1Sfk/44/2021

1. Mestská časť Bratislava-Staré Mesto ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím č. 9132/ 42735/2016/STA/Kam/G-74 zo dňa 26.09.2016 (ďalej aj „stavebné povolenie“) povolila žalobcovi stavbu s názvom: „Rekonštrukcia plynovodov U000074 - Bratislava 2SC-Krížna, varianta I, na uliciach Jozefská, Nám. 1. Mája, Kollárovo námestie, Vazovova, Radlinského,

zariadeniach. 2. Za účelom rekonštrukcie plynovodov Mestská časť Bratislava-Staré Mesto ako príslušný cestný správny orgán následne vydala rozhodnutia, ktorými žalobcovi povolila zvláštne užívanie miestnej komunikácie III. (IV.) triedy v Bratislave formou rozkopávky: - č. j. 7546/24151/2018/DOP/Prm, ev. č. 31/RO/2018 zo dňa 29.05.2018 a č. j. 7546/28015/ 2018/DOP/Prm, ev. č. 37/RO/2018 zo dňa 20.06.2018 na ulici Májkova, Blumentálska v dobe od 04.06.2018 do 15.07.2018, vo výmere 78,60 m2 (výmeru žalobca následne upresnil na 79

3. Následne Mestská časť Bratislava-Staré Mesto ako príslušný správca dane na základe vyššie špecifikovaných rozhodnutí o povolení užívania verejného priestranstva vyrubil žalobcovi daň za užívanie verejného priestranstva na základe § 30 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavby (ďalej aj „zákon o miestnych daniach“) a všeobecne záväzných nariadení mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 15/2017 a č. 6/2018, a to nasledovnými rozhodnutiami: - č. 6340000221, č. k. 2842/23528/2019/FIN/Bez zo dňa 10.05.2019, v sume 3.318,- eur, (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie 1“); - č. 6340200221, č. k. 2842/29947/2019/FIN/Bez zo dňa 14.06.2019, v sume 840,- eur, (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie 2“); - č. 6340100221, č. k. 2842/29700/2019/FIN/Bez zo dňa 12.06.2019, v sume 399,- eur (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie 3“); - č. 6340500221, č. k. 2842/30679/2019/FIN/Bez zo dňa 19.06.2019, v sume 5.720,- eur (ďalej

poplatok. V tomto prípade však nešlo o neodkladné odstránenie havárie alebo poruchy na plynovode a povolenie na užívanie verejného priestranstva bolo vydané a správny poplatok bol zaplatený.

7. Domáhajúc sa preskúmania zákonnosti rozhodnutí orgánov finančnej správy podal žalobca v zákonnej lehote proti rozhodnutiam žalovaného 1 až 4 správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „krajský súd“).

9. Ku skutočnosti spornej medzi účastníkmi konania, a teda či sa v prípade činnosti žalobcu jednalo o plánovanú rekonštrukciu, alebo o odstraňovanie havárie alebo poruchy, krajský súd zdôraznil, že zodpovedanie danej otázky bolo podstatné na ustálenie, či užívanie verejného priestranstva podlieha v danom prípade dani podľa § 30 ods. 3 zákona o miestnych daniach alebo či dani nepodlieha titulom aplikácie druhej vety § 30 ods. 3 zákona o miestnych daniach. Krajský súd v tejto súvislosti podotkol, že žalobca už ako dôvod podania žiadosti o stavebné povolenie uviedol potrebu odstránenia často sa vyskytujúcich porúch na plynárenských zariadeniach, resp. vysokej únikovosti plynu na plynárenských zariadeniach.

11. Správny súd nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že vydanie povolení na užívanie verejného priestranstva, ktorým Mestská časť Bratislava-Staré Mesto povolila užívať verejné priestranstvo rozkopávkou za účelom rekonštrukcie plynovodu a opravy porúch, relevantne dokazuje fakt, že v danom prípade sa nejednalo o odstránenie poruchy. Argumentoval tým, že povolenia na užívanie verejného priestranstva boli vydané podľa cestného zákona, pričom povolenie rozkopávky konkrétnej ulice nezakladá automaticky povinnosť platenia miestnych

Táto skutočnosť sama o sebe je právne irelevantná a nemôže znamenať, že žalobca automaticky podlieha vyrubovaciemu režimu v oblasti miestnych daní. 12. V odôvodnení svojho rozhodnutia správny súd ďalej uviedol, že nie je možné stotožniť sa ani s tým právnym názorom žalovaného, že ak predmetná rekonštrukcia plynovodu bola žalobcom plánovaná a pripravovaná, nemožno hovoriť o havárii, resp. poruche a aplikovať ust. § 30 ods. 3 druhá veta zákona o miestnych daniach, nakoľko skutočnosti, z ktorých vychádza daná správna úvaha, je potrebné vyhodnotiť vždy na základe konkrétnych skutkových okolností. 13.

14. Podľa správneho súdu orgány finančnej správy nesprávne podriadili zistený skutkový stav veci pod právnu normu s tým, že skutkové predpoklady pre jej aplikáciu neboli naplnené. Záverom odôvodnenia napadnutého rozsudku správny súd poukázal na princíp predvídateľnosti rozhodovania a rozhodnutia v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR“) III. ÚS 275/2018 zo dňa 25.01.2019.

A. Kasačná sťažnosť 15. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP (krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci). Navrhol, aby Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

využívaní celého dotknutého priestranstva a presmerovaná pre bezpečný pohyb. 17. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ zdôraznil, že stavebné povolenie vydané žalobcovi na rekonštrukciu plynovodu so zriadením staveniska na tento účel bolo plánované a pripravované z dôvodu výmeny vedenia, a teda na daný prípad nie je možné uplatniť výnimku v zmysle § 30 ods. 3 druhá veta zákona o miestnych daniach.

19. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukázal na rozdiel medzi pojmom havária a porucha vo vzťahu k predmetu dane za užívanie verejného priestranstva, pričom mal za to, že miestna daň nezávisí od definície stavu, ale od užívania verejného priestranstva. V danom prípade

užívania. B. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti 20. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa zotrval na doterajšej argumentácii, pričom zároveň spochybnil poverenie zástupcu žalovaného na spísanie kasačnej sťažnosti a to, či tento zástupca spĺňa kritérium vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa. K rozdielnemu výkladu pojmu havária a porucha uviedol, že sťažovateľ poskytol vlastnú definíciu havarijného stavu, čo je právne neudržateľné, pretože neprípustne zužuje výnimky z vyrubenia miestnej dane iba na havarijné prípady.

V správnom konaní ani v konaní o správnej žalobe nebol sťažovateľom predložený žiaden dôkaz, ktorým by preukázal, že správca dane vykonal počas miestneho zisťovania čo i len vlastné meranie úniku plynu. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že vykonávanie diagnostiky na podzemných potrubných systémoch - plynovodoch je odborná činnosť, na ktorú je potrebné špeciálne vybavenie, kvalifikovaní pracovníci s príslušným oprávnením a vyškolením, vypracované pracovné postupy a znalosť o presnom mieste uloženia plynovodov, pričom takto získané údaje podliehajú následne špecializovanej analýze, čo nie je možné ani čiastočne nahradiť miestnym zisťovaním správcu dane. Z úradného záznamu správcu dane zo dňa 10.04.2019 vyplýva, že jediným dôkazom o únikovosti plynu boli žalobcom predložené záznamy o úniku plynu v počte 18 ks. Preto pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že správca dane preveroval rizikovosť únikovosti plynu, ide o ničím nepreukázané tvrdenie. 22. Žalobca zastával názor, že samotná existencia všeobecne záväzného nariadenia nemôže predstavovať jediný právne relevantný dôkaz o tom, že osobitne užíval verejné priestranstvo,

23. Stotožňujúc sa so závermi správneho súdu prezentovanými v napadnutom rozsudku, žalobca vo vyjadrení ďalej uviedol, že samotná dĺžka prípravy predmetných prác neurčuje charakter stavebnej činnosti. Nie je možné len na základe informácie o časovom priebehu pokládky plynovodu vylúčiť, že išlo o opravu poruchy na príslušnom plynárenskom zariadení. Taktiež stavebný zákon nerozlišuje medzi tým, či stavebná činnosť sa týka odstránenia poruchy, či havárie, alebo ide o stavebnú činnosť, ktorá uvedené znaky nevykazuje.

Podľa žalobcu je pre vyrubenie miestnej dane určujúcou skutočnosťou práve definícia stavu verejnej siete, to znamená, či na nej došlo k poruche alebo nie, než samotné osobitné užívanie verejného priestranstva. Ak dôjde k poruche alebo havárii, užívanie sietí na účely ich odstránenia nemožno považovať za osobitné užívanie verejného priestranstva. Žalobca vo vyjadrení zároveň poukázal na definíciu pojmu degradačná porucha, pričom mal za to, že sťažovateľ účelovo používa definíciu pojmu havarijná porucha, ktorú stotožňuje s potrebou bezodkladnej a okamžitej nápravy.

Orgány finančnej správy sa však nezákonne upli na prvok bezodkladnosti, hoci pre účely odstránenia poruchy neexistuje a nezákonne vyrubili žalobcovi miestnu daň. 26. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby kasačná sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá, alternatívne, ako nedôvodná zamietnutá. C. Replika sťažovateľa k vyjadreniu žalobcu

28. V urgencii doručenej Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“ alebo „NSS SR“) dňa 17.10.2022 žalobca vyjadril potrebu urýchleného rozhodnutia vo veci a predložil rozhodnutie NSS SR sp. zn. 3Sfk/44/2021 zo dňa 23.02.2022 v obdobnej veci, kde NSS SR zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa (žalovaného) a podľa § 464 ods. 1 SSP odkázal na odôvodnenie skôr vydaného rozsudku NS SR sp. zn.

29. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd SR (ďalej aj ako „kasačný súd“) kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR v správnom súdnictve (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

2021. 30. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. 31.

Spornou otázkou medzi účastníkmi konania bolo, či užívanie verejného priestranstva zo strany žalobcu podlieha v danom prípade dani podľa § 30 zákona o miestnych daniach, resp. či na danú situáciu je možné aplikovať § 30 ods. 3 druhá veta zákona o miestnych daniach, podľa ktorej osobitným užívaním verejného priestranstva podliehajúcim dani nie je užívanie verejného priestranstva v súvislosti s odstránením poruchy alebo havárie rozvodov a verejných sietí.

33. Podľa § 30 ods. 3 zákona o miestnych daniach, v znení účinnom ku dňu vydania napadnutých rozhodnutí žalovaného: „Osobitným užívaním verejného priestranstva sa rozumie umiestnenie zariadenia slúžiaceho na poskytovanie služieb, umiestnenie stavebného zariadenia, predajného zariadenia, zariadenia cirkusu, zariadenia lunaparku a iných atrakcií, umiestnenie skládky, trvalé parkovanie vozidla mimo stráženého parkoviska a podobne. Osobitným užívaním verejného priestranstva nie je užívanie verejného priestranstva v súvislosti s odstránením poruchy alebo havárie rozvodov a verejných sietí.“

Kasačný súd zistil, že predmetom konania v konaní pred kasačným súdom už v minulosti boli skutkovo aj právne obdobné veci identických účastníkov konania. Obdobnými kasačnými sťažnosťami sťažovateľa s obdobnými námietkami sa kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už stretol opakovane. V tomto smere kasačný súd predovšetkým poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/44/2021 zo dňa 23.02.2022 a na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/30/2019 zo dňa 08.07.2020, sp. zn. 6Sžfk/ 30/2018 zo dňa 18.09.2018 a sp. zn. 5Sžfk/13/2018 zo dňa 22.11.2018.

. .]“, resp. v hranatých zátvorkách vykonáva iné potrebné úpravy textu. Odseky odôvodnenia citovaného rozsudku sú (taktiež v záujme prehľadnosti) číslované v kontinuite s predchádzajúcimi odsekmi odôvodnenia tohto rozsudku. 36. „Ku skutočnosti sporenej medzi účastníkmi konania, teda či sa v prípade činnosti žalobcu jednalo o plánovanú rekonštrukciu, alebo o odstraňovanie havárie alebo poruchy, s poukazom na fakt, že zodpovedanie danej otázky bolo podstatné na ustálenie, či užívanie verejného priestranstva podlieha v danom prípade predmetu dane podľa § 30 zákona č. 582/2004 Z.z., resp. či na danú situáciu je možné aplikovať druhú vetu odseku § 30 ods. 3 citovaného zákona o miestnych daniach, kasačný súd stotožňujúc sa s právnym názorom krajského súdu konštatuje, že žalobca už ako dôvod podania žiadosti o stavebné povolenie uviedol potrebu odstránenia často sa vyskytujúcich porúch na plynárenských zariadeniach.

Tieto skutočnosti ale nezakladajú automaticky povinnosť platenia miestnych daní v zmysle ustanovení zákona č. 582/2004 Z. z., ani túto povinnosť nemožno z tohto dôvodu odvodzovať. Žalobcova povinnosť požiadať o vydanie povolenia na užívanie miestnych komunikácii vyplynula z ustanovenia § 54 a nasl. zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a povinnosť zaplatiť v danom prípade správny poplatok ustanovuje § 1, 3 zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch. [.

rozsudku, ktorými Mestská časť Bratislava-Staré Mesto ako príslušný cestný správny orgán povolila žalobcovi zvláštne užívanie miestnej komunikácie III. (IV.) triedy v Bratislave formou rozkopávky za účelom rekonštrukcie plynovodov - opravy porúch] relevantne dokazuje fakt, že v danom prípade sa nejednalo o odstránenie poruchy. Uvedené [povolenia boli] vydané na základe [§ 11 ods. 1 vyhlášky FMD č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon), čl. 74 písm. m) Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy, VZN hlavného mesta SR Bratislavy č. 12/1996 o vykonávaní rozkopávkových prác, § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov] v spojení s ust. § 3 ods. 2, § 8 zákona č.135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), nakoľko tento cestný zákon okrem iného určuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v prípade povoľovania zvláštneho užívania diaľnic, ciest, či miestnych komunikácií, a to iným než zvyčajným spôsobom, resp. na iné účely než ktoré sú určené. Povolenie rozkopávky

40. Podľa kasačného súdu v danom prípade nie je možné stotožniť sa ani s právnym názorom sťažovateľa, že ak predmetná rekonštrukcia plynovodu bola žalobcom plánovaná a pripravovaná [. . .], nemožno hovoriť o havárii, resp. poruche a aplikovať ust. § 30 ods. 3 veta druhá zákona č. 582/2004 Z.z., nakoľko skutočnosti z ktorých vychádza daná správna úvaha, je potrebné vyhodnotiť vždy na základe konkrétnych skutkových okolností.

opatrení. 42. V danom prípade bolo medzi účastníkmi nesporné, že na predmetnom plynovom zariadení bola zaznamenaná únikovosť plynu. Riziká a mieru únikovosti plynu však nikto neposudzoval a nikto sa nimi ani nezaoberal. Taktiež sa nikto nezaoberal ďalšími rizikami ako ohrozenie majetku, zdravia a životov obyvateľstva, ako i ďalšími možnými rizikami.

. .] 44. Kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že povinnosťou všetkých orgánov štátnej moci je svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota a s princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako. „Princíp predvídateľnosti rozhodovania a rozhodnutia znamená, že účastníci právnych vzťahov môžu legitímne očakávať, že štátne orgány budú v skutkovo a právne porovnateľných prípadoch rozhodovať rovnako.

45. Kasačný súd si je vedomý, že z vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/30/2019 zo dňa 08.07.2020 vydaného v skutkovo a právne obdobnej veci vychádzal už aj krajský súd, avšak sťažovateľ nepredostrel v kasačnej sťažnosti také argumenty, ktoré by vecnú správnosť záverov tohto rozhodnutia spochybnili. Podľa kasačného súdu ponúka citované rozhodnutie sp. zn. 6Sžfk/30/2019 zo dňa 08.07.2020 dostatočné odpovede aj na rozhodujúce argumenty sťažovateľa uvedené v jeho kasačnej sťažnosti. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj ,,ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku zo dňa 21.01.1999). Judikatúra

c. Francúzsko zo dňa 19.02.1998). 46. Nad rámec citovaného rozhodnutia a v reakcii na sťažnostné body kasačný súd pre úplnosť podotýka, že sa so sťažovateľom nestotožňuje ani v jeho tvrdení, že skutkový stav bol finančnými orgánmi riadne zistený a únikovosť plynu bola nimi riadne posúdená na základe miestnych zisťovaní. Kasačný súd sa naopak prikláňa k názoru správneho súdu, že záver finančných orgánov bol predčasný ako aj k argumentu žalobcu, že správca dane riadne zistenie stavu únikovosti plynu nepreukázal a ani nemal odbornú kapacitu relevantne posúdiť otázku únikovosti plynu z plynovodov vlastným miestnym zisťovaním. Navyše finančné orgány zisťovali skutkový stav riadiac sa nesprávnym a príliš reštriktívnym výkladom pojmu „porucha“, kedy možnú únikovosť plynu posudzovali len z pohľadu potreby bezodkladného odstraňovania havarijného stavu, a nie z pohľadu odstraňovania poruchy na zariadení ako plánovanej a systematickej činnosti. Vychádzajúc z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, činnosť spočívajúca v oprave plynovodu totiž nemusí byť nevyhnutne bezprostredná a

Tvrdenie sťažovateľa, že predmetom dane za osobitné užívanie verejného priestranstva bolo umiestnenie zariadenia (plynového potrubia) slúžiaceho na poskytovanie služieb -- dodávku plynu, kasačný súd považuje za nekorešpondujúce s rozhodnutiami finančných orgánov. Týmito bola daň vyrubená výslovne na účely rozkopávkových prác a výlučne za obdobie trvania rozkopávkových prác, nie na účely umiestnenia zariadenia slúžiaceho na poskytovanie služieb. 48.

44. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. Správny súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými pre vec zásadnými námietkami účastníkov konania, svoje závery formuloval zrozumiteľne a presvedčivo, pričom sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne také relevantné skutočnosti, ktorými by vecnú správnosť napadnutého rozsudku spochybnil.

45. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal v plnej výške náhradu trov kasačného konania proti žalovanému (sťažovateľovi), ktorý úspech v kasačnom konaní nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

V Bratislave dňa 30. novembra 2022