ktorú už možno považovať za ustálenú, a podľa ktorej obchodné transakcie nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), ale predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt.
Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.06.2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).
42. Nedôvodná je aj námietka rozporu rozhodnutí daňových orgánov a krajského súdu s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Jednak sťažovateľ neoznačil skutkovú a právnu obdobnosť citovaných rozhodnutí Súdneho dvora EÚ s prejednávanou vecou a jednak kasačný súd v odôvodnení tohto rozsudku poukazuje aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ (body 29, 31, 40), podľa ktorej je právo na odpočítanie dane možné odoprieť v prípade nepreukázania splnenia
hmotnoprávnych podmienok. Preukazovanie účasti daňového subjektu na daňovom podvode v zmysle sťažovateľom citovanej judikatúry Súdneho dvora EÚ je potrebné až vtedy, keď splnenie hmotnoprávnych podmienok nie je správcom dane relevantne spochybnené, čo nebol prejednávaný prípad.
VII. Záver
43. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je v plnom rozsahu nedôvodná, a z tohto dôvodu ju kasačný súd podľa § 461 SSP zamietol. 44. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP. Sťažovateľ (žalobca) v kasačnom konaní úspech nemal, pričom žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípade, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré v danom prípade nenastali, a preto kasačný súd účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 45. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 31. marca 2025