1Sfk/40/2023

1. Daňový úrad Trnava, pobočka Senica (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu spoločnosti VV - AGRO, s.r.o., so sídlom Krajná 37, 917 01 Trnava, IČO: 36250678 (ďalej aj „žalobca“) daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie február 2013. 2. Daňová kontrola DPH u žalobcu za zdaňovacie obdobie február 2013 začala dňa 23. apríla

V odôvodnení rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly správca dane uviedol, že dňa 28. novembra 2013 bola zaslaná žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej aj „MVI“) v zmysle Nariadenie (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty zo dňa 07. októbra 2010 (ďalej aj „Nariadenie“). Správca dane z uvedeného dôvodu daňovú kontrolu prerušil odo dňa 07. februára 2014 do obdržania odpovede na žiadosť o MVI, pričom konštatoval, že v kontrole bude pokračovať len čo pominú dôvody, pre ktoré sa kontrola prerušila. Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly bolo sťažovateľovi doručené dňa 10. februára 2014. 3.

4. Konečná odpoveď na žiadosť o MVI týkajúca sa spoločnosti V Trans - Spedicio Kft. bola správcovi dane doručená dňa 28. februára 2014. Konečná odpoveď na žiadosť o MVI týkajúcu sa spoločnosti PERTINAX s.r.o. č. 9212401/5/5316465/2013/DorV;Lin. zo dňa 28. novembra 2013 bola správcovi dane doručená dňa 22. októbra 2014. Správca dane následne rozhodol, že dôvody prerušenia daňovej kontroly pominuli dňa 14. júla 2015, o čom zaslal žalobcovi oznámenie č. 20525481/2015 zo dňa 16. júla 2015.

Správca dane po vyrubovacom konaní prebiehajúcom po prvom odvolacom konaní vydal rozhodnutie č. 101677747/2018 zo dňa 28. augusta 2018, ktorým obdobne žalobcovi určil rozdiel dane v sume 1066830,80 eur, a voči ktorému sa žalobca opäť odvolal. Žalovaný rozhodnutím č. 293605/2019 zo dňa 24. mája 2019 napadnuté rozhodnutie správcu dane č. 101677747/ 2018 zo dňa 28. augusta 2018 opäť zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Správca dane následne po ďalšom vyrubovacom konaní prebiehajúcom po druhom odvolacom konaní vydal rozhodnutie č. 102441470/2019 zo dňa 25. októbra 2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým zotrval na svojich pôvodných záveroch, t. .j ktorým podľa § 68 ods. 5 a od. 6 zákona 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane za zdaňovacie obdobie február 2013 v sume 1.066.830,80 eur na DPH, pričom správca

2013 zameral na opodstatnenosť uplatnenia práva na odpočítanie dane na základe predložených faktúr špecifikovaných v prvostupňovom rozhodnutí od deklarovaných dodávateľov, obchodných spoločností BAKQD spol. s r.o. so sídlom v Bratislave, OSP Slovensko, s.r.o. so sídlom v Ivanke pri Nitre, AGRODOL s.r.o. so sídlom v Šamoríne, P&A Group, s.r.o. so sídlom vo Vydranoch, S.O_B_ Bau s.r.o. so sídlom v Gabčíkove, AGRO ML s.r.o. so sídlom vo Veľkom Mederi a Equinox Trade s.r.o. so sídlom v Dunajskej Strede, za dodanie poľnohospodárskych plodín - repka olejná, kukurica kŕmna a slnečnica čierna.

8. Správca dane ďalej uviedol, že sa mu ani v jednom prípade deklarovaných zdaniteľných plnení nepodarilo preveriť pôvod tovaru a zistiť prvotného pestovateľa predmetných poľnohospodárskych plodín. Na základe preverovania všetkých článkov obchodných reťazcov zameraných na dodávku poľnohospodárskych plodín, aj prostredníctvom inštitútu MVI s maďarskou a českou daňovou správou, správca dane dospel k zisteniam, že žalobca bol zapojený do karuselového podvodu, v rámci ktorého pri deklarovaných dodávkach tovaru obchodné spoločnosti na začiatku reťazca sú nekontaktné, nepodávajú daňové priznania, so správcom dane nekomunikujú, pričom zahraniční odberatelia žalobcu deklarovali predaj toho istého tovaru, väčšinou v ten istý deň, tým istým kamiónom naspäť na Slovensko a podľa vyjadrení orgánu maďarskej daňovej správy v daných prípadoch nešlo o reálny obchod, ale len o obchod deklarovaný faktúrami, ktoré neboli vystavované na reálnom základe.

10. Na základe vyššie uvedeného správca dane s odvolaním na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recykling odmietol žalobcovi priznanie práva na odpočítanie dane zo zdaniteľných plnení, ktoré sa mali uskutočniť medzi žalobcom a spoločnosťami BAKQD spol. s r.o., OSP Slovensko, s.r.o. AGRODOL s.r.o., P&A Group, s.r.o., S.O_B_ Bau s.r.o., AGRO ML s.r.o. a Equinox Trade s.r.o.

počínaním sa vystavil riziku zapojenia do podvodného reťazca. 13. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu o prekročení lehoty na vykonanie daňovej kontroly z dôvodu nezákonného prerušenia daňovej kontroly žalovaný uviedol, že prerušenie daňovej kontroly bolo v zmysle § 61 ods. 1 Daňového poriadku opodstatnené, keď správca dane preveroval okolnosti obchodovania žalobcu v zahraničí a za týmto účelom zasielal dožiadania daňovým orgánom v zahraničí. Žalovaný konštatoval, že predmetná daňová kontrola DPH u žalobcu za mesiac február 2013 bola riadne prerušená odo dňa 07. februára 2014 z dôvodu, že dňa 28. novembra 2013 bola zaslaná žiadosť o MVI za účelom získania informácií podľa Nariadenia, pričom podľa žalovaného je rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly právoplatné a platí prezumpcia jeho správnosti, teda je vecne správne a zákonné, pretože nebolo kompetentným orgánom zmenené alebo zrušené. Žalovaný poukázal na § 61 ods. 4 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane pokračuje v daňovom konaní, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo. Žalovaný zdôraznil, že na žiadosť o MVI

2015, v ktorom žalobcovi oznámil, že dňa 14. júla 2015 pominuli dôvody prerušenia kontroly. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že zákonná lehota na výkon daňovej kontroly nebola prekročená, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/18/2014 zo dňa 23. marca 2016.

14. Žalobca podal na Krajský súd v Trnave (ďalej aj „správny súd“) správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žalobca v podanej žalobe navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

16. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že od začatia daňovej kontroly, t. j. od druhej polovice apríla 2013, do vydania rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly dňa 04. februára 2014, správca dane za účelom preverenia žalobcom deklarovaných prijatých zdaniteľných plnení a intrakomunitárnych dodávok tovaru realizoval 20 žiadostí o MVI (inak 29 do konca februára 2014), ďalej zaslal 16 urgencií na odpovede jeho žiadostí o MVI (celkovo v preskúmavanom konaní zaslal správca dane 21 urgencií), zaslal 19 dožiadaní a 15 žiadostí a výziev o súčinnosť, pričom zároveň vykonával v priebehu apríla 2013 až februára 2014 miestne zisťovania, predvolania svedkov, realizoval výsluchy a spracovával odpovede a čiastočné odpovede na žiadosti o MVI, dožiadania, žiadosti a výzvy na predloženie dokladov a poskytnutie podobnej súčinnosti zo strany preverovaných dodávateľov, prepravcov a tretích osôb (finančných ústavov). Celkovo bolo správcovi dane doručených 38 odpovedí a čiastočných odpovedí na jeho žiadosti o poskytnutie MVI a 23 odpovedí na dožiadania, žiadosti o súčinnosť a výzvy správcu dane adresovaných dožiadaným správcom dane a iným

Boli zistené a preverované viaceré kombinácie obchodných reťazcov, v rámci ktorých správca dane preveroval dodávateľov a subdodávateľov žalobcu, ako aj maďarských a českých odberateľov, vrátane deklarovaných prepravcov tovaru, pričom spolu išlo o preverenie cca 35 právnických osôb, v mnohých prípadoch, okrem preverenia daňových dokladov a informácií vedených u miestne príslušných správcov dane, aj výsluchmi ich konateľov.

. Podľa správneho súdu z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že úkony v rámci daňovej kontroly správca dane realizoval chronologicky, v primeranom čase a v nadväznosti na postupne pribúdajúce informácie dopĺňal prostredníctvom inštitútov správy daní ďalšie preverenia skutočností potrebných pre správne určenie daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie

19. Správny súd zároveň nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že doručením odpovede na žiadosť o MVI týkajúcej sa spoločnosti PERTINAX, s.r.o. (dňa 22. októbra 2014) pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly a došlo (ex lege) k ukončeniu jej prerušenia a tým sa (ipso facto) obnovilo aj plynutie ročnej lehoty pre výkon daňovej kontroly.

skutočnostiam. Až v odpovedi na žiadosť o MVI týkajúcej sa spoločnosti AND-JUHAN Kft doručenej správcovi dane dňa 14. júla 2015 dožiadaný daňový orgán členského štátu uviedol, že vystavené faktúry medzi VV - AGRO s.r.o. a PERTINAX s.r.o. neboli akceptované ich kontrolórmi ako IC nadobudnutie, keďže obchodné transakcie neboli realizované, ale boli vystavené len faktúry. Správny súd tak súhlasil s tvrdením žalovaného, že pre účely preverenia reálneho základu trojstranného obchodu medzi žalobcom VV - AGRO s.r.o. › PERTINAX s.r.o.› AND-JUHAN Kft. za kompletnú odpoveď na žiadosť o MVI, hoc týkajúcu sa v podstate priameho odberateľa žalobcu AND-JUHAN Kft., možno považovať až odpoveď doručenú dňa 14. júla 2015, ktorá sa v podstate týkala aj žalobcom deklarovaného odberateľa spoločnosti PERTINAX s.r.o., resp. obchodnej transakcie s týmto odberateľom.

v spojení s § 24 ods. 2, 4 Daňového poriadku), hodnotiac dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa názoru správneho súdu má z uvedeného dôvodu správca dane právo stanoviť, kedy pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly, čo je podmienené jeho zodpovednosťou za vedenie a vykonanie riadneho dokazovania vo vzťahu k predmetu toho ktorého konania. Teda skutočnosť, že v súvislosti so žiadosťou o MVI zo dňa 03. mája 2013 vo veci odberateľa žalobcu AND-JUHAN Kft. nebolo vydané rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly, nie je podľa správneho súdu procesne významné vo vzťahu k posúdeniu pominutia účinkov neskôr vydaného rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly, prípadne takéhoto rozhodnutia vydaného v súvislosti s inou žiadosťou o MVI.

PERTINAX s.r.o., CZ aj ohľadom spoločnosti V Trans-Speditio Kft., HU. Zároveň správny súd dal do pozornosti, že v čase zaslania žiadosti o MVI zo dňa 03. mája 2013 ohľadom spoločnosti AND-JUHAN Kft., HU, čo bolo 12 dní po začatí predmetnej daňovej kontroly, by prerušenie daňovej kontroly hneď na jej začiatku z dôvodu potreby získania informácii využitím inštitútu MVI bolo s ohľadom na cieľ daňovej kontroly predčasné a neúčelné.

V prípade prerušenia daňovej kontroly by správca dane uvedené vyhľadávacie a procesné úkony voči žalobcovi nevykonával, čo by bol z pohľadu účelu výkonu daňovej kontroly neefektívny postup. Z uvedeného dôvodu podľa názoru správneho súdu nie je namieste viazať naplnenie dôvodu prerušenia daňovej kontroly len na získanie odpovede na jednu zo žiadostí o MVI, ale je v záujme riadneho zistenia skutkového stavu a preverenia deklarovaných zdaniteľných plnení, príp. plnení oslobodených od dane, získať potrebné informácie, resp. odpovede na všetky žiadosti o MVI.

SK s.r.o., - pokiaľ žalobca namietal porušenie jeho procesného práva byť prítomný na výsluchoch svedkov a klásť im otázky, toto porušenie správny súd z obsahu administratívneho spisu nezistil, mal za to, že správca dane o pripravovaných výsluchoch svedkov žalobcu upovedomoval a tento sa ich aj zúčastňoval, pokiaľ sa dôkazný prostriedok výpoveďou svedka

- vo vzťahu k námietke napádajúcej realizácie miestnych zisťovaní správcom dane správny súd mal za to, že žalobca nebol na svojich právach zo strany správcu dane nijako obmedzovaný, - zdôraznil, že pokiaľ ide o výpovede svedkov pred orgánmi činnými v trestnom konaní v rámci trestného stíhania, správca dane tieto nerealizoval ako dôkaz výsluchom svedka, ale ich vyhodnotil ako listinný dôkaz, ktorý svojím obsahom osvedčuje realizáciu výsluchu svedka v inom (trestnom) konaní a obsah jeho výpovede; pokiaľ nebolo preukázané, že by tieto výsluchy svedkov boli vykonané alebo získané v rozpore so zákonom (čo preukázané nebolo), nie je podľa správneho súdu dôvod, aby si správca dane tieto dôkazy v daňovom konaní nepoužil a tieto nevyhodnotil, - k námietkam ohľadne nevypočutia svedka N. v daňovom konaní na návrh žalobcu správny súd uviedol, že výpoveď tohto svedka učinená pred OČTK v rámci trestného stíhania nebola v preskúmavanom daňovom konaní vo veci určenia dane za zdaňovacie obdobie február 2013 použitá, pretože jeho výpoveď vo vzťahu k preprave tovaru vyvážaného žalobcom bola relevantná pre zdaňovacie obdobie máj 2013,

medzi účastníkmi nie je sporná existencia obchodných reťazcov nesúcich znaky karuselových podvodov, poznačených daňovými únikmi a zneužitím práva na odpočet dane a oslobodenie od dane, kedy sa naoko javia daňové doklady vystavené podľa zákona o DPH ako bezchybné, až do chvíle pokiaľ neboli podrobené verifikácii v rámci správy daní, inštitútom daňovej kontroly, MVI, dožiadaní a využitím iných dôkazných prostriedkov, - vzhľadom k tomu, že preverovaním žalobcom deklarovaných zdaniteľných obchodov došlo postupne k odhaleniu viacpočetných obchodných reťazcov bez možnosti zistenia pôvodu tovaru, tiež došlo k odhaleniu cirkulácie toho istého tovaru medzi obchodujúcimi článkami obchodného reťazca, bolo namieste preveriť celé obchodné reťazce v kontexte Axel Kittel

dodávateľov v rámci reťazca z bankových účtov v hotovosti za účelom zneprehľadnenia obchodných vzťahov a zabezpečujúceho opätovný obeh toho istého tovaru (podhodnotenou cenou, t. j. lacnejšie, ako nakúpili z Maďarska) od maďarských odberateľov späť k odberateľom a následne opäť dodávateľom registrovaným pre DPH na území Slovenskej republiky, boli popísané nárazníkové obchodné spoločnosti - tzv. prechodné spoločnosti (buffer), ktoré robili krytie poslednému článku v obchodnom reťazci na území SR a v neposlednom rade bol v rámci obchodného reťazca identifikovaný „broker“ - vývozca s oslobodením od dane (čo bolo postavenie žalobcu v predmetných obchodných reťazcoch), ako aj modus operandi vývozu poľnohospodárskych komodít odberateľom (žalobcom) do Maďarska bez ekonomického účelu vo vzťahu k použitiu dovážaného tovaru, ktorý sa v tých istých kamiónoch prevážal naspäť z Maďarska na územie Slovenskej republiky, väčšinou bez jeho vyloženia, pričom spoločnosti z členských štátov EÚ fakturačne (formálne) predávali opäť ten istý tovar drahšie zmiznutým obchodníkom na Slovensku, ktorí ho lacnejšie predávali

j. odpoveď na otázku, či v rámci zreteľne preukázanej účasti žalobcu v preverovaných karuselových podvodných reťazcoch išlo o jeho účasť vedomú alebo nedbanlivostnú), správny súd poukázal na závery daňových orgánov, podľa ktorých žalobca musel vedieť a ak nevedel, tak s ohľadom na všetky okolnosti mohol a mal vedieť, že sa zapája do reťazca podozrivých obchodných transakcií, s ktorými môže byť spojený podvod na dani, - správny súd zdôraznil, že žalobca konal neobozretne, keď za zistených okolností nakupoval tovar bez overenia jeho pôvodu a zároveň uzatváral s novými obchodnými partnermi sporné obchodné intrakomunitárne transakcie, ktorými sa zapájal do cirkulácie toho istého tovaru v odhalených karuselových obchodných reťazcoch - v tomto ohľade nebolo preukázané, že išlo dlhodobo etablované obchodné spoločnosti na trhu s poľnohospodárskymi komoditami, a preto bolo namieste, aby si žalobca preveril svojich nových obchodných partnerov (odberateľov), ich podnikateľskú minulosť a aktuálne zázemie, prepojenia osôb vystupujúcich v ich mene s inými spoločnosťami (aspoň vo verejne prístupnom obchodnom registri), v prípade nákupu

obchodných reťazcov, s prihliadnutím na funkčné postavenie žalobcu v týchto obchodných reťazcoch, podľa správneho súdu neumožňuje prijať jednoduchú konštrukciu dobromyseľnosti, obozretnosti a rešpektovania obchodného tajomstva v súvislosti so zabezpečovaním a vývozom predmetného tovaru zo strany žalobcu;

23. Proti rozsudku správneho súdu č. k. 14S/61/2020 - 495 zo dňa 09. decembra 2022 podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť (ďalej aj „sťažovateľ“) z dôvodov, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a z dôvodu, že správny súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil, a aby kasačný súd zrušil aj rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby kasačný súd priznal sťažovateľovi nárok na náhradu trov konania.

odberateľa - podľa názoru sťažovateľa mal žalovaný preveriť riadne skutkový stav aj v tom smere, či iný ako deklarovaný, teda faktický dodávateľ alebo odberateľ, bol platiteľom DPH, - podľa sťažovateľa žalovaný a správny súd nesprávne vyhodnotili námietku žalobcu týkajúcu sa zásadného rozdielu medzi samotnou existenciou karuselového reťazca a vedomou účasťou subjektu v ňom, ako aj medzi vedomou a nedbanlivostnou účasťou na podvode - namietal, že žalovaný nerozlišoval medzi dôkazmi pre uvedené dve odlišné skutočnosti, pričom predstieral, že preukázal vedomú účasť sťažovateľa na podvodnom konaní tam, kde predkladá dôkazy iba pre samotnú skutočnosť existencie karuselu, - správca dane ani žalovaný nepreukázali, že sťažovateľ vedel alebo mal vedieť o zapojení do karuselového obchodu, podľa sťažovateľa nepredložili jediný objektívny a presvedčivý dôkaz a nepreukázali žiadnu osobnú, právnu, majetkovú alebo inú väzbu medzi sťažovateľom a realizátormi podvodu - podľa sťažovateľa daňové orgány neuniesli svoje dôkazné bremeno, - žalovaný neaplikoval v predmetnej veci správne judikát vo veci Axel Kittel,

súd požadované pojednávanie nevytýčil s vysvetlením, že sa chcel vyhnúť prejudikovaniu rozhodnutia, podľa sťažovateľa mu neumožnil chrániť svoje práva aktívnou účasťou na ústnom pojednávaní; 25. Sťažovateľ v rámci sťažnostného bodu o prekročení 1 - ročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku z dôvodu nesprávneho určenia dňa ukončenia prerušenia daňovej kontroly zdôraznil, že správca dane prekročil túto zákonom stanovenú ročnú lehotu minimálne o 271 dní a žalovaný sa s touto námietkou nevysporiadal. Sťažovateľ mal za to, že žalovaný účelovo podľa potreby zamieňal alebo spájal skutočnosti, týkajúce sa dvoch celkom odlišných žiadostí o MVI.

Konečná odpoveď vo veci PERTINAX s.r.o. bola doručená dňa 07. októbra 2014 na oddelenie CLO, Finančné riaditeľstvo SR a následne dňa 22. októbra 2014 konajúcemu správcovi dane. Dňom konečného vybavenia MVI je podľa sťažovateľa deň 07. októbra 2014. Podotkol, že v prípade

Tým sa (ipso facto) obnovilo aj plynutie ročnej lehoty pre výkon daňovej kontroly. Sťažovateľ namietal, že hoci správca dane mal pokračovať v daňovej kontrole, nepokračoval, ale naďalej sa správal tak (nekonal), akoby prerušenie daňovej kontroly stále

Dátum 14. júl 2015 označený správcom dane je vo vzťahu k prerušeniu daňovej kontroly podľa sťažovateľa bezpredmetný. Týka sa celkom inej žiadosti o MVI (vo veci spoločnosti AND-JUHAN Kft.) a s rozhodnutím o prerušení daňovej kontroly (vo veci spoločností V Trans-Spedicio Kft. a PERTINAX s.r.o.), jeho odôvodnením, následným prerušením a ukončením prerušenia, nijako

Poukázal na to, že predmetná nesúvisiaca žiadosť o MVI (vo veci AND-JUHAN Kft.) bola zo strany správcu dane iniciovaná už žiadosťou zo dňa 03. mája 2013. Z dôvodu podania tejto žiadosti k prerušeniu daňovej kontroly však nikdy nedošlo - keďže podanie žiadosti o MVI (vo veci AND-JUHAN Kft.) nevyústilo do prerušenia daňovej kontroly, ani doručenie odpovede na túto žiadosť dňa 14. júla 2015 nemohlo spôsobiť ukončenie prerušenia daňovej kontroly. Sťažovateľ mal za to, že medzi dňom 14. júl 2015 a ukončením prerušenia daňovej kontroly neexistuje žiadna vecná ani právna súvislosť. Preto podľa sťažovateľa neobstojí argument žalovaného, že správca dane očakával ešte dodatočnú informáciu ohľadom spoločnosti PERTINAX s.r.o.

28. Sťažovateľ následne uviedol počty dní trvania daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie február 2013, a to nasledovne: na základe skutočnosti, že k ukončeniu prerušenia daňovej kontroly došlo preukázateľne už dňa 07. októbra 2014, daňová kontrola bola v skutočnosti právne (zákonne) prerušená iba na obdobie 243 dní (od 07. februára 2014 do 07. októbra 2014) a iba fakticky (a nezákonne) na obdobie 523 dní (od 07. februára 2014 do 14. júla 2015) ako sa nesprávne domnieval správca dane.

Aj v takom prípade by prerušenie trvalo iba zákonných 258 dní (od 07. februára 2014 do 22. októbra 2014) namiesto faktických 523 dní (od 07. februára 2014 do 14. júla 2015), t. j. minimálne o 265 dní kratšie než deklaruje správca dane. Z uvedeného podľa sťažovateľa vyplýva, že daňová kontrola bez prerušenia trvala celkom 356 dní, fakticky bola správcom dane prerušená na 523 dní, pričom zákonné prerušenie trvalo o 280 dní kratšie. Týchto 280 dní nezákonného prerušenia treba podľa sťažovateľa pripočítať do doby trvania daňovej kontroly.

dní. 29. Pokiaľ správca dane nerešpektoval maximálnu dĺžku daňovej kontroly, porušil tým podľa sťažovateľa zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti v daňovom konaní. Daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z daňovej kontroly tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. Zdôraznil, že ak správca dane protokol použil, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie správcu dane vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej

30. Sťažovateľ poukázal tiež na závery správneho súdu k otázke prekročenia 1 - ročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, pričom argumentoval, že nespochybňuje súdom citované zákonné pravidlá daňového konania, avšak tieto podľa sťažovateľa nijako nesúvisia s procesnou námietkou ohľadne nezákonného prerušenia daňovej kontroly a dodržania 1-ročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Uviedol, že v tejto súvislosti nenamietal počet podaných žiadostí, aplikáciu zásady materiálnej pravdy, ani zásadu voľného hodnotenia dôkazov. Uplatňovanie uvedených zásad podľa sťažovateľa nemôže byť v rozpore s inými zásadami daňového konania a právami daňového subjektu a ich aplikovanie nemôže ospravedlniť porušovanie iných procesných pravidiel, vrátane prekročenia zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Mal za to, že zásadu materiálnej pravdy i zásadu voľného hodnotenia dôkazov musí správca dane aplikovať iba v zákonnej lehote.

Podľa názoru sťažovateľa v kontexte právnej úpravy procesného inštitútu prerušenia a ukončenia prerušenia daňovej kontroly neobstojí argumentácia správneho súdu, že až doručením odpovede na žiadosť o MVI vo veci AND-JUHAN Kft. (dňa 14. júla 2015) získal správca dane všetky informácie potrebné pre posúdenie aj vo veci PERTINAX, s.r.o. Správny súd tu podľa sťažovateľa spájal dve nesúvisiace skutočnosti, a to zákonnosť prerušenia daňovej kontroly vs. faktická potreba získania informácií pre správcu dane. Sťažovateľ v námietke nepolemizoval o tom, či správca dane informácie, na ktoré dodatočne čakal, potreboval alebo nie, resp. o tom, či sú dôležité pre jeho rozhodnutie. Obsahom predmetnej námietky sťažovateľa nebola opodstatnenosť skutkových zistení z MVI vo veci AND-JUHAN Kft, ale procesne nesprávny, nezákonný postup správcu dane, ktorý sa správca dane snažil obhájiť neprípustným spôsobom - poukazovaním na potrebu vyčkávania na ďalšie informácie. Ak by aj táto potreba bola daná, podľa sťažovateľa uvedené neospravedlňuje nesprávny postup pri vyhodnotení momentu

Poukázal na to, že rozhodnutím o prerušení daňovej kontroly zo dňa 04. februára 2014 správca dane jednoznačne uviedol, že dôvodom prerušenia daňovej kontroly je skutočnosť, že dňa 28. novembra 2013 bola zaslaná žiadosť o MVI. Dôvodom prerušenia daňovej kontroly bola výlučne uvedená konkrétna žiadosť o MVI. Z predmetnej MVI (zo žiadosti aj z odpovede) zasa vyplýva, že jej predmetom boli informácie týkajúce sa výlučne dvoch konkrétnych spoločností:

33. Sťažovateľ mal za to, že rozhodujúcou skutočnosťou je odôvodnenie rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly a jeho vecná súvislosť s konkrétnou (konkrétnymi) MVI, pričom odôvodnenie musí byť jasné, jednoznačné a preskúmateľné. Zdôraznil, že sám správca dane sa rozhodol, že vymedzí dôvody prerušenia daňovej kontroly iba vo vzťahu ku spoločnostiam V Trans-Spedicio Kft. a PERTINAX s.r.o., preto musí byť týmito dôvodmi aj sám viazaný a nesmie ich dodatočne meniť, podľa toho, ako mu to vyhovuje. Opačný prístup by podľa sťažovateľa zakladal neurčitý a teda nezákonný stav daňovej kontroly, ako aj právnu neistotu na strane daňového subjektu v tom, či daňová kontrola prebieha alebo je prerušená, resp. kedy skutočne dôjde k odpadnutiu dôvodov prerušenia, napriek tomu, že rozhodnutie o prerušení mu

MVI. Námietka podľa sťažovateľa nestojí na množstve rozhodnutí, ale na ich odôvodnení (obsahovo, kvalitatívne). 35. Sťažovateľ nesúhlasil s názorom správneho súdu, podľa ktorého má správca dane právo stanoviť, kedy pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly, čo je podmienené jeho zodpovednosťou za vedenie konania a vykonanie riadneho dokazovania vo vzťahu k predmetu

36. Extenzívna interpretácia správneho súdu aplikovaná pri rozširovaní jasne daných dôvodov rozhodnutia správcu dane o prerušení daňového konania na akékoľvek MVI je podľa názoru sťažovateľa nezákonná. Sťažovateľ mal za to, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly je jednoznačné a jasne z neho vyplýva, že k prerušeniu dochádza z dôvodu žiadosti o MVI zaslanej dňa 28. novembra 2013, čo je dátum odoslania žiadosti vo veci odberateľa V TransSpedicio Kft. a PERTINAX s.r.o. a nie z dôvodu žiadosti o MVI zaslanej dňa 03. mája 2013, čo je dátum odoslania žiadosti vo veci odberateľa AND-JUHAN Kft., alebo akejkoľvek inej žiadosti z iného dňa. Skutočnosť, že v ten istý deň (28. novembra 2013) boli vydané dve žiadosti o MVI, ohľadom dvoch odberateľov na veci nič nemení, rovnako ako by nič nemenil ani akýkoľvek vyšší počet žiadostí z daného dňa. Rozhodujúce podľa sťažovateľa je, že prerušenie je odôvodnené práve žiadosťami z konkrétneho dňa a nie akýmikoľvek skoršími alebo neskoršími žiadosťami.

38. Sťažovateľ uzavrel, že správny súd právne posúdil a vyhodnotil námietku prekročenia 1-ročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly nesprávne. Podľa sťažovateľa zákonná 1-ročná lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 veta prvá Daňového poriadku bola správcom dane prekročená. Už táto skutočnosť samotná aj bez ďalšieho podľa sťažovateľa spôsobila nezákonnosť protokolu, daňovej kontroly, vyrubovacieho konania, prvostupňového rozhodnutia správcu dane a napadnutého rozhodnutia. Po prekročení zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly už nemalo daňové konanie pokračovať vyrubovacím konaním a nemalo byť vydané rozhodnutie. Uviedol, že prekročenie zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly zakladá (aj v zmysle judikatúry) povinnosť správcu dane a žalovaného zastaviť daňové konanie a vyplatiť žalobcovi zákonný nárok na nadmerný odpočet DPH. 39. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 10. februára 2023 uviedol, že po vyhodnotení dôvodov kasačnej sťažnosti považuje závery správneho súdu za vecne správne, v plnom rozsahu sa pridržiava svojich doterajších stanovísk, pričom navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú v zmysle § 461 SSP zamietnuť. 40. Sťažovateľ v replike zo dňa 14. marca 2023 zotrval na podrobnej argumentácii uvedenej v kasačnej sťažnosti.

IV. Právne názory kasačného súdu

42. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku: „Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.“

44. Podľa § 46 ods. 10 prvá a druhá veta Daňového poriadku: „Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61.“ 45. Podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku: „Správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.“

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.“ 47. Podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku: „Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.“

eur. Správca dane prijal záver o účasti sťažovateľa na daňovom podvode, o ktorom sťažovateľ mohol vedieť. Správny súd napadnutým rozsudkom správnu žalobu voči rozhodnutiam daňových orgánov zamietol, v nadväznosti na čo podal sťažovateľ proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačnému súdu prioritne posúdiť otázku zákonnosti procesného postupu správcu dane pri vykonávaní daňovej kontroly podľa Daňového poriadku, a to najmä s prihliadnutím na posúdenie dodržania jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti tvrdil, že správca dane nedodržal jednoročnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku z dôvodu nesprávneho určenia dňa ukončenia prerušenia daňovej kontroly, resp. nesprávne zadefinovanej doby prerušenia daňovej kontroly. Žalovaný a správny súd mali za to, že jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly bola v predmetnej veci správcom dane dodržaná.

51. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj prislúchajúcemu administratívnemu spisu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje nasledovne: 52. V súvislosti s predloženými otázkami kasačný súd považuje za potrebné v prvom rade uviesť, že daňová kontrola je administratívnym procesom, prostredníctvom ktorého správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov (§ 44 ods. 1 veta prvá Daňového poriadku).

Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb (zásada zákonnosti). Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Z dikcie ustanovenia Daňového poriadku upravujúceho zásadu zákonnosti vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.

54. V daňovom konaní sa uplatňuje aj požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovým subjektom. Túto požiadavku zákonodarca formuloval exaktne určením limitov obmedzujúcich časový rozsah daňovej kontroly.

55. Začatie daňovej kontroly aktivuje oprávnenia správcu dane (korešpondujúce s povinnosťami daňového subjektu), ktoré umožňujú intenzívnym a invazívnym spôsobom zasahovať do základných práv a slobôd daňového subjektu, pričom tento je povinný sa týmto úkonom podriadiť. Ide najmä o oprávnenie vstupu do sídla spoločnosti, miesta podnikania či prevádzok, vyžadovania a zapožičania dokladov a iných vecí mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov daňového subjektu či prístupu k softvérom a informačno- komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa pri svojej činnosti [§ 45 ods. 2 písm. f), g) a h) Daňového poriadku]. Výsledkom daňovej kontroly je protokol, ktorý predstavuje jeden z najdôležitejších dôkazov v daňových konaniach nadväzujúcich na uskutočnenú daňovú kontrolu (§ 47 a nasl. Daňového poriadku). 56.

Platí, že proporcionalitu medzi pozíciou štátu a pozíciou daňového subjektu vyjadril zákonodarca práve v § 46 ods. 10 Daňového poriadku (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/52/2017). Taktiež platí, že lehota na vykonanie daňovej kontroly nie je poriadkovou lehotou, ale zákonnou procesnou lehotou, ktorú zákon určil na vykonanie daňovej kontroly, počas ktorej je daňový subjekt povinný strpieť výkon daňovej kontroly a plniť povinnosti voči správcovi dane (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/35/2010 zo dňa

58. Právna úprava predvída možnosť prerušenia daňovej kontroly (§ 46 ods. 10 v spojení s § 61 Daňového poriadku), pričom s momentom prerušenia daňovej kontroly spája aj prerušenie plynutia lehoty na jej vykonanie (§ 46 ods. 10 v spojení s § 61 ods. 5 Daňového poriadku). Zákonodarca rozlišuje medzi obligatórnym a fakultatívnym prerušením daňovej kontroly [§ 61 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 Daňového poriadku). Zatiaľ čo pri obligatórnom prerušení daňovej kontroly správca dane nemá priestor pre úvahu, v prípade fakultatívneho prerušenia daňovej kontroly je jej prerušenie práve na úvahe správcu dane.

Prerušenie daňovej kontroly v druhom prípade sleduje účel časového zabezpečenia procesného postupu získavania informácií v oblasti daní od zahraničných orgánov najčastejšie na právnom základe Nariadenia, a to v prípadoch, ak sú takéto informácie od zahraničných orgánov potrebné pre dosiahnutie účelu daňovej kontroly.

61. Pokiaľ správca dane zváži fakultatívne prerušenie daňovej kontroly je stále viazaný požiadavkou výkonu daňovej kontroly (ako celku) v nevyhnutnom rozsahu (§ 44 ods. 1 Daňového poriadku) a požiadavkou dbať pri výkone daňovej kontroly na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu (§ 3 ods. 1 Daňového poriadku).

62. Veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 19SVs/4/2023 zo dňa 27. marca 2024 prijal záver, podľa ktorého pri hodnotení zákonnosti a primeranosti prerušenia daňovej kontroly a posudzovaní jej účinkov je potrebné vychádzať z obsahu žiadostí o MVI. Navyše zdôraznil, že si je v tejto súvislosti vedomý obmedzení v prístupe daňového subjektu k informáciám pri nazeraní do písomností, na základe ktorých sa vykonáva dožiadanie, avšak je toho názoru, že aspoň uvedenie rámcovej informácie (v rozsahu identifikácie zahraničného dodávateľa/odberateľa a zdaňovacieho obdobia, ktorého sa žiadosť o MVI týka) v odôvodnení rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly je nevyhnutné pre zabezpečenie ústavného práva kontrolovaného daňového subjektu na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR). Pokiaľ daňové úrady zdôvodňujú rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly z dôvodu podania žiadosti o MVI veľmi stroho a všeobecne, prispieva to k právnej neistote na strane daňového subjektu, k nedostatočnej transparentnosti procesu kontroly a komplikuje to aj možnosť daňového subjektu iniciovať preskúmanie opodstatnenosti trvania

63. Kasačný súd ďalej poukazuje na ustanovenie § 61 ods. 4 v spojení s § 46 ods. 10 Daňového poriadku, ktoré upravuje v nadväznosti na dôvody prerušenia daňovej kontroly moment ukončenia tohto prerušenia. Tým je pominutie dôvodov prerušenia daňovej kontroly. Z ustanovenia § 61 ods. 4 Daňového poriadku je teda zrejmé, že pokračovanie v daňovej kontrole nezávisí od úvahy správcu dane, ale je naviazané na objektívnu skutočnosť - pominutie dôvodu prerušenia konania. S ohľadom na znenie § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku je takýmto momentom (pri prerušení z dôvodu podania žiadosti o MVI) ukončenie procesného postupu získavania vymedzených informácií podľa Nariadenia (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/89/2020 zo dňa 28. júla 2022).

v prejednávanej veci touto objektívnou skutočnosťou bolo doručenie odpovede správcovi dane na žiadosti o MVI, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Zároveň kasačný súd konštatuje, že správny súd sa v tejto otázke odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.

Pre rozhodnutie v prejednávanej veci je podstatné, že z pohľadu správcu dane je pod poskytnutím konečnej odpovede potrebné rozumieť odpoveď, z ktorej je zrejmé, že podľa konkrétneho dožiadaného orgánu ňou boli s konečnou platnosťou zodpovedané otázky vymedzené správcom dane v konkrétnej žiadosti o MVI a nie je dôvodné v súvislosti s vymedzenou konkrétnou žiadosťou o MVI už očakávať ďalšie odpovede.

podľa Nariadenia. V odôvodnení rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly správca dane uviedol, že dňa 28. novembra 2013 bola zaslaná žiadosť o MVI v zmysle Nariadenia. Správca dane z uvedeného dôvodu daňovú kontrolu prerušil odo dňa 07. februára 2014 do obdržania odpovede na žiadosť o MVI, pričom konštatoval, že v kontrole bude pokračovať len čo pominú dôvody, pre ktoré sa kontrola prerušila. Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly bolo sťažovateľovi doručené dňa 10. februára 2014.

Skúmajúc minimálne požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly ako nevyhnutné pre zabezpečenie ústavného práva kontrolovaného daňového subjektu na súdnu a inú právnu ochranu (rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/4/2023 zo dňa 27. marca 2024) kasačný súd konštatuje, že vo vzťahu k vymedzeniu zdaňovacieho obdobia v prejednávanej veci nebol rozpor, keďže išlo o daňovú kontrolu DPH u sťažovateľa vzťahujúcu sa k zdaniteľnému obdobiu jedného mesiaca - február

. Možno konštatovať, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly zo dňa 04. februára 2014 tak spĺňa aspoň minimálne požiadavky k tomu, aby bolo možné pristúpiť k preskúmaniu opodstatnenosti trvania prerušenia daňovej kontroly a tým i samotnej daňovej kontroly. Na tomto mieste kasačný súd zdôrazňuje, že správcovi dane nič nebránilo v tom, aby rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly špecifikoval jasnejšie, prípadne ho rozšíril aj na iných zahraničných dodávateľov/odberateľov, iné (skôr podané) žiadosti o MVI, či dokonca odôvodnil ho potrebou skúmania konkrétneho reťazca s vymedzením informácii, ktoré potrebuje v rámci daňovej kontroly zabezpečiť. Je plne v rukách správcu dane ako k odôvodneniu rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly pristúpi, pričom z vyššie uvedeného vyplýva, že minimálnou požiadavkou je aspoň uvedenie zdaniteľného obdobia a identifikácia zahraničného dodávateľa /odberateľa.

. 69. Konečná odpoveď na žiadosť o MVI týkajúcu sa spoločnosti PERTINAX s.r.o. č. 9212401/5/5316465/2013/DorV;Lin. zo dňa 28. novembra 2013 bola správcovi dane doručená dňa 22. októbra 2014. Kasačný súd konštatuje, že z predmetnej odpovede týkajúcej sa spoločnosti PERTINAX s.r.o. zo dňa 22. októbra 2014 vyplýva, že ide o konečnú odpoveď na žiadosť o MVI. Predmetná odpoveď nebola dožiadaným orgánom označená ako čiastočná odpoveď na žiadosť o MVI. Dožiadaný členský štát (Česká republika) v rámci odpovede na predmetnú žiadosť o MVI neuviedol žiadne informácie, ktoré by naznačovali, že uvedenú odpoveď na MVI nie je možné považovať z jeho strany za konečnú odpoveď.

70. Vyššie uvedené skutočnosti vedú kasačný súd k záveru, že správca dane obdržal konečnú odpoveď na svoju žiadosti o MVI týkajúcu sa spoločnosti PERTINAX s.r.o. č. 9212401/5/ 5316465/2013/DorV;Lin. zo dňa 28. novembra 2013 dňa 22. októbra 2014. Od tohto dňa už vo vzťahu k spoločnosti PERTINAX s.r.o. neprebiehala žiadna MVI relevantná z pohľadu § 61 ods. 1 písm. b) v spojení s § 46 ods. 10 Daňového poriadku.

71. V nadväznosti na uvedené kasačný súd konštatuje, že v konaní nie je sporná skutočnosť, či odpoveď týkajúca sa spoločnosti PERTINAX s.r.o. zo dňa 22. októbra 2014 je konečnou odpoveďou na žiadosť o MVI č. 9212401/5/5316465/2013/DorV;Lin. zo dňa 28. novembra

Správny súd tak súhlasil s tvrdením žalovaného, že pre účely preverenia reálneho základu trojstranného obchodu medzi žalobcom VV - AGRO s.r.o. › PERTINAX s.r.o.› AND-JUHAN Kft. za kompletnú odpoveď z MVI, hoc týkajúcu sa v podstate priameho odberateľa žalobcu AND- JUHAN Kft., možno považovať až odpoveď doručenú dňa 14. júla 2015, ktorá sa v podstate týkala aj žalobcom deklarovaného odberateľa PERTINAX s.r.o., resp. obchodnej transakcie s týmto odberateľom.

73. Kasačný súd sa na rozdiel od žalovaného a správneho súdu nestotožňuje s postupom správcu dane, ktorý ako dôvod na prerušenia daňovej kontroly na DPH u sťažovateľa za zdaňovacie obdobie február 2013 spätne vzťahuje aj očakávanie odpovede na podanú žiadosť o MVI, ktorá v zmysle rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly nebola dôvodom na prerušenie konania, a to za účelom získania kompletných informácií. Správca dane týmto postupom v zásade vzťahoval dôvod prerušenia daňovej kontroly na skutočnosti, ktoré neboli pôvodne dôvodom na jej prerušenie a neboli daňovému subjektu komunikované, resp. dodatočne menil dôvod prerušenia daňovej kontroly, ktorý dôvod daňovému subjektu neoznámil, ospravedlňujúc pritom uvedený potup potrebou získania kompletných informácií pre správne určenie daňovej povinnosti. Kasačný súd konštatuje, že takýto postup správcu dane nemôže požívať právnu ochranu. Kasačný súd má za to, že obdržaním konečnej odpovede na žiadosť o MVI týkajúcej sa spoločnosti PERTINAX s.r.o. dňa 22. októbra 2014 pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly a správca dane mal zákonnú povinnosť pokračovať vo výkone daňovej kontroly.

74. Pokiaľ žalovaný a správny súd odôvodňujú pokračovanie v prerušení daňovej kontroly po doručení konečnej odpovede na MVI týkajúcej sa spoločnosti PERTINAX s.r.o. dňa 22. októbra 2014 získaním kompletných informácií k preverovaným skutočnostiam v zmysle vyhodnotení správcu dane pre správne určenie daňovej povinnosti, kasačný súd považuje tento postup správcu dane za svojvoľný v rozpore s Daňovým poriadkom a súvisiacou judikatúrou. Kasačný súd nespochybňuje potrebu správcu dane skúmať vymedzený reťazec, avšak toto skúmanie musí prebiehať v súlade s Daňovým poriadkom pri zachovaní práv kontrolovaného daňového subjektu.

Platí, že postup správcu dane pri zisťovaní skutkového stavu musí byť vždy efektívny, má šetriť práva kontrolovaného daňového subjektu a zasahovať do nich len do tej miery, ktorá je nevyhnutná pre náležité obstaranie skutkových zistení pre rozhodnutie o daňovej povinnosti (por. napr. nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 424/ 2022 zo dňa 20. septembra 2022, sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022, sp. zn. IV. ÚS 569/2022 zo dňa 07. februára 2023, sp. zn. IV. ÚS 601/2022 zo dňa 09. marca 2023.) To platí aj pri uvažovaní o potrebe preverovania skutočností prostredníctvom MVI a pri rozhodovaní o prerušení daňovej kontroly za týmto účelom. Napriek tomu, že počas trvania prerušenia nedochádza k zasahovaniu do individuálnej sféry kontrolovaného daňového subjektu úkonmi správcu dane, pretrváva právna neistota daňového subjektu o výsledku daňovej kontroly i jeho finančná záťaž v prípade zadržaného nadmerného odpočtu DPH ( por. nález Ústavného súdu SR III. ÚS 726/2016 zo dňa 25. októbra 2016). Vnímanie inštitútu MVI ako nástroja

76. Nie je úlohou konkrétnej konečnej odpovede na žiadosť o MVI podať správcovi dane kompletné informácie o preverovaných reťazcoch. Komplexné informácie správca dane získava nielen prostredníctvom MVI, ale najmä v spojení s každým ďalším poskytnutým alebo vykonaným dôkazom - listinami, výpoveďami svedkov, miestnymi zisťovaniami a všetkými ďalšími dôkaznými prostriedkami, ktoré si správca dane je oprávnený v rámci daňovej kontroly podľa Daňového poriadku žiadať a zabezpečiť a následne vyhodnotiť.

77. Pokiaľ správny súd ospravedlňuje postup správcu dane pri prerušení daňovej kontroly celkovým efektívnym výkonom vedenia daňovej kontroly (body 238 - 243 napadnutého rozsudku), kasačný súd zdôrazňuje, že podstatou preskúmavanej námietky sťažovateľa nebola efektivita využitia času zo strany správcu dane počas daňovej kontroly, ale dĺžka daňovej kontroly samotnej, mimo jej zákonného prerušenia, resp. čas v rýdzo vnútroštátnej fáze kontroly.

výberu daní. Citované ustanovenie však obsahuje právnu normu, ktorá má presne stanovené predpoklady a následky - dĺžka trvania daňovej kontroly po odčítaní doby jej prerušenia nesmie prekročiť jeden rok. Daná norma je jasným zákonným vyvážením medzi mocou štátu na jednej strane a sférou slobody daňového subjektu na strane druhej, a tak už nemôže byť výkladom ďalej „prevyvažovaná“. Dlhšiu dobu daňovej kontroly tak v predmetnej veci nemožno vyvažovať jej efektivitou či rozumnosťou (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 1/2025-38 zo dňa 16. apríla 2025).

či nevyhnutné. Nie je pritom dôležité koľkokrát správca dane daňovú kontrolu preruší, podstatnou v tomto smere je skutočnosť, ako prerušenie daňovej kontroly odôvodní, tak aby bolo prerušenie zákonné, transparentné a účelné. 79. Pokiaľ správny súd mal za to, že nie je namieste viazať naplnenie dôvodu prerušenia daňovej kontroly len na získanie odpovede na jednu zo žiadostí o MVI, ale je v záujme riadneho zistenia skutkového stavu a preverenia deklarovaných zdaniteľných plnení, príp. plnení oslobodených od dane získať potrebné informácie, resp. odpovede na všetky žiadosti o MVI, táto argumentácia vzhľadom na vyššie v tomto rozsudku uvedené právne závery kasačného súdu a prislúchajúcu judikatúru neobstojí. Na dôvažok kasačný súd poukazuje na to, že ak by platilo správnym súdom tvrdené, v prejednávanej veci ani doručenie odpovede na žiadosť o MVI zo dňa 14. júla 2015 by nemalo predstavovať ukončenie prerušenia daňovej kontroly, keďže odpovede na žiadosti o MVI správcovi dane boli doručované aj po tomto dátume.

Obdobie od začiatku daňovej kontroly po doručenie protokolu z daňovej kontroly sťažovateľovi trvalo 879 dní. Daňová kontrola bola prerušená na základe rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly odo dňa 07. februára 2014 z dôvodu zaslania dvoch žiadostí o MVI zo dňa 28. novembra 2013 (týkajúca sa spoločností V Trans- Spedicio Kft. a PERTINAX s.r.o.).

dní. Daňová kontrola DPH u sťažovateľa za zdaňovacie obdobie február 2013 tak prebiehala od 23. apríla 2013 do 06. februára 2014 (t. j. 291 dní), prerušená bola v období od 07. februára 2014 do 22. októbra 2014 vrátane (t. j. 257 dní, pričom toto obdobie sa podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku nepočíta do lehoty na vykonanie daňovej kontroly) a ďalej pokračovala od 23. októbra 2014 do 18. septembra 2015 vrátane (t. j. 331 dní).

Medzi skutkovým zistením a jeho právnym hodnotením existuje zjavný rozpor, svojvôľa, a to vo veci, ktorá má širší ústavný rozmer v ochrane vlastníctva a ochrane súkromných entít pred štátnou mocou. Kasačný súd uzavrel, že daňová kontrola trvala dlhšie ako jeden rok, čím došlo k porušeniu § 46 ods. 10 Daňového poriadku.

82. Vzhľadom k tomu, že otázka posúdenia zákonnosti prerušenia daňovej kontroly má prednosť pred posúdením meritórnych otázok vo veci a kasačný súd vzhliadol dôvodnosť prednesenej sťažnostnej námietky, ďalšími sťažnostnými námietkami sa kasačný súd v tomto konaní nezaoberal.