1Sfk/57/2022

1. Na základe výsledkov kontroly na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie október 2015, vykonanej u žalobcu vydal Daňový úrad Trenčín (ďalej aj „správca dane“) rozhodnutie č. 100381384/2021 zo dňa 04.03.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane v sume 10.060 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2015. Správca dane odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že žalobca v predmetnom zdaňovacom období nakupoval ojazdené osobné motorové vozidlá z iného členského štátu od dodávateľov Josko Medak - Automobile, Medak GmbH a Autogalerie Frankfurt GbR, ktoré následne odpredal tuzemským odberateľom, pričom uplatňoval osobitnú úpravu zdaňovania podľa § 66 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „zákon o DPH“). Správca dane mal za to, že neboli splnené podmienky pre uplatnenie § 66 zákona o DPH. 2. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101025168/2021 zo dňa 11.06.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný dospel k záveru, že zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu možno konštatovať, že žalobca nesplnil podmienky oprávňujúce ho uplatňovať osobitnú úpravu zdaňovania dane podľa § 66 zákona o DPH. Žalovaný mal za to, že žalobca bol povinný použiť bežný spôsob zdanenia podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH a daň, ktorú mal daňový subjekt priznať z predaja týchto motorových vozidiel mal uplatniť z celkovej predajnej ceny zníženej o daň. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že dokazovaním sa nepreukázalo, že v zmluve, ktorú mal žalobca uzavretú s nemeckým dodávateľom, bol dohodnutý osobitný režim zdaňovania. Žalovaný poukázal na to, že v rámcových zmluvách bolo použité slovo „Sonderregime“, ktoré nie je v nemeckom jazyku známe a nepoužívajú ho ani nemeckí podnikatelia ani nemecká daňová správa.

3. Daňový subjekt podal proti rozhodnutiu žalovaného č. 101025168/2021 zo dňa 11.06.2021 správnu žalobu na Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“), ktorý rozsudkom sp. zn. 11S/74/2021 zo dňa 15.03.2022 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie správcu dane a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

Finančnej správy (ďalej aj „KÚFS“), keď mal za to, že správca dane predmetnými žiadosťami o MVI mal snahu získať viac informácií o spolupráci žalobcu s jeho dodávateľmi v Nemecku, čo bolo aj v záujme žalobcu. Krajský súd nevidel nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly ani v dĺžke prerušenia daňovej kontroly, t. j. necelých 10 mesiacov, keď rozhodnutia súdov, týkajúce sa dĺžky prerušenia daňovej kontroly, na ktoré žalobca poukazoval, sa týkali podstatne dlhšieho času prerušenia daňovej kontroly, ako je tomu v prejednávanej veci, prípadne išlo o opätovné prerušenie daňovej kontroly. Ako dôvodnú vyhodnotil krajský súd námietku žalobcu v časti, v ktorej namietal nepreskúmateľnosť postupu správcu dane, keď nie je známy obsah odpovede, ktorá má byť konečnou odpoveďou na žiadosti správcu dane nemeckým daňovým

Z uvedených dôvodov zhodnotil krajský súd postup správcu dane ako nepreskúmateľný, ktorý nemá oporu v predloženom administratívnom spise. - krajský súd uviedol, že orgány verejnej správy sa vo svojich rozhodnutiach zaoberali veľmi stručne námietkou žalobcu, týkajúcou sa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Litdana z 18.05.2017, C-624/15, keď uviedli, že predmetný rozsudok nie je aplikovateľný pre odlišný skutkový stav. Podrobnejšie sa k tejto veci žalovaný vyjadril až vo vyjadrení ku správnej žalobe, čo je pre preskúmanie napadnutých rozhodnutí nedostatočné.

Tieto rámcové dohody, podpísané nemeckými dodávateľmi, žalobca správcovi dane predložil. Rámcové dohody boli uzatvorené v nemeckom jazyku a slovo „Sonderregime“ skutočne znamená „osobitný režim“. Skutočnosť, že toto slovo nepoužíva nemecká daňová správa či nemeckí podnikatelia pri osobitnom režime zdaňovania prirážky, nemôže byť pričítaná na ťarchu žalobcu, ktorý nie je nemeckým podnikateľom a preto nemusel mať vedomosť o správnom právnom označení tohto režimu v nemeckom jazyku. Nemeckí dodávatelia uvedené rámcové dohody podpísali a keď im nebolo jasné, čo uvedené označenie znamená, mali žiadať spresniť tieto dohody.

Tiež bolo preukázané, že nemeckú dodávatelia neuplatňovali osobitný režim zdaňovania prirážky, ale uplatnili oslobodenie od dane z titulu dodania tovaru do iného členského štátu EÚ. V zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Litdana z 18.05.2017, C-624/15, na ktorý poukázal sťažovateľ, je podstatné, aby žalobca mohol pri predaji ojazdených motorových vozidiel tuzemským odberateľom uplatniť úpravu zdaňovania prirážky to, či konal v dobrej viere a prijal všetky potrebné opatrenia, aby sa uistil v tom, že jeho postup je správny a operácie, ktoré uskutočňuje, nevedú k jeho účasti na daňovom podvode. Žalobca predložil dôkazy, ktorými odôvodnil svoju dobrú vieru a obozretnosť pri obchodovaní s nemeckými dodávateľmi a správnosť svojho postupu pri uplatňovaní režimu zdaňovania prirážky. Krajský súd uviedol, že správca dane všetky tieto dôkazy musí vyhodnotiť v intenciách rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Litdana z 18.05.2017, C-624/15 tak, aby bolo súdom preskúmateľné, z akých dôvodov je uvedený rozsudok podľa názoru orgánov verejnej správy neaplikovateľný v danej veci.

A) Kasačná sťažnosť 5. Proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 11S/57/2021 zo dňa 15.03.2022 podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie

Správca dane očakával zaslanie rozširujúcej odpovede po zaslaní čiastkovej správy, avšak obsahom konečnej správy bola odvolávka na čiastočnú odpoveď zo dňa 27.02.2020. Čiastočná odpoveď na informácie bola podrobne vyhodnotená v rozhodnutí č. 100377052/2021.

8. Sťažovateľ poukázal na to, že sa žalobca odvolával na uzatvorené zmluvy s oboma nemeckými dodávateľmi, ktoré mali preukázať, že mal zmluvne dohodnuté, že vozidlá mu budú dodané v osobitnom režime a on má právo v tuzemsku uplatniť zdaňovanie prirážky podľa § 66 ods. 16 zákona o DPH. Dokazovaním bolo zistené, že v predmetných zmluvách nebol dohodnutý režim zdaňovania nadobúdaných vozidiel. Sťažovateľ zopakoval, že slovo „Sonderregime“ nie je v nemeckom jazyku známe, nepoužíva ho ani nemecká daňová správa ani podnikatelia alebo ich daňoví poradcovia v súvislosti s uplatňovaním osobitnej úpravy dane podľa nemeckého zákona o DPH. Sťažovateľ mal preto za to, že žalobca nemal zmluvne dohodnutý režim zdanenia nakupovaných vozidiel a samotná existencia zmlúv nie je zákonnou podmienkou, na základe ktorej je možné osobitný režim zdaňovania daňovému subjektu uznať ako oprávnený. Sťažovateľ ďalej uviedol, že na dodávateľských faktúrach bola uvedená poznámka v nemeckom jazyku „Steuerfreie innergemeinschaftliche Lieferung gem. § 4 Nr. lb UStG in Verbindung mit § 6.a UStG.“, ktorá znamená, že vozidlá boli daňovému subjektu/

Preverovaním na strane dodávateľov bolo zistené, že uskutočňovali dodania len v bežnom režime a vôbec neuplatňovali osobitný režim zdaňovania. Žalobca vedel, že nemeckí dodávatelia uplatňovali režim intrakomunitárneho dodania, a to aj na základe ním podpísaných potvrdení, ktorými nemeckí dodávatelia preukazovali, že splnili podmienky pre uplatnenie oslobodeného intrakomunitárneho dodania.

členského štátu podľa § 11 v spojení s § 20 ods. 1 a ods. 2 a § 69 ods. 6 zákona o DPH a za splnenia podmienok uvedených v § 49 a § 51 zákona o DPH mu vzniklo právo na odpočítanie dane. 10. Sťažovateľ namietal, že žalobca v rámci svojej podnikateľskej činnosti nevykonal všetky opatrenia zodpovedného podnikateľa na predchádzanie podvodnej činnosti, prípadne na odstránenie pochybností, že sa na podvodných transakciách nepodieľal vedome. Žalobca sám opakovane tvrdil, že si neoveroval význam poznámky v nemeckom jazyku, ktorá bola uvedená na všetkých dodávateľských faktúrach. Sťažovateľ mal za to, že uvedenie protichodnej poznámky odkazujúcej na osobitnú úpravu zdanenia by u obozretného daňového subjektu mala vzbudiť podozrenie na možnú existenciu nezrovnalostí, prípadne podvodu v oblasti DPH. Nemeckí dodávatelia sa zhodne vyjadrili, že poznámke v slovenskom jazyku nerozumeli a domnievali sa, že sa týka oslobodenia od dane.

Význam tohto slova možno vysvetľovať opačne, ako ho vysvetľuje žalobca, teda tak, že ide o dodávky ojazdených motorových vozidiel, ktoré sú realizované ako intrakomunitárne dodávky tovaru s oslobodením od dane. 12. Sťažovateľ napokon namietal, že sekundárne dôkazné bremeno nemôže byť absolútne a spočíva vo verifikácii tvrdení a dôkazov predkladaných daňovým subjektom/žalobcom.

14. Pokiaľ ide o prerušenie daňovej kontroly, žalobca poukázal na to, že z napadnutého rozhodnutia sťažovateľa ani z prvostupňového rozhodnutia správcu dane nie je možné zistiť, prečo správca dane prerušil daňovú kontrolu až do príslušného dátumu a ani to, aký mal byť obsah príslušnej odpovede na MVI, ktorá mala byť dôvodom na prerušenie daňovej kontroly až do dňa 25.08.2020. Žalobca sa stotožnil s krajským súdom, že v tejto časti sú rozhodnutia orgánov verejnej správy nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie.

IV. Právny názor kasačného súdu

20. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd zrušil rozhodnutie sťažovateľa, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie, a to z dôvodu ich nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Vytýkaná nepreskúmateľnosť sa týkala nedostatočného odôvodnenia vyhodnotenia dobrej viery žalobcu ohľadom jeho (ne)zapojenia do daňového podvodu, a to najmä v kontexte rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Litdana z 18.05.2017, C-624/15 a postupu a odôvodnenia týkajúceho sa prerušenia daňovej kontroly z dôvodu žiadosti o MVI zahraničných daňových orgánov.

22. Podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby sa dodanie tovaru alebo sľuby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.

24. Podľa § 66 ods. 3 zákona o DPH základom dane pri predaji tovaru podľa odseku 2 je kladný rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou znížený o daň. Ak ide o predaj použitého tovaru podľa odseku 1 písm. e), základ dane podľa prvej vety sa rozdelí pomerne podľa výšky jednotlivých splátok a na daňovú povinnosť sa vzťahuje § 19 ods. 3.

26. Podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je povinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudne podľa § 11 a § 11a. 27. Podľa § 74 ods. 1 písm. n) zákona o DPH faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar“, „úprava zdaňovania prirážky - umelecké diela“ alebo „úprava zdaňovania prirážky - zberateľské predmety a starožitnosti“, a to v závislosti od tovaru, pri ktorom sa uplatní osobitná úprava podľa § 66.

29. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

32. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie. 33.

kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa. Ide o konania, vedené na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 2Sfk/124/2022 zo dňa 28.04.2023 (zdaňovacie obdobie december 2017), sp. zn. 2Sfk/96/2022 zo dňa 28.04.2023 (zdaňovacie obdobie máj 2017), sp. zn. 2Sfk/95/2022 zo dňa 28.04.2023 (zdaňovacie obdobie august 2017), sp. zn. 2Sfk/77/2022 zo dňa 28.04.2023 (zdaňovacie obdobie apríl 2016), sp. zn. 2Sfk/60/2022 zo dňa 28.04.2023 (zdaňovacie obdobie jún 2016), sp. zn. 2Sfk/56/2022 zo dňa 28.04.2023 (zdaňovacie obdobie január 2016), sp. zn. 3Sfk/147/2022 zo dňa 31.05.2023 (zdaňovacie obdobie jún 2017), sp. zn. 5Sfk/125/2022 zo dňa 30.05.2023 (zdaňovacie obdobie apríl 2017), sp. zn. 3Sfk/114/2022 zo dňa 31.05.2023 (zdaňovacie obdobie november 2017), sp. zn. 3Sfk/ 70/2022 zo dňa 31.05.2023 (zdaňovacie obdobie júl 2016), sp. zn. 3Sfk/68/2022 zo dňa

Súčasne kasačný súd dodáva, že ide o právne totožné veci a obdobné skutkové stavy, keď v určitých zdaňovacích obdobiach nie sú vždy totožní dodávatelia. Zohľadniac túto skutočnosť, kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP ku sťažnostným bodom sťažovateľa poukazuje na odôvodnenie skôr vydaného rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/45/ 2022 zo dňa 28.04.2023, s ktorým sa konajúci kasačný súd stotožňuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza: „14.

„42. Na druhej strane nariadenie č. 904/2010 nemožno vykladať tak, že by priznávalo zdaniteľným osobám konkrétne práva, keďže neobsahuje žiadne výslovné ustanovenie v tom zmysle (pozri analogicky rozsudok z 20. júna 2018, Enteco Baltic, C-108/17, EU:C:2018:473, bod 105a citovanú judikatúru).

44. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je na položené otázky potrebné odpovedať tak, že článok 10 nariadenia č. 904/2010 v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.“

Pokiaľ bola totiž daňová kontrola prerušená z dôvodu MVI, tak sa daňový subjekt nemôže dovolávať jej nezákonnosti z dôvodu neprimeranej dĺžky prerušenia. Uvedené konštatuje aj správny súd v napadnutom rozsudku. Kasačný súd sa v dôsledku uvedeného nestotožňuje s právnym názorom správneho súdu, že by ním vytýkaný nedostatok postupu správcu dane (kedy bola správcovi dane doručená konečná odpoveď zahraničných daňových orgánov) bol takej intenzity, že by kvôli nemu v danej veci bolo potrebné rozhodnutia daňových orgánov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ako aj napadnuté rozhodnutie sťažovateľa navyše obsahuje informácie, ktoré boli zistené z MVI, pričom tieto boli evidentne relevantné pre vydanie prvostupňového rozhodnutia správcu dane.

17. Predmetom posudzovaných zdaniteľných obchodov uskutočnených medzi žalobcom a deklarovanými dodávateľmi z Nemecka bolo dodanie ojazdených motorových vozidiel. Na takto vykonaný obchod je v zmysle zákona o DPH možné uplatniť dva daňové režimy: - ak platiteľ, ktorý je obchodníkom s ojazdenými autami, kúpi ojazdené auto z iného členského štátu od platiteľa z iného členského štátu, ktorý predá ojazdené auto v režime oslobodeného dodania v rámci Spoločenstva v zmysle čl. 138 smernice o DPH (obdoba § 43 zákona o DPH), potom kupujúci má nadobudnutie auta v tuzemsku v zmysle § 11 zákona o DPH, pri ktorom je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH. Daňová povinnosť vzniká podľa § 20 ods. 1 zákona o DPH. Zároveň platiteľ dane má nárok na odpočítanie dane v rozsahu a za podmienok uvedených v § 49 až § 51 zákona o DPH (bežný režim zdanenia), - ak platiteľ, ktorý je obchodníkom s ojazdenými autami, kúpi ojazdené auto z iného členského štátu od platiteľa z iného členského štátu, ktorý predá ojazdené auto v režime osobitnej

18. Ako už v bode 24. napadnutého rozsudku konštatoval aj správny súd, v prejednávanej veci nebolo sporné, že na posudzovaných faktúrach vystavených nemeckými dodávateľmi boli uvedené dve protichodné poznámky, týkajúce sa jednak dodania tovaru v bežnom režime zdanenia, t. j. oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu a druhá poznámka, týkajúca sa osobitného režimu zdaňovania prirážky. Tiež bolo preukázané, že nemeckí dodávatelia neuplatňovali osobitný režim zdaňovania prirážky, ale uplatnili oslobodenie od dane z titulu dodania tovaru do iného členského štátu EÚ.

operácia, ktorú uskutočňuje, nevedie k jej účasti na daňovom podvode, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“ 20. Kasačný súd je toho názoru, že práve tento rozsudok Súdneho dvora EÚ (respektíve právne závery v ňom uvedené), na ktorý poukázal žalobca je pre rozhodnutie orgánov verejnej správy v prejednávanej veci zásadný, keďže je založený na obdobnom skutkovom stave. Pokiaľ by sťažovateľ, respektíve správca dane, prihliadol na závery Súdneho dvora EÚ, tak by zrejme nemohol vyhodnotiť postup žalobcu, ktorým zdanil dodané ojazdené motorové vozidlá v osobitnom zdaňovacom režime, ako rozporný so zákonom o DPH a následne mu určiť rozdiel

22. Kasačný súd však považuje za potrebné zájsť nad rámec odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu a dodať, že sťažovateľ, ako aj správca dane sa evidentne v svojich rozhodnutiach dobrou vierou (respektíve obozretnosťou) žalobcu pri uskutočňovaní zdaniteľných obchodov zaoberali a dokonca uzavreli, že žalobca nevykonal všetky opatrenia, aby predišiel účasti na daňovom podvode, ktoré je od neho možno dôvodne očakávať.

Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 95). 24. Súdny dvor EÚ v rámci ustálenej judikatúry týkajúcej sa práva na odpočet DPH upraveného smernicou o DPH vyvodil, že prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom odmietnuť právo na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že dovolávanie sa tohto práva je podvodné alebo zneužívajúce. Ďalej rozhodol, že dôsledok zneužitia alebo podvodu sa v zásade týka aj uplatnenia práva na oslobodenie od dane na základe dodania v rámci Spoločenstva (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Mecsek - Gabona z 06.09.2012, C-273/11). Súdny dvor EÚ napokon potvrdil, že v rozsahu, v akom prípadné odmietnutie priznania práva vychádzajúceho zo smernice o DPH odráža všeobecnú zásadu, podľa ktorej nikto nemôže podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom používať práva upravené právnym systémom Únie, takéto odmietnutie vo všeobecnosti prináleží vykonať vnútroštátnym orgánom a súdom, a to bez ohľadu na právo v oblasti DPH, ktoré ovplyvnil podvod, teda vrátane práva na vrátenie DPH (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Schoenimport „Italmoda“

Právne následky. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 102) tieto kritériá konštruuje do štyroch otázok, ktoré musia byť kumulatívne zodpovedané kladne: - Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? - Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? - Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? - Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?

27. Pre vyššie uvedené právne závery by sa orgány verejnej správy v prejednávanej veci nemali v ďalšom konaní obmedziť len na skúmanie dobrej viery žalobcu pri uskutočňovaní posudzovaných zdaniteľných obchodov, ale riadne predovšetkým posúdiť, či bol žalobca účastný na daňovom podvode, a to vykonaním testu v zmysle bodu 25. tohto rozsudku a až následne sa zaoberať tým, či vykonal všetky potrebné opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne požadovať, aby sa vyhol účasti na takomto daňovom podvode. 28. Z logiky konštrukcie jednotlivých kritérií na posúdenie účasti na podvodnom reťazci v zmysle Axel Kittel testu totiž vyplýva, že dobrú vieru (respektíve obozretnosť) daňového subjektu uplatňujúceho právo na odpočet DPH nie je potrebné posudzovať v prípade, že by sa podvodného konania dopustil sám daňový subjekt v rámci posudzovaného zdaniteľného obchodu. Z preskúmavaného rozhodnutia sťažovateľa však nevyplýva, že by vyvodil konkrétne závery z vykonaného dokazovania, ktorými by preukázal samotné spáchanie daňového podvodu a identifikoval, či sa ho dopustil samotný žalobca alebo iný daňový subjekt. 29. V zmysle uvedených právnych záverov kasačného súdu je potrebné konštatovať, že správny súd vec správne posúdil, keď rozhodnutia sťažovateľa, ako aj správcu dane zrušil pre ich nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a vec vrátil na ďalšie konanie správcovi dane. Preto kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú podľa § 461 SSP. Správca dane boli síce v ďalšom konaní viazaný len právnym názorom vysloveným správnym súdom v napadnutom rozsudku, keďže sa neuplatní § 469 SSP. Kasačný súd však upriamuje pozornosť správcu dane na časť odôvodnenia tohto rozsudku obsiahnutú v bodoch 45. až 49. pre účelnosť jeho ďalšieho postupu.“ 34. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť žalovaného ako sťažovateľa podľa § 461 Správneho súdneho poriadku ako nedôvodnú zamietol. 35. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech žalobcu v kasačnom konaní mu priznal voči žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených kasačného konania. 36. Toto rozhodnutie prijal kasačný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.