1Sfk/45/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): ELDOS - EZ, s.r.o., so sídlom Zelená voda 2076/5, 916 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 43785921, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., so sídlom Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100944397/2020 zo dňa 26. mája 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/54/2020 - 95 zo dňa 29. júla 2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalobcovi nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi finančnej správy

II. Konanie pred krajským súdom

5. Krajský súd v Prešove (ďalej ako „správny súd“) rozsudkom č. k. 2S/54/2020 - 95 zo dňa 29. júla 2021 (ďalej ako „napadnutý rozsudok“) podľa § 190 SSP žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

7. Podľa správneho súdu žalobca nepredložil také relevantné dôkazy, na základe ktorých by mohol správny súd dospieť k záveru, že došlo k naplneniu podmienok pre uplatnenie odpočítania DPH. Faktúra podľa správneho súdu je relevantným dokladom len ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú skutočné a reálne plnenie, musí byť teda vystavená na materiálnom podklade. Žalobca bol teda povinný preukázať uskutočnenie zdaniteľných plnení uvedených na príslušných faktúrach.

V napadnutom rozsudku správny súd poukazuje na to, že žalobca síce na preukázanie zdaniteľných plnení predložil faktúry a mandátne zmluvy, avšak ani na viaceré výzvy správcu dane nepredložil žiadne iné dôkazy, ktoré by ich uskutočnenie preukazovali. Správny súd v

9. Z výsledkov dožiadania vyplynulo, že spoločnosť Kaufland Slovenská republika, v.o.s. už nemala v preverovanom období so žalobcom uzatvorený zmluvný vzťah, pretože ten bol ukončený k 31.01.2017. K faktúre od spoločnosti KARDAX, s.r.o. žalobca predložil na výzvu správcu dane dodací list č. 3 potvrdený len dodávateľom KARDAX, s.r.o. Ďalej predložil osobné karty pre výdaj osobných ochranných prostriedkov, ktoré mali byť podľa výpovedí p. Y. a p. O. podpísané zamestnancami pri ich výdaji. Na týchto osobných kartách však dátumy prevzatia buď absentovali alebo boli z rokov 2014, 2015 a 2016.

nadobudla. 10. K žalobnej námietke, že spoločnosti KARDAX, s.r.o. a XADRAK, s.r.o. mali zamestnancov, čo bolo potvrdené Sociálnou poisťovňou, dôvodil tým, že konateľ spoločnosti Rastislav Kardoheli v období, kedy boli vystavené predmetné faktúry pre žalobcu, vo svojej výpovedi z 05. marca 2019 uviedol, že spoločnosti KARDAX, s.r.o. a XADRAK, s.r.o. mali pre žalobcu zabezpečiť pracovníkov formou komunikácie s pracovnými agentúrami Marfi minus, s.r.o. a Profi Auto Progres, s.r.o. Svedok však nepreukázal ani dokladmi nedoložil, ktorých konkrétnych pracovníkov mali zabezpečiť uvedené spoločnosti.

11. Zo svedeckej výpovede Ing. Róberta Barana, bývalého konateľa spoločnosti Marfi minus, s.r.o. a Profi Auto Progres, s.r.o., vyplynulo, že spoločnosť Marfi minus, s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov a spoločnosť Profi Auto Progres, s.r.o. mala jediného zamestnanca, ktorým bol on sám. Uvedené spoločnosti mali pritom zabezpečovať pracovné príležitosti pre zamestnancov, ktorí boli v pracovnoprávnom vzťahu so žalobcom.

žalobcu. Tieto činnosti mali byť pritom vykonané pre Kaufland Slovenská republika, v.o.s., Coca Cola, HBC Slovenská republika, s.r.o., BILLA, s.r.o. a TESCO STORES SR, a.s. 13. Žalobca k faktúram od dodávateľa Profi Auto Progres, s.r.o. na výzvu správcu dane nepredložil doklady, ktorými by preukázal v akom rozsahu vykonal skladové a upratovacie práce, práce s vysokozdvižným vozíkom uvedené na faktúrach, ani nepreukázal kde sa vykonávali a kto konkrétne ich mal vykonať. Žalobca ani bývalý konateľ spoločnosti Profi Auto Progres, s.r.o.

15. Správny súd ďalej uvádza, že Ing. Baran, bývalý konateľ spoločností Profi Auto Progres, s.r.o. a Marfi minus, s.r.o. nevedel dokladmi preukázať plnenia, ktoré fakturovali tieto spoločnosti žalobcovi. Predmetom obchodného vzťahu oboch spoločností so žalobcom malo byť uplatnenie pre pracovníkov žalobcu, prípadne vybavenie pracovníkov ochrannými pracovnými prostriedkami, nájdenie a zabezpečenie ubytovania.

16. Spoločnosti BILLA, s.r.o., Coca-Cola HBC Česko a Slovensko, s.r.o. a Kaufland Slovenská republika, v.o.s. (vzťah ukončený ku dňu 31. januáru 2017) spolupracovali výlučne so žalobcom, s ktorým mali uzatvorené zmluvné vzťahy. So spoločnosťami KARDAX, s.r.o. a XADRAK, s.r.o., Profi Auto Progres, s.r.o. a Marfi minus, s.r.o., ako bolo preukázané miestnym zisťovaním a dožiadaním na príslušné spoločnosti, nespolupracovali a ani im neboli

18. K žalobnej námietke ohľadom rozloženia dôkazného bremena správny súd konštatoval, že pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie DPH, bolo jeho základnou povinnosťou preukázať, že na tento odpočet má právny nárok. Jeho povinnosť preukázať mala byť deklarovaná na základe nespochybniteľných dôkazov, ktoré by preukazovali splnenie zákonom stanovených podmienok pre priznanie uplatneného nároku. Pokiaľ počas daňovej kontroly správca dane spochybnil deklarované zdaniteľné obchody, bolo na daňovom subjekte, teda na žalobcovi, aby túto pochybnosť bez akýchkoľvek pochybností vyvrátil, inak nebolo možné správcom dane priznať mu nárok na odpočet DPH. To, že žalobca nevyvrátil pochybnosti správcu dane a nepredložil relevantné vierohodné dôkazy, ktoré by jednoznačne preukázali oprávnenosť nim uplatneného nároku, znamenalo, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, ktoré mali vplyv na správne určenie dane.

20. Správny súd s poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku zdôraznil, že dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu. Správca dane na základe vlastného aktívneho preverovania a dokazovania spochybnil dodanie tovarov a služieb fakturovanými dodávateľmi, čím sa dôkazné bremeno presunulo na žalobcu, ktorý preukázané pochybnosti o skutočnom dodaní služieb, resp. tovarov spoločnosťami KARDAX, s.r.o., XADRAK, s.r.o., Profi Auto Progres, s.r.o. a Marfi minus, s.r.o. nevyvrátil. Poukaz žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1Vs/1/2020 správny súd pre danú vec neakceptoval, pretože v tomto konkrétnom prípade nevypovedal len konateľ žalobcu, ale vypovedali aj svedkovia - pracovníci žalobcu a vypovedali aj konatelia dodávateľských spoločností.

nedôvodnú. 21. Žalobnú námietku v súvislosti s vypočutím svedkov formou ich konfrontácie považoval správny súd za nedôvodnú, pretože správca dane vypočul na návrh žalobcu svedkov R. Y. a D. O., a to za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu. Správca dane tiež vypočul Rastislava Kardoheliho a Ing. Roberta Barana, pričom týchto svedeckých výpovedí sa žalobca nezúčastnil. O ich vypočutí bol pritom riadne oboznámený. Z týchto dôvodov považoval správny súd za nedôvodnú aj žiadosť žalobcu o dodatočné vypočutie svedkov, pričom poukázal na to, že správca dane vykonal výsluchy svedkov v súlade s ustanovením § 24 Daňového

23. K námietke žalobcu v súvislosti s tendenčným hodnotením dôkazov daňovými orgánmi správny súd dôvodil, že správca dane, ako aj žalovaný, viedli dokazovanie v súlade s § 24 ods. 2 Daňového poriadku, pričom dbali, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Daňový subjekt - žalobca bol podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku povinný preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov alebo skutočností, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V prípade, ak niektoré skutočnosti nepreukázal, znášal dôsledky. Žalobca podľa správneho súdu neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, že mu boli dodané plnenia uvedené na faktúrach od spoločností KARDAX, s.r.o., XADRAK, s.r.o., Profi Auto Progres, s.r.o. a Marfi minus, s.r.o.

24. Správny súd ďalej poukázal na základnú zásadu obchodného práva, a to zásadu poctivého obchodného styku. Základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nie len o rozsahu činnosti spoločnosti, s ktorou uzatvára obchodný vzťah, ale musí mať prehľad o subjektoch, s ktorými koná a ak takéto vedomosti štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom ide o výkon práva na podnikanie, ktoré nepožíva v zmysle § 265 Obchodného zákonníka právnu

svojich rozhodnutí. Nemožno preniesť aj v tomto prípade povinnosti žalobcu ako daňového subjektu na tretie osoby, ktoré ako sám žalobca uviedol boli spoločnosťami, ktoré plnili na základe mandátnych zmlúv v prospech žalobcu služby, a teda na základe jeho tvrdení došlo k materiálnemu naplneniu deklarovaných faktúr. Uvedené skutočnosti však žalobca v danom konkrétnom daňovom konaní nepreukázal. Nešlo zo strany správcu dane o pripočítanie nedostatkov týchto spoločností v neprospech žalobcu, ale v rámci vykonaného dokazovania o vyhodnotenie získaných dôkazov. Túto žalobnú námietku preto správny súd považoval za nedôvodnú.

26. Vo vzťahu k žalobcom poukazovaným rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Českej republiky a Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj ako „SD EÚ“), správny súd uviedol, že tieto sa týkajú podvodného konania, ktoré bolo v daných rozhodnutiach preukazované a na základe jednotlivých dôkazných postupov zo strany daňových orgánov vyhodnotené v prospech daňových subjektov. Avšak v tomto konkrétnom prípade daňové orgány nedospeli k záveru, že by zo strany žalobcu došlo k podvodnému konaniu. Bezpochyby dospeli k takému záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal, že k dodaniu zo strany dodávateľov spoločností KARDAX, s.r.o., XADRAK, s.r.o., Profi Auto Progres, s.r.o. a Marfi minus, s.r.o. došlo tak, ako bolo na základe faktúr od týchto dodávateľov žalobcom deklarované.

28. K namietanému nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutí daňových orgánov správny súd uviedol, že žalobné námietky v tomto zmysle sú založené iba na domnienkach, ktoré nemajú oporu v skutkovom a právnom podklade, sú iba subjektívnymi názormi žalobcu, ktoré neboli preukázané ani dôkazmi potvrdené. Správny súd uvedené námietky považoval za účelové a v tomto prípade za špekulatívne v snahe žalobcu vyviniť sa z porušenia príslušných ustanovení zákona o DPH. Mal za to, že rozhodnutie správcu dane obsahuje jeho vyjadrenie k vykonaným dôkazom a ním vyvodené závery.

Sťažovateľ má za to, že tento záver bol prijatý len na základe selektívne vykonaného dokazovania správcom dane, ktoré je v rozpore s § 24 ods. 2 Daňového poriadku a nepostačuje na záver o nepreukázaní materiálneho základu zdaniteľného plnenia. Preto bolo v daňovom konaní potrebné vzniknuté pochybnosti a rozpory odstrániť.

33. S poukazom na príslušnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a SD EÚ dôvodil, že rozsah dôkaznej povinnosti daňového subjektu je obmedzený na okolnosti na jeho strane, pričom nezodpovedá za porušenie povinností svojho dodávateľa, ibaže sa vedome zúčastňuje podvodného konania. Zdôraznil, že žiadneho podvodného konania sa nezúčastnil a označil relevantné dôkazy na unesenie svojho dôkazného bremena, ktoré zo strany daňových orgánov neboli vykonané, a preto mu nemožno pričítať neunesenie dôkazného bremena.

35. Podľa sťažovateľa, ak si bývalí konatelia dodávateľských spoločností nepamätali všetky skutočnosti, na ktoré sa ich správca dane dopytoval, automaticky to neznamená, že k zdaniteľnému plneniu nedošlo. Zdôraznil, že k spoľahlivému záveru o neexistencii zdaniteľného plnenia možno dospieť len vtedy, ak boli vyčerpané všetky dostupné a relevantné dôkazy, ktorými sa dajú okolnosti sporného zdaniteľného plnenia verifikovať.

nároku nemôže byť založené len na formálne vyvolanej pochybnosti, ktorú daňový subjekt reálne nemal možnosť odstrániť alebo vyvrátiť, keďže správca dane svojvoľne nevykonal navrhnuté dôkazy. Podľa žalobcu daňové orgány a správny súd rozhodli nesprávne na jeho úkor, nakoľko bagatelizovali ním navrhnuté dôkazy a nielenže tieto nevykonali, ale zároveň bez relevantnej opory vo vykonanom dokazovaní prijali závery o neoprávnenosti nároku na odpočet DPH.

Sťažovateľ považoval za nepravdivé tvrdenie o tom, že okrem faktúr a mandátnych zmlúv nijako nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných plnení dodávateľmi KARDAX, s.r.o., XADRAK, s.r.o., Profi Auto Progres, s.r.o. a Marfi minus, s.r.o. Uviedol, že nielenže predložil iné listinné dôkazy, ale označil aj ďalšie dôkazy (výsluch svedkov a konfrontácie, ktoré navrhol v podaní zo dňa 07. júna 2019), ktorými chcel uniesť svoje dôkazné bremeno, čo mu umožnené pre svojvoľný prístup daňových orgánov nebolo. Poukázal na povinnosť daňových orgánov zistiť skutkový stav čo najúplnejšie, k čomu však v tomto prípade podľa neho nedošlo.

37. Podľa názoru sťažovateľa neboli zohľadnené výpovede vedúceho organizačnej zložky sťažovateľa p. H. D., výpovede zamestnancov sťažovateľa p. W. a p. Y., ako ani predložené listinné dôkazy, ktoré mali svedčiť v jeho prospech. Sťažovateľ ďalej opakovane namieta, že daňové orgány nevykonali konfrontáciu svedkov, a že mali povinnosť vykonať všetky ním označené dôkazy, a teda týmto spôsobom mu mali umožniť uniesť jeho dôkazné bremeno. Zároveň uvádza, že správny súd v napadnutom rozsudku vôbec nevysvetlil, prečo navrhované konfrontácie vykonané neboli resp. vykonané nemuseli byť. 38. Ďalej došlo podľa sťažovateľa k nesprávnemu a nezákonnému vyhodnoteniu odpovede konečných odberateľov, spoločností Coca-Cola HBS Česko a Slovensko, s.r.o., BILLA, s.r.o. a Kaufland Slovenská republika, v.o.s., že títo odberatelia spolupracovali so sťažovateľom. Uvádza, že dodávateľské spoločnosti KARDAX, s.r.o., XADRAK, s.r.o., Profi Auto Progres, s.r.o. a Marfi minus, s.r.o. subdodávateľsky zabezpečovali časť prác či časť služieb pre

39. V rámci ďalšej námietky sťažovateľ uvádza, že správny súd nevzal do úvahy potvrdenia Sociálnej poisťovne o počte zamestnancov a dohodárov spoločností KARDAX, s.r.o., XADRAK, s.r.o. a Profi Auto Progres, s.r.o., vrátane plnení ich odvodových povinností.

41. Záverom namietal nedostatočné vysporiadanie sa s jeho žalobnými námietkami, v ktorých poukazoval na rozsiahlu judikatúru najvyšších súdnych autorít nielen Slovenskej republiky, ale aj Českej republiky, ako aj súdneho dvora. Zdôraznil, že správny súd ústavne nesúladným spôsobom vôbec nereflektoval na žalobné námietky žalobcu, pričom svoje vecne nesprávne rozhodnutie vôbec neodôvodnil a žalobcovi nedal odpovede na podstatné otázky tohto konania, pričom sa navyše aj odklonil od rozhodovacej praxe kasačného súdu týkajúcej sa miery unesenia dôkazného bremena daňového subjektu. Záver správneho súdu a rovnako tak daňových orgánov žalobca považoval za predčasný a arbitrárny, bez opory vo vykonanom dokazovaní a zistenom skutkovom stave. 42. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti považoval napadnutý rozsudok správneho súdu za súladný s platnými právnymi predpismi a kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť.

43. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“) konajúci ako kasačný súd (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.

Kasačný súd zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom už v minulosti boli skutkovo aj právne obdobné veci identických účastníkov konania. Obdobnými kasačnými sťažnosťami sťažovateľa s obdobnými námietkami sa kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už stretol opakovane. V tomto smere kasačný súd v zmysle § 464 ods. 1 SSP odkazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/45/2021 zo dňa 23. novembra 2023. Zohľadniac uvedené skutočnosti kasačný súd poukazuje na odôvodnenie tohto rozsudku, s ktorým sa konajúci kasačný súd v plnom rozsahu stotožňuje, na toto rozhodnutie odkazuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza s prípadnými úpravami textu v hranatých zátvorkách. Odseky odôvodnenia citovaného rozsudku sú v záujme prehľadnosti číslované v kontinuite s predchádzajúcimi odsekmi odôvodnenia tohto rozsudku. 46. „55. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Prešove po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od

rozsahu. 47. 56. Účelom daňového konania je zistenie, či daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať. 49. 58.

50. 59. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, keďže daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím.

51. 60. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (uznesenie Ústavného

53. 62. Odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak formálnej, ako aj materiálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH nepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý podporuje tvrdenie daňového subjektu, že tento dodávateľ mu naozaj tovar, resp. službu, dodal.

54. 63. Pre účely § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne spojenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie dokladov s predpísaným obsahom.

56. 65. V daňovom konaní je teda povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy posudzuje. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bola predmetná služba či tovar dodaná osobou deklarovanou na predkladaných faktúrach, nie je povinný dokazovať nedodanie touto osobou, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou uvedenou v predkladanej faktúre, pokiaľ si uplatňuje právo na odpočítanie DPH z predkladanej dodávateľskej faktúry. Ak žalobca v tomto smere neunesie dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení práva na odpočítanie. 57. 66.

58. 67. Vierohodnosť dokladov predložených žalobcom bola v konaní spochybnená, pričom žalobca počas kontroly a ani vo vyrubovacom či odvolacom konaní pochybnosti správcu dane vo vzťahu k deklarovaným obchodom s dodávateľmi KARDAX, s.r.o., XADRAK, s.r.o., Profi Auto Progres, s.r.o. a Marfi minus, s.r.o. neodstránil. 59. 68.

Kasačný súd v tejto súvislosti dodáva, že preverovanie celého reťazca spoločností a rovnako tak presúvanie dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom v procese dokazovania v daňovom konaní automaticky neznamená, že daňový subjekt je dôkazným bremenom zaťažovaný nad zákonom prípustnú mieru a musí preukazovať skutočnosti týkajúce sa iných subjektov, na ktoré pri svojej činnosti nemá dosah.

Správca dane vykonal dokazovanie aj miestnym zisťovaním a dožiadaním odberateľských spoločností, v neposlednom rade posúdením dokladov predložených v daňovom konaní nielen žalobcom, ale aj dodávateľskými spoločnosťami, vrátane o. i. mandátnych zmlúv (a z nich vyplývajúcich povinností dodávateľov) a potvrdení Sociálnej poisťovne.

62. 71. V danom prípade správca dane svojimi zisteniami dôvodne spochybnil, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako je to uvedené na žalobcom predložených faktúrach. To znamená, že správca dane spochybnil splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočet dane, pričom žalobca pochybnosti správcu dane neodstránil (neuniesol dôkazné bremeno).

63. 72. Námietku žalobcu ohľadom nerešpektovania procesného postupu podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku považuje kasačný súd za neprípustnú novotu v kasačnom konaní podľa § 441 SSP, nakoľko nebola uplatnená v konaní pred správnym súdom.

. .] 64. 73. Na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania správca dane zistil skutkový stav správne a v súlade s daňovým poriadkom. Kasačný súd po vyhodnotení súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, dospel k záveru, že daňové orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový stav, dôkazy, ktoré nadobudol správca dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania aj riadne vyhodnotili a dôkladne sa vysporiadali aj s námietkami žalobcu.“

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

66. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že sa s opakovanými právnymi námietkami sťažovateľa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší správny súd ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 67. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 SSP. 68. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 21. decembra 2023