1Sfk/5/2021

1. Daňový úrad Trnava, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 102683629/2019 zo dňa 20.11.2019 podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobkyni rozdiel dane v sume 4553,45 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014. 2. Na odvolanie žalobkyne žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100833976/2020 zo dňa 30.04.2020 prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.

II. Konanie pred správnym súdom

4. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že predmetom správneho súdneho konania bolo v rozsahu žalobných bodov uplatnených v lehote na podanie správnej žaloby, preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Zásadnými žalobnými bodmi bolo nesprávne právne posúdenie veci a to vo vzťahu k posúdeniu miery zaťaženia žalobkyne dôkazným bremenom, keď táto tvrdila, že správcovi dane predložila všetky doklady, ktoré bolo v jej moci predložiť, ktorými potvrdila nielen formálne, ale aj materiálne, že deklarované obchody sa uskutočnili. Ďalej argumentovala, že pri výbere svojich obchodných partnerov zachovala potrebnú mieru obozretnosti, týchto si overila vo všetkých dostupných registroch, pričom nemôže niesť zodpovednosť za to, že sa správcovi dane nepodarilo skontaktovať s jej subdodávateľmi (QUIRINIUS, s.r.o., GLOBAL AGENCY spol. s r.o.), o ktorých žalobkyňa nemala vedomosť a ani s nimi vôbec nespolupracovala.

5. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie október 2014 bola začatá dňa 04.05.2016, a to v súlade s ustanovením § 46 ods. 1 daňového

Zo zápisnice z ústneho pojednávania súčasne vyplýva, že správca dane oznámil žalobkyni, že prenáša na ňu dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 písm. a) a b) daňového poriadku s tým, že v prípade, že si daňový subjekt (žalobca) nesplní túto povinnosť (nepreukáže oprávnenosť nároku), bude rozhodovať na základe dôkazov získaných pri daňovej kontrole.

Vo vzťahu k spoločnostiam QUIRINIUS, s.r.o. a GLOBAL AGENCY spol. s r.o. uviedla, že tieto nepozná, a preto uzavrela, že je nemysliteľné, aby niesla zodpovednosť za správanie týchto spoločností, resp. za správanie sa akýchkoľvek obchodných spoločností, aj v prípade, ak s nimi má priamy

7. V prípade spoločnosti GLOBAL AGENCY spol. s r.o. mal správca dane preukázané, že táto podala posledné daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2013 a od 31.03.2014 už nebola platcom DPH. Bolo teda preukázané, že spoločnosť GLOBAL AGENCY spol. s r.o. bola prvým článkom predmetného reťazca, od ktorého sa pochopiteľne preukazovala existencia a pôvod tovaru, ktorý však z dôvodu, že táto spoločnosť podala posledné daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2013 a so správcom dane nekomunikovala, neboli k dispozícii žiadne doklady, nebol preukázaný. Vychádzajúc z uvedeného bolo vykonaným dokazovaním dôvodne spochybnené, že tejto spoločnosti vznikla daňová povinnosť z dodania tovaru, z čoho vyplýva, že daňovému subjektu QUIRINIUS, s.r.o. nevzniklo právo na uplatnenie odpočítania dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.

Práve z dôvodu uvedenej skutočnosti bolo na mieste skúmať účasť žalobkyne v reťazci spoločností, ktorého cieľom bolo neoprávnené čerpanie nadmerných odpočtov, a ktorá následne odôvodňuje rozhodnutie konajúcich daňových orgánov o nepriznaní nároku na odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťou Milbery s.r.o., VUITTON, s.r.o. a DAREC, a.s., teda neuznanie odpočtu dane uplatneného žalobkyňou podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 69 ods. 12 písm. a) zákona o DPH.

Správca dane opakovane žiadal spoločnosť QUIRINIUS, s.r.o. o zaslanie účtovných dokladov, pričom v obidvoch prípadoch sa zásielka vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Účtovné doklady spoločnosť správcovi dane nepredložila. V rámci daňovej kontroly bola vypočutá ako svedkyňa pani E. T. (konateľka spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o. od 05.03.2015 do súčasnosti), ktorá k danej spoločnosti uviedla, že túto nepozná, že podpísala nejaké papiere, ponúkali jej prácu. Pán G. Q. M. ju doviezol na Slovensko, nevedela kde presne a dal jej podpísať nejaké papiere v slovenskom jazyku, tieto papiere už nemala. Vykonaným dokazovaním bolo tiež zistené, že spoludisponentom bankových účtov spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o. bol E. C., otec A. C., ktorý vo svojej výpovedi dňa 3. júla 2017 potvrdil, že za disponenta ho určil pán Q. G., ktorého poznal osobne, tento mu nahlásil sumu, ktorú mal vybrať, následne sa stretli na Slovensku, na Letišnej v Dunajskej Strede, peniaze mu odovzdal. Taktiež bolo zistené, že ďalším spoludisponentom bankových účtov spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o. bol aj M. V., ktorého rovnako určil pán G., pričom M. V. vyberal peniaze z účtu na jeho

Svedkyňa vo vzťahu k spolupráci so spoločnosťou QUIRINIUS, s.r.o. uviedla, že komunikovala, podobne, ako u spoločnosti Milbery s.r.o. s pánom E.. A. C., ktorý jej mesačne nosil doklady spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o. do Báču, u nej boli všetky doklady a raz ročne ich odovzdala naspäť po spracovaní údajov pre daň z príjmov právnických osôb, doklady vrátila tej istej osobe - A. C., za spoločnosť QUIRINIUS, s.r.o. nepodávala daňové priznania, len zaúčtovala doklady. Svedkyni položil otázky aj konateľ žalobcu, tieto smerovali k zaúčtovaniu faktúr týkajúcich sa spoločnosti ADA WASTE, s.r.o., čo svedkyňa potvrdila.

Na otázku konateľa daňového subjektu potvrdila, že vedela, že konateľom spoločnosti Milbery s.r.o. je pán I. P., rovnako svedkyňa potvrdila, že spoločnosti ADA WASTE, s.r.o. platila bankovým prevodom. 11. Vychádzajúc z výpovede O.. I. O. a E. T. je preukázané, že A. C. participoval na spracovaní účtovných dokladoch spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o. a rovnako tiež Milbery s.r.o., a to napriek tomu, že nebol konateľom týchto spoločností, ani nepreukázal, že by bol inak oprávnený v mene týchto spoločností konať. Vo vzťahu k spoločnosti Milbery s.r.o. vypočul správca bývalého konateľa spoločnosti I. P. (konateľom tejto spoločnosti bol v období od 08.04.2011 do 13.08.2014). Podľa zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 25.10.2016 I. P. uviedol, že hlavným predmetom podnikateľskej činnosti spoločnosti Milbery s.r.o. bola kúpa a predaj železného šrotu a farebného kovu, spoločnosť nevlastnila motorové vozidlá, mala iba jedného zamestnanca - jeho, nevedel predložiť doklady spoločnosti Milbery s.r.o., nakoľko firmu predal p. Z. A. s tým, že preberací protokol o predaji firmy predloží do 28.10.2016

I. sa zaoberá takouto obchodnou činnosťou, ale najskôr sa osobne stretli. Uviedol ďalej, že faktúry, ktoré mu predložil správca dane, vystavila externá účtovníčka spoločnosti I. O., podpis na faktúrach bol jeho, faktúry boli riadne zaúčtované, pri nakládke tovaru si to zaznamenal na papier, ktorý následne poslal účtovníčke a následne ona vystavila faktúru, on ju podpísal a poslal pánovi I.. Na otázku správcu dane, či spoločnosti vznikla daňová povinnosť pri dodaní tovaru spoločnosti ADA WASTE, s.r.o., resp. bola splnená podmienka podľa § 69 ods. 12 písm. a) zákona o DPH svedok uviedol, že „predal tovar napr. s DPH a bola tam daň alebo nebola.“ Ďalej potvrdil, že predmetné faktúry (251 ks faktúr) boli všetky uhradené bankovým prevodom, k preprave tovaru uviedol, že túto zabezpečovala spoločnosť ADA WASTE, s.r.o., pričom náklady na prepravu boli súčasťou ceny tovaru. K nákupu a predaju železného šrotu medzi spoločnosťami Milbery s.r.o. a ADA WASTE, s.r.o. uviedol, že spoločnosť Milbery s.r.o. nakúpila tovar, ktorý predala ADA WASTE, s.r.o., potom sa to spracovalo, dostrihalo a upravilo na mieru a

2014. K skladovaniu tovaru - železný šrot, CU katódy, obaly z papiera a lepenky a skladovej evidencii uviedol, že CU katódy neskladoval, viedol skladovú evidenciu, všetky účtovné doklady má nový konateľ, ostatný tovar skladoval v Dunajskej Strede 1 deň, tovar netriedil, ako ho nakúpil od QUIRINIUS s.r.o., tak ho aj predal ďalej. Vo vzťahu k nakládke a vykládke tovaru pri predaji spoločnosti ADA WASTE, s.r.o. uviedol, že nakládka bola na Letišnej ulici v Dunajskej Strede a vykládka v Šintave. Potvrdil, že tovar následne dodaný spoločnosti ADA WASTE, s.r.o. bol nadobudnutý od spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o., pričom za túto spoločnosť konal s pánom G. Q. M., ktorého poznal osobne, objednávky neboli, dopravu zabezpečovala spoločnosť QUIRINIUS, s.r.o. Nevedel uviesť miesto nakládky, vykládka bola na Letišnej ulici v Dunajskej Strede.

Zo zápisnice z ústneho pojednávania vyplýva, že ju oslovil pán C., či nemá záujem viesť účtovníctvo spoločnosti Milbery s.r.o., súhlasila, pričom bola v kontakte len s pánom C., s konateľom spoločnosti Milbery s.r.o. s pánom I. P. bola v kontakte až keď chodili na daňové úrady do Bratislavy, robili sa krížové kontroly, prekladali sa účtovné doklady. K spôsobu vystavovania faktúr resp. k vedeniu účtovníctva spoločnosti Milbery s.r.o. uviedla, že pán C. jej priniesol účtovné doklady (vystavené faktúry), ktoré následne zaúčtovala a vyhotovila priznanie na DPH za jednotlivé obdobia, ktoré podávala pod svojim elektronickým prístupom na daňový úradom, pán P. jej účtovné doklady k zaúčtovaniu za spoločnosť Milbery s.r.o. nepredkladal, vždy ich predkladal pán C.. Nepoznala pána Z. A., spoločnosť QUIRINIUS, s.r.o. jej bola známa, pravdepodobne ako dodávateľ spoločnosti Milbery.

13. Účtovníctvo spoločnosti Milbery s.r.o. zabezpečovala aj E. T., ktorá vo svojej výpovedi zo dňa 18.01.2017 potvrdila, že doklady na zaúčtovanie jej nosil pán A. C., ktorého totožnosť bola zistená na základe telefónneho čísla. Správca dane dňa 19.01.2017 uskutočnil miestne zisťovanie u daňového subjektu - Q. G. za účelom preverenia skladových priestorov na adrese Letišná 1855/59 Dunajská Streda. Zo zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 19.01.2017 vyplýva, že v strede areálu sa nachádzali dve silážne jamy, kde boli druhotné suroviny - železný šrot, pričom označená tam bola len spoločnosť DAREC, a. s. a areál strážil pán D. E., ktorý tam bol za spoločnosť DAREC, a. s. a podľa jeho vyjadrenia sa tam nachádza len spoločnosť DAREC, a. s. a žiadna iná spoločnosť sa tam vraj nenachádzala. Q. G. vo vzťahu k prenájmu skladových priestorov uviedol, že približne od roku 2005 tam bola v prenájme spoločnosť VUITTON, s.r.o. a potom aj spoločnosť Milbery s.r.o. s tým, že obe spoločnosti tam boli súbežne, následne si to prenajímala len spoločnosť DAREC, a. s. Ďalej uviedol, že vždy komunikoval len s pánom E..

14. Zo zápisnice z ústneho pojednávania vyplýva, že dňa 05.06.2017 bol opätovne vypočutý I. P., ktorému správca dane predložil k nahliadnutiu zmluvy o prenájme s otázkou, či je podpis jeho, keď podľa vyjadrenia Q. G. zmluvy o prenájme k nehnuteľnosti pre spoločnosť Milbery s.r.o., VUITTON, s.r.o., DAREC, a. s. podpisoval vždy len s pánom A. C., keď pána I. P.

15. V súvislosti s uvedením mena I. P. na faktúrach vystavených spoločnosťou DAREC, a. s. správny súd poukazuje na oznámenie Sociálnej poisťovne, pobočka Dunajská Streda zo dňa 25.01.2017, z ktorého vyplýva, že I. P. bol v období od 01.07.2011 do 31.08.2014 zamestnancom spoločnosti Milbery s.r.o. a od 05.09.2014 zamestnancom spoločnosti DAREC, a. s. Z uvedeného je teda preukázané, že tvrdenie I. P., že nebol zamestnancom DAREC, a. s. nie je pravdivé.

Následne mailom doručeným správcovi dane dňa 21.12.2016 oznámil kontaktné údaje spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o., z ktorých vyplýva, že telefónne číslo patrilo spoločnosti DAREC, a.s. (XXXX XXX XXX) a emailová adresa spoločnosti EBER STEEL SRL (L.).

DAREC, a. s., pričom obchody prebiehali aj súčasne. Vo vzťahu k spoločnosti EBER STEEL SRL. uviedol, že spolupráca začala dňa 22.04.2013 len mailovou komunikáciou, ozvali sa mailom po anglicky, bez identifikácie osoby, že ponúkajú železo, kovy farebné, druhotné suroviny, vyskúšal ich, aká je to firma, aké majú ceny, ďalej s ním komunikovali, posielali mu cenníky a dali mu ponuku na potom predané CU katódy, táto bola zaujímavá, osobne sa nikdy nestretli. Pred prvým vzniknutým obchodom si od nich vyžiadal identifikačné údaje (priložil mailovú komunikáciu), tieto preposlal účtovníčke, aby ich preverila, konkrétne či ide o firmu, ktorá môže obchodovať. Následne dal vypracovať obchodné zmluvy, objednávky, spoločnosť EBER STEEL SRL zaplatila zálohovú faktúru bankovým prevodom na účet spoločnosti z firemného účtu EBER STEEL SRL. Vo vzťahu k spoločnosti Sertimpex Kft. uviedol, že z komunikácie vyplynulo, kde sa dodá materiál, spoločnosť EBER STEEL SRL. zadala adresu v Maďarsku, ktorá je na všetkých faktúrach. Prepravu tovaru do Maďarska zabezpečovala spoločnosť ADA WASTE, s.r.o. za dohodnutú cenu 500 eur, s podmienkami súhlasili v

Z.l. Rivoli - 33010 OSOPPO (UD) vo vzťahu k faktúram vystaveným medzi spoločnosťami ADA WASTE, s.r.o. (ako dodávateľ) a VUITTON, s.r.o., Milbery s.r.o. a DAREC, a. s. (ako odberatelia) uviedol, že nakoľko dodávajú oceľový šrot do Talianka, kde konečný spracovateľ je Ferriere NORD, tak im spoločnosti Milbery s.r.o. a DAREC, a. s. ponúkli, že môžu dodávať aj cez nich.

Zo zápisnice o ústnom pojednávaní vyplýva, že bol konateľom spoločnosti VUITTON, s.r.o. od 23.08.2008 do 24.07.2014, predmetom podnikateľskej činnosti tejto spoločnosti bol nákup a predaj druhotných surovín, spoločnosť vlastnila 2 nákladné autá, 1 dodávku, mala 5 - 6

Potvrdil, že v kontrolovanom zdaňovacom období obchodovali so spoločnosťou ADA WASTE, s.r.o., tovar sa objednával telefonicky, mailom aj osobne, mailovú komunikáciu už nevedel predložiť, uviedol tiež, že sa so spoločnosťou ADA WASTE, s.r.o. nakontaktoval cez internet, komunikoval s pánom E. I. E.. Vo vzťahu k vystaveným spolu 259 ks faktúr za obdobie, keď bol konateľom spoločnosti, uviedol, že sa obchodovalo s druhotnými surovinami, železným šrotom, farebnými kovmi, hliníkom, meďou, oceľovým šrotom, nerezom a obalmi z papiera. Potvrdil, že preverované faktúry vystavil osobne a podpísal, potvrdil, že faktúry boli uhradené

19. Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 16.11.2016 vyplýva, že E.. A. C. vypovedal ohľadom obchodnej činnosti spoločnosti DAREC, a. s. Uviedol, že hlavným predmetom podnikateľskej činnosti spoločnosti DAREC, a. s. bola kúpa a predaj druhotných surovín, spoločnosť vlastnila nákladné autá C. C.XX, C. C.XX s tým, že motorové vozidlá boli s hydraulickou rukou.

Na otázku správcu dane, s akým tovarom obchodovali, keď spoločnosť DAREC, a. s. vystavila pre spoločnosť ADA WASTE, s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období 663 ks faktúr, E.. A. C. uviedol, že to bol železný šrot, CU mix, MŠ mix, AL mix a všetko ostatné - olovo, pričom potvrdil, že faktúry boli riadne zaúčtované a uhradené bankovým prevodom.

K uskutočňovaniu nákupu a predaja železného šrotu medzi spoločnosťami DAREC, a. s. a ADA WASTE, s.r.o. uviedol, že nákup a zároveň aj predaj spoločnosti ADA WASTE, s.r.o. sa týkal len farebných kovov, spoločnosť DAREC, a. s. nakúpila farebné kovy od spoločnosti ADA WASTE, s.r.o., potom ich roztrieďovali do bigbagov a následne ich roztriedené predali spoločnosti ADA WASTE, s.r.o. doplniac, že medzi CU je asi 40 kategórií, to roztrieďovali a touto službou si navýšili obchodnú maržu. Tiež potvrdil, že tovar bol skladovaný v Dunajskej Strede a v Lipovej, ďalej, že spoločnosť vedie skladovú evidenciu, ale za preverované zdaňovacie obdobia ju nevie predložiť z dôvodu, že sa im pokazili počítače. Ďalej uviedol, že miesto vykládky bola Šintava a miesto nakládky Letišná Dunajská Streda, Lipové, boli vyhotovené dodacie listy, vážne lístky, pri nakládke a vykládke boli prítomní zamestnanci spoločnosti DAREC, a. s. Na dopyt správcu dane, že žiada predložiť relevantné doklady vo vzťahu k dodávateľom tovaru, ktorý bol dodaný spoločnosti ADA WASTE, s.r.o. E.. A.

20. Z úradného záznamu spísaného dňa 20.01.2017 vyplýva, že dňa 19.01.2017 sa uskutočnilo miestne zisťovanie u daňového subjektu DAREC, a. s. s miestom zisťovania Letišná 1855/59, 929 01 Dunajská Streda, pričom predmetom miestneho zisťovania bolo preverenie skladových priestorov na adrese Letišná 1855/59, Dunajská Streda.

otváracími hodinami. Podľa vyjadrenia D. E., zamestnanca spoločnosti DAREC, a. s. ide o výkupné miesto druhotných surovín spoločnosti DAREC, a. s. s tým, že spoločnosti Milbery s.r.o. a VUITTON, s.r.o. nepoznal. Na otázku správcu dane, v akom množstve tu privážajú druhotné suroviny uviedol, že je to výkup a nákladné vozidlo s kontajnerom tam dovezie druhotné suroviny z času na čas.

Z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcej sa spoločnosti EBER STEEL SRL, vyplýva, že spoločnosť EBER STEEL SRL uskutočnila nadobudnutia tovaru od SK spoločností ADA WASTE s.r.o. a DAREC a. s. vo veľkých hodnotách a uskutočnila triangulárne dodávky pre Sertimpex Hungary.

doklady. Spoločnosť Sertimpex Hungary Kft. nespolupracuje so správcom dane, nepredložila žiadne doklady, spoločnosť má zástupcu pána G. Q. M. (konateľ spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o. v období od 11.04.2013 do 05.03.2015 ). 22. Ďalej z odpovede na žiadosť o MVI vyplýva, že maďarské úrady zistili, že kancelária

Podľa jeho vyjadrenia, tovar predaný na Slovensko bol nakúpený v Rumunsku (nespomenul si od ktorej spoločnosti). Q. G. ďalej uviedol, že nebol prítomný pri nakladaní/vykladaní tovaru, takže o tom nevedel poskytnúť žiadne informácie, nevedel preukázať realizáciu transakcie medzi Sertimpex Hungary Kft. a EBER STEEL SRL.

V súvislosti s uvedeným rozsudkom je potrebné dodať, že vo vzťahu k DPH na vstupe, resp. k odpočtu dane za prijaté tuzemské zdaniteľné plnenia išlo o totožný reťazec dodávateľských spoločností - GLOBAL AGENCY spol. s r.o. - QUIRINIUS, s.r.o. - Milbery s.r.o./VUITTON, s.r.o. - DAREC, a.s. - ADA WASTE, s.r.o. - EBER STEEL SRL.

subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie a jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím.

25. Podľa žalobkyne táto správcovi dane predložila všetky doklady, ktoré boli v jej možnostiach zabezpečiť a že uskutočnenie deklarovaných dodávateľsko-odberateľských vzťahov preukázala nielen formálne, ale aj materiálne výpoveďami svedkov, keď všetci konatelia dotknutých spoločností mali obchody so žalobkyňou potvrdiť.

26. Je ustálené rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad rozsudok sp. zn. 6Sžfk/30/2017 z 31. januára 2018, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 4/2018 pod č. 39), že správca dane má právo preveriť pôvod tovaru a aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V danom prípade je vykonaným dokazovaním vrátane listinných dôkazov zabezpečených správcom dane v rámci výkonu jeho činnosti preukázané, že išlo o reťazec spoločností, pričom tento, podľa zistení správcu začínal spoločnosťou GLOBAL AGENCY spol. s r.o., ktorá naposledy podala daňové priznanie v apríli 2013. Táto spoločnosť bola obchodným partnerom spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o., ktorá skutočnosť vyplýva z kontrolných výkazov spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o. Spoločnosť QUIRINIUS, s.r.o. podľa vyjadrenia konateľa M. Q. G. (úradný záznam správcu dane zo dňa 03.11.2016) platila spoločnosti GLOBAL AGENCY spol. s r.o. v hotovosti, ktorú tento odovzdával konateľovi D. P. G., prepravu zabezpečovala spoločnosť GLOBAL AGENCY spol. s r.o., preprava bola zahrnutá

27. Súd sa stotožňuje v plnom rozsahu so záverom konajúcich daňových orgánov, že v danom prípade išlo o obchodný reťazec, ktorý sa jednotlivými článkami podieľal na podvodnom konaní vo vzťahu k neutralite dane z pridanej hodnoty, pričom súčasťou tohto reťazca bola aj žalobkyňa, ktorá vedela resp. musela z okolností prípadu vedieť, že na tomto podvodnom konaní participuje, a to práve daňovým zvýhodnením plynúcim jej z intrakomunitárneho dodania tovaru v iných kontrolovaných zdaňovacích obdobiach. Podvodné konanie v prípade daného reťazca bolo založené na prvom článku reťazca, a to na spoločnosti GLOBAL AGENCY, spol. s r.o., ktorá podala posledné daňové priznanie v apríli 2013, so správcom dane nespolupracuje, sídlo má fiktívne, podnikateľskú činnosť nevykonávala.

Teda žalobkyňa preukázateľne s danými spoločnosťami obchodovala, tovar si vzájomne nakupovali a predávali, a preto nie je zrejmé, prečo napríklad v prípade, keď deklaroval dodanie tovaru od spoločnosti DAREC, a. s., tento nenadobudol priamo od spoločnosti Milbery s.r.o. alebo VUITTON, s.r.o. (ktoré tiež boli dodávateľom spoločnosti DAREC, a.s.), keď je preukázané, že so spoločnosťou Milbery s.r.o. a VUITTON, s.r.o. žalobkyňa aj priamo obchodovala. Fungovanie daného reťazca mal správny súd preukázaný aj ďalším tvrdením konateľa žalobkyne E. I. E.., ktorý k obchodu zo spoločnosťou Ferriere Nord uviedol, že „spoločnosti Milbery s.r.o. a DAREC, a.s. mu ponúkli, že môžu dodávať cez nich“. Ďalej mal správny súd preukázané, že žalobkyňa vedela aj o spoločnosti Sertimpex Hungary Kft., ktorej konateľom bol M. Q. G., ktorý bol súčasne konateľom spoločnosti QUIRINIUS, s.r.o., ktorý mal tovar dodávať spoločnosti Milbery s.r.o., t. j. bol jeho subdodávateľom. Je totiž preukázané, že

DAREC, a. s., VUITTON, s.r.o. a Milbery s.r.o., ktorý je dôvodné označiť ako intenzívny a dlhodobý, je dôvodný záver, že žalobkyňa musela mať vedomosť o skutočnosti, že to bol práve E.. A. C., ktoré dané obchody riadil. Rovnako je nepochybné, že vo vzťahu k priamemu dodávateľovi mala žalobkyňa k dispozícii viaceré možnosti, ako si preveriť pôvod tovaru, ktorý od svojho dodávateľa pravidelne nadobúda. Podľa názoru správneho súdu však účelom zapojenia sa veľkého množstva spoločností do reťazca dodaní bolo práve zneprehľadniť jednotlivé obchodné transakcie.

V súvislosti s predchádzajúcim rozhodnutím súd dodáva, že v daňovom konaní boli vypočutí v prevažnej miere rovnakí svedkovia, zdaniteľné obchody sa týkali v prevažnej miere rovnakých spoločností, pričom ich výpovede sa uskutočnili v období, ktoré predchádza obdobiu rokov 2016, 2017, a preto aj tieto výpovede sú relevantné vo vzťahu k preukázaniu vedomosti žalobcu o jeho účasti v danom reťazci spoločností. Krajský súd v Trnave, v rozsudku sp. zn. 14S/63/2018-125 z 5. septembra 2019 v bodoch 85 až 87 uviedol nasledovné :

vyvrátiť záver o podvodnom konaní spoločností zapojených do daného reťazca. 30. Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobkyňu správny súd uvádza, že podmienky uplatnenia odpočtu dane uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, ako aj podmienky na uplatnenie ustanovenia § 69 ods. 12 písm. a) a § 43 ods. 1 zákona o DPH, sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na

DPH, pri uplatnení inštitútu odpočtu dane dodaní tovaru požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tento nárok zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný v deklarovanom množstve a v čase a spôsobom deklarovaným na daňových dokladoch (§ 8 zákona o DPH), a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným na faktúre. Toto sú skutočnosti, o ktorých má daňový subjekt povinnosť účtovať a viesť evidenciu, preto sa na tieto skutočnosti v zmysle citovaných ustanovení zákona o DPH a v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku vzťahuje dôkazná povinnosť platiteľa DPH, vrátane preukaznosti vierohodnosti, správnosti a úplnosti povinne vedených dokladov a evidencií.

31. K žalobkyňou namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu správny súd uvádza, že správca dane nie je povinný viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly, ako aj medzinárodnej výmeny daňových informácií, správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, príp. oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o DPH, pričom v danom prípade bolo, podľa názoru správneho súdu, dokazovanie vykonané v dostatočnom rozsahu na prijatie záverov, ktoré sa odrazili v napadnutom, ako aj prvostupňovom rozhodnutí. V súvislosti s uvedenou námietkou správny súd dodáva, že žalobkyňa v žalobe nekonkretizovala, na základe akých konkrétnych skutočností prijala záver, že skutkový stav bol zistený nedostatočne, neuviedla, aké ďalšie

V kontexte objektívne preukázaných pochybností o reálnom základe žalobkyňou deklarovaných zdaniteľných plnení neobstojí žalobkyňou tvrdená rozumná a so všetkou odbornou starostlivosťou vykonávaná podnikateľská činnosť, pretože jej hospodárske správanie, bez známok dobromyseľnosti vykazovalo snahu dosiahnuť získanie daňovej výhody vo forme vyplateného odpočtu dane za prijaté zdaniteľné plnenia na základe neoveriteľných daňových dokladov. Podľa názoru správneho súdu je naviac rovnako podložený záver konajúcich daňových orgánov, že spoločnosti GLOBAL AGENCY spol. s r.o., QUIRINIUS, s.r.o., Milbery, s.r.o. a VUITTON, s.r.o., a DAREC, a. s. vystupujú ako formálni dodávatelia (riadení jedinou osobu - E.. A. C.), čo znamená, že týmto spoločnostiam nevznikla daňová povinnosť titulom dodania tovaru, čo následne znamená, že žalobkyni ako odberateľovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 zákona o DPH a rovnako nie sú splnené podmienky na uplatnenie ustanovenia § 69 ods. 12 písm. a) zákona o DPH.

Prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (napr. rozsudky SD EÚ vo veci C-285/11 Bonik EOOD, v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).

za zdaňovacie obdobie október 2014 tak bolo vecne správne. 35. Súd súčasne konštatuje, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie.

37. S poukazom na vyššie uvedené preto súd postupom podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. 38. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.

IV. Konanie na kasačnom súde

44. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31.05.2023. 45. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Trnave, ktorým tento podľa ust. § 190 S.s.p. zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľka domáhala preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100833976/2020 zo dňa 30.04.2020, ktorým žalovaný podľa ust. § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 102683629/2019 zo dňa 20.11.2019, ktorým Daňový úrad Trnava podľa ust. § 68 ods. 6 Daňového poriadku žalobkyni (sťažovateľke) vyrubil rozdiel dane v sume 4553,14,- Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014.

V. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu

47. Podľa § 134 ods.1 S.s.p. správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 48. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočností, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

53. Podľa § 19 ods.1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 54. Podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.

57. Podľa § 69 ods.12 písm. a) zákona o DPH platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie kovového odpadu a kovového šrotu v tuzemsku; kovovým odpadom a kovovým šrotom sa rozumie kovový odpad a kovový šrot z výroby alebo z mechanického opracovania kovov a kovové predmety ďalej už nepoužiteľné vzhľadom na ich zlomenie, rozrezanie, opotrebenie alebo z podobných dôvodov.

V právnej veci totožných účastníkov, týkajúcej sa iného zdaniteľného obdobia, už rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok sp. zn. 4Sfk/4/2021 zo dňa 15.11.2022, na ktorého prevzatú časť odkazujeme. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Trnave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.

61. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnych, ako aj formálnych podmienok, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Preto považuje kasačný súd za správny záver správneho súdu, že postup i rozhodnutia daňových orgánov boli v súlade so zákonom, najmä pokiaľ ide o kľúčovú otázku, že sťažovateľ neuniesol v administratívnom konaní dôkazné bremeno na preukázanie uskutočnenia sporných dodávok, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane na vstupe.

Sťažnostné body kasačnej sťažnosti sú všeobecné a neobsahovali vecné argumenty proti konkrétnym skutkovým zisteniam, či právnym záverom krajského súdu. Kasačný súd preto môže len odkázať na dôvody napadnutého rozsudku, tak pokiaľ ide o neunesenie dôkazného bremena a sťažovateľom nevyvrátené objektívne pochybnosti o uskutočnení ním deklarovaných dodávok, ako aj o vedomú účasť sťažovateľa na obchodnom reťazci spoločností, v ktorom došlo k fiktívnym transakciám a nedovoleným daňovým únikom. Čo sťažovateľ v kasačnej sťažnosti takmer nijako nerozporoval.

64. Sťažnostný bod týkajúci sa porušenia práva sťažovateľa na spravodlivý proces sťažovateľ v podstate odôvodnil len tým, že nesúhlasí s vyhodnotením preukázania uskutočnenia deklarovaných obchodov a tvrdil, že správny súd svoje závery nedostatočne odôvodnil, pretože neuviedol, akými úvahami sa spravoval, ako aplikoval dotknutú právnu úpravu a ako sa vysporiadal s jeho námietkami. K predmetnej námietke kasačný súd uvádza, že sa s ňou nie je možné v žiadnej miere stotožniť a odkazuje na detailné zhrnutie skutkového stavu správnym súdom, ako aj na podrobné právne posúdenie veci.

66. Kasačný súd záverom odkazuje na rozhodovaciu činnosť tunajšieho súdu sp. zn. 1Sžfk/ 85/2019, v ktorej bolo rozhodované v totožnej veci medzi totožnými účastníkmi konania, len v inom zdaňovacom období, z rozsudku ktorého podľa § 464 SSP vyberá.

únikom. Tým, že sťažovateľ ako jeden z článkov reťazca deklaroval intrakomunitárne dodanie tovaru oslobodené od DPH, nepochybne získal daňovú výhodu. Kasačný súd v tejto súvislosti dodáva, že skutočnosť, či sťažovateľ vidí alebo nevidí logiku v počte obchodných spoločností v reťazci, nie je v tomto smere relevantnou pre posúdenie predostretej otázky.

68. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Kasačný súd sa s nimi stotožnil v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci správnym súdom za správne.

60. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky na záver ešte upriamuje pozornosť na Uznesenie Ústavného súdu slovenskej republiky č. k. I. ÚS 247/2023-26 zo dňa 26.04.2023, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť sťažovateľky spoločnosti ADA WASTE, s.r.o. proti rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/4/2021 zo dňa 15.11.2022. Ústavný súd Slovenskej republiky v citovanom uznesení uviedol, že napadnutý rozsudok správneho súdu (nadväzujúci na rozsudok krajského súdu) v kontexte uplatnenej sťažnostnej argumentácie nevykazuje z ústavného hľadiska také relevantné nedostatky, ktoré by po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie mohli reálne viesť k vysloveniu porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 61. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods.1 S.s.p. v spojení s § 467 ods.1 S.s.p., Sťažovateľka v kasačnom konaní úspech nemala a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne ( § 168 S.s.p.), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali. 62. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 31. mája 2023