1Sfk/47/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): KAPRUN s.r.o., so sídlom Žihárec 722, 925 83 Žihárec, IČO: 46192841, právne zastúpený: Baranyay Law Firm s.r.o., so sídlom Žihárec 801, 925 83 Žihárec, IČO: 54203058, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101996986/2020 zo dňa 16. decembra 2020, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/16/2021 - 228 zo dňa 30. novembra 2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/16/ 2021 - 228 zo dňa 30. novembra 2022 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. č. 101996986/ 2020 zo dňa 16. decembra 2020 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi finančnej správy

prípade faktúry č. 20180853 benzín NATURAL95, odpočítanie dane spolu v sume 740.215,10 eur; k faktúram boli priložené dodacie listy s rovnakým predmetom špecifikácie a plniace lístky vystavené zo strany skladovateľa spoločnosti JOPI TRADE, spol. s r.o.;

01.04.2018), - podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti GLOBTRUCKER Sp. z o.o., ktorá mala vykonať prepravu tovaru, doklady týkajúce sa prepravy nemá k dispozícii, všetky sa stratili, vodič p. C. C. si na žiadne okolnosti ohľadne prepravy tovaru nespomína a vyjadril sa, že na predložených CMR dokladoch a nákladnom liste nie sú jeho podpisy;

Imremu Tiborovi Matskássymu (Maďarsko) v súvislosti s inou daňovou kontrolu sa vrátilo správcovi dane s poznámkou „neznámy“, - p. Sándor Abonyi (Maďarsko), konateľ spoločnosti T.P_PATRIOT s.r.o. v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov, sa na ústne pojednávanie na základe predvolania na výsluch svedka zo dňa 08.02.2019 k správcovi dane nedostavil, nepodarilo sa s ním skontaktovať ani maďarskej daňovej správe na základe žiadosti o MVI, jeho adresa bola vyhlásená od 18.01.2011 za

- v skladovej evidencii vedenej pre spoločnosť T.P_PATRIOT s.r.o., ktorý zaslal počas daňovej kontroly správcovi dane skladovateľ tovaru spoločnosť JOPI TRADE, spol. s r.o. bol tovar na základe predmetných faktúr vystavených spoločnosťou T.P_PATRIOT s.r.o. pre žalobcu uvedený v skladovej evidencii ako výdaj, avšak v skladovej evidencii vedenej pre žalobcu nebol tovar na základe faktúr vystavených spoločnosťou T.P_PATRIOT s.r.o. pre žalobcu uvedený v skladovej evidencii ako príjem;

žalobcu nebolo dostatočne preukázané. Dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a preto žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. 5.

7. Vo vzťahu k dodávateľovi spoločnosti Recovering colors s.r.o. žalovaný uviedol, že skutočnú realizáciu dodávky od spoločnosti Recovering colors s.r.o. nepreukazuje ani žalobcom deklarované dodanie tovaru pre odberateľa spoločnosť TRIORITY INVESTMENTS LTD - na základe žiadosti o MVI správca dane zistil, že konateľ spoločnosti TRIORITY INVESTMENTS LTD neposkytol cyperskej finančnej správe všetky potrebné dokumenty na to, aby nadobudnutie tovaru od žalobcu mohla potvrdiť, navyše ani označený odberateľ nadobudnutie tovaru nepotvrdil a označený prepravca GLOBTRUCKER Sp. z. o.o. prepravu tovaru do miesta určenia v inom členskom štáte relevantne nepreukázal.

Ak nebolo preukázané, že dodávatelia tovar dodali, nevznikla im z toho titulu ani daňová povinnosť. Ak nedošlo ku vzniku daňovej povinnosti u deklarovaných dodávateľov, nedošlo ani ku vzniku práva na odpočítanie dane u žalobcu. Žalobca ako odberateľ si tak nemohol uplatniť právo na odpočítanie dane zo sporných faktúr, nakoľko skutočnosti uvedené na faktúrach nezodpovedajú reálnemu dodaniu zo strany subjektu na nich označeného ako dodávateľ (platiteľ dane).

10. Žalobca podal na Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žalobca v podanej žalobe navrhol, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania. Zároveň sa žalobca domáhal, aby krajský súd priznal správnej žalobe odkladný účinok.

zamietol. 12. Krajský súd vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi žalobcu spoločnosti Recovering colors, s.r.o. konštatoval, že na základe zistených skutočností realizácia dodávky od spoločnosti Recovering colors, s.r.o. pre žalobcu v rozsahu tak, ako je to deklarované v zmysle predloženej faktúry, nebola preukázaná. Skutočnú realizáciu tejto dodávky nepreukazuje ani žalobcom deklarované dodanie tovaru pre odberateľa označeného ako TRIORITI INVESTMENTS LTD, keď na základe zistení správcu dane aj podľa názoru krajského súdu vznikli pochybnosti o realizácii dodávky tovaru pre uvedeného odberateľa žalobcu. 13. Čo sa týka ďalšieho deklarovaného dodávateľa žalobcu, spoločnosť T.P_PATRIOT, s.r.o. krajský súd konštatoval, že ide o nekontaktný subjekt, nekontaktní sú aj konatelia tejto spoločnosti (aktuálni aj bývalí), pričom u jedného z bývalých konateľov (Sándor Abonyi) bola zistená fiktívna adresa bydliska. Kontaktná v tomto prípade bola len bývala konateľka spoločnosti (p. Zuzana Švárna), ktorá síce potvrdila vykonanie obchodov medzi žalobcom a spoločnosťou T.P_PATRIOT, s.r.o., ale nedisponovala už žiadnymi dôkazmi na preukázanie

Podľa krajského súdu za svedka vo všeobecnosti (v materiálnom zmysle) nemôže byť považovaná osoba, ktorá bola priamo zainteresovaná v preverovaných skutočnostiach (ako ich aktér) a ktorá tak vypovedá o svojom vlastnom postupe (obhajuje ho). V rámci dokazovania nemožno výpovediam takýchto osôb v skutočnosti pripisovať význam a váhu svedeckej výpovede, ale skôr význam procesnej obrany, ktorú je taktiež potrebné náležite vyhodnotiť. Obdobne sa tento prístup podľa krajského súdu vzťahuje na listinné doklady predložené žalobcom (faktúry, dodacie listy), preto ich nemožno považovať za dôkazy preukazujúce dodanie tovaru žalobcovi, ale len za podklady spĺňajúce formálne zákonné predpoklady a listinnú súčasť tvrdení žalobcu.

skutočnostiach. 14. Krajský súd bol tiež toho názoru, že ani z predloženej skladovej evidencie spoločnosti JOPI TRADE, spol. s r.o. jednoznačne a preukázateľne nevyplýva dodanie deklarovaného tovaru žalobcovi práve deklarovaným dodávateľom, t. j. spoločnosťou T.P_ PATRIOT, s.r.o.

. Rovnako tak z plniacich lístkov k vyššie uvedeným faktúram podľa krajského súdu nevyplýva realizácia obchodných transakcií medzi žalobcom a spoločnosťou T.P_PATRIOT, s.r.o., keď ako dodávateľ je na týchto lístkoch opätovne uvedená iba spoločnosť JOPI TRADE, spol. s r.o. (ako zákazník žalobca) a uvedenú skutočnosť nepreukazujú ani pripojené nákladné listy, kde na strane odosielateľa ako aj príjemcu figuruje len žalobca. Krajský súd uzavrel, že z predmetnej evidencie uskutočnenie žalobcom deklarovaných obchodov v deklarovaných množstvách od dodávateľa T.P_PATRIOT, s.r.o. bez ďalšieho nevyplýva. Rovnako uzavrel, že ani v doklade označenom ako príjem - výdaj, skladovanie pre spoločnosť T.P_PATRIOT, s.r.o., nie sú uvedené faktúry týkajúce sa obchodného vzťahu žalobcu a spoločnosti T.P_PATRIOT, s.r.o., na základe ktorých si žalobca uplatňoval odpočítanie DPH. Krajský súd vyzdvihol vyjadrenie správcu dane a žalovaného o tom, že tovar na základe faktúr vystavených spoločnosťou T.P_PATRIOT, s.r.o. u žalobcu ako príjem v skladovej evidencii uvedený nie je, čo síce žalobca objasňoval

15. Krajský súd poukázal na skutočnosť, že evidencia príjem - výdaj pre žalobcu, je len tabuľkovým výstupom tretej osoby bez akejkoľvek autorizácie (vrátane žalobcu a jeho bezprostredného dodávateľa), bez špecifikácie konkrétneho druhu tovaru, bez odkazu na konkrétne faktúry týkajúce sa obchodného vzťahu žalobca - T.P_PATRIOT, s.r.o., bez pokynu jednej či druhej strany na realizáciu dodávok tovaru v rámci tohto obchodného vzťahu, prakticky obsahuje len jeden údaj o preskladnení nešpecifikovaného tovaru (pokiaľ ide o druh tovaru). Podľa názoru krajského súdu teda táto evidencia vo forme, v akej je urobená, nemôže postačovať na preukázanie celého rozsahu tvrdených obchodných transakcií žalobcu a spoločnosti T.P_PATRIOT, s.r.o., navyše takéto tabuľkové vyjadrenie bez akejkoľvek autorizácie obchodujúcich strán nebolo možné porovnať ani s evidenciou deklarovaného dodávateľa, t. j. spoločnosti T.P_PATRIOT, s.r.o. v tej rovine, či uvedená evidencia zodpovedá aj dokladom o uskutočnených obchodných transakciách, ktorými by mala disponovať aj samotná spoločnosť T.P_PATRIOT, s.r.o.

. 17. Pokiaľ ide o žalobcom navrhovaný dôkaz, a to výsluch zamestnancov spoločnosti JOPI

18. Čo sa týka návrhu na vykonanie dôkazu týkajúceho sa dodávateľov spoločnosti T.P_PATRIOT s.r.o., krajský súd uviedol, že rozhodnutia správcu dane a žalovaného nie sú postavené na pochybnostiach o dodávateľoch tovaru spoločnosti T.P_PATRIOT, s.r.o., ale na nepreukázaní tej skutočnosti, že tovar bol dodaný žalobcovi práve spoločnosťou T.P_PATRIOT, s.r.o.

19. Krajský súd ďalej nepovažoval za pochybenie správcu dane ani to, že si správca dane zabezpečil zápisnicu s výpoveďou svedka, konateľa spoločnosti JOPI TRADE, spol. s r. o. z iného konania, pričom poukázal na § 24 ods. 4 Daňového poriadku a tiež na to, že táto skutočnosť bola uvedená aj v úradnom zázname zo dňa 12.08.2020 a bola konateľovi žalobcu oznámená na ústnom pojednávaní dňa 02.09.2020. Obsahom zápisnice o ústnom pojednávaní boli podľa krajského súdu informácie, ktoré boli použiteľné aj v rámci posudzovanej daňovej kontroly a na základe ktorých boli konateľom spoločnosti potvrdené obchodné vzťahy tak so žalobcom ako aj spoločnosťou T.P_PATRIOT, s.r.o. a poskytovanie skladovacích služieb pre tieto spoločnosti. Ústne potvrdenie je však podľa krajského súdu nepostačujúce, nakoľko na jeho základe nie je možné ustáliť počet a rozsah obchodných transakcií medzi žalobcom a spoločnosťou T.P_PATRIOT, s.r.o. a bolo potrebné uvedené podložiť aj tomu zodpovedajúcou dokumentáciu, z ktorej by tieto skutočnosti jednoznačne vyplývali, čo v tomto prípade nebolo

Výsledkom preverenia deklarovaných zdaniteľných obchodov v mesiaci máj 2018 správcom dane bolo zistenie, že reálne dodanie fakturovaných tovarov práve od deklarovaných dodávateľov uvedených na predmetných faktúrach nebolo vierohodne preukázané. Na tomto konštatovaní

faktúrach. 21. Krajský súd následne konštatoval, že pokiaľ nebolo preukázané, že obchody deklarované predmetnými faktúrami boli reálne uskutočnené tak, že fakturované plnenie žalobcovi skutočne poskytli práve tí dodávatelia, ktorí sú uvedení na faktúrach, nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti týchto dodávateľov v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 tohto zákona. Rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného, ktorý rozhodnutie správcu dane potvrdil, je podľa názoru súdu výsledkom správneho právneho posúdenia veci a námietky žalobcu uvedené v žalobe vyhodnotil ako nedôvodné.

23. Krajský súd na záver podotkol, že je overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie DPH, musí byť schopný preukázať reálnosť predmetného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze. Následky svojho neobozretného konania, spočívajúce v pochybnostiach o dodávateľovi tovaru, potom musí daňový subjekt znášať sám, pričom poukázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, C-384/04, Teleos a i., C-409/04, Netto Supermarkt, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10. V tejto súvislosti uviedol, že to, že tvrdenia zástupcu žalobcu nebolo možné overiť v účtovnej evidencii deklarovaných dodávateľov žalobcu, nemožno pričítať na vrub správcu dane. Daňové orgány preverujú len správnosť výšky daňovými subjektami priznanej daňovej povinnosti, príp. uplatnených nárokov na odpočítanie dane, ale nezisťujú, ako sa deklarované zdaniteľné obchody v skutočnosti odohrali, pretože toto je

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

konanie. Zároveň navrhol, aby kasačný súd priznal sťažovateľovi úplnú náhradu trov konania. 25. Podľa sťažovateľa krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku len mechanicky prebral argumentáciu z rozhodnutia žalovaného, resp. z rozhodnutia správcu dane avšak bližšie neozrejmil, z akých dôvodov nebolo vykonané navrhované dokazovanie, ktoré malo preukázať uskutočnenie obchodných prípadov, a to najmä medzi žalobcom a jeho dodávateľom T.P_ PATRIOT, s.r.o., resp. nevyjadril sa k opätovnému prenosu dôkaznej povinnosti na žalovaného, resp. správcu dane.

aktérov. 27. Sťažovateľ zdôraznil, že mesačné evidencie príjmu a výdaja tovaru boli zo strany skladovateľa spoločnosti JOPI TRADE, spol. s r.o. v identickej podobe predkladané aj colnému úradu, čo podľa názoru sťažovateľa ďalej zvyšuje ich váhu. Evidencie príjmu a výdaja tovaru vedené spoločnosťou JOPI TRADE, spol. s r.o. totiž, na rozdiel od tvrdenia krajského súdu, podľa sťažovateľa neobsahuje len jediný údaj o preskladnení nešpecifikovaného tovaru. Rovnako bol sťažovateľ toho názoru, že písomnému dokumentu (evidencii), vyhotovenému a predloženému treťou stranou, aj bez autorizácie osôb zúčastnených na obchodoch, musí byť pripísaná vysoká dôkazná váha.

29. Sťažovateľ opakovane poukázal na to, že v napadnutom rozsudku bola spochybnená váha výpovedí a písomností pochádzajúcich od účastníkov obchodného vzťahu, avšak krajský súd následne nepovažoval za pochybenie pri vykonávaní dokazovania postup žalovaného a správcu dane, keď nevypočuli konateľa spoločnosti JOPI TRADE, spol. s r.o. k obchodným prípadom tvoriacim predmet sporu. Sťažovateľ zdôraznil, že spoločnosť JOPI TRADE, spol. s r.o. ako daňový sklad a zároveň prepravca súbežne poskytovala služby obidvom z účastníkov preverovaných obchodných prípadov pri tých istých obchodných prípadoch (vo veľkej väčšine obchodných prípadov tvoriacich predmet tohto konania, išlo o poskytovanie skladových služieb a služieb daňového skladu pre spoločnosť T.P_PATRIOT s.r.o. a poskytovanie prepravných služieb pre žalobcu, t.j. daný subjekt na základe týchto vzťahov jednak vydával zo skladu tovar v mene dodávateľa a zároveň preberal ten istý tovar ako prepravca v mene žalobcu). Podľa sťažovateľa výsluch konateľa spoločnosti JOPI TRADE, spol. s r.o. mohol preukázať nie len uskutočňovanie predmet sporu tvoriacich obchodov vo všeobecnosti, ale

. Podľa sťažovateľa by išlo o kľúčového svedka, ktorého výpoveď mohla zásadným spôsobom ovplyvniť nielen hodnotenie ostatných vykonaných dôkazov (najmä písomných evidencií ním vedených), ale aj samotný výsledok

. Aj keď krajský súd považoval takéto dokazovanie za nadbytočné, žalovaný vo svojom rozhodnutí výslovne uviedol, že nemá za preukázaný pôvod tovaru, t.j. či tovar skladovaný v daňovom sklade pre spoločnosť T.P_PATRIOT s.r.o. táto spoločnosť naozaj vlastnila. Sťažovateľ mal za to, že dôvodne vnímal nedostatok administratívneho konania spočívajúci v nevykonaní takého dôkazu.

. Sťažovateľ zhrnul, že jeho práva ako účastníka administratívneho konania boli porušené zo strany krajského súdu, keď jedným z nosných dôvodov žalovaného vo svojom rozhodnutí bolo nepreukázanie vlastníckeho práva spoločnosti T.P_PATRIOT s.r.o. k tovaru nachádzajúceho sa v daňovom sklade JOPI TRADE, spol. s r.o., pričom však krajský súd argumentoval práve naopak, podľa neho takýto dôkaz by bol nadbytočný, vlastníctvo a možnosť spoločnosti T.P_PATRIOT s.r.o. disponovať s tovarom nespochybnil. Predmetný dôkaz krajský súd nepovažoval za potrebný napriek tomu, že v odôvodnení rozsudku apeloval na potrebu dôkazov pochádzajúcich od tretích osôb.

19, dátum naskladnenia, číslo vlakových súprav - obvyklý spôsob dodania tovaru práve pri dodávkach tovaru pre spol. T.P_PATRIOT s.r.o. od českej spoločnosti BAMONAFT a.s. - obsah mera, dátum miešania s merom, dátum vyskladnenia, evidenčné čísla vozidiel zabezpečujúcich prepravu - odvoz zo skladu, jedinečné číslo objednávky, hmotnosť vydaného tovaru a ďalšie).

. .plniace lístky, z ktorých vyplýva, že tieto slúžia aj ako dodací list, kde ako zákazník je uvedená spoločnosť T.P_PATRIOT s.r.o. a nie žalobca“. Ak krajský súd spochybnil spojitosť plniacich lístkov s obchodmi uskutočnenými medzi sťažovateľom a jeho dodávateľom, T.P_PATRIOT s.r.o., nie je sťažovateľovi jasné, z akých dôvodov ich v jednom prípade spája so žalobcom a v druhom prípade so spoločnosťou T.P_PATRIOT. V tejto súvislosti sťažovateľ zdôraznil, že vo všeobecnosti prepojenosť plniacich lístkov na obchody sťažovateľa so spoločnosťou T.P_PATRIOT žalovaným a správcom dane počas administratívneho konania nebola spochybnená. Z uvedených dôvodov v konaní krajského súdu sťažovateľ vníma opätovné porušenie svojich procesných práv a práva na spravodlivý súdny proces.

33. Sťažovateľ mal za to, že závery, ktoré žalovaný a správca dane vo vzťahu k preverovaným obchodom sťažovateľa so spoločnosťou T.P_PATRIOT s.r.o. prijali o nepreukázaní uskutočnenia predmetných obchodov, opierali v podstate o jedinú skutočnosť - o nespoluprácu dodávateľa, resp. jeho konateľov so správcom dane, a teda nezískanie ich vyjadrenia a niektorých účtovných podkladov k obchodom. Sťažovateľ poznamenal, že takýto dôkaz nespadá do sféry jeho vplyvu a v zmysle platnej legislatívy SR sťažovateľa povinnosť ich zabezpečenia ani nezaťažuje. Podľa sťažovateľa sa však aj napriek tomu podarilo získať mnohé písomné dôkazy, a to nielen od spoločnosti JOPI TRADE, spol. s r.o., ale aj od účtovnej spoločnosti DaneTax, s.r.o., ktorej konateľka správcovi dane predložila podklady spoločnosti T.P_ PATRIOT, s.r.o. k DPH za máj 2018, ktoré sa okrem iného vzťahovali na všetky faktúry s číslami, ktoré boli pre účely daňovej kontroly predložené sťažovateľom. Takýto postup žalovaného a správcu dane pri vykonávaní a vyhodnocovaní dokazovania, keď

veci samej. Podľa sťažovateľa v napadnutom rozsudku krajského súdu chýba odôvodnenie a právne posúdenie aj k tejto žalobnej námietke. 34. Sťažovateľ v súvislosti s jeho obchodmi so spoločnosťou T.P_PATRIOT s.r.o. nezrozumiteľnosť rozhodnutia žalovaného vnímal napríklad aj v argumentácii, ktorou žalovaný a správca dane sa snažili implicitne preniesť zodpovednosť za plnenie podnikateľských povinností dodávateľov sťažovateľa na sťažovateľa.

Zuzanou Švárnou, ako aj so svedkom D. Kertészom tvrdili, že väčšina obchodných prípadov, ktoré sú predmetom preverovania, sa uskutočnilo tak, že tovar spoločnosti T.P_PATRIOT s.r.o. sa nachádzal v sklade u spoločnosti JOPI TRADE, spol. s r.o., ktorý bol pri predaji sťažovateľovi vydaný zo skladu, a to na prepravné vozidlá zabezpečujúce prepravu pre žalobcu.

. .“. 35. Ďalší moment, z ktorého vyplýva nezrozumiteľnosť rozhodnutia žalovaného, podľa sťažovateľa spočíva v skutočnosti, že žalovaný ani správca dane sa riadne nevysporiadali s návrhmi žalobcu na vykonanie dokazovania, nepodali žiadne vysvetlenie k tomu, prečo niektoré navrhnuté dôkazy vo veci obchodov žalobcu so spoločnosťou T.P_PATRIOT s.r.o. nevykonali. Ďalej žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia neozrejmil, na ktoré dôkazy prihliadal, prečo na niektoré neprihliadol, akú váhu im prikladal, ktoré považoval za nezvratné, prečo ich považoval, resp. nepovažoval za dostatočné. Sťažovateľ mal za to, že ak žalovaný a správca dane reálny základ obchodov medzi sťažovateľom a jeho dodávateľom spoločnosťou T.P_PATRIOT s.r.o. nemali za preukázaný napriek tomu, že každý vykonaný dôkaz svedčil v prospech tvrdení sťažovateľa, pričom žiadny ich nevyvracal, potom mali vykonať ďalšie sťažovateľom navrhnuté dôkazy. Z uvedeného dôvodu sťažovateľ považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné aj podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP, t.j. zistenie skutkového stavu

IV. Právne názory kasačného súdu

38. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH: „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. [. . .].“ 39. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH: „Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“

41. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH: „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“

43. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo rozhodnutie žalovaného, ktorý potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým správca dane žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 800.220,10 eur na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2018, z dôvodu, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky pre vznik práva na odpočítanie dane, pretože nepreukázal, že mu tovar (pohonné látky) dodal dodávateľ deklarovaný na predložených faktúrach.

. Túto nesprávnosť videl sťažovateľ v podstate v tom, že správca dane a žalovaný postavili svoje závery o nesplnení týchto podmienok na nekontaktnosti deklarovaného dodávateľa, ktorý nepredložil správcovi dane vyjadrenia a požadované účtovné doklady a tiež v tom, že správca dane sa nedostatočne vysporiadal alebo vôbec nevysporiadal s návrhmi na vykonanie dokazovania zo strany sťažovateľa k preukázaniu preverovaných obchodov sťažovateľa so spoločnosťou T.P_PATRIOT, s.r.o. . Úlohou kasačného súdu v predmetnej veci bolo posúdiť aj otázku preskúmateľnosti, resp. dostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku.

46. Kasačný súd vo vzťahu k otázke preskúmateľnosti napadnutého rozsudku krajského súdu musí konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti vysporiadania sa s námietkami sťažovateľa naozaj vykazuje čiastočné vady. Krajský súd sa napríklad nevyjadril k popísanej výnimke pri obchodovaní medzi sťažovateľom a spoločnosťou T.P_PATRIOT, s.r.o., ktoré sa mali uskutočniť iným spôsobom, keď sťažovateľ mal mať tovar od dodávateľa T.P_PATRIOT, s.r.o. na základe faktúry č. 20180751 vedený v skladovej evidencii ako prijatý tovar, taktiež sa krajský súd nevyjadril k opätovnému prenosu dôkaznej povinnosti na správcu

Námietku sťažovateľa týkajúcu sa nedostatočnosti odôvodenia napadnutého rozsudku preto kasačný súd považoval za nedôvodnú a pristúpil k prieskumu právnych otázok nastolených sťažovateľom. 47. V rámci právnych východísk kasačný súd pripomína, že v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH ktorý je výsledkom implementácie smernice Rady 2006/112/ES z?28. ?novembra 2006 o?spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, nárok na odpočítanie DPH vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych a formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH. Hmotnoprávne podmienky sú nasledovné: (1) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa), (2) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia) a (3) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

48. V prejednávanej veci bolo dôvodom pre neuznanie práva na odpočítanie dane sťažovateľovi nesplnenie prvej hmotnoprávnej podmienky pre odpočítanie dane, konkrétne statusu osoby deklarovaného dodávateľa ako zdaniteľnej osoby. Podľa daňových orgánov nebolo bez pochýb preukázané, že tovar bol sťažovateľovi dodaný práve deklarovaným dodávateľ uvedeným na sporných faktúrach spoločnosťou T.P_PATRIOT, s.r.o.

49. Z dôvodu ľahkej zneužiteľností práva na odpočítanie DPH zaťažil zákonodarca dôkazným bremenom na?preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane prioritne daňový subjekt, ktorý si?toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 03.02.2016, sp. zn. 6Sžfk/ 7/2016 zo dňa ?27.09.2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30.04.2019).

vedomosť o ňom, na daňový subjekt“ (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa 15.02.2022). 50. V nadväznosti na uvedené kasačný súd ďalej poukazuje na to, že aj ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov, ako aj Súdneho dvora EÚ, identifikovala súbor okolností, ktoré samé osebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH (osobitne, ak nie je sporná existencia dodaného tovaru/služieb). Ide napríklad o (i) nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25.05.2021), (ii) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa

51. Kasačný súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že v prejednávanej veci správca dane, žalovaný a krajský súd za sporné označili osobu dodávateľa. Kasačný súd má za to, že status dodávateľa však nebol v konaní dostatočne spochybnený a v zmysle vyššie uvedenej judikatúry ho nemohla spochybniť ani skutočnosť, že deklarovaného dodávateľa spoločnosť T.P_PATRIOT, s.r.o. správca dane označil ako nekontaktného, či konštatoval virtuálne sídla, fiktívne adresy či zásielky, ktoré sa vrátili od bývalých konateľov dodávateľov s označením „adresát neznámy“. Nekontaktnosť dodávateľa v čase daňovej kontroly, nie je dostatočným spochybnením žiadnej z hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH. Sťažovateľ ako daňový subjekt nie je objektívne schopný ovplyvniť budúce podnikateľské správanie svojho dodávateľa, ani budúce rozhodnutia spoločníkov či konateľov (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/122/2022 zo dňa 31. júla 2023). V súvislosti s nekontaktnosťou deklarovaného dodávateľa kasačný súd odkazuje aj

52. Okolnosti ako fiktívne sídla, zmiznutí obchodníci, či konatelia s neexistujúcimi adresami možno pričítať na ťarchu daňového subjektu s ohľadom na jeho obozretnosť pri výbere obchodného partnera. Obozretnosť daňového subjektu je však potrebné skúmať v súvislosti s otázkou, či sťažovateľ ako daňový subjekt vedel alebo vedieť mohol o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom podvodným konaním a nie v súvislosti s preukazovaním hmotnoprávnych podmienok. Odmietnutie odpočtu DPH z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok a z dôvodu účasti na podvodnom reťazci sú ale dva zásadne odlišné dôvody, ktoré je nutné rozlišovať. Uvedené je potrebné aplikovať aj v prejednávanej

rozhodnutie správcu dane a rozhodnutie žalovaného sú založené jednoznačne na nesplnení hmotnoprávnej podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie DPH zo strany sťažovateľa. 53. V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že ak správca dane a žalovaný mienili založiť administratívne rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane z dôvodu nesplnenia prvej hmotnoprávnej podmienky pre odpočítanie dane, konkrétne statusu osoby deklarovaného dodávateľa ako zdaniteľnej osoby, tento záver v zmysle ustálenej judikatúry nie je možné založiť na nekontaktnosti dodávateľa ako výlučnej okolnosti, či z dôvodu nesplnenia si rôznych povinností na strane dodávateľa, napr. nepredloženie účtovníctva či neodvedenie sumy dane do štátneho rozpočtu zo strany deklarovaného dodávateľa. Aplikujúc uvedené na prejednávanú vec kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že správca dane v rámci daňovej kontroly vykonal šetrenie zamerané na dodávateľskú spoločnosť T.P_PATRIOT, s.r.o., pričom kasačný súd je v zhode so sťažovateľom toho názoru, že svoje pochybnosti postavil takmer výlučne na nekontaktnosti uvedeného dodávateľa.

Imremu Tiborovi Matskássymu (Maďarsko) v súvislosti s inou daňovou kontrolu sa vrátilo správcovi dane s poznámkou „neznámy“, p. Sándor Abonyi (Maďarsko), konateľ spoločnosti T.P_PATRIOT s.r.o. v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov sa na ústne pojednávanie na základe predvolania na výsluch svedka zo dňa 08.02.2019 k správcovi dane nedostavil, ani maďarskej daňovej správe sa s ním na základe žiadosti o MVI nepodarilo skontaktovať, jeho adresa bola vyhlásená od 18.01.2011 za fiktívnu.

Podľa sťažovateľa nemôže znášať zodpovednosť za konanie tretích osôb napr. za to, či sú na výzvu správcu dane schopné predložiť svoje účtovné a daňové podklady alebo či si dostatočne plnia svoje ostatné zákonné

. V nadväznosti na uvedené návrhy na doplnenie dokazovania správca dane v protokole (str. 23) mal naďalej za to, že uskutočnenie obchodov na základe faktúr od dodávateľa T.P_PATRIOT, s.r.o. nespochybnil výlučne na základe tej skutočnosti, že dotknutý dodávateľ bol nekontaktný, ale že na základe všetkých zistených skutočností dodanie tovaru nebolo dostatočne preukázané - následne však správca dane v protokole opísal skutočnosti týkajúce sa v podstatnom opäť iba nekontaktnosti deklarovaného dodávateľa a nemožnosti získať od neho účtovné a iné podklady.

55. Sťažovateľ následne v rámci vyjadrenia k protokolu zo dňa 11.9.2019 uviedol, že naďalej zotrváva na všetkých svojich doterajších návrhoch na vykonanie dokazovania vo vzťahu k spoločnosti T.P_PATRIOT, s.r.o.

Podľa svedkyne colný úrad má vedomosť, koľko litrov, pre ktorú spoločnosť bolo vyskladnené. Nakoľko si sťažovateľ zabezpečoval dopravu do objednávky uvádzali presné množstvo, ŠPZ, meno vodiča a dátum. K sporným faktúram svedkyňa uviedla, že tie s dodacím listom vystavila a podpísala ona, prílohou bol plniaci lístok z daňového skladu, ktorý vystavila spoločnosť JOPI TRADE spol. s r.o., na plniacom lístku je uvedené číslo objednávky, množstvo, EVČ, dátum, pečiatka s podpisom daňového skladu, ktorá potvrdzuje vyskladnenie, Uviedla, že tovar na základe predmetných faktúr bol pre sťažovateľa dodaný. Ďalej uviedla, že pri nakládke tovaru boli prítomní zamestnanci daňového skladu, za čo spoločnosť T.P_PATRIOT, s.r.o. na základe zmluvy platí dohodnutú sumu, miesto nakládky bol daňový sklad. Po odídení z daňového skladu si už vykládku zabezpečoval sťažovateľ. Na otázku správcu dane od ktorého dodávateľa spoločnosť T.P_PATRIOT, s.r.o. tovar predaný sťažovateľovi nakúpila svedkyňa uviedla, že spoločnosť T.P_PATRIOT, s.r.o v roku 2018

08.02.2019 ohľadne skladovania pre daňový subjekt T.P_PATRIOT, s.r.o. za 05/2018, v rámci ktorej informovala správcu dane, že sprístupňuje skladovú evidenciu, ktorá súvisí so skladovaním tovaru pre daňový subjekt T.P_PATRIOT, s.r.o. na cloudovom úložisku OneDrive, sprístupnené cez hypertextové prepojenie. Spoločnosť JOPI TRADE spol. s r.o. informovala správcu dane, že zmluva o skladovaní so spoločnosťou T.P_PATRIOT, s.r.o. bola v roku 2014 zaistená Národnou kriminálnou agentúrou spolu s inými daňovými a účtovnými dokladmi

57. Kasačný súd zistil, že vo vzťahu k návrhu sťažovateľa na výsluch zamestnancov skladu JOPI TRADE, spol. s r.o. a výsluch konateľa skladu správca dane v rámci vyrubovacieho konania zareagoval tak, že zamestnanci správcu dane nahliadli do spisu inej kontrolnej dvojice vykonávajúcej vyrubovacie konanie dane z príjmov právnickej osoby za rok 2016 u sťažovateľa a zo spisu si vyhotovili fotokópie zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 21.08.2019 so svedkom Jozefom Kertészom, konateľom spoločnosti JOPI TRADE s.r.o. a zápisnicu o miestnom zisťovaní zo dňa 01.10.2019. Z uvedených zápisníc, o.i. vyplýva, že spoločnosť JOPI TRADE, spol. s r.o. v roku 2016 mala obchodovať okrem iných spoločností aj so spoločnosťou T.P_PATRIOT s.r.o. aj so sťažovateľom, s ktorým obchodovala aj v čase výsluchu svedka (r. 2019). Uvedeným spoločnostiam mala spoločnosť JOPI TRADE spol. s r.o. poskytovať skladovacie služby ako skladovateľ pre ukladateľa a s tým súvisiace administratívne služby. Jednali s konateľmi spoločností, resp. so splnomocnenými zástupcami. Komunikácia prebiehala už len e-mailom, prípadne telefonicky a následne bola vykonaná

Zo zápisnice z miestneho zisťovania je zrejmé, že bola vykonaná obhliadka prevádzkových priestorov, z ktorej bola vyhotovená fotodokumentácia - jednalo sa o daňový sklad, konkrétne nádrže, stáčisko, vlakovú stanicu. Zamestnancom správcu dane bol popísaný postup výroby a výdaja pohonných hmôt. Správca dane požiadal o predloženie evidencie nakúpených a predaných pohonných hmôt za zdaňovacie obdobie r. 2016 o. i. aj za spoločnosť T.P_PATRIOT, s.r.o. pre sťažovateľa. Vo vzťahu k návrhu sťažovateľa na výsluch zamestnancov skladu JOPI TRADE, s.r.o. tento dôkaz správca dane odmietol vykonať s odôvodnením, že sťažovateľ neuviedol mená zamestnancov skladu.

Po preskúmaní administratívneho spisu v kontexte sťažnostných námietok kasačný súd konštatuje, že v predmetnej veci je zásadným problémom skutočnosť, že bola nedostatočne dôsledne vykonaná daňová kontrola a vyrubovacie konanie, najmä vo vzťahu k preverovaniu obchodovania medzi sťažovateľom a spoločnosťou T.P_PATRIOT, s.r.o. v rámci zdaňovacieho obdobia máj 2018, čo sa premietlo do toho, že formulované pochybnosti správcu dane nemajú spôsobilosť bez ďalšieho vykonaného dokazovania spochybniť materiálne podmienky uplatneného práva na odpočítanie dane. Kasačný súd má taktiež za to, že správca dane sa s navrhovanými dôkazmi zo strany sťažovateľa ako daňového subjektu nedostatočne vysporiadal resp. sa s nimi nevypriadal vôbec.

. Správca dane však výpoveď svedkyne vyhodnotil tak, že svedkyňa nedisponovala už žiadnymi dôkazmi na preukázanie tvrdených skutočnosti, keď tieto mali byť odovzdané p. Sándorovi Abonyimu (nekontaktnému konateľovi), teda pravdivosť jej tvrdení nebolo možné overiť. Správca dane ani žalovaný však ďalej obsah výpovede svedkyne žiadnym iným spôsobom nevyvrátili, resp. relevantným spôsobom ju nespochybnili, v podstate na ňu neprihliadali vôbec z dôvodu nedoloženia podkladov k výpovedi.

Nevyhnutnosť vykonania ďalšieho preverovania bol zároveň umocnený konkrétnymi návrhmi na doplnenie dokazovania zo strany sťažovateľa, a to najmä pokiaľ ide o preverenie uskutočnenia obchodov medzi sťažovateľom a spoločnosťou T.P_PATRIOT, s.r.o. v sklade spoločnosti JOPI TRADE spol. s r.o., a to či prebiehali reálne tak, ako to zhodne tvrdia sťažovateľ a svedkovia (p.

60. Kasačný súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že správcovi dane v rámci prejednávanej veci postačovalo zabezpečenie výpovede konateľa spoločnosti JOPI TRADE spol. s r.o. z inej daňovej kontroly týkajúcej sa dane z príjmov sťažovateľa za rok 2016.

Kasačný súd sa s týmto postupom správcu dane nestotožňuje a má za to, že správca dane mal riadne vykonať sťažovateľom navrhovaný výsluch svedka - konateľa skladu JOPI TRADE spol. s r.o. k predmetnému zdaňovaciemu obdobiu a konfrontovať túto výpoveď so skutočnosťami tvrdenými sťažovateľom a tiež s ďalšími výpoveďami (napr. s výpoveďou

61. Kasačný súd sa taktiež nestotožňuje s postupom správcu dane, ktorý výsluch zamestnancov skladu JOPI TRADE spol. s r.o. nevykoval s odôvodnením, že sťažovateľ neuviedol mená zamestnancov, pričom sťažovateľ už pri návrhu na vykonania dokazovania avizoval, že mená zamestnancov má dodať spoločnosť JOPI TRADE spol. s r.o.

Kasačný súd nespochybňuje názor správcu dane, žalovaného a správneho súdu, o tom, že dôkazné bremeno na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane zaťažuje daňový subjekt (čo sťažovateľ taktiež nerozporuje). Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 03. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné).

63. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej (rozhodnutia Ústavného

65. Dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt, avšak nie absolútne, keďže takýto výklad by pri každom preverovaní dodávky tovaru alebo služby umožňoval správcovi dane poprieť túto dodávku. Bez ohľadu na povahu dôkazov predložených daňovým subjektom je na správcovi dane, aby bol skutkový stav zistený presne a úplne, a od neho závisí, aké dokazovanie na tento účel vykoná.

66. Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene

67. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje aj na rozhodnutie sp. zn. 6Sžfk/40/2018 z 03. septembra 2019, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že: „ . . . Ak správca dane mal pochybnosti o tvrdeniach žalobcu a predložené dôkazy nemienil akceptovať, potom bol povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia žalobcu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené žalobcom. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje taktiež na to, že v zmysle konštantnej judikatúry „hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné“. O výklade daňových noriem daňovými orgánmi sa výstižne vyjadril aj Ústavný súd SR v Náleze sp. zn. I. ÚS 241/07 ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený dodržiavaním a rešpektovaním práv ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom.“

Kvalita spochybnenia dôkazov produkovaných daňovým subjektom musí spĺňať určité parametre, t. j. nestačí iba jednoduché a ničím nepodložené tvrdenie správcu dane založené na indíciách a domnienkach. Spochybnenie zo strany správcu dane musí byť preukázateľné vo forme relevantného dôkazu, ktorý vyvracia dôkazný potenciál dôkazov predkladaných daňovým subjektom.“

sťažovateľom. Kasačný súd má z administratívneho spisu za preukázané, že správca dane v rámci daňovej kontroly nadobudol dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia (spochybnil dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom) a s týmito pochybnosťami v súlade s Daňovým poriadkom oboznámil sťažovateľa.

dôkazom len stručne a vo všeobecnosti konštatovali, že nie sú schopné preukázať, že k dodaniu tovaru deklarovaným dodávateľom skutočne došlo, avšak bez toho, aby toto svoje tvrdenie opreli o dôkazy, ktoré by tvrdenia a dôkazy predložené sťažovateľom dostatočne spochybnili alebo vyvrátili. Kasačný súd sa tak stotožňuje s námietkou sťažovateľa, ktorý v kasačnej sťažnosti zdôraznil, že za danej dôkaznej situácie musel správca dane vykonaným dokazovaním vyvrátiť sťažovateľom predkladané dôkazy, čo sa v prejednávanom prípade

Zuzany Švárnej, zistiť, či výpovede sú overiteľné s informáciami a podkladmi z colného úradu, na ktoré sa svedkovia zhodne odvolávajú) a zistené skutočnosti opäť vyhodnotiť. 71. Pre úplnosť v súvislosti s ďalším postupom administratívnych orgánov v predmetnej veci kasačný súd zdôrazňuje, že jeho závery bez ďalšieho neznamenajú, že sťažovateľovi musí byť priznané právo na odpočítanie dane zo sporných obchodov so spoločnosťou T.P_PATRIOT, s.r.o.

V. Záver

72. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd uzatvára, že napadnutý rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP), rovnakou vadou (nezákonnosťou) podľa zistení kasačného súdu trpí aj rozhodnutie žalovaného (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP). Keďže správny súd žalobu sťažovateľa zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 SSP a § 191 ods. 1 písm. c) SSP zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Kasačný súd zrušil len rozhodnutie žalovaného, pričom je na jeho úvahe, či vzhľadom na právny názor kasačného súdu vyhodnotí ako potrebné zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie, pričom môže správcu dane inštruovať konkrétnymi pokynmi. 73. V ďalšom konaní bude žalovaný postupovať spôsobom načrtnutým kasačným súdom vyššie. Správca dane a žalovaný sú viazaní vyjadreným právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP). 74. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému sťažovateľovi priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 75. Toto rozhodnutie prijal kasačný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie j e prípustný opravný prostriedok.