1Sfk/4/2025

1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie č. 100915976/2020 z 19.5.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa ustanovenia § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov za zdaňovacie obdobie máj 2018 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 3.177,60 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) konštatujúc porušenie ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“).

3. Správca dane uzavrel, že samotná faktúra nie je bez ďalšieho preukázania dôkazom o tom, že určité zdaniteľné obchody boli uskutočnené, je len tvrdením o takýchto udalostiach a jej predložením je splnená len formálna stránka na uplatnenie odpočítania dane, táto musí byť odrazom reálneho plnenia, čo v prípade pochybností preukazuje daňový subjekt.

nepreukázal. 4. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. 101415590/2020 z 9.9.2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. 5. Žalovaný zopakoval zistenia a závery správcu dane. V súvislosti s odpočítaním DPH z faktúr od spoločnosti SETLOS, s.r.o. žalovaný uviedol, že žalobca predložil len faktúry a príjemky k tovaru, žiadne ďalšie doklady nepredložil, rovnako konateľ žalobcu nevedel uviesť konkrétne skutočnosti týkajúce sa deklarovaných zdaniteľných obchodov, nepamätal si s kým za spoločnosť SETLOS, s.r.o. jednal, v sídle spoločnosti SETLOS, s.r.o. nebol a dodávateľa si nepreveroval, prepravu tovaru mal zabezpečovať dodávateľ, tovar bol skladovaný v prenajatých skladových priestoroch od spoločnosti BUBI GOLD s.r.o.

Podľa žalovaného bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že si nárok na odpočítanie DPH uplatnil odôvodnene. Žalobca však nepredložil žiadne ďalšie dôkazy bez pochybností preukazujúce, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili tak a tým dodávateľom, ako je to uvedené na preverovaných faktúrach. V danom prípade žalobca

7. Rozhodujúcim dôvodom nepriznania nároku na odpočítanie DPH, teda neboli skutočnosti, ktoré nastali na strane dodávateľa uvedeného na faktúrach (napr. nekontaktnosť, či skutočnosť, že neboli k dispozícii účtovné doklady), ale dôvodom bola práve skutočnosť, že žalobca nevedel vierohodným a nespochybniteľným spôsobom preukázať, že dodania boli uskutočnené tak, ako to bolo deklarované preverovanými faktúrami a teda, že nárok na odpočet dane z faktúr, na ktorých je ako dodávateľ uvedený SETLOS, s.r.o. si žalobca uplatnil oprávnene.

10. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu všeobecnú správnu žalobu (ďalej len „žaloba“), o ktorej rozhodol Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) rozsudkom sp. zn. KE-7S/191/2020 z 30.9.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom náhradu trov nepriznal.

12. Správny súd pri otázke týkajúcej sa dôkazného bremena a jeho prenosu, rovnako ako Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4Sfk/141/2022 z 25.04.2024, odkázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 z 14.11.2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 z 16.12.2009.

14. Správny súd k tomuto uviedol, že výpoveď konateľa nebola vyhodnotená v neprospech žalobcu len z dôvodu, že nevedel uviesť podrobnosti, ale bola vyhodnotená v neprospech žalobcu z dôvodu, že konateľ nedokázal uviesť absolútne žiadne podrobnosti o zdaniteľných obchodoch, ktoré by v prípade skutočnej realizácie týchto obchodov bolo od konateľa spoločnosti rozumné očakávať, a ktoré by nemal mať problém za žiadnych okolností uviesť. Daňové orgány založili svoju argumentáciu primárne na spochybnení reálneho dodania tovarov a služieb žalobcovi a nie na podvodom konaní žalobcu, preto správny súd námietku žalobcu o dôkaznom bremene na strane správcu dane z dôvodu identifikácie podvodného konania vyhodnotil ako neopodstatnenú.

tvrdenia. 16. Správny súd konštatoval, že argumentácia žalobcu týkajúca sa predloženia fotodokumentácie, ktorá ako už z rozhodnutia žalovaného vyplýva nebola doložená, sa javí ako zmätočná a nedôveryhodná. Správny súd uviedol, že žalovaný sa v rozhodnutí náležite vysporiadal s tvrdením o dodaní tovaru spoločnosti U.S_ Steel Košice, s.r.o., pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/141/2022 z 25.4.2024 a doplnil, že samotná materiálna existencia tovaru a jeho ďalšie použitie na podnikateľské účely ešte nezakladá právo na odpočet DPH, takže argumentácia o tom, že tovary boli ďalej dodané spoločnosti U. S. Steel Košice, s.r.o. nebola v tomto kontexte

18. Správny súd na záver skonštatoval, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru a služieb deklarovanými dodávateľmi a dôkazy o uskutočnení zdaniteľných obchodov tak, ako boli deklarované, neboli získané ani dokazovaním vykonaným správcom dane. Nepreukázanie tvrdených skutočností je neunesenie dôkazného bremena daňového subjektu s príslušnými hmotnoprávnymi následkami.

1/2011, v zmysle ktorého, ak je nepochybná existencia nakúpeného materiálneho plnenia, ktoré je riadne preukázané faktúrami a podrobnými prílohami od konkrétneho dodávateľa, daňový subjekt uniesol svoje dôkazné bremeno. Tiež argumentoval rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/9/2012, sp. zn. 3Sžf/1/2011, sp. zn. 3Sžf/1/2010 a Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 9Afs/30/2008. Sťažovateľ uviedol, že v žiadnom prípade nemôže byť na ťarchu kontrolovaného subjektu prípadná nekontaktnosť obchodných partnerov. 22. Sťažovateľ upozornil na skutočnosť, že v iných podobných prípadoch (rozsudkoch sp. zn. KE-7S/67/2020 z 22.2.2024, sp. zn. KE-8S/39/2020 z 26.3.2024 a sp. zn. KE- 7S/68/ 2020 z 11.7.2024) správny súd konštatoval, že správca dane nesie dôkazné bremeno na tom, aby kvalifikovane spochybnil existenciu tovaru. Podľa sťažovateľa sú uvedené veci podobné v tom, že správne orgány mali pochybnosti o vierohodnosti predloženej dokumentácie a neuznali žalobcovi právo na odpočítanie dane. Sťažovateľ namietal, že konštantná judikatúra je toho názoru, že pre nesplnenie hmotnoprávnej podmienky na odpočítanie dane nepostačuje spochybnenie dodávateľa, resp. subdodávateľa. Odpočítanie dane by bolo možné žalobcovi nepriznať len vtedy, ak by bolo v konaní preukázané, že žalobca sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či mal vedieť, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom. 23. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti odkázal na svoju predošlú argumentáciu a kasačnú sťažnosť navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že v iných veciach sťažovateľa Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (rozsudky sp. zn. 4Sfk/141/2022, sp. zn. 4Sfk/ 6/2025, sp. zn. 8Sfk/3/2023, sp. zn. 4Sfk/63/2023) kasačnú sťažnosť podanú sťažovateľom zamietol s tým, že vznesené pochybnosti sa týkali len vzťahov a okolností medzi sťažovateľom a jeho deklarovaným dodávateľom, prípadne účtovných dokladov ním vystavených. Išlo teda o okolnosti a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére sťažovateľa.

24. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

26. Kasačný súd zo svojej rozhodovacej činnosti zistil, že sa obdobnými vecami sťažovateľa zaoberal už vo veci sp. zn. 4Sfk/141/2022 z 25.4.2024, sp. zn. 8Sfk/3/2023 z 30.5.2024, sp. zn. 4Sfk/63/2023 z 28.5.2025 a sp. zn. 4Sfk/6/2025 z 24.4.2025. Ide síce o veci, ktoré sa týkali odlišných zdaňovacích období a aj niektorých iných dodávateľov (nielen spoločnosti SETLOS, s.r.o., o ktorú ide v tejto veci), avšak boli založené na obdobných skutkových zisteniach, obdobnom procesnom priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, žalobné námietky ako aj rozsudky správneho súdu boli obdobné, rovnako ako kasačná argumentácia sťažovateľa.

„20. Vychádzajúc z obsahu kasačnej sťažnosti bolo úlohou kasačného súdu vyjadriť sa v tejto konkrétnej veci k otázke dôkazného bremena v daňovom konaní, jeho obsahu, rozsahu a rozloženiu medzi kontrolovaný daňový subjekt (sťažovateľa) a správcu dane, ako aj ku skutočnostiam / dôvodom, pre ktoré správca dane sťažovateľovi odoprel (neuznal) požadovaný nárok na odpočet DPH. (.

Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet či oslobodenia od DPH zaťažuje primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (rozhodnutie SD EÚ vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 34), v prípade preukazovania daňového podvodu je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok (rozhodnutia SD EÚ vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43).

na?ktorom?leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na?odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.?zn.?9Sžfk/ 1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp.?zn.?6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020)“.

svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a?daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.?zn.?I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo?dňa?16. decembra 2009)“ (.

podvodného alebo zneužívajúceho konania a účasti sťažovateľa na ňom alebo vedomosti sťažovateľa o ňom z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného nevyplýva. Z administratívneho spisu kasačný súd zistil, že za účelom preverenia skutočností uvedených vo faktúrach predložených sťažovateľom vykonal správca dane rôzne šetrenia najskôr na úrovni [priameho deklarovaného dodávateľa sťažovateľa - SETLOS, s. r. o.]. Keďže správcovi dane sa [od tohto subjektu] nepodarilo počas daňovej kontroly získať žiadne využiteľné informácie ohľadne preverovaných zdaniteľných plnení, pristúpil správca dane k získavaniu potrebných informácií z jemu dostupných evidencií a zistení iných správcov dane ohľadne [dodávateľa] a súčasne aj priamo od sťažovateľa, resp. jeho konateľa. Z výsluchu konateľa [sťažovateľa] sa však správca dane nedozvedel žiadne informácie s potenciálom upotrebiteľnosti v procese verifikácie tvrdení sťažovateľa, nakoľko Ladislav Popovič (konateľ sťažovateľa) otázky správcu dane buď nevedel zodpovedať vôbec alebo poskytol len veľmi všeobecné informácie,

Pochybnosti správcu dane boli založené najmä na nasledovných zisteniach: - ani s jedným z dodávateľských subjektov sa správcovi dane nepodarilo nadviazať procesný kontakt za účelom preverenia tvrdení sťažovateľa. Zásielky doručované počas daňovej kontroly na aktuálne adresy dodávateľských subjektov podľa zápisov v obchodnom registri alebo doručované likvidátorom spoločností SETLOS, s.r.o. v likvidácii (.

. .), - konateľ sťažovateľa nevedel správcovi dane uviesť mená ani jednej z osôb, s ktorými za dodávateľov jednal, tieto subjekty si žiadnym spôsobom nepreveroval, nebol v ich sídle, nevedel poskytnúť žiadne informácie k preprave tovarov, pričom jeho argumentácia sa zredukovala v podstate iba na prízvukovanie faktu, že dodané tovary dodal ďalej svojmu odberateľovi - spoločnosti U. S. Steel Košice a že tovar bol skladovaný v prenajatom sklade spoločnosti BUBI GOLD s.r.o. Šaca (.

Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1Sžfk/10/2022 zo dňa 24.02.2022, publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 18/2022). Sťažovateľ dôvodné pochybnosti správcu dane nevyvrátil, neoznačil žiadne ďalšie relevantné dôkazy na ich vyvrátenie (napr. mená konkrétnych svojich zamestnancov, ktorí mali obchody s dodávateľskými subjektmi dojednávať alebo preberať dodaný tovar), a preto je dôvodný záver, že neuniesol v daňovom konaní dôkazné bremeno. Argumentácia, komu sťažovateľ následne dodal tovar nadobudnutý od svojich dodávateľov, nemá pri hľadaní odpovede na sporné otázky právnu relevanciu.

30. Kasačný súd pripomína, že pri posudzovaní ne/splnenia podmienok vzniku nároku na odpočet DPH pre prípad nepreukázania identity dodávateľa môže byť relevantná tiež otázka, či vzhľadom na skutkové okolnosti daného prípadu nie sú k dispozícii údaje potrebné k overeniu toho, či mal skutočný dodávateľ (teda nie dodávateľ uvedený na faktúre) postavenie platcu DPH, pričom v tomto smere dôkazné bremeno zaťažuje sťažovateľa.

V danom prípade sťažovateľ konštantne tvrdil, že tovary a služby mu boli dodané práve ním deklarovaným [dodávateľom SETLOS, s.r.o.,]. Existencia iných zdaniteľných osôb v pozícii skutočných dodávateľov nevyplynula ani z vykonaného dokazovania, a preto skutkové okolnosti daného prípadu nesmerovali k tomu, že zdaniteľné plnenia uvedené na sporných faktúrach dodal za (niektorého alebo všetkých) deklarovaných dodávateľov iný dodávateľ, ktorý mal postavenie platcu DPH.“ 28. Len na dôvažok kasačný súd zdôrazňuje, že pokiaľ sťažovateľ namietal, že nekontaktnosť dodávateľov, absencia ich účtovníctva alebo daňovej evidencie mu nemôže byť na ťarchu, s uvedeným kasačný súd súhlasí. V danom prípade však zistenia daňových orgánov neboli postavené výlučne na týchto skutočnostiach. Tieto zistenia hodnotil správca dane spoločne s ďalšími dôkazmi. Rovnako rozhodnutia správneho súdu, na ktoré sťažovateľ poukazoval, nie je možné aplikovať na predmetnú vec, keďže tieto sa týkali odlišnej právnej situácie. V uvedených prípadoch správca dane spochybnil dodanie reklamných služieb daňovému subjektu deklarovaným dodávateľom. V tu prejednávanej veci však sťažovateľ k dodaniu tovaru a služby od spoločnosti SETLOS, s.r.o. neprodukoval žiaden dôkaz, ktorým by preukázal reálnosť týchto plnení a reálnosť spolupráce s týmto subjektom. 29. Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou uvedenou v rozhodnutí sp. zn. 4Sfk/141/2022 z 25.4.2024 a z toho dôvodu aj v tu prejednávanej veci vyhodnotil kasačné námietky sťažovateľa ako nedôvodné. Súčasne dáva do pozornosti, že ústavná sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/ 141/2022 z 25.4.2024 bola odmietnutá ako zjavne neopodstatnená uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 57/2025 z 30.1.2025, podľa ktorého: „Judikatúra ústavného súdu sa jasne ustálila aj v tom, že zo strany daňového subjektu nepostačuje predložiť iba formálne doklady (napríklad faktúry, dodacie listy a podobne), ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú a objektívne podloženú pochybnosť o samotnej reálnosti zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (m. m. napr. II. ÚS 705/2017, III. ÚS 557/2022, IV. ÚS 335/2023, IV. ÚS 341/2023). V obdobných prípadoch považoval ústavný súd za ústavne konformný záver, že v prípade správcom dane preukázaných pochybností o vlastnom uskutočnení zdaniteľných plnení prechádza dôkazné bremeno na daňový subjekt. Takýto zásah do autonómie jednotlivca je totiž odôvodnený verejným záujmom na stanovení, vymeraní a výbere dane (m. m. napr. II. ÚS 705/2017, IV. ÚS 183/2021, IV. ÚS 335/2023). Ústavný súd vníma prechod dôkazného bremena ako možnosť preukázať spornú skutočnosť aj inak ako len predložením spochybnených daňových dokladov (m. m. napr. IV. ÚS 380/2021, IV. ÚS 579/2021, IV. ÚS 335/2023).“