1Sfk/39/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD. LL.M. v právnej veci žalobkyne I., nar. XX. I. XXXX, trvale bytom G. X. I. XX/X, XXX XX. D. T. U., právne zastúpenej JUDr. Ondrejom Kellerom, advokátom, AK so sídlom Námestie mieru 2, 066 01 Humenné, proti žalovanému (sťažovateľovi) Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 393399/2021 zo dňa 26. augusta 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/8/2022-87 zo dňa 17. januára 2023, takto

rozhodol:

I. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta. II. Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/8/2022-87 zo dňa 17. januára 2023 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

2. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplynulo, že predmetom previerky spoľahlivosti bolo preverenie dôvodného podozrenia zo spáchania zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 a ods. 2 písm. d) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť žalobkyňa ako organizátor tak, že uvedený dokonaný trestný čin zosnovala a riadila, ale ktorému vyvodeniu zodpovednosti voči jej osobe bráni zákonná prekážka, a to zastavené trestné stíhanie „hlavného trestného činu“ skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 a ods. 2 písm. d) Trestného zákona, lebo zanikla trestnosť činu podľa § 86 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, zadokumentovaného v uznesení vyšetrovateľa ÚIS, odbor inšpekčnej služby, Východ, oddelenie vyšetrovania Košice ČVS:UIS-59/OISV-2020 zo dňa 2. novembra 2020, ktoré zakladalo dôvodné pochybnosti o spoľahlivosti preverovaného príslušníka. 3. Žalovaný správny orgán rozhodnutím číslo: 393399/2021 zo dňa 26. augusta 2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo aj „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 294 ods. 4 zákona č. 35/ 2019 Z. z. odvolaním napadnuté rozhodnutie riaditeľa Daňového úrad Prešov č. 317702/2021 zo dňa 2. júla 2021 potvrdil. 4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe zistených skutočností vyplývajúcich z výsledkov vyšetrovania trestnej veci vedenej vyšetrovateľom ÚIS pod ČVS:UIS-59/ OISV-2020 v spojitosti s trestnou vecou vedenou OKP OR PZ Vranov nad Topľou pod ČVS:ORP-17/2-VYS-VT-2020 existovalo oprávnené podozrenie, že odvolateľka zneužívala svoje postavenie a funkciu na získavanie neoprávnených pôžitkov, prijímala neoprávnené platby, a teda svojím konaním v ďalšom nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby. 5. Podľa záverov odvolacieho orgánu uvedených v napadnutom rozhodnutí je zrejmé, že závery z vykonanej previerky spoľahlivosti boli príslušným útvarom riadne preukázané a zdokumentované a boli dostatočným základom pre konštatovanie, že odvolateľka podmienku spoľahlivosti danú zákonom nespĺňa. Daňový úrad Prešov postupoval vo vzťahu k odvolateľke zákonným spôsobom, keď právne správne vyhodnotil všetky skutočnosti, ktoré boli pre posúdenie splnenia podmienok spoľahlivosti u odvolateľky ako príslušníčky finančnej správy relevantné a určujúce.

8. Správny súd v prvom rade poukázal na jednoduchú argumentáciu žalobkyne s dôrazom na to, že o trestnoprávnej zodpovednosti konkrétnej osoby za protiprávne konanie je oprávnený rozhodnúť na základe vykonaného dokazovania za účasti či už obvineného alebo obžalovaného len a len súd, a nie vyšetrovateľ. Ďalej správny súd poukázal na uznesenie Úradu inšpekčnej služby zo dňa 2. novembra 2020, ČVS: UIS-59/OISV-2020, kde podľa § 215 ods. 1 písm. h), ods. 4 Trestného poriadku s poukazom na ustanovenie § 86 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného zákona trestné stíhanie za zločin krátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustila príslušníčka Finančnej správy Slovenskej republiky I., zaradená.

vo výške najmenej 5681,22 eur a dane z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2018 a 2019 vo výške najmenej 0 eur ku škode Slovenskej republiky, zastúpenej Daňovým úradom Prešov, zastavuje, lebo zanikla trestnosť činu.

2019 pokladňou e-kasa klient, ukončené tak, že ukončil v rámci trestného konania vedeného na OKP OR PZ Vranov nad Topľou o zániku trestnosti skutku účinnou ľútosťou v zmysle § 86 ods. 1 písm. d) Trestného zákona účinného od 01. januára 2020 zodpovednou osobou

Správny súd poukázal na to, že v závere uvedeného uznesenia vyšetrovateľ inšpekčnej služby konštatoval, že vykonaným vyšetrovaním bolo jednoznačne preukázané, že príslušník Finančnej správy SR I. sa vyšetrovaného trestného činu dopustila, čo je objektivizované najmä svedeckými výpoveďami vypočutých svedkov, bývalých zamestnancov predajne Paparazzi lux fashion, s.r.o., ako aj informáciami z detailov k bankovému účtu spoločnosti.

11. K vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti voči uvedenej I. ako účastníkovi - organizátorovi na trestnom čine skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona však bráni zákonná prekážka a to právoplatne zastavené trestné stíhanie hlavného trestného činu, ktorého mala byť organizátorom.

12. Z registra trestov vyplynulo, že I. nemá žiadny záznam, v minulosti bola priestupkovo riešená iba na úseku dopravy. Rovnako nebola ani v predchádzajúcich 24 mesiacoch trestne stíhaná a zároveň ani jej prípadné trestné stíhania ako páchateľa za obdobný čin nebolo v predchádzajúcich 24 mesiacoch zastavené z dôvodu zániku trestnosti trestného činu podľa odseku 1, čo bolo zistené z informačného systému „Denník vyšetrovacích spisov“.

13. S poukazom na uvedené uznesenie, ako aj na obsah svedeckých výpovedí, ktoré sú súčasťou odôvodnenia predmetného uznesenia vyšetrovateľa, z ktorých zo 7 svedeckých výpovedí iba svedkyňa H.. T. H. vypovedala, že v roku 2018 asi dva mesiace brigádnicky pracovala v prevádzke Paparazzi. O práci v danej prevádzke sa dozvedela na facebooku, kontaktovala ju telefonicky pani, ktorá sa predstavila ako C., že je majiteľka.

14. Ako vyplynulo z ďalších výpovedí svedkýň S. I., I. C., D. Y., G. Y., V. I. a R. M., ako H. Q., správny súd nemal jednoznačne preukázané, že dané svedecké výpovede potvrdili tú skutočnosť, žeby žalobkyňa bola osobou, ktorá by ich bola iniciovala, alebo oboznámila s tým, že daný tovar nemajú blokovať, že majú vydávať paragóny a nemajú vydávať bločky z e- kasy, resp. z kasy. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia má správny súd za to, že žalobkyni bolo kladené za vinu také porušenie povinností, ktoré nemali súvis s jej výkonom práce na finančnej správe so sídlom vo Vranove nad Topľou, kde bola zaradená ako exekútor 3.

žalobkyne. V záveroch z previerky spoľahlivosti nie sú skutočnosti, z ktorých by bolo bezpochyby preukázané, že žalobkyňa ako exekútor 3. platovej triedy začlenená na oddelení daňovej exekúcie I. je osoba nespôsobilá. 15.

Na položené otázky odpovedala jednoduchou odpoveďou nie. 16. Z uvedeného výsledku odborného skúmania preverovania príslušníka vyplýva jednoznačný záver, že subjekt bol nepravdovravný. Uvedené závery sa javia podľa správneho súdu ako závery prijaté predčasne, bez akýchkoľvek bližších vyhodnotení, resp. bez akýchkoľvek dodatočných otázok a odpovedí, ktoré by bola poskytla žalobkyňa v rámci tohto testovania, resp. overovania pravdovravnosti.

2021. 18. Podľa názoru krajského súdu, ako vyplýva z III. hlavy zákona č. 35/2019 Z. z. z 05. decembra 2018, služobná disciplína a disciplinárna právomoc je uvedená v § 121 ako Previerka spoľahlivosti. Z odseku 1 vyplýva, že previerkou spoľahlivosti sa zisťuje spoľahlivosť príslušníka finančnej správy podľa § 84 ods. 4 písm. d). Z odseku 2 vyplýva bezpochyby, že podkladom na vykonanie previerky spoľahlivosti sú najmä informácie získané z operatívno- pátracej činnosti a inej činnosti vykonávanej poverenými príslušníkmi finančnej správy a informácie získané z iných zdrojov. Previerka spoľahlivosti pozostáva z vyplnenia dotazníka preverovaným príslušníkom finančnej správy a pohovoru s týmto príslušníkom finančnej

V súlade so samotnou smernicou a prílohou č. 1 bol pohovor s preverovaným príslušníkom finančnej správy, teda žalobkyňou vykonaný a na základe vyhodnoteného dotazníka podľa záverov vykonávajúce príslušníka finančnej správy pretrvávajú pochybnosti o spoľahlivosti žalobkyne ako pracovníka finančnej správy. V priebehu pohovoru má preverovaný príslušník finančnej správy právo vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a následne z pohovoru sa vyhotoví zápisnica, ktorú podpíše preverovaný príslušník finančnej správy a poverený príslušník finančnej správy podľa odseku 4.

26. augusta 2021. 21. Správny súd v tomto kontexte poukázal na to, že zákonodarca v právnej úprave citovaných právnych noriem, hlavne zákona č. 35/2019 Z. z. výslovne ustanovuje, že podkladom na vykonanie samotnej previerky a postupu úradu alebo pracovníka finančnej správy vykonávajúceho túto previerku, sú podklady, ktoré majú mať váhu takého dôkazu, ktorý nemôže byť v žiadnom prípade spochybnený. Z uvedenej právnej úpravy síce priamo nevyplýva, žeby zákonodarca prejavil svoju vôľu vyjadrenú v právnej norme zákona č. 35/ 2019 Z. z., avšak aplikovanie pre konanie o samotnom výkone takejto previerky ustanovenia v správnom konaní nie sú, avšak touto právnou skutočnosťou sa zaoberal na základe viacerých žalôb, ktoré boli podané v minulosti, aj Ústavný súd SR a to v náleze PL.ÚS 6/04, keď konštatoval, že § 81 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. nemá za následok to, žeby spôsob konania, teda jeho rozhodujúce časti úradu pri vykonávaní bezpečnostných previerok nebol náležite ustanovený zákonom. Spôsob jeho konania ustanovuje všeobecne Správny poriadok vrátane základných pravidiel konania uvedených v § 3 a osobitne zákon najmä v časti o

Vychádzajúc z vyššie citovanej právnej úpravy a právneho záveru Ústavného súdu SR vysloveného v uvedenom náleze aj senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Sž/19/2014 argumentoval tým, že dospel k záveru, že Národný bezpečnostný úrad príslušný na konanie a rozhodnutie podľa zákona č. 215/2004 Z. z. v prvom stupni v predmetnej veci postupom v intenciách citovaných právnych noriem si vo veci nezadovážil dostatok relevantných skutočností pre vydanie rozhodnutia, preto zo skutkových zistení vyvodil svoj právny záver predčasne, ktorý postup podmieňujúci zákonnosť rozhodnutia senát najvyššieho súdu nemohol považovať za súladný so zákonom. Z týchto dôvodov výbor Národnej rady SR na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu príslušný aj na preskúmanie rozhodnutia NBÚ v zmysle článku 3 ústavného zákona č. 254/2006 Z. z., pokiaľ odvolanie žalobcu podané proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol, nerozhodol vo veci zákonne.

24. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Teda pokiaľ v danom prípade žalobkyňa výslovne tvrdila, že počas previerky a počas vyplňovania dotazníka hovorila pravdu a tieto jej vyjadrenia boli spochybňované iba vyhodnotením Dotazníka a troch položených otázok je to podľa súdu nedostatočné. Ako už súd vyššie poukázal uznesením vyšetrovateľa, z ktorého bezpochyby nevyplýva, že by sa žalobkyňa dopustila trestného činu, ktorý sa jej kládol v konaní vedenom Úradom inšpekčnej služby pod ČVS: UIS-59/OISV-2020 za vinu. Na základe účinnej ľútosti jej syna bolo de facto zastavené trestné stíhanie za zločin skrátenia dane a poistného podľa príslušných ustanovení Trestného zákona formou účastníctva tým, že prakticky zanikla trestnosť činu na základe účinnej ľútosti jej syna, nie

27. Z uvedených dôkazov, ktoré boli vyhodnotené jednoznačne v neprospech žalobkyne, správny súd mal za to, že povinnosťou štátneho orgánu, ktorému zákonodarca zveruje neobmedzenú právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb, musí tento orgán prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré boli zistené v konaní, ktoré vyšli najavo a hodnotiť ich jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti, pričom v rámci postupu žiaden dôkaz nemôže nadradiť nad ostatné tak, ako to bolo v tomto prípade.

Správny súd považoval preto za dôvodné tvrdenie žalobkyne, že v rámci uvedenej previerky nebola splnená podmienka vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a to k informáciám, ktoré boli jednak z iného trestného konania, ktoré boli vedené na OR PZ Vranov nad Topľou, ako aj k listinným dôkazom, ktoré použil žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán vo forme výpovedí svedkýň, ktoré jednoznačne vyhodnotili správne orgány výslovne v neprospech žalobkyne, pričom tieto nepreukazovali, že by žalobkyňa sa dopustila trestného činu tak, ako jej bolo kladené za vinu v uznesení vyšetrovateľa IS.

30. Správny súd teda na základe obsahu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj rozhodnutia žalovaného zistil v predmetnom konaní, že žalobkyňa bola postavená mimo službu príslušníka finančnej správy nezákonne na základe uvedených rozhodnutí, ktoré boli

Správny súd dospel k opačnému záveru ako správne orgány, preto rozhodnutie na základe podanej správnej žaloby rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

33. Podľa názoru sťažovateľa je nesprávne tvrdenie krajského súdu o tom, že rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňového správneho orgánu sú nedostatočné, predčasné a vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Sťažovateľ taktiež namieta, že správny súd v odôvodnení rozsudku rozporným spôsobom právne hodnotil zistený skutkový stav a jeho rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť. Správny súd vec žalobkyne rozhodol zmätočne, keď vo vzťahu k zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia posudzoval a vyhodnocoval také skutočnosti, ktoré pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia riaditeľa Daňového úradu Prešov neboli vôbec rozhodujúce a týmto spôsobom porušil právo žalovaného na spravodlivý proces. Ďalej súd vec nesprávne posúdil.

Krajský súd nesprávne vyhodnotil váhu podkladov na vykonanie previerky spoľahlivosti žalobkyne. 35. Ďalej podľa názoru sťažovateľa správny súd v napadnutom rozsudku dostatočným spôsobom nevysvetlil a nedal relevantné odpovede na zásadnú otázku vo veci, a síce, že na podklade akých skutočností dospel k vyhodnoteniu, že vo veci záveru z previerky spoľahlivosti vykonanej u žalobkyne nebol riadne zistený skutkový stav, a preto malo byť následne vydané rozhodnutie žalovaného nezákonné. Rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, z rozhodnutia nie sú zrejmé dôvody jeho vydania, čo svedčí o ľubovôli v jeho súdnom rozhodovaní.

36. Sťažovateľ ďalej poukázal na tú skutočnosť, že spoľahlivosť je zákonnou požiadavkou, že správanie príslušníka finančnej správy nezakladá pochybnosť, že bude čestne, svedomito a riadne plniť úlohy štátnej služby a táto požiadavka ide nad rozsah správania zakladajúceho trestnú zodpovednosť osoby za úmyselný trestný čin. Požiadavka spoľahlivosti musí byť u príslušníka finančnej správy zachovaná počas celého trvania jeho služobného pomeru (§ 84 ods. 7 zákona č. 35/2019 Z. z.).

38. Sťažovateľ v tejto súvislosti konštatoval, že pre prijatie záveru správneho súdu v otázke, že v predchádzajúcom správnom konaní malo byť kladené žalobkyni porušenie povinností, ktoré nemali súvis s výkonom štátnej služby, absentovalo zo strany správneho súdu právne prijateľné zdôvodnenie daného názoru. Súd v odôvodnení svojho rozsudku bližšie nevysvetlil na akom právnom základe dospel k záveru, že „vytýkané“ správanie sa žalobkyne nemalo súvis s výkonom štátnej služby. Súd nedal v odôvodnení svojho rozsudku ani odpoveď na otázku, prečo považoval za potrebné vyhodnocovať, či protiprávne konanie žalobkyne malo alebo nemalo súvis s výkonom štátnej služby a ako toto vyhodnotenie skutočností malo následne vplývať a súvisieť s posudzovaním zákonnosti napadnutého rozhodnutia sťažovateľa. Konštatácia správneho súdu sa v tejto súvislosti (pre účely posúdenia zákonnosti napadnutého rozhodnutia sťažovateľa) javí ako nedôvodná a bezpredmetná.

Uvedený záver súdu nemá oporu v zákone a nezodpovedá podmienkam konania upravujúcim proces previerky spoľahlivosti v zmysle zákona č. 35/2019 Z. z. Podľa § 121 ods. 2 zákona č. 35/ 2019 Z. z. sú podkladom na vykonanie previerky spoľahlivosti „najmä“ informácie získané z operatívno-pátracej činnosti a inej činnosti vykonávanej poverenými príslušníkmi finančnej správy a informácie získané z iných zdrojov. Podklad pre vykonanie previerky spoľahlivosti nemá mať podľa zákona č. 35/2019 Z. z. charakter nespochybniteľného dôkazu, a preto záver prijatý súdom v otázke hodnotenia podkladov pre vykonanie previerky spoľahlivosti u žalobkyne je nesprávny, chybný a ničím nepodložený, keďže z odôvodenia rozsudku vôbec nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel súd k záveru, ktorým vyhodnotil váhu podkladových materiálov, ktoré majú (mali a v prípade žalobkyne mohli) slúžiť na účely vykonania previerky spoľahlivosti.

správy. 41. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že súd vo svojom rozhodnutí nedal odpoveď na otázku, aký existujúci zákonný dôvod mal brániť nadriadenému vo vydaní rozhodnutia o závere z previerky spoľahlivosti, keďže podľa názoru súdu malo byť vo vzťahu k žalobkyni v tejto otázke rozhodnuté predčasne. V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že konanie o závere z previerky spoľahlivosti príslušníka finančnej správy je osobitným typom konania s osobitným režimom právnej úpravy, ktorý je úplne špecifický oproti bežným typom konania realizovaným správnymi orgánmi (nadriadení). Proces priebehu previerky spoľahlivosti je striktne daný a vo vzťahu k žalobkyni boli pri jej realizácii dodržané všetky podmienky určené zákonom č. 35/ 2019 Z. z.

Sťažovateľ pokiaľ sa jedná o sťažnostný bol vyplývajúci z ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. - nesprávne právne posúdenie veci, poukázal na skutočnosť, že aplikácia zákona č. 71/

46. Sťažovateľ žiadal priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok. Konanie súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného, zásadným spôsobom ovplyvňuje a podmieňuje ďalší priebeh konania, ktoré je vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 6S/14/2022 (totožnosť účastníkov konania), keďže je dôvodom na pokračovanie vo veci žalobkyne a súvisiacom konaní, v rámci ktorého táto požadovala preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného o jej prepustení zo služobného pomeru. Nastúpením právnych účinkov touto kasačnou sťažnosťou napadnutého rozhodnutia krajského súdu by sťažovateľovi hrozila závažná ujma, nakoľko priebeh a výsledok s vecou bezprostredne súvisiaceho súdneho konania o prepustení žalobkyne zo služobného pomeru je podmienený (naviazaný) na výsledok tohto konania.

48. Uviedla, že popiera tvrdenia a konštatácie vyšetrovateľa ÚIS, ktoré si Daňový úrad Prešov osvojil vo svojom rozhodnutí č. 317702/2021 zo dňa 02. júla 2021, pretože sú v absolútnom rozpore so zásadami trestného práva. O trestnoprávnej zodpovednosti/vine konkrétnej osoby za protiprávne konanie je oprávnený rozhodnúť na základe vykonaného dokazovania za účasti obvineného/obžalovaného len a len súd a nie vyšetrovateľ ÚIS.

49. Podľa jej názoru vykonaný dôkaz - psychofiziologické overenie pravdovravnosti dňa 07. júna 2021 a zistený záver na základe vykonaného dokazovania, že žalobkyňa bola nepravdovravná, nemožno taktiež považovať za relevantný nespochybniteľný dôkaz, na základe ktorého možno konštatovať a oprieť rozhodnutie o nespoľahlivosti menovanej. Žiadny prístroj nemôže merať lož či pravdu a ani polygraf to nedokáže, preto vyšetrenie na tomto prístroji nie je súčasťou dôkazov, ktoré je možné použiť v rámci trestného konania ( uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Tdo 33/2014 z 30. mája 2014). 50. Žalobkyňa popiera a stále bude popierať, že mala byť iniciátorka neblokovania predaného

IV. Právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

52. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti rozsudku krajského súdu preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a konanie im predchádzajúce najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

54. Kasačný súd po preskúmaní veci uvádza, že predmetom tohto súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňového rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté podľa § 121 ods. 10 zákona č. 35/2019 Z. z. tak, že žalobkyňa ako príslušníčka finančnej správy, neozbrojený príslušník finančnej správy v stálej štátnej službe, vo funkcii exekútor sa nepovažuje za spoľahlivú podľa § 84 ods. 1 písm. b), § 84 ods. 4 písm. d) v spojení s § 84 ods. 7 zákona č. 35/2019 Z. z.

trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 a ods. 2 písm. d) Trestného zákona formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Vykonaný dôkaz - psychofyziologické overenie pravdovravnosti dňa 07. júna 2021 a zistený záver na základe vykonaného dokazovania, že žalobkyňa bola nepravdovravná, nemožno považovať za relevantný a nespochybniteľný dôkaz, na základe ktorého možno konštatovať a oprieť rozhodnutie o nespoľahlivosti menovanej. Žiadny prístroj nemôže merať lož či pravdu a ani polygraf to nedokáže, preto vyšetrenie na tomto prístroji nie je súčasťou dôkazov, ktoré je možné použiť v rámci trestného konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo 33/ 2014 zo dňa 30. mája 2014). Žalobkyňa popiera a stále bude popierať, že mala byť iniciátorka neblokovania predaného tovaru. Tvrdenie, že je to preukázané medzi ňou a svedkyňou H. (dôvodne podozrivá z okrádania spoločnosti) prostredníctvom neidentifikovanej internetovej aplikácie sa nezakladá na pravde. Nevie o akú komunikáciu sa jedná, keďže ju ani nevidela.

57. Podľa § 84 ods. 4 písm. d) zákona č. 35/2019 Z. z., za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý podľa iných skutočností nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby. 58. Podľa § 84 ods. 5 zákona č. 35/2019 Z. z., za iné skutočnosti nedávajúce záruku riadneho výkonu služby podľa odseku 4 písm. d) sa považuje najmä prijímanie neoprávnených platieb, darov alebo iných výhod alebo zneužívanie postavenia a funkcie na získavanie neoprávnených pôžitkov.

61. Podľa § 121 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z., previerkou spoľahlivosti sa zisťuje spoľahlivosť príslušníka finančnej správy podľa § 84 ods. 4 písm. d). 62. Podľa § 121 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z., podkladom na vykonanie previerky spoľahlivosti sú najmä informácie získané z operatívno-pátracej činnosti a inej činnosti vykonávanej poverenými príslušníkmi finančnej správy a informácie získané z iných zdrojov.

65. Podľa § 121 ods. 8 zákona č. 35/2019 Z. z., psychofyziologické overenie pravdovravnosti sa ako súčasť pohovoru uskutoční vždy, ak sú vyjadrenia preverovaného príslušníka finančnej správy v priebehu pohovoru v rozpore so zistenými skutočnosťami, ktoré by mohli byť prekážkou na splnenie podmienky spoľahlivosti podľa § 84 ods. 4 písm. d.

Ako vyplynulo z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis žalovaného, dňa 15. apríla 2021 bolo u žalobkyne ako príslušníčky finančnej správy, exekútorky, v súlade s ustanovením § 121 zákona č. 35/2019 Z. z. začaté vykonávanie previerky spoľahlivosti podľa § 84 citovaného zákona, ktorú na základe oprávnenia vyplývajúceho z ustanovenia uvedeného v diele 2, oddiel 1 ods. 7 písm. e) Smernice o činnosti odboru inšpekcie FR SR č. 158/2019 v znení dodatku č. 1, v súlade so Smernicou o vykonaní previerky spoľahlivosti č. 156/2019 vykonali na základe poverenia na vykonanie spoľahlivosti podpísaného prezidentom FR SR č. 92394/2021 zo dňa 04. marca 2021 a č. 92387/2021 zo dňa 04. marca 2021 poverení príslušníci.

69. Skrátenie dane zodpovednou osobou konajúcou za daňový subjekt Paparazzi lux fashion s.r.o., IČO: 50961959 bolo jednoznačne preukázané vyšetrovaním v trestnej veci vedenej OKP OR PZ Vranov nad Topľou pod ČVS:ORP-17/2-VYS-VT-2020, a to konkrétne skrátenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiacov november 2018 až november 2019 v celkovej sume 5681,27 eura. Účastníctvo žalobkyne na vyššie uvedenom dokonanom trestnom čine ako organizátor bolo preukázané vyšetrovaním v trestnej veci vedenej vyšetrovateľom ÚIS, odbor inšpekčnej služby Východ, oddelenie vyšetrovania Košice vedenej pod ČVS:UIS-59/OISV-2020. Vyšetrovateľ v odôvodnení uznesenia o zastavení trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. h) a ods. 4 Trestného poriadku s poukazom na § 86 ods. 1 písm. d) a ods. 2 Trestného zákona, ČVS:UIS-59/OISV-2020 zo dňa 02. novembra 2020 konštatoval: „Vykonaným vyšetrovaním trestného činu bolo jednoznačne preukázané, že príslušník Finančnej správy SR - žalobkyňa sa vyšetrovaného trestného činu dopustila, čo je objektivizované najmä svedeckými výpoveďami vypočutých svedkov - bývalých

70. Ako ďalej vyplynulo z rozhodnutí správnych orgánov, s odôvodneniami s ktorými sa kasačný súd jednoznačne stotožňuje, na základe skutočností zistených inšpekčnou službou a so zreteľom na skutočnosti, ktoré vyplývajú z výsledkov vyšetrovania v trestnej veci vedenej

71. V tejto súvislosti podľa názoru kasačného súdu správne a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona č. 35/2019 Z. z. bol dňa 15. apríla 2021 podľa § 121 ods. 3 zákona č. 35/ 2019 Z. z. v súlade s ustanovením ods. 18 Smernice č. 156/2019 žalobkyni ako preverovanému príslušníkovi predložený na vyplnenie Dotazník pre účely vykonania previerky spoľahlivosti č.j. 15901/2021 (ďalej len „Dotazník“), ktorý žalobkyňa vyplnila v služobných priestoroch v zasadačke PDÚ Vranov nad Topľou za prítomnosti poverených pracovníkov.

72. Následne, nakoľko po vyhodnotení Dotazníka pretrvávali pochybnosti o spoľahlivosti žalobkyne, bol dňa 15. apríla 2021 podľa § 121 ods. 6 zákona č. 35/2019 Z. z. a v súlade s ustanovením ods. 22 Smernice č. 156/2019 so žalobkyňou vykonaný pohovor a o jeho priebehu spísaná Zápisnica o vykonaní pohovoru č.j. 159027/2021, z obsahu ktorej vyplynulo, že žalobkyňa ako preverovaný príslušník u poverených príslušníkov ani v priebehu pohovoru neodstránila ich pochybnosti o pravdovravnosti preverovaného príslušníka a ich presvedčenie o existencii prekážky na splnenie podmienky o jej spoľahlivosti podľa § 84 ods. 4 písm. d) zákona č. 35/2019 Z. z. Žalobkyňa ako je zrejmé, nevyužila svoje právo, ktoré jej vyplýva z ustanovenia § 121 ods. 9 zákona č. 35/2019 Z. z. a sama nepožiadala, aby súčasťou pohovoru bolo psychofyziologické overenie pravdovravnosti.

Dňa 04. júna 2021 bolo u žalobkyne ako preverovaného príslušníka vykonané psychofyziologické overovanie pravdovravnosti, ktoré sa uskutočnilo na odbornom akreditovanom pracovisku Ministerstva vnútra SR, Prezídium Policajného zboru, Kriminalistický a expertízny ústav PZ, oddelenie aplikovanej psychofyziológie, za účasti príslušníkov odboru inšpekcie FR SR. Závery z overovania pravdovravnosti sú zhrnuté vo výsledku odborného skúmania zn. PPZ- KEU-AP-EXP-2021/318-1 zo dňa 07. júna 2021. Z výsledku odborného skúmania preverovaného príslušníka vyplýva jednoznačný záver, že subjekt bol nepravdovravný.

75. Kasačný súd konštatuje, že v prejednávanom prípade boli podkladom previerky u žalobkyne skutočnosti, ktoré vyplynuli z trestného spisu vedeného v súvislosti s jej osobou vyšetrovateľom ÚIS pod ČVS:UIS-59/OISV-2020. Skutočnosť, že trestné stíhanie za zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 a ods. 2 písm. d) Trestného zákona formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. a) Trestného zákona bolo v prípade žalobkyne zastavené z dôvodu zániku trestnosti tohto činu využitím inštitútu účinnej ľútosti jej synom ako páchateľom „hlavného trestného činu“ (§ 86 ods. 1 písm. d) Trestného zákona), keď s poukazom na § 21 ods. 2 Trestného zákona sa na trestnú zodpovednosť žalobkyne ako účastníčky použili ustanovenia o trestnej zodpovednosti páchateľa, je pre účely hodnotenia žalobkyne ako príslušníčky finančnej správy bezpredmetná. Rozhodujúcou skutočnosťou,

Súčasne tiež výsledok vykonaného psychofyziologického overenia pravdovravnosti u žalobkyne potvrdil jej nepravdovravnosť. Závery z vykonanej previerky spoľahlivosti boli príslušníkmi finančnej správy riadne preukázané. Je nepochybné, že žalobkyňa podmienku spoľahlivosti v zmysle zákona č. 35/2019 Z. z. nespĺňa.

Použitie prísnejších hľadísk bezúhonnosti a spoľahlivosti je jednoznačne dôvodné a je ich potrebné chápať ako ochranu spoločnosti pred potenciálnym zneužitím výkonu štátnej služby. Vymedzenie iných skutočností, ktoré nedávajú záruku riadneho výkonu štátnej služby, je ustanovením umožňujúcim extenzívny výklad a môže sa týkať akýchkoľvek skutočností súvisiacich s plnením služobných úloh ale aj s osobným životom príslušníka finančnej správy.

78. Kasačný súd návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamietol, nakoľko rozsudok krajského súdu zrušil, a teda odpadol dôvod o nej rozhodovať. 79. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0.

V Bratislave dňa 31. marca 2025