1Sfk/48/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): R. V., nar. XX.XX.XXXX., bytom V. XXXX/XX., F. B., právne zastúpený: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., advokátske spoločenstvo so sídlom Nám. SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 36857548, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100750922/2020 zo dňa 06.04.2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/82/2020-212 zo dňa 14.07.2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi finančnej správy

108.555,98 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2010 (nepriznal nadmerný odpočet v sume 6.524,08 eur a vyrubil žalobcovi daň v sume 102.031,90 eur). 3. Žalovaný rozhodnutím č. 100750922/2020 zo dňa 06.04.2020 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. 4. Orgány finančnej správy neuznali žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúr od deklarovaných dodávateľov - spoločností Triskelion s.r.o. a ALAURUS s.r.o. za dodanie poľnohospodárskych plodín (kukurica a slnečnica). Finančné orgány prijali záver, že v kontrolovanom zdaňovacom období december 2010 nebolo preukázané dodanie tovaru - poľnohospodárskych plodín žalobcovi od deklarovaných dodávateľov tak, ako to vyplýva z predložených faktúr. Žalobca nepreukázal, že dodanie tovaru bolo realizované tak, ako to deklarujú sporné faktúry a že pri týchto dodávkach vznikla deklarovaným dodávateľom daňová povinnosť, a následne žalobcovi právo na odpočet dane. Z tohto dôvodu finančné orgány skonštatovali nepreukázanie splnenia zákonných podmienok na vznik práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH žalobcovi. 5. Prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie boli vydané potom, čo Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) na základe správnej žaloby žalobcu rozsudkom č. k. 14S/ 79/2014-143 zo dňa 28.01.2016 (ďalej aj „predchádzajúci rozsudok krajského súdu“) zrušil pôvodné rozhodnutie správcu dane (č. 9210401/5/949257/2013/Ba1I zo dňa 12.03.2013) a pôvodné rozhodnutie žalovaného (č. 1100307/1/129931/2014/4884 zo dňa 11.03.2014) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Na odvolanie žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 8Sžf/46/2016 zo dňa 25.05.2017 predchádzajúci rozsudok krajského súdu potvrdil. Následne, prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného boli vydané po doplnení dokazovania v zmysle záverov vyplývajúcich z rozsudkov správnych súdov.

6. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote (všeobecnú) správnu žalobu, o ktorej krajský súd rozhodol rozsudkom č. k. 20S/82/2020-212 zo dňa 14.07.2021 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) tak, že žalobu podľa § 190 SSP zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Podľa krajského súdu je z vykonaného dokazovania zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom absentuje reálny základ. Keďže žalobca neodstránil pochybnosti daňových orgánov zásadného charakteru vyplývajúce z popretia realizácie dodávok samotnými deklarovanými dodávateľmi, ale napr. aj z nepreukázania prepravy tovaru, má to za následok nepriznanie práva na odpočítanie dane. V tejto súvislosti krajský súd súčasne uviedol, že v danom prípade, vzhľadom na nepreukázanie prijatia plnení od žalobcom deklarovaných dodávateľov, do úvahy neprichádzalo vedenie dokazovania na preukázanie, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení spojenom s daňovým únikom alebo podvodným

10. K námietke žalobcu, že po vrátení veci súdom daňové orgány nepostupovali v zmysle právneho názoru vysloveného súdom, najmä čo sa týka výsluchu svedkov, ktorí mali preukázať dôvodnosť nároku žalobcu, krajský súd uviedol, že z obsahu spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že správca dane ako aj žalovaný vykonali dokazovanie, ktoré smerovalo k výsluchom svedkov, ktoré navrhoval žalobca. V niektorých prípadoch svedkovia nemohli byť vypočutí a to z dôvodu prekážok na strane maďarských daňových orgánov, keďže sa jednalo o obdobie, ktoré podľa maďarského práva je premlčané. V rozpore s právnym názorom žalobcu pritom nevykonanie dôkazov nebolo hodnotené v neprospech daňového subjektu, ale ako objektívna skutočnosť nezavinená daňovými orgánmi, ktorú ale, na strane druhej, nemožno hodnotiť ani v prospech tvrdení žalobcu ako preukazujúcu ich pravdivosť. Takto v prospech tvrdení žalobcu nemožno hodnotiť či už nevypočutie niektorých z tvrdených prepravcov tovaru, nezabezpečenie záznamov o telefonických hovoroch alebo záznamov z kamerového systému

R.. W. tiež nevedel označiť ani jednu spoločnosť, ktorú mal získať ako odberateľa poľnohospodárskych komodít. Zo svedeckej výpovede J. A., na ktorú žalobca taktiež poukazoval, jednoznačne vyplýva, že počas výpovede pred správnymi orgánmi tento svedok uviedol, že žalobcu nepozná a nevedel sa vyjadriť ani k spornému tovaru, ktorý mala dodať spoločnosť Triskelion s.r.o. žalobcovi.

Títo konatelia v tomto konaní vo svojej výpovedi uviedli, že žalobcu nepoznajú a nepoznajú ani osoby, ktorým by malo byť udelené splnomocnenie v mene spoločnosti Triskelion s.r.o. . Obaja konatelia spoločnosti Triskelion s.r.o. zhodne uviedli, že za spoločnosť konal vo väčšine prípadov konateľ R.. Svedok J. A. síce uviedol, že mal splnomocnenie na sprostredkovanie obchodov od spoločnosti Triskelion s.r.o. týkajúcich sa kúpy tovaru za účelom predaja, avšak v predmetnej veci nebol zistený žiadny dôkaz, ktorý by potvrdil, že tento svedok akékoľvek obchody pre spoločnosť Triskelion vykonal.

14. Krajský súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu týkajúcu sa nevykonania dôkazu znalcom z odboru grafológie na vyhodnotenie pravosti podpisov R. na príjmových pokladničných dokladoch a faktúrach. Krajský súd sa stotožnil s názorom finančných orgánov v tomto smere, že v rámci dokazovania správca dane vykonal iné dôkazy, ktoré nasvedčujú tomu, že zo strany žalobcu došlo k neoprávnenému uplatneniu si nároku na odpočet DPH. Obdobne krajský súd vyhodnotil i námietku týkajúcu sa neinformovania žalobcu o výsluchu svedkov dožiadaným zahraničným daňovým orgánom. Mal za to, že žalovaný sa týmto zrozumiteľne a vecne správne vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia, a to s poukazom na právny poriadok dožiadaného štátu, ktorý správcovi dane neumožňuje tento procesný úkon

15. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa povrchného vypočutia svedkyne P. E., ktorá bola účtovníčkou žalobcu, a spochybňovania jej výpovede, krajský súd konštatoval, že k relevantným okolnostiam svedkyňa zaujala jednoznačné stanovisko - konateľov spoločností Triskelion s.r.o. a ALAURUS s.r.o. nepozná, nikdy sa s nimi osobne nestretla, nebola prítomná pri tvrdenom odovzdávaní finančnej hotovosti, pokladničné doklady nevystavovala, iba ich zaúčtovala.

ich zrušenie.

g/ SSP) a sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP). 18. Podľa sťažovateľa správny súd nesprávne vyhodnotil sťažovateľom uvádzanú judikatúru Súdneho dvora EÚ (C-18/13, Maks Pen, C-446/15, Signum Alfa Sped a C-610/19, Vikingo Fővállalkozó Kft.) s tým, že sa nejedná o rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, v ktorých by subjekt bol súčasťou daňového podvodu ale o prípady, v ktorých dokonca nebol preukázaný faktický dodávateľ plnenia a napriek tomu nemohlo byť odpočítanie odopreté. Podľa sťažovateľa v

Sťažovateľ namietal, že dôkazy vykonané správcom dane, ktoré sťažovateľ nenavrhoval vykonať (výsluch R. - konateľa Triskelion s.r.o. a jej účtovná dokumentácia, výsluch A. - konateľa Alaurus s.r.o. a jej účtovná dokumentácia), neboli vôbec spôsobilé vyvrátiť dôkazy predložené sťažovateľom. V tejto súvislosti sťažovateľ vytkol krajskému súdu, že riadne nezistil a nesprávne posúdil orgánmi finančnej správy vykonané dokazovanie. 20. Ďalej sťažovateľ namietol i nesprávnu právnu aplikáciu vnútroštátneho i európskeho práva, pokiaľ ide o dôkaznú povinnosť sťažovateľa preukázať, že tovar uvedený na faktúrach bol fakticky dodaný práve konkrétnym dodávateľom, o jeho povinnosť postupovať s náležitou obozretnosťou a zabezpečiť si dostatok dôkazov, na základe ktorých by si mohol podrobne overiť, či tovar bol skutočne žalobcovi dodaný práve deklarovaným dodávateľom.

Správnemu súdu vytkol odlišné posúdenie výsluchu svedka Balász Szabó, konateľa spoločnosti ALAURUS , s.r.o., keď v pôvodnom rozsudku krajský súd namietal, že sťažovateľovi nebolo umožnené byť prítomný na výsluchu, no v napadnutom rozsudku sa už na obsah výpovede odvolával.

Namietol i uprednostnenie klamlivej výpovede R. pred výpoveďami iných svedkov. Uviedol, že správny súd neuviedol, prečo nebola preukázaná preprava tovaru, keď doklady o dodaní sťažovateľ predložil a skladníci prepravu potvrdili. Namietal, že nemožnosť výsluchu prepravcov z dôvodu premlčania podľa maďarského práva nemožno pričítať na ťarchu sťažovateľa.

Daňového poriadku a aj judikatúrou kasačného súdu sp. zn. 5Sžf/15/2015 zo dňa 28.02.2017. 23. Ďalej sťažovateľ namietal, že správca dane namiesto úzkej súčinnosti so sťažovateľom vykonával dokazovanie spočiatku úplne bez jeho vedomia, čím sťažovateľovi znemožnil mať prehľad o tom, ako je potrebné uplatňovať svoje procesné práva, a aký je reálny stav daňovej kontroly v tom ktorom čase. Nesúhlasil ani s postojom správneho súdu k nevykonaniu grafologického posudku. 24. Podľa sťažovateľa správny súd i orgány finančnej správy nesprávne aplikovali § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH argumentujúc tým, že vo veci nie je rozhodujúce, či vznikla daňová povinnosť deklarovanému dodávateľovi, ale či vznikla sťažovateľovi. Opakovane namietal, že nedostal odpovede na to, prečo je potrebné uprednostniť výpovede štatutárov deklarovaných dodávateľov pred pravosťou vystavených dokladov. Nedôvodnosť a chybovosť v závere správneho súdu videl sťažovateľ i v tom, že v konaní bolo preukázané reálne dodanie tovaru. Faktické dodanie tovaru práve deklarovaným dodávateľom nie je podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ nutné preukazovať. Namietal tiež nedoručenie rozsudku krajského súdu v lehote 30 dní odo dňa vyhlásenia. 25. Vo vzťahu k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu sťažovateľ uviedol, že správny súd sa mal odchýliť od rozhodovacej praxe kasačného súdu nerešpektovaním príkazu kasačného súdu na vykonanie dokazovania, ale aj nezohľadnením požiadaviek kasačného súdu na riadny priebeh daňového konania. V konkrétnostiach poukázal i na predchádzajúce sťažnostné body. 26. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti odkázal na svoje predchádzajúce podania v konaní pred správny súdom, pričom zotrval na svojej doterajšej argumentácii. V reakcii na kasačné námietky podotkol, že z rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňového rozhodnutia správcu dane je zrejmé, že správca dane vykonal výsluch pracovníkov skladu a tiež požiadal maďarskú daňovú správu o vypočutie prepravcov, ktorí mali prepravovať sporné tovary. Z tohto dôvodu kasačnú námietku sťažovateľa o neuposlúchnutí pokynu kasačného súdu ani správneho súdu považoval žalovaný za nepravdivú a zavádzajúcu. Uviedol, že žalobca si mohol požiadať o informáciu orgány PZ ohľadne trestného stíhania jeho osoby na základe podnetu konateľa Triskelion s.r.o., keďže rozhodnutia daňových orgánov obsahovali príslušné číslo spisu. Navrhol kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietnuť. 27. Sťažovateľ v replike k vyjadreniu žalovaného v celom rozsahu zotrval na podanej kasačnej sťažnosti a zareagoval na vyjadrenie žalovaného.

28. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“) konajúci ako kasačný súd (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP v rozhodujúcom znení) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

30. Kasačný súd zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom už v minulosti boli skutkovo aj právne obdobné veci (vyrubenie rozdielu dane z pridanej hodnoty titulom nesplnenia zákonných hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH) identických účastníkov

V predmetnom konaní vedenom pod sp. zn. 5Sfk/28/2021, ktoré spočívalo na obdobnom skutkovom základe a vychádzalo z obdobných zistení správcu dane, považoval kasačný súd argumentáciu sťažovateľa (v súdenej veci i v predmetnom konaní identickú) za nedôvodnú a kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol. 31. „Podstatné sťažnostné body vznesené sťažovateľom tak, ako ich posúdil kasačný súd, sú

podvod, c. sťažovateľ mal za to, že z jeho strany došlo k splneniu hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, keďže sťažovateľom predložené doklady (napr. záznamy, dodací list, vážne lístky) preukazujú prijatie zdaniteľného plnenia práve od vystaviteľa faktúr, ktorý bol v čase dodania zdaniteľnou osobou, d. sťažovateľ namietal nevykonanie dôkazov vyplývajúcich z predchádzajúceho rozsudku kasačného súdu v konaní [sp. zn. 8Sžf/46/2016 zo dňa 25.05.2017] ako i iných navrhovaných dôkazov, a e. sťažovateľ namietal svoju neúčasť a nemožnosť vypočuť svedkov pri úkonoch realizovaných prostredníctvom MVI maďarskou daňovou správou.

Právo na odpočítanie dane je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu dane z pridanej hodnoty a v zásade nemôže byť obmedzené a toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe (napr. C-110/98 až C-147/98 Gabalfrisa a i., C-465/03 Kretztechnik, C-438/09 Dankowski a C-285/11 Bonik). Cieľom režimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých

Z judikatúry Súdneho dvora EÚ taktiež vyplýva, že každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na dani splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (napr. C-267/15 Gemeente Woerden). Hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane

ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje (sťažovateľovi), právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.

DPH), · daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje, musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH), · zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane (§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane. Dôkazné bremeno sťažovateľa a?jeho rozsah

Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou a zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020 a sp. zn. 6Sžfk/ 20/2018 zo dňa 11.06.2019).

Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018 a obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16.12.2009).

38. Ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov ako aj Súdneho dvoru EÚ identifikovala rad okolností, ktoré samy o sebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH (osobitne ak nie je sporná existencia dodaného tovaru/služieb).

39. V súdenom prípade bola spochybnená osoba dodávateľa Triskelion s.r.o. [a ALAURUS s.r.o.], t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa. V prípade tejto hmotnoprávnej podmienky na odpočítanie dane došlo, ako vyplýva z rozsudku Súdneho dvora EU C-154/20 Kemwater ProChemie k statusu osoby dodávateľa, k judikatórnemu posunu. Závery tohto rozhodnutia možno zhrnúť nasledovne: a) uvedenie osoby deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane, avšak status osoby dodávateľa (t. j. poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH) hmotnoprávnou podmienkou je a b) dôkazné bremeno ohľadom statusu osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane. Pokiaľ však existujú osobitné skutkové okolnosti, tak táto podmienka sa môže považovať za splnenú i bez jej preukázania zo strany osoby, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane. V takom prípade nie je potrebné preukazovať podvodné konanie.

V nadväznosti na závery rozsudku Súdneho dvora EU C-154/20 Kemwater ProChemie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane je preukázanie statusu osoby dodávateľa (t. j. poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH) a dôkazné bremeno ohľadom statusu osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane.

ProChemie, C-154/20, bod 34). Nestačí, aby skutočnosti o dodávateľovi vyplývali iba z faktúry, ako formálnej podmienky, ale zásada neutrality DPH vyžaduje, aby sa odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe priznalo len, ak sú splnené hmotnoprávne požiadavky.

Keďže splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane preukazuje osoba, ktorá si odpočítanie dane uplatňuje (sťažovateľ), bol sťažovateľ následne povinný pochybnosti správcu dane vyvrátiť a preukázať, že hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane splnil.

tento záver krajský súd zdôvodňuje v bode 71 a 110 v nadväznosti na body 28 a 32 napadnutého rozsudku], f. nebola relevantne preukázaná úhrada za tovar [pričom namietaný výber v hotovosti z banky a argumentácia sťažovateľa, že úhrada vysokých súm v hotovosti v danom čase a segmente bola obvyklá, nie je spôsobilá preukázať, že k úhrade deklarovanému dodávateľovi došlo, pretože tento spôsob úhrady spôsobil u sťažovateľa dôkaznú núdzu], g. [bývalá účtovníčka sťažovateľa, P. E. konateľa spoločnosti Triskelion s.r.o. R. nepozná,

súvislosti aj námietka, že krajský súd svoj záver o nepreukázaní prepravy nezdôvodnil, pretože tento záver krajský súd zdôvodňuje v bode 71 a 110 v nadväznosti na body 28 a 32 napadnutého rozsudku, d. nebola relevantne preukázaná úhrada za tovar, pričom namietaný výber v hotovosti z banky a argumentácia sťažovateľa, že úhrada vysokých súm v hotovosti v danom čase a segmente bola obvyklá, nie je spôsobilá preukázať, že k úhrade deklarovanému dodávateľovi došlo, pretože tento spôsob úhrady spôsobil u sťažovateľa dôkaznú núdzu, e. bývalá účtovníčka sťažovateľa, P. E. konateľa spoločnosti ALAURUS s.r.o. A. nepozná, nikdy sa s nimi osobne nestretla, nebola prítomná pri odovzdávaní hotovosti za tovar, pokladničné doklady nevystavovala a doklady od A. nepreberala.]

Následne bolo dôkaznou povinnosťou sťažovateľa pochybnosti správcu dane vyvrátiť a relevantne preukázať. Úvahy kasačného súdu sú teda prakticky totožné s úvahami realizovanými správnym súdom v napadnutom rozsudku. 45.

Podstatná je pritom tá skutočnosť, že sťažovateľ [. . .] nevedel správcovi dane predložiť žiadne relevantné dôkazy (ktoré by správcom dane neboli spochybnené), ktoré by hodnoverne preukázali realizáciu [deklarovaných obchodov s deklarovanými dodávateľmi]. Tým bol zo strany správcu dane dôvodne spochybnený status osoby dodávateľa ako jedna z hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane.

47. Kasačný súd dopĺňa, že to, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nemusí byť dôkazom o tom, že sťažovateľ je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/26/2014). Pre účely § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne spojenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t. j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa dane z pridanej hodnoty. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia

Pokiaľ si sťažovateľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. Za stavu, keď sťažovateľ nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov a doklady, ktoré predložil, nemali takú výpovednú hodnotu, aby vyvrátili pochybnosti správcu dane, nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie

Vo vzťahu k namietanému nerešpektovaniu príkazu kasačného súdu [8Sžf/46/2016 zo dňa 25.05.2017] na vykonanie dokazovania ale aj nezohľadnením požiadaviek kasačného súdu na riadny priebeh daňového konania kasačný súd sťažovateľom tvrdený odklon nevzhliadol, pričom sa s ním kasačný súd vysporiadal ďalej v rámci ostatných sťažnostných bodov.

52. Pokiaľ sťažovateľ poukázal aj na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu SR vo veci č. 1Vs/1/2020, tak v uvedenej situácii veľký senát poukázal na predložené doklady o čiastočných bezhotovostných úhradách faktúr a čiastkovom započítaní práv a záväzkov zmluvných strán a tiež doklady o uskutočnení prepravy tovaru a úhrade jej nákladov, ktoré daňové orgány nevyhodnotili a len naznačili ich nehodnovernosť. V súdenom prípade však rovnako postupoval i kasačný súd v predchádzajúcom rozhodnutí [sp. zn. 8Sžf/46/2016 zo dňa 25.05.2017], na základe ktorého správca dane v ďalšom vyrubovacom konaní svoje dokazovanie doplnil. [.

sťažovateľovi pripísané na ťarchu, i keď je pravdou, že spôsobili na jeho strane dôkaznú núdzu. 54. K výsluchom svedkov realizovaných prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií v zahraničí kasačný súd poukazuje napríklad na rozhodnutie 10Sžfk/71/2019 z 16. decembra 2021, kde kasačný súd uviedol, že neúčasť kontrolovaného daňového subjektu na výsluchu svedka v zahraničí, hoc aj v?súlade s procesným postupom, automaticky neznamená nezákonnosť takého dôkazu, ovplyvňuje však výpovednú hodnotu takto získaných informácií. V prípade, ak dožiadaný štát oznámi výsledok vykonaného šetrenia bez toho, aby uviedol informácie o postupe, ktorým k?výsledku dospel a o zdroji zistených informácií, je dôkazná hodnota takýchto informácií obmedzená, nie však nulová. Svoj význam môže mať iba v celkovom dôkaznom kontexte a?v?spojení aj s inými dôkazmi. S ohľadom na vyššie uvedené rozhodnutie kasačného súdu je tak i tento sťažnostný bod nedôvodný.

vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcť pri uskutočňovaní správneho výmeru DPH, kontrole riadneho uplatňovania DPH, najmä pri transakciách v rámci Spoločenstva a zároveň (nie však výlučne) boji proti podvodom súvisiacim s DPH.

Nad rámec uvedeného kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 22. októbra 2013 č. C-276/12, Jiří Sabou v. Finanční ředitelství pro hlavní město Prahu, kde Súdny dvor posudzoval otázku, či je možné použiť dôkazy získané v rámci MVI za situácie, ak pri MVI neboli realizované procesné práva daňového subjektu, ktoré má v rámci vnútroštátneho daňového konania. Súdny dvor uviedol, že dodržanie práv daňového subjektu na obhajobu nevyžaduje, aby sa daňový subjekt podieľal na žiadosti o informácie, ktorú adresuje dožadujúci členský štát dožiadanému členskému štátu.

59. K sťažovateľovým ďalším námietkam kasačný súd uvádza, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

60. K námietke sťažovateľa, že rozsudok krajského súdu bol doručovaný 09.09.2021, teda po lehote 30 dní odo dňa vyhlásenia (14.07.2021) kasačný súd uvádza, že túto námietku nespojil sťažovateľ s relevantným sťažnostným dôvodom v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP (krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces). Avšak ak by tak aj urobil, uvedené nezakladá podľa kasačného súdu procesnú vadu v miere spôsobilej zasiahnuť do práva sťažovateľa na spravodlivý súdny proces.