← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·21. 12. 2023

1Sfk/51/2022

ECLI:SK:NSSSR:2023:5021200002.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Žiline
Sp. zn. 1. inštancie
30S/1/2021
IČS
5021200002
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): J.. G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/X, XXX XX N., právne zastúpený: Mgr. Rastislav Otruba, advokát, so sídlom Kvačalova 1227/55, 010 04 Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica. IČO: 42499500, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101842365/2020 zo dňa 26.11.2020, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/1/2021 zo dňa 30. novembra 2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi finančnej správy

1. Daňový úrad Žilina (ďalej aj ako „správca dane“) rozhodnutím č. 101473995/2020 zo dňa 23.09.2020 (ďalej ako „rozhodnutie správcu dane o vyrubení úroku z omeškania“) podľa § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 1.879,20 eur za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2008 v ustanovenej lehote v ustanovenej výške. Rozhodnutie správcu dane o vyrubení úroku z omeškania správca dane doručoval Mgr. Rastislavovi Otrubovi, splnomocnenému na zastupovanie žalobcu, so sídlom Kvačalova 1227/55, 010 04 Žilina.

2. Rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2008 v sume 6.032,66 eur správca dane vyrubil rozhodnutím č. 9501401/5/1119407/2013 zo dňa 25.03.2013. Žalobca voči uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie zo dňa 08.04.2013. Odvolací orgán prerušil

odvolacie konanie, a to z dôvodu súdneho konania sp. zn. 20S/42/2013 vedeného na Krajskom súde v Žiline. Toto súdne konanie bolo právoplatne skončené dňa 02.03.2015, v nadväznosti na čo žalovaný žalobcovi oznámil, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo odvolacie konanie prerušené a dňom 25.03.2015 v konaní pokračoval. Žalovaný rozhodnutím č. 1100308/1/ 144750/2015 zo dňa 01.04.2015 (právoplatné dňa 13.04.2015 a vykonateľné dňa 29.04.2015) potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 9500401/5/1119407/2013 zo dňa 25.03.2013 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2008. 3. Žalobca podal vo vlastnom mene proti rozhodnutiu správcu dane o vyrubení úroku z omeškania odvolanie zo dňa 07.10.2020, ktoré bolo doručené správcovi dane dňa 08.10.2020, v ktorom navrhol toto rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca odvolanie odôvodnil nasledovne: - ako daňový subjekt namietal svoju identifikáciu v rozhodnutí správcu dane o vyrubení úroku z omeškania a to z dôvodu, že správca dane v rámci jeho identifikácie uviedol meno,

priezvisko, trvalé bydlisko, dátum narodenia a identifikačné číslo organizácie („IČO“) žalobcu. Žalobca poukázal na skutočnosť, že ukončil svoju podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu 31.01.2012, - a zároveň namietal doručovanie rozhodnutia správcu dane o vyrubení úroku z omeškania, ktoré správca dane doručoval Mgr. Rastislavovi Otrubovi na základe plnomocenstva zo dňa 23.08.2016, a nie daňovému subjektu, a ktoré sa tak podľa názoru žalobcu nedostalo do jeho dispozičnej sféry. Žalobca poukázal na skutočnosť, že predmetné plnomocenstvo bolo dané ako špeciálne pre konkrétny úkon pred správcom dane, nešlo o všeobecnú plnú moc, a teda správca dane mal rozhodnutie správcu dane o vyrubení úroku z omeškania doručiť priamo

žalobcovi. 4. Žalovaný v súvislosti s námietkou týkajúcou sa identifikácie žalobcu v rozhodnutí správcu dane o vyrubení úroku z omeškania poukázal na § 63 ods. 3 písm. c) daňového poriadku a uviedol, že každému podnikateľovi (živnostníkovi) je pridelené jedinečné IČO, ktoré slúži na jednoznačnú identifikáciu podnikateľa. IČO je osemmiestne číslo, ktoré sa prideľuje pri založení živnosti alebo založení firmy Štatistickým úradom Slovenskej republiky.

Raz pridelené IČO sa už nedá zmeniť a zostáva podnikateľovi po celý čas jeho podnikania. Ak živnostník alebo firma ukončí svoje podnikanie a zanikne, jeho/jej IČO sa už nikdy nikomu nepridelí. Jedná sa teda o jedinečný a neopakovateľný identifikátor, ktorý sa viaže ku konkrétnemu subjektu. Žalovaný konštatoval, že skutočnosť, že žalobca ukončil svoju podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu 31.01.2012 nič nemení na tom, že pridelené IČO: 33745552 sa vzťahuje na žalobcu. Žalovaný v tejto súvislosti vyhodnotil, že správca dane nepostupoval v rozpore s ustanoveniami daňového poriadku, keď v rozhodnutí správcu dane o vyrubení úroku z omeškania žalobcu okrem jeho mena, priezviska a adresy trvalého pobytu identifikoval aj dátumom narodenia a IČO-m.

5. Vo vzťahu k námietke chybného doručenia rozhodnutia správcu dane o vyrubení úroku z omeškania žalovaný uviedol, že správca dane napadnuté rozhodnutie doručil splnomocnenému zástupcovi Mgr. Rastislavovi Otrubovi na základe plnomocenstva z 23.08.2016, podľa ktorého žalobca splnomocnil uvedeného advokáta, aby ho obhajoval resp. vo všetkých právnych veciach zastupoval, aby vykonával všetky úkony, prijímal doručované písomnosti atď., a teda uvedené plnomocenstvo je podľa jeho obsahu podľa názoru žalovaného všeobecným plnomocenstvom.

Správca dane v rámci odvolacieho konania podaním zo dňa 22.10.2020 vyzval žalobcu, aby svoje odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane o vyrubení úroku z omeškania doplnil o vyjadrenie k plnomocenstvu, ktoré bolo doručené správcovi dane dňa 12.09.2016, nakoľko uvedené plnomocenstvo má charakter všeobecnej (generálnej) plnej moci a tiež, aby preukázal, kedy bolo uvedené plnomocenstvo odvolané. Na uvedenú výzvu žalobca reagoval v doplnení odvolania podaním zo dňa 29.10.2020, ktorým predmetné plnomocenstvo vypovedal. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na § 9 ods. 4 a ods. 5 daňového poriadku a uviedol, že odvolanie plnomocenstva podaním zo dňa 29.10.2020 bolo správcovi dane doručené dňa 02.11.2020 a týmto dňom bolo účinné voči správcovi dane. Správca dane tak podľa názoru žalovaného postupoval správne, keď rozhodnutie správcu dane o vyrubení úroku z omeškania doručoval Mgr. Rastislavovi Otrubovi, pretože v tom čase bolo plnomocenstvo zo dňa 23.08.2016 voči správcovi dane účinné. Žalovaný k námietke žalobcu, že sa rozhodnutie

správcu dane o vyrubení úroku z omeškania nedostalo do jeho dispozičnej sféry uviedol, že toto rozhodnutie bolo v súlade so zákonom doručené splnomocnenému zástupcovi žalobcu, a to dňa 24.09.2020, pričom žalobca podal voči nemu odvolanie dňa 07.10.2020, ktoré vypracoval a podpísal žalobca, a ktoré bolo správcovi dane doručené 08.10.2020, teda v zákonom stanovenej lehote.

Ak by sa rozhodnutie správcu dane o vyrubení úroku z omeškania nedostalo do dispozície žalobcu, nemohol by podať voči nemu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. 6. Na základe vyššie uvedeného žalovaný vydal rozhodnutie č. 101842365/2020 zo dňa 26.11.2020 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“), ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane o vyrubení úroku z omeškania. Rozhodnutie žalovaného žalovaný doručoval priamo žalobcovi.

II. Konanie pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

7. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu zo dňa 04.01.2021 na Krajský súd v Žiline (ďalej len „správny súd“), ktorou navrhol preskúmať zákonnosť rozhodnutia správcu dane o vyrubení úroku z omeškania a rozhodnutia žalovaného a tieto zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 8.

Podľa názoru žalobcu rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo

veci samej. Konkrétne vymedzil žalobca nasledovné žalobné body: - žalobca poukázal na zrejmú nesprávnosť napádaných rozhodnutí (ktorým označuje v žalobe aj rozhodnutie správcu dane o vyrubení úroku z omeškania ako aj rozhodnutie žalovaného), a to z dôvodu, že je v nich ako daňový subjekt identifikovaný nasledovne:

J.. G. C., dátum narodenia XX.XX.XXXX, IČO: 33745552, G. XXX/X, XXX XX N.. Poukázal na skutočnosť, že ukončil svoju podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu 31.01.2012, - ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že napádané rozhodnutie (ktorým označuje v žalobe aj rozhodnutie správcu dane o vyrubení úroku z omeškania ako aj rozhodnutie žalovaného) bolo doručované Mgr. Rastislavovi Otrubovi, trvale bytom Kvačalova 1227/55, 010 04 Žilina a nie žalobcovi. Uviedol, že plnomocenstvo na zastupovanie daňového subjektu udelené

Mgr. Rastislavovi Otrubovi zaniklo momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia č. 9501401/5/1119407/2013 zo dňa 25.03.2013 v spojení s rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100308/1/144750/2015 zo dňa 01.04.2015. Podľa názoru žalobcu, uvedenými rozhodnutiami došlo k zániku udeleného plnomocenstva na zastupovanie žalobcu ako daňového subjektu, a to z dôvodu, že dané plnomocenstvo bolo udelené ako špeciálne, len na zastupovanie žalobcu vo vymedzených konaniach a nie ako generálne plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu ako takého pred daňovým úradom. V nadväznosti na to žalobca namietal, že nedošlo k riadnemu doručeniu napádaného rozhodnutia, ktoré sa tak nedostalo do dispozície žalobcu ako daňového subjektu, - žalobca tiež namietal, že rozhodnutie žalovaného neobsahovalo poučenie o tom, že je možné ho preskúmať podľa príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a vzhľadom na nedostatočné poučenie žalovaného došlo k odňatiu práva na podanie návrhu na jeho preskúmanie súdom. 9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 03.05.2021, kde v podstatnej časti uviedol

argumentáciu z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Na doplnenie uviedol, že rozhodnutie žalovaného doručoval priamo žalobcovi. Tiež poukázal pri tom na § 63 ods. 3 písm. e) a § 74 ods. 7 daňového poriadku, podľa ktorých sa v poučení rozhodnutia uvádzajú iba skutočnosti týkajúce sa podania odvolania, pričom v prípade rozhodnutia odvolacieho orgánu nemožno proti nemu podať odvolanie. Žalovaný v poučení svojho rozhodnutia uviedol, že proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať, a teda poučenie rozhodnutia žalovaného obsahovalo zákonom stanovené náležitosti. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že žalobca proti rozhodnutiu žalovaného podal správnu žalobu, a teda svoje právo na preskúmanie rozhodnutia žalovaného súdom využil.

10. Správny súd pri posúdení veci vychádzal najmä z ustanovení § 9 ods. 3, ods. 4, ods. 5 , § 30 ods. 3 a § 63 ods. 3 písm. c), ods. 5 a ods. 6 daňového poriadku. 11. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že rozhodnutie správcu dane o vyrubení úroku z omeškania a rozhodnutie žalovaného obsahuje zrejmú nesprávnosť, kedy správca dane a žalovaný uviedol pri označení žalobcu ako daňového subjektu navyše IČO, správny súd uviedol, že označenie žalobcu ako daňového subjektu identifikačným údajom IČO, k momentu vydania rozhodnutia správcu dane a žalovaného, teda i v čase, kedy žalobca, ako vyplýva z verejne dostupného Živnostenského registra, už mal svoju podnikateľskú činnosť podnikateľa ukončenú, nepredstavuje vadu konania, ktorá by spôsobovala nezákonnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného. Žalobca je v uvedených rozhodnutiach, okrem IČO-a, označený prostredníctvom súborov údajov v súlade s § 63 ods. 3 písm. c) daňového poriadku (meno, priezvisko, dátum narodenia adresa trvalého pobytu), ktoré zabezpečujú jeho presnú a nezameniteľnú

identifikáciu s iným daňovým subjektom. 12. K námietke chybného doručovania rozhodnutia správcu dane o vyrubení úroku z omeškania a rozhodnutia žalovaného správny súd konštatuje neurčitosť tejto žalobnej námietky kvôli absencii bližšej identifikácie označeného rozhodnutia, ktoré malo byť chybne doručené. Správny súd uviedol, že z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že rozhodnutie správcu dane o vyrubení z úroku z omeškania bolo doručované žalobcovi prostredníctvom jeho splnomocneného zástupcu Mgr. Rastislava Otrubu, ktorý zastupoval žalobcu ako daňový subjekt k uvedenému momentu doručenia predmetného rozhodnutia na základe plnej moci zo dňa 23.08.2016, ktorá je súčasťou pripojeného administratívneho spisu. Z obsahu tejto plnej moci podľa názoru správneho súdu vyplýva, že žalobca ako daňový subjekt ňou splnomocnil označeného zástupcu na zastupovanie vo všetkých právnych veciach s uvedením rozsahu splnomocnenia podľa prvého odseku textu splnomocnenia a zároveň demonštratívnym splnomocnením prostredníctvom výrazu najmä na zastupovanie v konaní o výmaze z registra daňových dlžníkov vedených Finančným riaditeľstvom Slovenskej

republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica. Podľa názoru správneho súdu, obsah uvedeného plnomocenstva svedčí záveru, podľa ktorého Mgr. Rastislav Otruba bol žalobcom splnomocnený na zastupovanie žalobcu aj v konaní správcu dane, ktoré vyústilo do vydania rozhodnutia č. 101473995/2020 zo dňa 23.09.2020, teda rozhodnutia správcu dane o vyrubení úroku z omeškania. Podľa názoru správneho súdu ani demonštratívne vymedzenie oprávnenia

Mgr. Rastislava Otrubu na zastupovanie žalobcu v konaní o výmaz z registra daňových dlžníkov vedených Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky nezakladá právny dôsledok, na základe ktorého by uvedená plná moc oprávňovala Mgr. Rastislava Otrubu na zastupovanie žalobcu ako daňového subjektu len v tomto konkrétnom konaní a nie aj v predmetnom administratívnom konaní. Plnú moc zo dňa 23.08.2016 správny súd tak nevyhodnotil ako špeciálne plnomocenstvo. Správny súd zvýraznil zákonnú požiadavku podľa § 9 ods. 3 daňového poriadku na presné, teda jednoznačné vymedzenie rozsahu splnomocnenia a zákonom upravenú domnienku, podľa ktorej pri nenaplnení presného vymedzenia rozsahu splnomocnenia sa splnomocnenie považuje za všeobecné splnomocnenie, teda splnomocnenie

bez obmedzenia. Správny súd uviedol, že plná moc zo dňa 23.08.2016 oprávňovala dňa 24.09.2020 Mgr. Rastislava Otrubu na prevzatie rozhodnutia správcu dane o vyrubení úroku z omeškania podľa § 9 ods. 3 daňového poriadku. Z obsahu administratívneho spisu zároveň vyplýva, že plná moc z 23.08.2016 bola správcovi dane doručená 12.09.2016, od ktorého momentu sa stala voči správcovi dane účinnou v zmysle úpravy § 9 ods. 4 daňového poriadku, teda aj k momentu doručenia rozhodnutia správcu dane o vyrubení úroku z omeškania. Doručenie rozhodnutia správcu dane o vyrubení úroku z omeškania Mgr.

Rastislavovi Otrubovi, tak ako vyplýva z administratívneho spisu dňom 24.09.2020, je podľa názoru správneho súdu potrebné považovať za náležité doručenie rozhodnutia správcu dane. Správny súd poukázal na obsah odvolania žalobcu, kde námietku žalobcu o momente zániku plnej moci zo dňa 23.08.2016 momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia č. 9501401/5/ 1119407/2013 zo dňa 25.03.2013 v spojení s rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100308/1/144750/2015 zo dňa 01.04.2015 vyhodnotil ako rozpornú a nelogickú.

13. Správny súd ďalej uviedol, že z podania žalobcu zo dňa 29.10.2020 ako reakcie na výzvu správcu dane zo dňa 22.10.2020 vyplýva právny úkon žalobcu - „výpoveď“ plnej moci zo dňa 23.08.2016. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že podanie zo dňa 29.10.2020 bolo správcovi dane doručené dňa 02.11.2020, ako vyplýva z pripojeného administratívneho spisu, a teda účinky odvolania plnej moci zo dňa 23.08.2016 voči správcovi dane nastali dňa 02.11.2020 v súlade s § 9 ods. 5 daňového poriadku. Správny súd poznamenal, že na uvedené závery je bez právneho dôsledku skutočnosť vymedzenia úkonu žalobcu v podaní zo dňa 29.10.2020 ako „výpovede“, nakoľko s poukazom na úpravu § 9 ods. 5 daňového poriadku a subjekt, ktorý úkon „výpovede“ realizoval, je nepochybné, že išlo o právny úkon odvolania plnej moci. Zároveň aj vzhľadom na akceptáciu zo strany splnomocneného zástupcu uvedenú v podaní z 29.10.2020 je možné obsah tohto podania žalobcu hodnotiť aj ako dohodu o ukončení zastupovania žalobcu Mgr. Rastislavom Otrubom.

V oboch prípadoch vyhodnotenia obsahu podania z 29.10.2020 sa uvedený právny úkon dostal do dispozičnej sféry správcu dane až dňom 02.11.2020. Týmto dňom nastali účinky tohto úkonu voči správcovi dane podľa § 9 ods. 5 daňového poriadku.

V nadväznosti na uvedené časové súvislosti správca dane doručoval podľa § 30 ods. 3 daňového poriadku svoje rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania Mgr. Rastislavovi Otrubovi, splnomocnenému zástupcovi v súlade so zákonom a žalovaný doručoval svoje rozhodnutie už priamo žalobcovi, ako táto skutočnosť vyplýva z pripojeného administratívneho spisu. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a časové súvislosti správny súd konštatoval nedôvodnosť námietok žalobcu týkajúcich sa doručovania rozhodnutia správcu dane o vyrubení úroku z omeškania a doručovania rozhodnutia žalovaného.

14. K námietke žalobcu ohľadom absencie poučenia v rozhodnutí žalovaného o možnosti preskúmať rozhodnutie žalovaného v správnom súdnictve poukázal správny súd na § 63 ods.3 až ods. 7 daňového poriadku, z ktorého nevyplýva pre žalovaného obsahová požiadavka spočívajúca v uvedení poučenia o možnosti účastníka konania uplatniť preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu správnym súdom v obsahu písomného vyhotovenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, a táto požiadavka nevyplýva ani z inej verejnoprávnej úpravy.

Správny súd preto vyhodnotil túto námietku žalobcu ako nedôvodnú. 15. Správny súd konštatoval, že v konaní správcu dane a žalovaného nedošlo k vadám, ktoré by predstavovali podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia, správny súd konštatoval všeobecnosť tejto námietky, a to v takej miere, že táto bráni vecnému prieskumu uvedenej námietky a poukázal na skutočnosť, že žalobca v súvislosti s touto vznesenou námietkou nevymedzil konkrétny právny rámec a neuviedol v čom konkrétne malo nesprávne právne posúdenie správcu dane a žalovaného

spočívať. 16. Správny súd rozsudkom sp. zn. 30S/1/2021 zo dňa 30. novembra 2021 rozhodol o zamietnutí správnej žaloby podľa § 190 SSP, pretože skonštatoval, že podaná žaloba nie je dôvodná.

III. Kasačná sťažnosť a konanie na kasačnom súde

17. Proti právoplatnému rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, v ktorej žiadal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“), rozsudok správneho súdu sp. zn. 30S/1/2021 zo dňa 30. novembra 2021 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti priamo nevymedzil dôvody podania kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 SSP. Kasačný súd z obsahu kasačnej sťažnosti vyvodil, že ide o dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g), tzn. že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Kasačná sťažnosť bola správnemu súdu doručená 04.01.2022. 18. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukázal na plnú moc z 23.08.2016, v rámci ktorej zdôraznil strednú časť tohto plnomocenstva, v ktorom je za slovíčkom najmä uvedené: „na zastupovanie v konaní o výmaze z registra dlžníkov vedených Finančným riaditeľstvom SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica“. Podľa názoru sťažovateľa je z uvedenej citovanej časti jednoznačne zrejmé, na aké úkony a v akej veci žalobca splnomocnil splnomocnenca Mgr. Rastislava Otrubu na zastupovanie - t.j. v konaní o výmaze splnomocniteľa z registra dlžníkov. Touto vetou je podľa názoru sťažovateľa udelené plnomocenstvo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností určité a špecifické na vykonávanie výslovne špecifických úkonov v prospech splnomocniteľa. Podľa názoru sťažovateľa sa v tomto prípade jedná výslovne o špeciálne plnomocenstvo, ktoré oprávňuje vykonávať splnomocnenca len tie úkony, ktoré smerujú k výmazu splnomocniteľa z registra dlžníkov. Sťažovateľ uviedol, že v žiadnom prípade nejde o generálne, resp. univerzálne plnomocenstvo na zastupovanie splnomocniteľa pred správcom dane. Splnomocniteľ nemal záujem o udelenie generálneho plnomocenstva. 19. Sťažovateľ ďalej poukázal na § 9 ods. 3 daňového poriadku a v tejto súvislosti uviedol, že považuje písomné plnomocenstvo zo dňa 23.08.2016 za špeciálne, a to z dôvodu jeho určitosti. Pokiaľ by mal sťažovateľ ako splnomocniteľ záujem o udelenie generálneho splnomocnenia, nebol by v rámci písomného plnomocenstva uvedený dôvetok: „na zastupovanie v konaní o výmaze z registra dlžníkov vedených Finančným riaditeľstvom SR, Lazovná 63, 974 01

Banská Bystrica.“ 20. Sťažovateľ skonštatoval, že vzhľadom na uvedené nedošlo k riadnemu doručeniu napádaného rozhodnutia daňového subjektu - napádané rozhodnutie sa nedostalo do dispozície daňového subjektu, čím došlo k odňatiu jeho procesných práv. Sťažovateľ zdôraznil, že s doručovaním sa v práve spájajú významné dôsledky a keďže nebolo rozhodnutie správcu dane správne doručené podľa zákonných predpisov, s takouto vadou sú spojené závažné procesnoprávne následky - nemôže začať plynúť lehota na podanie odvolania alebo žaloby, a rozhodnutie nemôže nadobudnúť právoplatnosť, pretože doručenie rozhodnutia vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného skončenia veci. Podľa názoru sťažovateľa nie je možné plnomocenstvo zo dňa 23.08.2016 považovať za plnomocenstvo na prevzatie rozhodnutia správcu dane o vyrubení úroku z omeškania. Vzhľadom na to, že písomnosť prevzal niekto iný, ako osoba oprávnená, písomnosť nie je možné považovať za doručenú. Zároveň uviedol, že doručenie inej osobe nemôže mať účinky riadneho doručenia, a to ani v prípade, keby sa jej prostredníctvom písomnosť do rúk účastníka dostala. Správnym súdom zistený skutkový stav o tom, že zo strany žalovaného došlo k riadnemu doručeniu rozhodnutia správcu dane splnomocnenému zástupcovi žalobcu a to na základe plnomocenstva zo dňa 23.08.2016, je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti podľa názoru sťažovateľa nesprávny. 21. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril. 22. Prejednávaná vec bola dňa 18.05.2022 predložená kasačnému súdu, ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na kasačnom súde bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 1S, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia.

IV. Právne názory kasačného súdu

23. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení,

že kasačnú sťažnosť podal žalobca - sťažovateľ v lehote včas [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.6.2023], preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu.

24. Následne, po preskúmaní podmienok konania kasačný súd v rámci viazanosti uplatnenými sťažnostnými bodmi ustálil otázku, ktorá vystala ako sporná, resp. rozdielne posúdená zo strany sťažovateľa a správneho súdu resp. žalovaného, a to rozdielne vyhodnotenie obsahu plnomocenstva zo dňa 23.08.2016, ktorým sťažovať splnomocnil advokáta Mgr.

Rastislava Otrubu, so sídlom Kvačalova 1227/55, 01004 Žilina na zastupovanie pred správcom dane. Sťažovateľ tvrdí, že ide o špeciálne plnomocenstvo vzťahujúce sa na konkrétne administratívne konanie, správny súd a žalovaný naopak toto plnomocenstvo posudzujú ako všeobecnú (generálnu) plnú moc.

25. Kasačný súd posudzujúc túto otázku poukazuje na plné znenie medzi stranami spornej kľúčovej časti plnomocenstva zo dňa 23.08.2016, ktoré je založené v administratívnom spise, ktoré je nasledovné: „. . .G. C., rod. C., nar. XX.XX.XXXX,. trvale bytom: G. XXX/X, XXX XX N. splnomocňujem

advokáta Mgr. Rastislav Otruba, advokát, Advokátska kancelária so sídlom: Kvačalova 1227/ 55, 01004 Žilina, zapísaný v zozname SAK pod poradovým číslom 6384, aby ma obhajoval resp. vo všetkých právnych veciach zastupoval, aby vykonával všetky úkony, prijímal doručované písomnosti, podával návrhy a žiadosti, uzavieral zmiery, uznával uplatnené nároky, vzdával sa nárokov, podával opravné prostriedky a vzdával sa ich, vymáhal nároky, plnenie nárokov prijímal, ich plnenie potvrdzoval, dedičstvo prijímal, odmietal, menoval rozhodcu a uzavieral rozhodcovské zmluvy a to všetko i vtedy, keď je podľa právnych predpisov potrebné osobité splnomocnenie. Toto splnomocnenie dávam i v rozsahu práv i povinností podľa Trestného poriadku, Občianskeho súdneho poriadku. Najmä ho splnomocňujeme: aby ma zastupoval v konaní o výmaz z registra daňových dlžníkov vedený Finančným riaditeľstvom SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica. Nesúhlasím, aby si splnomocnený advokát ustanovil za seba zástupcu. .

. .“ 26. Podľa § 9 ods. 3 prvej vety daňového poriadku: „Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa také plnomocenstvo za všeobecné.“. Daňový subjekt sa môže dať zastupovať zástupcom na základe plnomocenstva, ktoré môže byť udelené na všetky úkony súvisiace so správou daní alebo len na určitý úkon. Pokiaľ rozsah plnomocenstva nie je jednoznačne vymedzený, v záujme právnej istoty sa považuje za plnomocenstvo všeobecné.

27. Kasačný súd vyhodnotil plnomocenstvo zo dňa 23.08.2016 ako všeobecné (generálne) plnomocenstvo, a to s ohľadom na jeho prvú časť koncipovanú širokým vymedzením právnych úkonov, na ktoré bol advokát splnomocnený a tiež následne použitým výrazom najmä, ktorý má demonštratívny charakter. Ak by aj kasačný súd pripustil, že z obsahu plnomocenstva vyvstávajú pochybnosti o jeho charaktere, tzn. či ide o všeobecné alebo špeciálne plnomocenstvo, je potrebné aplikovať zákonnú domnienku ustanovenú v § 9 ods. 3 daňového poriadku, podľa ktorej pokiaľ rozsah plnomocenstva nie je jednoznačne vymedzený, v záujme právnej istoty sa považuje plnomocenstvo za všeobecné.

28. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že plnomocenstvo je udelené na jeden špeciálny úkon, a to výmaz z registra daňových dlžníkov, toto tvrdenie neodráža znenie plnomocenstva, ktoré v úvodnej časti obsahuje široko koncipované vymedzenie všeobecných právnych úkonov, pričom túto časť plnomocenstva nemožno oddeliť od jeho zvyšku, resp. na ňu vôbec neprihliadať. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že na základe plnomocenstva zo dňa 23.08.2016 mohol splnomocnený advokát sťažovateľa zastupovať nielen v konaní o výmaz z registra daňových dlžníkov ale, okrem iného, mohol zaňho uzatvárať zmiery či prijímať alebo odmietať dedičstvo. V tomto kontexte právny úkon prijatia písomnosti správcu dane splnomocneným advokátom - prijatie rozhodnutia správcu dane o vyrubení úroku z omeškania, možno jednoznačne označiť ako právny úkon, na ktorý bol advokát Mgr.

Rastislav Otruba splnomocnený. 29. Kasačný súd konštatuje, že plnomocenstvo zo dňa 23.08.2016 oprávňovalo dňa 24.09.2020 Mgr. Rastislava Otrubu, so sídlom Kvačalova 1227/55, 01004 Žilina na prevzatie rozhodnutia správcu dane o vyrubení úroku z omeškania. Kasačný súd poukazuje na podanie sťažovateľa zo dňa 29.10.2020, ktorým na výzvu správcu dane zo dňa 22.10.2020 vypovedal plnomocenstvo zo dňa 23.08.2016. Podanie sťažovateľa zo dňa 29.10.2020 bolo správcovi dane doručené dňa 02.11.2020, a teda účinky odvolania plnomocenstva zo dňa 23.08.2016 voči správcovi dane nastali až dňa 02.11.2020 a to v súlade s § 9 ods. 5 daňového poriadku.

V nadväznosti na uvedené časové súvislosti správca dane doručoval podľa § 30 ods. 3 daňového poriadku rozhodnutie správcu dane o vyrubení úroku z omeškania Mgr. Rastislavovi Otrubovi, splnomocnenému zástupcovi v súlade so zákonom a žalovaný doručoval rozhodnutie žalovaného už priamo sťažovateľovi. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd konštatuje, že rozhodnutie správcu dane o vyrubení úroku z omeškania a rozhodnutie žalovaného bolo v súlade so zákonom riadne doručené, a teda nedošlo k porušeniu procesných práv sťažovateľa v administratívnom konaní.

30. Pokiaľ advokát sťažovateľa tvrdí, že splnomocniteľ (sťažovateľ) nemal záujem o udelenie generálneho plnomocenstva, je podľa názoru kasačného súdu predovšetkým povinnosťou advokáta koncipovať plnomocenstvo tak, aby z jeho obsahu jednoznačne a bez pochybností vyplynulo, že je udelená plne v súlade s úmyslom splnomocniteľa.

31. S odkazom na uvedené kasačný súd nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti vrátane v nej uplatnených sťažnostných bodov.

V. Záver

32. Na základe vyššie uvedených skutočností kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť sťažovateľa neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Kasačný súd preto nedospel k záveru, že by napadnutým rozsudkom bolo zo strany krajského súdu rozhodnuté na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 33. Z uvedených dôvodov preto kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 34. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1, § 169 SSP a § 175 ods. 1 SSP a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona (vo všeobecnosti) nevyplýva. 35. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 21. decembra 2023

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 1Sfk/51/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik