1Sfk/5/2025
ECLI:SK:NSSSR:2026:2021200228.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- TT-20S/110/2021
- IČS
- 2021200228
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Gleason Development Services Kft., so sídlom Határ út. 12, 2724 Újlengyel, Maďarsko, pôvodne právne zastúpený: Advokátska kancelária LWL s. r. o., so sídlom Šafárikova 431/4, 924 01 Galanta, IČO: 54846382, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, za účasti osoby zúčastnenej na konaní (sťažovateľa): Douane spol. s r.o., so sídlom Mliečany 61, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36232319, právne zastúpený: Advokátska kancelária LWL s. r. o., so sídlom Šafárikova 431/ 4, 924 01 Galanta, IČO: 54846382, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12083/2021 zo dňa 08. júla 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti osoby zúčastnenej na konaní proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. TT- 20S/110/2021- 125 zo dňa 14. októbra 2024, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa odmieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12083/2021 zo dňa 08.07.2021 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“), ktorým potvrdil celkovo sedem rozhodnutí Colného úradu Trnava o vyrubení dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“). Suma DPH bola žalobcovi vyrubená z dôvodu neuplatnenia oslobodenia od DPH na tovar, ktorý bol na základe príslušných colných vyhlásení prepustený do colného režimu voľný obeh s oslobodením od DPH pri jeho dodaní do iného členského štátu, pretože sa nepotvrdila pravdivosť a správnosť dôkazu o ukončení prepravy v inom členskom štáte. 2. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. TT-20S/110/2021-77 zo dňa 17.02.2022 priznal spoločnosti Douane spol. s r.o., ručiteľovi žalobcu, postavenie osoby zúčastnenej na konaní podľa § 41 ods. 2 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“). Konštatoval, že rozhodnutím žalovaného bola priamo dotknutá na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a pritom nebola účastníkom administratívneho konania. 3. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), na ktorý prešiel výkon správneho súdnictva podľa § 3 ods. 1 a 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov z doterajšieho Krajského súdu v Trnave, uznesením č. k. TT-20S/110/2021-125 zo dňa 14.10.2024 (ďalej aj „uznesenie“) podľa § 99 písm. b) SSP konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že účastníkom konania, ako ani osobe zúčastnenej na konaní, právo na náhradu trov konania nepriznal.
4. V uznesení správny súd poukázal na to, že žalobca bol k 13.12.2023 vymazaný z Obchodného registra Maďarskej republiky. Správny súd tiež zistil, že žalobca bol pred výmazom v likvidácii, čo znamená, že zanikol bez právneho nástupcu. Uviedol, že ani zo záznamu z Obchodného registra Maďarskej republiky nie je možné vyvodiť žiadnu informáciu o právnom nástupníctve alebo o spôsoboch zrušenia, ktoré by znamenali zlúčenie či splynutie s inou obchodnou spoločnosťou. Z dôvodu, že žalobca zanikol, a to bez právneho nástupcu, správny súd konštatoval nedostatok procesnej podmienky a súdne konanie zastavil.
5. Proti uzneseniu správneho súdu podala osoba zúčastnená na konaní (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, teda z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd zrušil „napadnutý rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. TT - 20S/110/2021 - 125 zo dňa 14.10.2024“ a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať náhradu trov konania a kasačného konania.
6. V podanej kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol námietky smerujúce proti vecným záverom colného úradu a žalovaného. Osobitne poukázal na to, že skutkový stav v danej veci nebol zistený dostatočne spoľahlivo pre prijatie relevantných skutkových a právnych záverov, a preto považuje rozhodnutia colného úradu, ako aj rozhodnutie žalovaného za zmätočné a prijaté v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 a 5 v spojení s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). V súvislosti s dôkazným bremenom v daňovom konaní poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2025, sp. zn. 3Sžfk/2/ 2017 a tiež na právnu úpravu oslobodenia od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru. Zastával názor, že v predmetnej veci (i) bolo splnené a dôkazmi preukázané dodanie tovaru do iného členského štátu; (ii) odberateľ z iného členského štátu prevzal tovar a nadobudol právo ním disponovať ako vlastník; (iii) ak by žalobca nenadobudol vlastnícke právo k tovaru, nemohol by ho ďalej predať; (iv) žalobca nadobudnutie a následný odpredaj tovaru zaevidoval
v účtovníctve. Sťažovateľ tiež uviedol, že žalobca nemohol preberať zodpovednosť za tretie subjekty ohľadom nedostatočného vedenia „spisovej agendy“. 7. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázal o. i. na to, že správny súd uznesením konanie zastavil z dôvodu straty procesnej subjektivity žalobcu, čo je prekážkou ďalšieho konania vo veci. Podľa žalovaného sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuvádza žiadne dôvody odôvodňujúce podanie kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, teda v čom správny súd nesprávne posúdil vec, keď rozhodol o zastavení konania. Podľa žalovaného v kasačnej sťažnosti chýba dôvod jej podania vymedzený v zmysle § 440 ods. 2 SSP.
8. Prejednávaná vec bola dňa 14.02.2025 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd“), bola náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Sfk/5/2025.
9. Kasačný súd zistil, že rovnakou otázkou vo veci sťažovateľa, žalobcu a žalovaného sa zaoberal Najvyšší správny súd v uznesení sp. zn. 2Sfk/2/2025 zo dňa 31.03.2025, ktorý dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako neprípustnú odmietnuť podľa § 459 písm. e) SSP z dôvodu, že kasačná sťažnosť nemala náležitosti ustanovené týmto zákonom, bol dodržaný postup podľa § 450 ods. 1 SSP a nešlo o prípad podľa § 449 ods. 2 písm. b) SSP.
Kasačný súd sa s právnymi názormi uvedenými v tomto uznesení plne stotožňuje a na tieto v zmysle § 464 ods. 1 SSP v plnom rozsahu odkazuje: 10. „Kasačná sťažnosť síce obsahuje explicitné odôvodnenie sťažnostným bodom podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), avšak z jej textu, či dokonca obsahu je evidentné, že úplne absentuje previazanosť argumentácie s dôvodmi vydania napadnutého uznesenia správneho súdu. Uvedené je tak kvôli skutočnosti, že osoba zúčastnená na konaní v samotnej podstate argumentáciou nesmeruje k tomu, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon, keďže existenciu uznesenia správneho súdu, a tak aj zastavenie konania, ignoruje. Kasačná sťažnosť pozostáva výlučne z argumentácie smerujúcej proti preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného.
11. Uvedenie a vymedzenie sťažnostných bodov podľa § 440 ods. 1 a ods. 2 SSP (dôvodov prečo správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon) je v zmysle § 445 ods. 1 písm. c) SSP obligatórnou náležitosťou kasačnej sťažnosti. V zmysle § 440 ods. 2 SSP sťažnostné body uvedené v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP musí sťažovateľ vymedziť tak, že uvedie právne posúdenie veci správneho súdu, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
12. Kasačná sťažnosť nespĺňa kvalitatívne kritériá kladené na vymedzenie dôvodu kasačnej sťažnosti obsiahnuté v § 440 ods. 2 SSP, pokiaľ sťažovateľ síce formálne označí sťažnostný bod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, avšak jeho argumentácia nemá žiadny vecný súvis s napádaným rozhodnutím správneho súdu. Preto takáto kasačná sťažnosť neobsahuje obligatórnu náležitosť podľa § 445 ods. 1 písm. c) SSP.
13. Následkom absencie náležitostí kasačnej sťažnosti je jej odmietnutie podľa ustanovenia § 459 písm. e) SSP, za predpokladu, že sťažovateľ je zastúpený advokátom a nejde o prípady podľa § 449 ods. 2 písm. b) a c) SSP.
Preto kasačný súd kasačnú sťažnosť odmietol. 14. Prejednávaná vec je v kontexte uvedeného v bodoch 4. až 6. [10. až 12.] tohto uznesenia natoľko hraničná (žiadna spojitosť medzi argumentáciou sťažovateľa, ktorý je v konaní zastúpený advokátom, a napadnutým rozhodnutím správneho súdu), že pokiaľ by kasačný súd neaplikoval ustanovenie § 459 písm. e) SSP, tak by toto ustanovenie nebolo aplikovateľné za žiadnych iných okolností, čím by sa stalo obsolentným.“
15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov kasačného konania. Osoba zúčastnená na konaní procesne zavinila odmietnutie kasačnej sťažnosti nedostatkom obligatórnych náležitostí, ale žalobcovi a žalovanému trovy konania nevznikli, a preto nebol splnený základný predpoklad pre priznanie práva na náhradu trov konania, ktorým je vynaloženie trov.
16. Toto uznesenie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 13. februára 2026