1Sfk/46/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): DIAGO SF s.r.o., so sídlom Železničná 7, 977 01 Brezno, IČO: 36037443, právne zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101611917/2022 zo dňa 30. mája 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. TT-20S/82/2022 - 177 zo dňa 27. marca 2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

92.929,45 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2018. Žalovaný rozhodnutím č. 101611917/2022 zo dňa 30.5.2022 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

deklarované faktúrami č. 1804963, č. 1805178, č. 1805255, č. 1805379, č. 1805404 a č. 1805405 neboli odberateľom Diago SK s.r.o. priznané ani deklarované. Preverením skladovej evidencie za rok 2018 správca dane nezistil výdaj tovaru (tyčí a prútov) deklarovaného vyššie uvedenými faktúrami. Žalobca tiež nevysvetlil rozdiely v tržbách (nesúlad medzi zaúčtovanými tržbami v účtovníctve a sumárnymi údajmi o dodaniach v daňových priznaniach) a nevysvetlil, prečo sa formát fyzicky predložených faktúr nezhoduje s elektronickými faktúrami, a prečo bola faktúra č. 1804963 zo dňa 23.11.2018 vystavená ešte pred deklarovaným dodaním tovaru dňa 03.12.2018. Správca dane konštatoval, že žalobca predložením faktúr a dodacích listov nepreukázal, že išlo o plnenie, pri ktorom je príjemca plnenia povinný platiť daň podľa § 69 ods. 12 písm. g) zákona o DPH.

4. Správca dane taktiež vyrubil žalobcovi rozdiel dane vo výške 7.911,40 Eur neuznajúc nárok na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH za nákup tovarov a služieb od dodávateľa Diago SK s.r.o. na základe faktúr: - č. 180035, dátum zdaniteľného plnenia 11.12.2018, základ dane v sume 6.959,00 Eur, DPH (20%) v sume 1.391,80 Eur, predmet plnenia - zlievarenské formy, - č. 180039, dátum zdaniteľného plnenia 13.12.2018, základ dane v sume 7.290,00 Eur, DPH (20%) v sume 1.458,00 Eur, predmet plnenia - laser, - č. 180034, dátum zdaniteľného plnenia 06.12.2018, základ dane v sume 8.556,00 Eur, DPH (20%) v sume 1.711,20 Eur, predmet plnenia - strojné zariadenie, - č. 180038, dátum zdaniteľného plnenia 16.12.2018, základ dane v sume 7.690,00 Eur, DPH (20%) v sume 1.538,00 Eur, predmet plnenia - kotol dekla, - č. 180036, dátum zdaniteľného plnenia 15.12.2018, základ dane v sume 9.062,00 Eur, DPH (20%) v sume 1.812,40 Eur, predmet plnenia - vykurovacia pec (ďalej spolu aj „sporné

Predložené karty majetku sú za rok 2019, nie za kontrolované obdobie. Názov dodávateľa v identifikácii dodávateľa a na pečiatke (DIAGO SK s.r.o.) nezodpovedal názvu uvedenému v Obchodnom registri v deklarovanom čase (Diago SK s.r.o.). Deklarovanie vyrovnania záväzkov podľa faktúr č. 180035, č. 180038, č.180036 a č. 180039 zaúčtovaním postúpenia pohľadávky dňa 08.12.2018, tiež nie je vierohodné, pretože deklarované plnenia a dodania tovarov ešte nenastali, t. j. sú deklarované až po tomto dátume. K faktúre č. 180039 (zo dňa 13.12.2018), žalobca nepredložil žiadne prílohy, zároveň táto faktúra má vyššie poradové číslo ako faktúry zo dňa 15.12.2018 a 16.12.2019, čo nenasvedčuje dôveryhodnosti dokladov. Vo vzťahu k faktúre č. 180036 s predmetom dodania - vykurovacia pec žalobca nevysvetlil existenciu dvoch faktúr s rovnakým číselným označením no s rôznym množstvom plnenia (1 v. 2 kusy tovaru). Na žalobcom predložených faktúrach č. 180038 a č. 180036 sa nezhoduje predmet fakturácie v porovnaní so zhodne číselne označenými

6. Správca dane tiež podotkol, že v období od 17.03.2018 do 23.01.2019 bol jediným spoločníkom spoločnosti Diago SK s.r.o a od 21.02.2018 do 19.12.2018 jej konateľom, Ing. Slavomír Kupčok - konateľ žalobcu, preto bolo v možnostiach žalobcu zabezpečiť si dostatočné dôkazné prostriedky k vzájomným obchodným transakciám, keďže išlo o spriaznené osoby. Dňa 19.12.2018 vstúpila spoločnosť Diago SK s.r.o. do likvidácie a jej konateľom sa stal Martin Novák, ktorý bol podľa zistení správcu dane zaangažovaný minimálne v 50 spoločnostiach v Českej republike a 100 spoločnostiach v Slovenskej

7. Vzhľadom na nedostatočné vyjadrenia žalobcu k priebehu deklarovaných obchodov, nekompletné doklady, zistené nezrovnalosti a prepojenosť zúčastnených subjektov dospel správca dane k záveru o nesplnení podmienok pre vznik daňových nárokov u žalobcu.

8. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na toho času vecne a miestne príslušný Krajský súd v Trnave. Domáhal sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia (vrátane prvostupňového rozhodnutia) a vrátenia veci na ďalšie konanie.

9. V odôvodnení napadnutého rozsudku správny súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správcu dane preskúmal v medziach žalobných dôvodov a v rozsahu vymedzenom v správnej žalobe. Viaceré žalobné dôvody žalobcu pritom považoval za vágne a generické, majúce povahu všeobecných vyjadrení pre všetky kontrolované zdaňovacie obdobia, s absenciou bližšej špecifikácie (napríklad neoznačenie konkrétnych osôb, ktoré mali byť vypočuté či nevymedzenie dôkazov, ktoré daňové orgány nevykonali, resp. nesprávne vyhodnotili a ktoré preukazovali zdaniteľné obchody).

11. V napadnutom rozsudku správny súd ďalej konštatoval, že daňové orgány postupovali správne, keď žalobcovi vyrubili rozdiel na dani z dôvodu, že nepredložil dostatočné dôkazy na preukázanie splnenia podmienok pre prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. g) zákona o DPH. Z predloženého administratívneho spisu podľa správnemu súdu vyplynulo, že správca dane preverením spoločnosti Diago SK, s.r.o. ako odberateľa žalobcu zistil, že v decembri 2018 si nedeklaroval nadobudnutie tovarov v zmysle faktúr uvedených v bode

Správny súd upriamil pozornosť aj na to, že konateľ žalobcu (Ing. Slavomír Kupčok) mal mať vedomosť o zdaniteľných obchodoch deklarovaných faktúrami a o dokladoch, keďže bol aj konateľom spoločnosti Diago SK s.r.o (do 19.12.2018), pritom pri vypočutí (vo vyrubovacom konaní) boli jeho vyjadrenia len všeobecné. Správny súd poukázal aj na zistenie správcu dane ohľadom nevydania tovaru zo skladu žalobcom spoločnosti Diago SK s.r.o. a spochybnenie faktúry č. 1804963 zo dňa 23.11.2018, ktorá bola vyhotovená pred deklarovaným dodaním tovaru dňa 03.12.2018.

Správny súd poukázal aj na to, že deklarovaný spôsob platby - vyrovnanie záväzkov zaúčtovaním postúpenia pohľadávky dňa 08.12.2018 nie je vierohodné (v čase postúpenia pohľadávky deklarované plnenia a dodania tovarov z faktúr č. 180035, č. 180038, č. 180036 a č. 180039 ešte nenastali a neexistovali), čo vzbudzuje pochybnosti o ich reálnom uskutočnení (dodaní). Správny súd poukázal aj na to, že predložené doklady nepreukazujú a neidentifikujú, aké technické zariadenia boli dodané (nepreukázané technické parametre, technické správy, objednávky, záručné listy, doklady o preprave a pod., prípadne iné dôkazy o preukázaní deklarovaných plnení deklarovaným dodávateľom); že predložené odovzdávacie protokoly nedostatočne špecifikujú predmet dodania; že absentujú doklady ohľadom deklarovaného nákupu (napríklad certifikáty, objednávky, doklad pôvodu, technické správy, záručný list, revízna správa) a že k faktúre č. 180036 žalobca nevysvetlil existenciu dvoch faktúr s rôznym obsahom a množstvom plnenia (fakturácie jedného a dvoch kusov tovaru).

vyhodnotiť. Správny súd pritom poukázal na zápisnice z ústnych pojednávaní a konštatoval, že správca dane sa k USB nosiču (predloženom žalobcom 15.07.2020) vyjadril už na ústnom pojednávaní dňa 06.10.2020, keď upozornil žalobcu, že obsahuje súbory MRP, ktoré sa nedajú otvoriť, a že tento dôkazný prostriedok neobsahuje požadované doklady a dôkazy (okrem súborov MRP obsahoval aj skeny faktúr). Ďalší externý disk HDD Verbatin (predložený žalobcom 06.10.2020) s účtovníctvom za roky 2014 - 2018 podľa správcu dane neobsahuje požadované dokumenty, čo tiež vyplýva zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 27.10.2020. Žalobca preto podľa názoru správneho súdu mal možnosť na uvedené v administratívnom konaní zareagovať a uniesť dôkazné bremeno.

15. Námietku žalobcu ohľadom absencie postupu správcu dane podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, kedy nebol vyzvaný na odstránenie nedostatkov a zrejmých rozporov, vyhodnotil správny súd ako neopodstatnenú. Z obsahu zápisnice z 27.10.2020 mal správny súd preukázané, že správca dane oznámil žalobcovi svoje skutkové zistenia ako aj právne posúdenie zisteného skutkového stavu. Z uvedeného dôvodu správny súd považoval za neopodstatnené tvrdenie žalobcu, že v priebehu daňovej kontroly nebola spochybnená existencia materiálneho plnenia. Správny súd upozornil, že samotné predloženie príjemky bez ďalších relevantných podkladov je nepostačujúce na preukázanie materiálnej existencie

17. Právne posúdenie veci vykonané daňovými orgánmi považoval správny súd za správne. Pretože nebola splnená jedna z hmotnoprávnych podmienok vzniku nároku na odpočítanie dane - materiálna existencia zdaniteľných plnení deklarovaných spornými dodávateľskými faktúrami, nebolo možné aplikovať judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci C-69/17, C-159/17 a C-329/18 alebo rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/5/2020 z 08.12.2020.

III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní

súdu. Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, eventuálne navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že zruší preskúmavané rozhodnutie a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi prizná náhradu trov konania.

smere nevyhodnotil, dopustil sa porušenia ust. § 139 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, ktoré upravuje náležitosti odôvodnenia rozsudku správneho súdu; - žalovaný v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR zaťažil sťažovateľa dôkazným bremenom, ktoré mu zo zákona nevyplýva; - v napadnutom rozsudku sa nenachádza žiadna argumentácia k okolnostiam vyplývajúcim z predložených dokladov týkajúcich sa realizácie obchodu. V žalobe sťažovateľ namietal, že žalovaný nevyhodnotil všetky získané dôkazy, ako aj skutočnosti známe správcovi dane z jeho činnosti a poukázal na to, že dňa 16.10.2020 doručil správcovi dane ďalšie doklady. Správca dane disponoval externým diskom HDD, na ktorom malo byť jeho účtovníctvo a skladové hospodárstvo. Tvrdil aj, že „účtovné a daňové doklady, ktoré boli zaistené OČTK dňa 16.12.2019.

správca dane ho podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku vyzval k odstráneniu pochybností o predložených dokladoch, ktoré mu predtým zákonným spôsobom oznámil, je podľa sťažovateľa dôkazným bremenom správcu dane, pričom správca dane ohľadne chýbajúcej výzvy toto dôkazné bremeno podľa názoru sťažovateľa neuniesol; - z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, ktorá hmotnoprávna podmienka nebola splnená. Zároveň konštatovanie o nesplnení hmotnoprávnych podmienok je predčasné.

Správca dane sa nevysporiadal ani s rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ C-69/17 Siemens Gamesa, Renewable energy Romania SRL zo dňa 19.12.2018, C-159/17 Dobre M. Marius zo dňa 07.03.2018 a C-329/18 Altic SIA zo dňa 03.10.2019, a jeho ustálenou rozhodovacou praxou; - nesplnenie formálnych požiadaviek nesmie podľa sťažovateľa spochybniť právo na odpočítanie DPH, pokiaľ sú splnené hmotnoprávne podmienky vzniku tohto práva. Pochybnosti správcu dane vznikli z dôvodu nezrovnalostí v dodávateľskom reťazci. Správca dane pritom v snahe vyhnúť sa „podvodnému konaniu“ hľadá dôvod pre konštatovanie porušenia podmienok podľa zákona a účelovo požaduje splnenie rôznych formálnych požiadaviek vyplývajúcich z účtovníctva, predloženie rôznych potvrdení, ktoré žalobca opomenul viesť alebo podľa správcu dane nespĺňajú všetky náležitosti (avšak tieto formálne požiadavky nie sú podmienkou na uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH).

20. Žalovaný vo vyjadrení navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. Odkázal na odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia i na vyjadrenie k žalobe a zotrval na svojich záveroch. S napadnutým rozsudkom sa plne stotožnil. Zopakoval, že z predložených dôkazov a vyjadrení sťažovateľa nebolo možné vierohodne preukázať oprávnenosť uplatneného odpočítania dane. Predložené doklady, účtovníctvo ani daňové priznania či kontrolné výkazy bez pochybnosti nepreukazujú splnenie hmotnoprávnych podmienok stanovených pre vznik práva na odpočítanie dane z dôvodu, že v nich boli zistené významné rozpory a nezrovnalosti, ktoré neboli žalobcom odstránené ani vysvetlené. Nepovažoval sa rozporné spochybnenie dobromyseľnosti, odbornej starostlivosti či náležitej obozretnosti sťažovateľa a záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok. Zdôraznil, že sťažovateľ má viesť svoje účtovníctvo správne, úplne a preukázateľne. Uviedol, že sťažovateľ konal neobozretne a neodborne, keď uskladnil svoje účtovníctvo v priestoroch kotolne, kde došlo k jeho poškodeniu, preto sa dostal do dôkaznej núdze.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

21. Prejednávaná vec bola dňa 12.11.2024 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Sfk/46/2024. 22. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 23. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

28. Predmetom kasačného konania je napadnutý rozsudok, ktorým správny súd zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu sťažovateľa, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov o určení rozdielu dane sťažovateľovi na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2018 z dôvodu nepreukázania splnenia podmienok na prenos daňovej povinnosti a z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane - materiálnej existencie plnení. 29. Hneď na úvod je potrebné uviesť, že kvalita kasačnej sťažnosti v značnej miere predurčuje obsah rozhodnutia kasačného súdu a všeobecná či strohá kasačná argumentácia vedie k vybaveniu kasačnej sťažnosti iba v zodpovedajúcej nízkej miere detailov (porovnaj napr. aj nasledovné rozhodnutia kasačného súdu - sp. zn. 1Svk/18/2022 zo dňa 28.03.2024, sp. zn. 4Sfk/44/2022 zo dňa 27.07.2023). Hoci je kasačná sťažnosť podaná sťažovateľom pomerne rozsiahla (20 strán), na mnohých miestach je všeobecná, bez väzby na konkrétne skutkové okolnosti dané v preverovanom zdaňovacom období december 2018. Sťažovateľ podal kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ SSP. Jednotlivé dôvody - sa na škodu veci - v texte sťažnosti prelínajú a nie sú formálne zaradené pod konkrétne zákonné ustanovenia, preto ich kasačný súd uvádza, tak ako ich sám bol schopný s niektorým z citovaných zákonných ustanovení prepojiť. 30. Podstatné kasačné námietky spočívali v tom, že: (i) napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený, (ii) nebol dodržaný postup podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, osobitne v súvislosti s oboznámením o nečitateľnosti predložených elektronických súborov a (iii) na sťažovateľa správca dane neprimerane preniesol dôkazné bremeno. 31. Kasačný súd zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom už v minulosti boli skutkovo aj právne obdobné veci identických účastníkov konania. Obdobnými kasačnými sťažnosťami sťažovateľa s obdobnými námietkami sa kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už stretol a v tomto smere poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/30/2024 zo dňa 10.02.2025 (za zdaňovacie obdobie október 2018), sp. zn. 3Sfk/ 20/2024 zo dňa 20.08.2025 (za zdaňovacie obdobie jún 2018) či sp. zn. 4Sfk/27/2024 zo dňa

32. Kasačný súd preto postupom v zmysle § 464 ods. 1 SSP odkazuje na závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/27/2024 zo dňa 19.11.2024 vydaného v obdobnej skutkovej a právnej situácii, kedy kasačný súd vyhodnotil kasačné námietky sťažovateľa ako nedôvodné a kasačnú sťažnosť postupom podľa § 461 SSP zamietol.

33. Skôr, ako najvyšší správny súd pristúpi k odôvodneniu jednotlivých kasačných námietok, z dôvodu, že podstatná časť sťažovateľom vytýkaných vád sa týka práve nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku, je potrebné [preskúmať kvalitu odôvodnenia napadnutého rozsudku].

súvislostiach. 35. Kasačný súd (obdobne ako správny súd) konštatuje, že námietky vznesené v správnej žalobe boli formulované vo veľmi všeobecnej rovine, bez hlbšieho poukazu na konkrétne plnenia (dodanie tovaru a služieb - brúska a generálna oprava vyvažovačky a skúšačky ložísk [v tejto veci najmä strojné zariadenie, zlievarenské formy, vykurovacia pec, kotol, laser]) či tvrdenia a dôkazy predloženým k v tomuto zdaňovaciemu obdobiu (september [v tejto veci december] 2018). Sťažovateľ v správnej žalobe síce namietal hodnotenie predložených dokladov, správna žaloba však neobsahuje konkrétne mienenú argumentáciu, v ktorej by sťažovateľ adresne rozporoval konkrétne závery správcu dane v súvislosti s hodnotením dôkazov zo str. 20-27 [18 - 26] prvostupňového rozhodnutia - v čom bolo nesprávne hodnotenie faktúr a kariet majetku, dodacích listov [.

alebo ocele sťažovateľ osobitne v správnej žalobe nenamietal, správny súd sa napriek tomu tejto otázke venoval v bodoch 54 - 57 napadnutého rozsudku. Sťažovateľ proti týmto záverom správneho súdu v kasačnej sťažnosti nebrojil ani námietkou nedostatočného odôvodnenia ani námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci, preto sa im kasačný súd z dôvodu viazanosti sťažnostnými bodmi nevenuje.]

. .] Nad rámec uvedeného kasačný súd verifikoval odôvodnenie napadnutého [preskúmavaného] rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia a konštatuje, že tieto sa podrobne venujú predloženým dôkazom a skutočnostiam z nich vyplývajúcim a tieto hodnotia vo vzájomných súvislostiach - osobitne na str. 23 a 24 napadnutého rozhodnutia [21 - 22 preskúmavaného rozhodnutia] a str. 20-27 [18 - 26] prvostupňového rozhodnutia. 38. [.

Vo všeobecnosti kvalita a obsah námietky v správnej žalobe do značnej miery predurčuje spôsob, akým sa s ňou vysporiada správny súd - v zodpovedajúcej miere detailov v relevantných právnych, resp. skutkových otázkach. 40. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukázal na rozsudok najvyššieho správneho súdu - sp. zn. 3Sžfk/24/2020, ktorý sa však vzťahoval na iný skutkový stav, kedy nebola spochybnená materiálna existencia plnenia tak, ako to je v tu prejednávanej veci (k tomu pozri rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn. 8Sžfk/91/2020: „Za daného skutkového stavu preto bolo, podľa názoru kasačnému súdu, účelné vyhodnotiť aj zistenia správcu dane, ktoré vyplynuli z kontrolných výkazov.

41. V tomto kontexte kasačný súd poukazuje na akúsi odbornú notorietu (k tomu pozri napr. rozsudok najvyššieho súdu - sp. zn. 3Sžo/56/2014 zo dňa 01. júla 2015), že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, je nepochybne aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). 42. Európsky súd pre ľudské práva zároveň tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom

Hoci v niektorých prípadoch správny súd explicitne k jednotlivým parciálnym žalobným námietkam osobitné stanovisko nezaujal, s podstatou žalobnej argumentácie sa vysporiadal. Napadnutý rozsudok reaguje - v primeranej kvalitatívnej rovine - na podstatné žalobné námietky, a to aj s ohľadom na mieru všeobecnosti ich tvrdenia. Z uvedených dôvodov kasačný súd námietku sťažovateľa týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku vyhodnotil ako nedôvodnú. Úkony podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku - čitateľnosť elektronických súborov

Vyhodnotenie správneho súdu, že sťažovateľ bol o nemožnosti otvorenia dátových nosičov oboznámený už na ústnych pojednávaniach zo dňa 06.10.2020 a 27.10.2020, zodpovedajú aj obsahu administratívneho spisu. Nie je teda pravdivé opakované tvrdenie sťažovateľa, že sa o nemožnosti otvoriť nosiče dát dozvedel až z prvostupňového rozhodnutia, resp. z protokolu.

46. Sťažnostná námietka, že v čase výkonu daňovej kontroly správca dane disponoval kompletnými účtovnými dokladmi, pretože tieto boli zaistené Kriminálnym úradom finančnej správy jednak nebola vznesená v správnej žalobe a navyše ani v kasačnej sťažnosti nebola konkrétne vznesená - žalobca nepoukázal na to, ktorý konkrétny účtovný doklad (vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu september [december] 2018), ktorý v administratívnom konaní sťažovateľ nepredložil, mal podľa neho správca dane mať týmto spôsobom k dispozícii.

K dôkaznému bremenu

49. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane vyplývajúce z čl. 168 a nasl. Smernice 2006/112/ES sú, že (1) poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa), že (2) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), a že (3) prijaté plnenie je príjemcom (sťažovateľom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

50. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie nepochybne prostriedkom, ktorý podporuje tvrdenie daňového subjektu, že tento dodávateľ mu naozaj tovar, resp. službu dodal. Je však použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že odráža skutočnosť. Kasačný súd však poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 241/07-44 zo dňa 18.09.2008, podľa ktorého „zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu“.

52. Pre úplnosť kasačný súd konštatuje, že dôkazné bremeno, ktorým bol sťažovateľ v predmetnom daňovom konaní zaťažený, nepovažuje za neprimerané. Niektoré zo vznesených pochybností sa týkali vzťahov a okolností medzi sťažovateľom a jeho deklarovanými dodávateľom (prepojenosť dodávateľa [spoločnosti Diago SK s.r.o.] so sťažovateľom v osobe konateľa, nekontaktnosť dodávateľa a pod.). Pochybnosti sa teda netýkali subdodávateľa alebo nezrovnalostí v predchádzajúcich transakciách a stupňoch reťazca, ale vzťahu sťažovateľa s jeho priamym dodávateľom [spoločnosťou Diago SK s.r.o.], preto sťažovateľova argumentácia rozhodnutím SD EÚ C-60/19 (Vikingo), a rozsudkom najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3Sžfk/15/2020 nezodpovedá skutkovým a právnym okolnostiam prejednanej veci.

. .] - preto aj pri aplikácii rozhodnutia SD EÚ Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/2020 je správny záver správneho súdu o tom, že vznesené pochybnosti správcu dane boli dostatočné. Kasačný súd zastáva názor, že od sťažovateľa možno spravodlivo požadovať, aby vedel vysvetliť, preukázať podstatu ním realizovaných obchodov.

Sťažovateľ tak má, pokiaľ ide o jeho dôkazné bremeno, dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť sťažovateľa spočívala v samotnom uplatnení práva na odpočítanie dane a následne povinnosť sťažovateľa dokázať svoje tvrdenie vyjadruje jeho dôkazné bremeno. Úlohou správcu dane je tvrdené skutočnosti verifikovať a prípadne relevantne spochybniť. V prípade ich spochybnenia (k čomu v posudzovanom prípade došlo) bolo následne na sťažovateľovi, aby pochybnosti správcu dane vyvrátil (k čomu nedošlo). Je práve na sťažovateľovi, aby si zaobstaral vhodné dôkazy preukazujúce, že predmetné plnenie bolo reálne a nešlo o fiktívne plnenie. Pokiaľ sťažovateľ neprodukoval žiaden relevantný dôkaz, ktorý by následne v daňovom konaní nebol správcom dane spochybnený, neuniesol svoje dôkazné bremeno. 55. . [. . .]

57. Kasačný súd poznamenáva, že z vykonaných dôkazov nemožno vyvodiť záver, že existencia plnení (brúska a generálne opravy [v tejto veci najmä strojné zariadenie, zlievarenské formy, vykurovacia pec, kotol, laser]) špecifikovaných vo faktúrach v tomto zdaňovacom období bola preukázaná. Plnenia, ktoré boli predmetom dodávok na základe príslušných [sporných] dodávateľských faktúr neboli dostatočne individualizované ani na základe objektívnych individualizačných kritérií samotných plnení (rozdielne špecifikácia tovaru na zhodne číselne označenej faktúre, [.

58. Kasačný súd dáva do pozornosti, ako už uviedol vyššie, že dôvodom nepriznania uplatneného práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov bolo najmä nepreukázanie hmotnoprávnej podmienky - materiálnej existencie tovaru a služieb. S ohľadom na povahu a účel faktúry ako formálnej podmienky práva na odpočítanie dane však platí, že ak je riadne preukázané splnenie materiálnych/hmotných podmienok práva na odpočítanie dane, nedostatky na strane formálnych podmienok možno odpustiť (rozhodnutia SD EÚ Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/2020).

Kasačný súd pre úplnosť opätovne uvádza, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nebrojil proti záverom správneho súdu a daňových orgánov o nesplnení podmienok pre prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. g) zákona o DPH, ale brojil len proti záverom o nesplnení podmienok pre odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Nakoľko kasačný súd je viazaný sťažnostnými bodmi, uvedené závery kasačnému prieskumu nepodrobil.