1Sfk/44/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:1019201772.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-6S/281/2019
- IČS
- 1019201772
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: EHC service, s.r.o., so sídlo Košice 1095, 040 15 Košice - mestská časť Poľov, IČO: 36507245, právne zastúpený: IURISTICO s.r.o., so sídlom Cimborkova 13, 040 01 Košice, IČO: 36588041, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, za účasti (sťažovateľ): Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, a.s., so sídlom Mlynské nivy 59/A, 824 84 Bratislava, IČO: 35829141, právne zastúpená: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36862711, o kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, a.s proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-6S/281/2019-89 zo dňa 14.8.2024 v časti výroku III. o nároku na náhradu trov konania ďalšiemu účastníkovi, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-6S/281/2019-89 zo dňa 14. augusta 2024 v napadnutej časti výroku III. o náhrade trov konania ďalšiemu účastníkovi konania zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Konanie na krajskom súde
1. Žalobca sa podanou žalobou na Krajskom súde v Bratislave zo dňa 30.12.2019 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobca v žalobe uviedol, že rozhodujúcou skutočnosťou vo vzťahu k prejednávanej veci je posúdenie možnosti elektronického doručovania námietok obstarávateľovi, ktorý nie je subjektom verejnej správy. 2. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal vykonávať svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1.júna 2023 z krajských súdov na správne súdy v všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ 3. Správny súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č. k. BA-6S/281/2019-89 zo dňa 14.08.2024 výrokom č. I zamietol žalobu, výrokom č. II rozhodol, že správny súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva a výrokom č. III. rozhodol, že správny súd ďalšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva. 4. Uviedol, že o náhrade trov konania rozhodol podľa § 168 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalšiemu účastníkovi podľa § 169 SSP, pretože mu neuložil takú povinnosť, v dôsledku ktorej by mu v konaní vznikli trovy a zároveň si ďalší účastník nárok na náhradu trov ani neuplatnil.
II. Konanie na kasačnom súde
5. Voči rozsudku správneho súdu v časti výroku III. o trovách konania podal ďalší účastník (Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, a.s) kasačnú sťažnosť. 6. Ďalší účastník podal kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, t.j. že krajský súd nesprávny procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave č.k. BA-6S/ 281/2019-89 zo dňa 14.08.2021 v časti výroku III. o náhrade trov konania ďalšieho účastníka zrušil a vec vrátil v tejto časti Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. 7. Uviedol, že z rozsudku správneho súdu bodu 19. vyplýva, že správny súd nepriznal ďalšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov konania podľa § 169 SSP, nakoľko mal za preukázané, že počas konania neuložil spoločnosti Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, a.s. takú povinnosť, v dôsledku ktorej by jej vznikli trovy a zároveň táto si nárok na náhradu trov konania neuplatnila. 8. Sťažovateľ dôvodil tým, že ďalší účastník bol od začiatku zastúpený advokátskou kanceláriou - ako jej právnym zástupcom. 9. Sťažovateľ uviedol, že dňa 06.02.2020 mu bola doručená do elektronickej schránky všeobecná správna žaloba žalobcu zo dňa 27.12.2019 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného vo verejnom obstarávaní č. 14168-6000/2019-OD zo dňa 25.11.2019 spolu s výzvou Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.02.2020 č. 6S/281/2019-31, aby sa sťažovateľ k žalobe písomne, v lehote 30 dní vyjadril, a tiež aby sa vyjadril, či súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Krajský súd v Bratislave vo výzve súčasne sťažovateľa poučil, že v prípade ak sa v určenej lehote k žalobe nevyjadrí, bude vo veci konať ďalej. Sťažovateľ sa k žalobe vyjadril listom zo dňa 27.02.2020 označeným ako „Vyjadrenie účastníka konania“. (ďalej len „Prvé vyjadrenie“) 10. Následne Krajský súd v Bratislave sťažovateľovi doručil vyjadrenie žalovaného zo dňa 16.03.2020, č. 4217-3000-2020 zo dňa 16.03.2020 spolu s možnosťou vyjadriť sa k nemu v lehote 30 dní. Sťažovateľ sa k vyjadreniu žalovaného zo dňa 16.03.2020 vyjadril listom zo dňa 11.06.2020 označeným ako „Vyjadrenie účastníka konania“. (ďalej len „druhé vyjadrenie“) 11. Sťažovateľ poukázal na to, že trovy konania ďalšieho účastníka konania zákonodarca potreboval upraviť osobitne, a to vzhľadom na osobitné postavenie tejto osoby v správnom súdnom konaní. Z § 169 SSP tak vyplýva, že ďalší účastník konania má nárok na náhradu tých trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd v konaní uložil; uvedeným ustanovením sa tak má zamedziť zbytočným vstupom týchto osôb do konania pred správnym súdom. Povinnosťou uloženou správnym súdom ďalšiemu účastníkovi môže byť napríklad povinnosť dostaviť sa na pojednávanie za účelom výsluchu, povinnosť predložiť listiny alebo iné dôkazy, ako aj povinnosť vyjadriť sa vo veci samej, ktorá môže byť spojená s trovami na právne zastúpenie advokátom.
12. Sťažovateľ taktiež uviedol, že výrok o náhrade trov konania obsahuje každé rozhodnutie, ktorým sa konanie končí a to aj v prípade, ak žiadny z účastníkov konania nemá na náhradu trov konania právo a tiež v prípade, ak by sa niektorý z účastníkov konania nároku na náhradu trov konania vzdal. Len zo samotnej skutočnosti, že si účastník konania neuplatnil nárok na náhradu trov konania nemožno vyvodzovať, že sa ich náhrady vzdal. V takomto prípade však príslušný súd rozhodne len o tých trovách konania, ktoré v konaní vyšli najavo. 13. Sťažovateľovi s prihliadnutím na uvedené vznikol nárok na náhradu trov konania a to aj v prípade, že si tieto trovy v rámci svojich písomných vyjadrení výslovne neuplatnil. 14. Podľa názoru sťažovateľa minimálne v jednom prípade, pokiaľ sa sťažovateľ vyjadroval k žalobe žalobcu mu vznikol nárok na náhradu trov konania (Prvé vyjadrenie). V druhom prípade jeho vyjadrenie taktiež predstavovalo kvalifikované vyjadrenie sa do súdneho konania, nakoľko ním sťažovateľ realizoval svoje oprávnenie vyjadriť sa vo vzťahu k argumentácii druhého účastníka konania - žalovaného (Druhé vyjadrenie). Aj na základe druhého vyjadrenia si tak správny súd vedel urobiť názor vo vzťahu k argumentácii sťažovateľa, pričom týmto vyjadrením sťažovateľ prispel k dosiahnutiu účelu správneho konania. Sťažovateľ má tak za preukázané, že aj toto vyjadrenie predstavuje účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia. 15. Sťažovateľ má na základe vyššie uvedeného za preukázané, že rozsudok správneho súdu v časti výroku III. týkajúceho sa nároku sťažovateľa na náhradu trov konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko výzvu na vyjadrenie sa k žalobe je potrebné vykladať ako povinnosť, v dôsledku splnenia ktorej vznikol sťažovateľovi nárok na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 169 SSP a to aj v prípade ak si spoločnosť nárok na náhradu týchto trov konania priamo neuplatnila (avšak ich vznik je vyvoditeľný z obsahu súdneho spisu). 16. Podľa názoru sťažovateľa rozsudok správneho súdu nie je dostatočne odôvodnený (§ 440 ods. 1 písm. f SSP). Sťažovateľ má za preukázané, že rozsudok v časti III. výroku týkajúceho sa náhrady trov konania sťažovateľovi nie je dostatočne odôvodnený a je v priamom rozpore s obsahom súdneho spisu, z ktorého nepochybne vyplýva, že sťažovateľovi bola zo strany správneho súdu uložená povinnosť, aby sa k žalobe vyjadril. Kvalifikované splnenie si tejto povinnosti si vyžiadalo na strane sťažovateľa trovy, nakoľko sa z dôvodu splnenia tejto povinnosti nechal zastúpiť právnym zástupcom - advokátskou kanceláriou. Z odôvodnenia rozsudku nie je nijakým spôsobom možné zistiť, prečo správny súd nepovažoval výzvu na vyjadrenie sa k žalobe za uloženie povinnosti, zo splnenia ktorej vznikol sťažovateľovi nárok na náhradu trov konania podľa § 169 SSP. 17. Sťažovateľ dôvodil tým, že výrok rozsudku III. v časti týkajúcej sa nároku sťažovateľa na náhradu trov konania je nepreskúmateľný(nepresvedčivý, arbitrárny), nakoľko je v rozpore so skutkovým stavom vyplývajúcim z obsahu súdneho spisu. Konanie správneho súdu tak má za následok vadu konania, následkom ktorej je nepreskúmateľnosť tejto časti rozsudku a zároveň porušenie práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie.
III. Právne posúdenie kasačným súdom
18. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka konania Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, a.s. a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal ďalší účastník konania včas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP)
a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v časti výroku III. o trovách konania ďalšieho účastníka spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť ďalšieho účastníka konania ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom v časti trov konania je dôvodná.
19. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) SSP majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.
20. Podľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 21. Podľa § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti
patrí. 22. Správny súd v napadnutom rozsudku (vo výroku III.) nepriznal náhradu trov konania ďalšiemu účastníkovi konania s odôvodnením podľa § 169 SSP, pretože mu neuložil takú povinnosť, v dôsledku ktorej by mu v konaní vznikli trovy a zároveň si ďalší účastník nárok na náhradu trov konania neuplatnil.
23. Podstata námietok sťažovateľa ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom spočívala v tom, že správny súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 169 SSP na prípad sťažovateľa, pretože podľa jeho názoru mu vznikol nárok na náhradu trov konania v súvislosti s plnením povinností, ktoré mu súd uložil. Ďalšou podstatnou námietkou zo strany sťažovateľa, ktorá sa týkala nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom bola skutočnosť, že správny súd v odôvodnení svojho rozsudku v časti týkajúcej sa odôvodnenia trov konania uviedol, že „zároveň si ďalší účastník nárok na náhradu trov konania neuplatnil“ a z tohto dôvodu sťažovateľovi nepriznal právo na náhradu. Ako dôvodil v tejto súvislosti sťažovateľ, len zo samotnej skutočnosti, že si účastník konania vo svojich vyjadreniach neuplatnil nárok na náhradu trov konania nemožno vyvodzovať, že sa ich náhrady vzdal.
24. Kasačný súd v uvedenej právnej veci uvádza, že sa stotožňuje s názorom sťažovateľa ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom pokiaľ sa jedná o nepriznanie trov konania. 25. Je nesporné, že výrok o náhrade trov konania obsahuje každé rozhodnutie, ktorým sa konanie končí a to aj v prípade, že žiaden z účastníkov konania nemá na náhradu trov konania nárok. Konanie sa v zásade končí vydaním meritórneho rozhodnutia. Vzhľadom na skutočnosť, že o nároku na náhradu trov konania rozhoduje správny súd bez návrhu, výrok o trovách konania musí byť súčasťou rozhodnutia, a to aj vtedy, ak sa v konaní úspešný účastník konania svojim výslovným prejavom, nevzbudzujúcim pochybnosti, nároku na náhradu trov konania vzdá.
V takom prípade správny súd rozhodne, že účastník konania nemá nárok na náhradu trov konania a v odôvodnení uvedie tento dôvod. Obdobne postupuje správny súd aj v prípade, ak trovy konania účastníkovi nevznikli. Pokiaľ zostane účastník konania nečinný, bez ďalšieho nemožno ustáliť, že sa nároku na náhradu trov konania vzdáva.
26. Nesprávne teda rozhodol správny súd pokiaľ vo svojom výroku o trovách konania vyslovil, že nepriznal sťažovateľovi - ďalšiemu účastníkovi konania nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že tento si ich neuplatnil, pretože súd nemôže vyvodzovať z toho, že ak si účastník konania náhradu trov konania neuplatnil, skutočnosť, že sa ich vzdal. Súd je povinný rozhodovať o trovách konania, aj keď sa nárok na ich náhradu výslovne neuplatnil.
27. Kasačný súd je taktiež toho názoru, že správny súd neprávne v uvedenej právnej veci rozhodol, pokiaľ vyslovil, že nepriznal náhradu trov konania ani ďalšiemu účastníkovi podľa § 169 SSP, pretože mu neuložil takú povinnosť, v dôsledku ktorej by mu v konaní vznikli trovy.
28. Ako je zrejmé z obsahu súdneho spisu správny súd výzvou zo dňa 05.02.2020 č. k. 6S/ 281/2019-31 vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril k správnej žalobe žalobcu a súčasne, aby sa vyjadril, či súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania spolu s poučením, že v prípade, ak sa v určenej lehote k žalobe nevyjadrí, bude vo veci konať ďalej. Zároveň z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že správny súd doručil sťažovateľovi vyjadrenie žalovaného zo dňa 16.03.2020, č. 4217-3000-2020 spolu s možnosťou vyjadriť sa k nemu.
29. Kasačný súd v uvedenej právnej veci konštatuje, že bude povinnosťou správneho súdu posúdiť obsah výziev, ktoré boli doručené sťažovateľovi a tieto výzvy posúdiť v súlade s ustálenou judikatúrou najvyššieho správneho súdu.
30. Poukazujúc na uvedené dospel kasačný súd k záveru, že rozsudok krajského súdu v napadnutej časti výroku III. je potrebné zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP. Úlohou správneho súdu bude v ďalšom konaní rozhodnúť o náhrade trov konania v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom s tým, že krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 3 SSP.
31. Na záver kasačný súd dodáva, že sa nestotožnil s názorom sťažovateľa o nepreskúmateľnosti rozsudku v časti výroku III. o trovách konania sťažovateľa. Podľa názoru kasačného súdu z uvedeného výroku je zrejmé, prečo súd takto rozhodol.
32. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3: 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 26. septembra 2025