1Sfk/6/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:1018200726.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 6S/74/2018
- IČS
- 1018200726
- Citované
- 2× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30807484, proti žalovanému (sťažovateľovi): Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31797903, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6352-P/2018 zo dňa 19. apríla 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/74/2018 - 63 zo dňa 8. septembra 2022, takto
rozhodol:
Rozsudok
Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/74/2018 - 63 zo dňa 8. septembra 2022 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. spisu: 13471-3000/2017 zo dňa 07.11.2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi pokutu podľa § 182 ods. 2 písm. aa) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 343/2015 Z. z.“ alebo „zákon o verejnom obstarávaní“ alebo „ZoVO“) vo výške 25000 eur za to, že pri zadávaní nadlimitnej zákazky na predmet „Strážna služba pre Sociálnu poisťovňu“ vyhlásenej vo Vestníku verejného obstarávania č. 188/2015 zo dňa 23.09.2015 pod zn. 19226-MSS a v Úradnom vestníku Európskej únie č. S 184/2015 zo dňa 23.09.2015 pod č. 334589 spojil viacero rôznych navzájom funkčne a vecne oddeliteľných predmetov zákazky bez možnosti predloženia ponuky na jednotlivé časti, konkrétne:
I. poskytovanie a výkon strážnej služby za účelom ochrany osôb a majetku v objektoch - administratívnych budovách v hodnote cca 4.900.000 Eur bez DPH spolu s
II. dodávkou, inštaláciou a servisom pochôdzkového elektronického systému v hodnote cca 34.000 Eur bez DPH,
v dôsledku čoho došlo k neprimeranému zúženiu hospodárskej súťaže, porušeniu princípu nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov a princípu rovnakého zaobchádzania, pričom toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. 2. Prvostupňový orgán v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia poznamenal, že žalobca v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania vymedzil ako predmet zákazky I. poskytovanie a výkon strážnej služby za účelom ochrany osôb a majetku v objektoch - administratívnych budovách a II. dodávku, inštaláciu a servis pochôdzkového elektronického systému a jeho integráciu do existujúceho servera integračného bezpečnostného systému C4 v súlade so zákonom č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o súkromnej bezpečnosti“). Od uchádzačov žalobca požadoval:
I. aby bol uchádzač oprávnený na prevádzkovanie bezpečnostnej služby podľa zákona o súkromnej bezpečnosti a preukázal sa platnou licenciou na prevádzkovanie bezpečnostnej služby a
II. aby bol uchádzač oprávnený na dodávku, inštaláciu a servis pochôdzkového elektronického systému a preukázal sa licenciou na prevádzkovanie technickej služby podľa zákona o súkromnej bezpečnosti a osobitnými certifikátmi (Certifikát business partnera C4, Certifikát systémového integrátora C4, Certifikát na inštaláciu elektronického pochôdzkového systému, Certifikát na integráciu pochôdzkového elektronického systému do integračného bezpečnostného systému C4 a Certifikát kompatibility pochôdzkového elektronického systému a C4, ktorým sa potvrdzuje kompatibilita zariadenia pochôdzkového elektronického systému a integračného bezpečnostného systému C4).
3. Prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pokiaľ by žalobca rozdelil predmet zákazky na časť týkajúcu sa dodania, inštalácie a servisu elektronického pochôdzkového systému a časť poskytovania a výkonu strážnej služby, zabezpečil by tým širšiu hospodársku súťaž, nakoľko by potenciálni záujemcovia poskytujúci len výkon strážnej služby neboli povinní predkladať licencie a certifikáty, ktoré sú potrebné pre dodanie, inštaláciu a servis elektronického pochôdzkového systému a ktoré s výkonom strážnej služby nesúvisia. Ďalej konštatoval, že nerozdelením týchto vecne a funkčne oddeliteľných plnení žalobca postupoval v rozpore s princípom nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov. Porušením princípu nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov žalobca spôsobil, že ponuku predložili len dvaja uchádzači (z ktorých jeden bol žalobcom vylúčený), nakoľko pri zohľadnení nerozdelenia zákazky v kombinácií s požiadavkou na obligatórne predloženie certifikátu systémového integrátora C4 obmedzil súťaž na veľmi úzky diapazón hospodárskych subjektov, ktoré vykonávajú nielen služby súkromnej bezpečnostnej služby a inštaláciu
pochôdzkového elektronického systému, ale disponujú aj certifikátom systémového integrátora C4. Predmetná zákazka bola podľa prvostupňového orgánu koncipovaná tak, že neumožňovala čestnú a otvorenú hospodársku súťaž, bola preukázateľne spôsobilá odradiť potencionálnych uchádzačov a porušenie, ktorého sa dopustil žalobca, mohlo mať reálny vplyv na výsledok verejného obstarávania.
4. K výške pokuty prvostupňový orgán s poukazom na § 182 ods. 2 písm. aa) a ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní uviedol, že hodnotil povahu pochybení, ich závažnosť, spôsob a následky porušenia zákona, pričom vzal do úvahy viaceré okolnosti. Za poľahčujúcu okolnosť majúcu vplyv na uloženie pokuty zohľadnil fakt, že žalobca sa dopustil spáchania správneho deliktu, za ktorý sa mu ukladá pokuta, prvýkrát. Ako priťažujúcu okolnosť prvostupňový orgán zohľadnil skutočnosť, že žalobca kombináciou nerozdelenia zákazky na časti a súčasnej podmienky predloženia certifikátu systémového integrátora C4 výrazne obmedzil konkurenčné prostredie, čoho následkom bola aj skutočnosť, že ponuku predložili len dvaja uchádzači, z ktorých jeden bol vylúčený. Zároveň prvostupňový orgán uviedol, že nie je možné prehliadnuť ani skutočnosť, že celkový zmluvný objem zákazky predstavuje sumu 4.935.000 Eur bez DPH. Uviedol, že predmetné porušenie ZoVO spôsobilo úplné vylúčenie všetkých hospodárskych subjektov, ktorých predmet činnosti tvorí len fyzický výkon strážnej služby alebo len dodávka a servis pochôdzkových elektronických systémov. Navyše požiadavka na predloženie
certifikátu systémového integrátora C4 spôsobila, že v čase zadávania zákazky kumulatívne spĺňal stanovené podmienky len úspešný uchádzač, t. j. spoločnosť BONUL, s. r. o. Po zohľadnení týchto skutočností preto správny orgán rozhodol o uložení pokuty v hornej polovici sankčného rozpätia. Záverom uviedol, že sankciu uložil podľa nového ustanovenia § 182 ods. 2 písm. aa) zákona č. 343/2015 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 17.04.2016, pretože táto úprava je pre páchateľa priaznivejšia oproti pôvodnej úprave § 149 ods. 2 písm. i) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní (spodná hranica 1.000 Eur oproti spodnej hranici v novej úprave 500 Eur).
5. Proti prvostupňového rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo spisu: 6352-P/2018 zo dňa 19.04.2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) tak, že podaný rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie
potvrdil. 6. Žalovaný sa stotožnil s prvostupňovým orgánom v jeho závere, že žalobca nerozdelil zákazku na dve časti, t. j. na časť týkajúcu sa dodania pochôdzkového systému a na časť týkajúcu sa fyzického výkonu strážnej služby (už len táto skutočnosť naplňuje znaky skutkovej podstaty správneho deliktu) a navyše žalobca v spojitosti s dodávkou pochôdzkového systému vyžadoval certifikáty C4, čím žalobca touto požiadavkou ešte markantnejším spôsobom zúžil okruh potenciálnych záujemcov na konkrétne jednu spoločnosť v podmienkach Slovenskej republiky, s ktorou žalobca napokon uzavrel zmluvu.
7. K spôsobu výpočtu výšky sankcie žalovaný uviedol, že zmluvná cena zákazky predstavuje hodnotu 4.935.000 Eur bez DPH, čo je 5.922.000 Eur s DPH. V predmetom prípade prvostupňový správny orgán uložil pokutu podľa § 182 ods. 2 písm. aa) zákona č. 343/ 2015 Z. z., t. j. pokutu v zákonnom rozpätí od 500 do 30.000 Eur. Žalovaný považoval za dôležité zdôrazniť, že rozhodujúcim faktorom vo výpočte výšky pokuty bola hodnota zmluvy, rovnako ako aj priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ktoré sú špecifické pre každý
prípad. V tejto súvislosti poukázal na správne delikty reglementované v § 182 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, ktoré predstavujú najzávažnejšie zásahy do zákonom chráneného záujmu a sú preto sankcionované 5% zo zmluvnej ceny. V predmetnom prípade pokuta vo výške 25.000 eur predstavuje cca 0,4% zo sumy 5.922.000 Eur s DPH. Žalovaný ďalej zdôraznil, že prvostupňový orgán pri výpočte výšky sankcie zohľadnil aj poľahčujúcu okolnosť, ktorou je prvopáchateľstvo žalobcu a z uvedeného dôvodu pristúpil k upusteniu od uloženia pokuty v maximálnej hornej hranici sankčného pásma, čo v danom prípade predstavuje zníženie pokuty o 0,1 % z jej zamýšľanej výšky.
Z dôvodu zachovania elementárneho výchovného účelu sankcie, rovnako aj s prihliadnutím na rozsah zákazky a dôsledkov porušenia zákona o verejnom obstarávaní preto žalovaný považoval uloženú pokutu za primeranú.
II. Konanie pred správnym súdom
8. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a priznania práva na náhradu trov konania. Požiadal tiež o priznanie odkladného účinku podanej správnej
žalobe. 9. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň pokladal zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy za nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Namietal tiež neprimeranosť výšky pokuty s tým, že žalovaný nezohľadnil povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti a uložil žalobcovi pokutu vo výške 25.000 Eur, teda takmer v maximálnej sadzbe, ktorú tento zákon pripúšťa, pričom pri určení spôsobu jej výšky použil správnu úvahu porovnaním s uložením pokuty podľa § 182 ods. 1 ZoVO, ktorá podľa názoru žalobcu je neprimeraná a nie je v súlade s dikciou zákona, čím neplní ani svoju výchovnú a predovšetkým preventívnu funkciu.
10. Krajský súd odkladný účinok správnej žalobe nepriznal a rozsudkom č. k. 6S/74/2018-63 zo dňa 08.09.2022 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
11. Krajský súd sa stotožnil so závermi žalovaného v tom, že žalobca sa dopustil správneho deliktu, za ktorý mu bola uložená pokuta. Napadnuté rozhodnutie však považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pokiaľ išlo o odôvodnenie výšky uloženej pokuty, a z tohto dôvodu pristúpil k jeho zrušeniu. 12. Úvodom odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal krajský súd na to, že napriek tomu, že žalobca nemal zákonnú povinnosť rozdeliť obstaranie zákazky na časti 1/ výkon strážnej služby a 2/ dodávka, inštalácia a servis pochôdzkového elektronického systému, mal povinnosť postupovať pri danom verejnom obstarávaní v súlade s princípmi verejného
obstarávania. Následne v záujme zabezpečenia čo možno najširšieho konkurenčného prostredia spočívajúceho v neobmedzení prístupu k zákazke prípadných uchádzačov (ich nediskriminovaní) nemal spájať do jednej zákazky také zákazky, ktoré sú vzájomne oddeliteľné.
Zákazky, tak ako tvorili predmet vyhlásenej súťaže, vyhodnotil krajský súd ako vzájomne sa nepodmieňujúce, nakoľko neboli funkčne, vecne ani personálne prepojené, a teda bolo ich možné obstarať aj samostatne. Zároveň krajský súd poukázal na ďalšie obmedzenie uchádzačov stanovené v podmienkach verejného obstarávania spočívajúce v tom, že uchádzač musel v prípade dodávky, montáže a servisu pochôdzkového elektronického systému zároveň zabezpečiť jeho integráciu do existujúceho systému C4 a disponovať osobitnými certifikátmi (viď bod 2 odôvodnenia tohto rozsudku). Podotkol, že v čase vyhlásenia predmetného verejného obstarávania boli držiteľmi požadovaných certifikátov C4 na Slovensku len dve spoločnosti, pričom však jedna z nich nemala oprávnenie na prevádzku strážnej služby a ani technickej služby. Držba Certifikátu systémového integrátora C4 tak bola podľa krajského súdu určujúcim faktorom zužujúco vymedzujúcim okruh možných uchádzačov/záujemcov.
13. Krajský súd následne uzavrel, že žalobca pri zadávaní predmetnej zákazky neoprávnene spojil dva rôzne a navzájom funkčne a vecne oddeliteľné predmety zákazky bez možnosti predloženia ponuky na jednotlivé časti, keď požadoval poskytovanie strážnej služby a súčasné dodanie, montáž a servis pochôdzkového elektronického systému spolu s jeho integráciou do existujúceho systému C4 v rámci jednej zákazky. Nerozdelením zákazky za súčasného vyžadovania certifikátov systémového integrátora C4 podľa krajského súdu bezpochyby došlo k neprimeranému zúženiu hospodárskej súťaže a porušeniu princípu nediskriminácie možných uchádzačov/záujemcov, ako to správne identifikoval aj žalovaný.
14. K námietke ohľadom uloženej pokuty krajský súd uviedol, že uložený druh sankcie - peňažná pokuta a ani jej výška (25.000 Eur) nevybočili zo zákonom stanoveného rozpätia pre správny delikt, za ktorého spáchanie bol žalobca uznaný vinným a sankcionovaný.
Správny súd však vyhodnotil ako dôvodnú námietku ohľadom odôvodnenia výšky udelenej pokuty žalobcovi v napadnutom rozhodnutí. Prízvukoval, že žalovaný uložil žalobcovi pokutu v zmysle ustanovenia § 182 ods. 2 písm. aa) ZovO, ktoré stanovuje zákonné rozpätie výšky pokuty od 500 Eur do 30.000 Eur, a to za správny delikt spočívajúci v porušení princípu nediskriminácie uchádzačov verejného obstarávania.
Pri takto zistenom správnom delikte, ktorého sa žalobca dopustil, zákon o verejnom obstarávaní stanovuje možnosť uloženia pokuty vo vyššie uvedenom rozmedzí, pričom pri ukladaní pokuty v konkrétnej výške by mal konajúci orgán verejnej správy prihliadať na kritéria príkladmo vymedzené v § 182 ods. 4 ZoVO (povaha, závažnosť, spôsob, následky porušenia povinností).
Krajský súd však argumentoval tým, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný svoju správnu úvahu o dôvodnosti výšky uloženej pokuty odôvodnil ustanovením § 182 ods. 1 zákona ZoVO, podľa ktorého sa uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokuta vo výške 5% zmluvnej ceny zákazky, a to za porušenie v tomto ustanovení vymenovaných povinností, medzi ktoré však nepatrí v administratívnom konaní identifikované porušenie povinností žalobcom - nedodržanie princípu zákazu nediskriminácie uchádzačov. Výška možnej uloženej sankcie - pokuty za správny delikt, za ktorý bol žalobca sankcionovaný, je vymedzená v § 182 ods. 2 písm. aa) ZoVO a určená v rozpätí 500 Eur - 30.000 Eur. Žalobcovi bola uložená pokuta v hornej časti takto určeného zákonného rozpätia (cca 80% maximálnej výšky pokuty).
Správny súd odôvodnenie výšky uloženej pokuty v napadnutom rozhodnutí žalovaného vyhodnotil ako celkom zjavne nesprávne a potom uloženú pokutu pokladal za nedostatočne odôvodnenú a napadnuté rozhodnutie v tejto časti za nezákonné, nakoľko je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť.
15. Správny súd k odôvodneniu výšky uloženej pokuty uviedol, že ak by žalovaný zotrval na svojej správnej úvahe, tak ako to odôvodnil v napadnutom rozhodnutí, keď maximálnu možnú pokutu 5% z hodnoty plnenia znížil na 0,4%, potom by mal pri správne určenom rozpätí pokuty (500 Eur - 30000 Eur) jej výšku určiť menej ako cca 10% z maximálne možnej pokuty 30.000 Eur, čo je 3.000 Eur a nie 25.000 Eur. Odôvodnenie uloženej pokuty žalovaným, resp. prvostupňovým rozhodnutím nie je správne, nakoľko kritérium - hodnota posudzovanej uzatvorenej zmluvy nemá v danom prípade pri identifikovanom správnom delikte žiadnu relevanciu a vonkoncom sa nejedná o rozhodujúci faktor, tak ako to dôvodil žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Zároveň správny súd poznamenal, že ani v prvostupňovom rozhodnutí nebola výška uloženej pokuty riadne odôvodnená.
III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní
16. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie a žalobcovi nepriznal náhradu trov
konania. 17. Sťažovateľ sa nestotožnil so záverom krajského súdu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia v časti týkajúcej sa výšky uloženej sankcie. Poukázal na § 182 ods. 4 ZoVO, podľa ktorého pri ukladaní pokuty úrad prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti.
Sťažovateľ mal za to, že v bodoch 47 - 59 prvostupňového rozhodnutia a v bode 55 napadnutého rozhodnutia jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom popísal všetky okolnosti, ktoré viedli k uloženiu sankcie v hornej hranici zákonom stanoveného sankčného rozpätia.
Zároveň podotkol, že aj v ďalších bodoch odôvodnenia rozhodnutí popísal, v čom videl závažnosť žalobcom nastavených podmienok pri zadávaní zákazky, pričom aj tieto body je potrebné považovať za odôvodnenie výšky sankcie, nakoľko ich možno subsumovať pod popis povahy a závažnosti konania. Sťažovateľ v tejto súvislosti odcitoval body 34 a 41 prvostupňového rozhodnutia a body 52 a 57 - 59 napadnutého rozhodnutia, z ktorých má podľa neho jasne vyplývať, že zúženie hospodárskej súťaže vyhodnotil ako zásadné, čím došlo k výraznému porušeniu princípu nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov. Dodal, že keďže žalobca spôsobil, že predmet zákazky bola oprávnená a schopná dodať len jedna spoločnosť, uvedené porušenie predstavovalo popretie účelu a zmyslu verejného obstarávania, čo bolo potrebné zohľadniť aj pri stanovení výšky sankcie.
18. Sťažovateľ argumentoval aj tým, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (vrátane odôvodnenia výšky sankcie) je potrebné vnímať v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a argumenty uvedené v napadnutom rozhodnutí len dopĺňajú a rozvíjajú argumenty uvedené v prvostupňovom rozhodnutí. V tejto súvislosti dodal, že v bode 51 prvostupňového rozhodnutia dostatočným spôsobom popísal, ktoré skutočnosti zohľadnil pri ukladaní pokuty.
S poukazom na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho správneho súdu ČR dôvodil, že stručnosť odôvodnenia rozhodnutia nepredstavuje jeho nezrozumiteľnosť. 19. K tvrdeniu krajského súdu o nemožnosti odôvodňovať výšku sankcie poukazom na § 182 ods. 1 ZoVO sťažovateľ uviedol, že nikde v prvostupňovom ani napadnutom rozhodnutí netvrdil, že sankcia sa odvodzuje od predmetného ustanovenia. Uvedené ustanovenie spomenul
len preto, aby poukázal na to, že sankcia, ktorá bola žalobcovi uložená, v porovnaní so sankciami za najzávažnejšie porušenia podľa § 182 ods. 1 ZoVO, je len 0,4 % z hodnoty zákazky. Mal tiež za to, že táto výška pokuty bola primeraná vzhľadom na závažnosť konania a hodnotu zákazky a nižšia sankcia by neplnila preventívny a výchovný účel, odkazujúc pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/40/2016 zo dňa 19.04.2017.
20. Sťažovateľ sa nestotožnil s krajským súdom ani v tom, že hodnota uzatvorenej zmluvy nemá relevanciu pri stanovení sankcie za predmetný správny delikt. Sankčné rozpätie 500 Eur - 30.000 Eur je značne široké a výpočet kritérií stanovených v § 182 ods. 4 ZoVO, podľa ktorých sa určuje výška sankcie, je len exemplifikatívny. Je preto právomocou žalovaného, aby zohľadnil aj kritériá, ktoré tento výpočet neobsahuje.
Nakoľko predmetného správneho deliktu sa môžu dopustiť verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia rôzneho typu a veľkosti a to pri zadávaní zákaziek s rôznym objemom (zákazky s nízkou hodnotou, podlimitné zákazky, nadlimitné zákazky presahujúce vnútorný trh a povinne zverejňované v úradnom vestníku EÚ), podľa žalovaného je na mieste, aby hodnota uzatvorenej zmluvy bola skutočnosťou, ktorá bude mať vplyv na výšku uloženej sankcie. Okrem toho zohľadňovanie hodnoty uzatvorenej zmluvy zo strany žalovaného je pre účastníkov predvídateľné (vďaka zverejňovaniu rozhodnutí úradu) a pre žalovaného predstavuje mantinel umožňujúci mu postupovať v skutkovo podobných veciach obdobne. Žalovaný mal za to, že zohľadňovaním hodnoty zmluvy realizuje svoju diskrečnú právomoc a tiež naplnenie princípu proporcionality.
21. Napokon sťažovateľ vyjadril presvedčenie, že ani prípadný nedostatok odôvodnenia výšky uloženej sankcie by v danej veci nebolo možné považovať za takú vadu, ktorá by mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Poukazujúc na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR argumentoval tým, že rozhodnutie správneho orgánu sa nezrušuje len preto, aby sa zopakoval proces a odstránili sa formálne vady, ktoré nemôžu privodiť iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Dal do pozornosti, že v predmetnej veci krajský súd nespochybnil ani spáchanie deliktu ani výšku sankcie a vrátenie veci by tak prinieslo len rozšírenie odôvodnenia v časti
sankcie. 22. Ďalej sťažovateľ namietal aj správnosť výroku o trovách, ktorým krajský súd priznal žalobcovi právo na ich náhradu, nakoľko nie je zrejmé, aké trovy žalobcovi vznikli, keď bol oslobodený od súdneho poplatku za podanie správnej žaloby a disponuje vlastnými zamestnancami s vysokoškolským vzdelaním v odbore právo.
23. V závere kasačnej sťažnosti poukázal sťažovateľ na skutočnosť, že kým správna žaloba bola podaná z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP, krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, pričom podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd rozsahom a dôvodmi žaloby viazaný, ak nie je ustanovené inak.
Ak mal krajský súd aplikovať § 195 SSP, podľa ktorého správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, mal o tom účastníkov konania upovedomiť, čo neurobil. 24. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného nevyjadril.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
25. Prejednávaná vec bola dňa 16.01.2023 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Sfk/6/2023. 26. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP v rozhodujúcom znení) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 27. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
28. Podľa § 182 ods. 1 písm. c) ZoVO (t. j. zákona č. 343/2015 Z. z.): „Úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške a) 5% zmluvnej ceny, ak sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa tohto zákona, spôsobom alebo postupom ustanoveným týmto zákonom, b) 5% zmluvnej ceny, ak nedodržal kritériá na vyhodnotenie ponúk, ak to malo vplyv na výsledok verejného obstarávania, c) 5% súčtu zmluvných cien, ak rozdelil predmet zákazky s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní nadlimitnej zákazky alebo pri zadávaní podlimitnej zákazky [...].“ 29. Podľa § 182 ods. 2 písm. aa) ZoVO (t. j. zákona č. 343/2015 Z. z.): „Úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu od 500 eur do 30000 eur, ak porušil princíp transparentnosti, princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie alebo princíp proporcionality okrem správnych deliktov podľa odseku 1 a písmen a) až z) a porušenie mohlo mať alebo malo zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania.“ 30. Podľa § 182 ods. 4 ZoVO (t. j. zákona č. 343/2015 Z. z.): „Pri ukladaní pokuty podľa odsekov 2 a 3 úrad prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Ak sa verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v jednom verejnom obstarávaní dopustí viacerých správnych deliktov, úrad uloží pokutu len za ten správny delikt, za ktorý možno uložiť najvyššiu pokutu; tým nie je dotknuté uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. b).“
VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
31. Predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo prvostupňové rozhodnutie, potvrdené rozhodnutím žalovaného, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 25.000 Eur za to, že pri zadávaní zákazky na predmet „Strážna služba pre Sociálnu poisťovňu“ žalobca spojil viacero rôznych navzájom funkčne a vecne oddeliteľných predmetov zákazky bez možnosti predloženia ponuky na jednotlivé časti, v dôsledku čoho došlo k neprimeranému zúženiu hospodárskej súťaže, porušeniu princípu nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov a princípu rovnakého zaobchádzania.
32. Krajský súd sa stotožnil so žalovaným v jeho závere, že žalobca predmetný správny delikt spáchal, no odôvodnenie výšky pokuty žalovaným považoval za nepreskúmateľné, a z tohto dôvodu napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
S ohľadom na sťažovateľom (žalovaným) uplatnené sťažnostné body spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci krajským súdom pripadlo kasačnému súdu posúdiť, či odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom a prvostupňovom rozhodnutí, pokiaľ ide o stanovenie výšky sankcie, bolo preskúmateľné a obsahovalo dostatok dôvodov.
33. V konaní pred kasačný súdom už nebolo sporným, že žalobca sa dopustil správneho deliktu podľa § 181 ods. 2 písm. aa) ZoVO (teda že porušil princíp transparentnosti, rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie alebo proporcionality a porušenie mohlo mať alebo malo zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania), za ktorý žalovaný ukladá pokutu v zákonom stanovenom rozpätí od 500 Eur do 30000 Eur.
34. Výpočet jednotlivých kritérií, ktoré správny orgán zohľadňuje pri určení výšky pokuty v rámci tohto zákonom takto stanoveného rozpätia, je stanovený v § 181 ods. 4 ZoVO. Podľa dikcie tohto ustanovenia úrad pri ukladaní pokuty „prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti.“ Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že sťažovateľ pri ukladaní pokuty prihliada (t. j. je povinný prihliadať) na kritériá v tomto ustanovení explicitne vymedzené, a to povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti, pričom na tieto okolnosti musí prihliadať vždy. Zároveň z tohto znenia vyplýva aj to, že výpočet týchto kritérií nie je vyčerpávajúci, a že žalovaný môže v rámci svojej diskrečnej právomoci prihliadať aj na iné kritériá, než sú výslovne uvedené v tomto ustanovení.
35. Kasačný súd ďalej považuje za potrebné poukázať na to, že prvostupňové a druhostupňové administratívne konanie tvoria jeden celok, a teda aj odôvodnenie prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia je potrebné vnímať ako jeden celok, t. j. vo vzájomných
súvislostiach. 36. Pre kasačný súd bolo teda kľúčovým posúdenie, či odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím obsahuje dostatočne odôvodnenú správnu úvahu, na základe ktorej správne orgány pristúpili k uloženiu pokuty žalobcovi v konkrétnej výške (25.000 Eur) v rámci zákonom stanoveného sankčného rozpätia, teda či toto odôvodnenie obsahovalo reflexiu na obligatórne kritériá určovania výšky pokuty podľa § 181 ods. 4 ZoVO (povaha, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti) a prípadne iné fakultatívne kritériá určovania výšky pokuty, ktoré v § 181 ods. 4 ZoVO nie sú výslovne uvedené.
37. Po preskúmaní obsahu napadnutého rozhodnutia v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím dospel kasačný súd k záveru, že správne orgány sa zaoberali všetkými obligatórnymi kritériami určovania výšky pokuty (povaha, závažnosť, spôsob a následky porušenia), ako aj kritériami fakultatívnymi (prvopáchateľstvo, hodnota zákazky), a teda ako dôvodnú vyhodnotil sťažnostnú námietku, že napadnuté rozhodnutia boli preskúmateľné, pokiaľ ide o výšku sankcie.
38. Kasačný súd súhlasí so sťažovateľom v tom, že bližšie odôvodnenie jednotlivých kritérií určovania výšky pokuty nemusí byť striktne a vyčerpávajúco obsiahnuté len v tej časti odôvodnenia rozhodnutia, ktorá je explicitne venovaná výške pokuty (uvedenej podnadpisom „sankcia“ v prvostupňovom rozhodnutí, či úvodnými slovami „k spôsobu výpočtu výšky sankcie“ v bode 55 druhostupňového rozhodnutia), pretože povaha, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti sú celkom logicky popísané aj v časti odôvodnenia týkajúcej sa otázky spáchania správneho deliktu. Dôležité však je, či z odôvodnenia rozhodnutí ako celku pre účastníka vyplýva, ako správny orgán hodnotí povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti (a prípadné ďalšie fakultatívne kritériá) tak, že tieto odôvodňujú uloženie sankcie v tej-ktorej výške v rámci zákonom stanoveného sankčného rozpätia.
39. Z celkového obsahu prvostupňového rozhodnutia a druhostupňového rozhodnutia je podľa kasačného súdu zrejmé, v čom spočívala povaha, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti žalobcom a ako ich správe orgány vyhodnotili.
Spôsob spáchania skutku žalobcom bol správnymi orgánmi v ich rozhodnutiach presne vymedzený, a to ako umelé spojenie zákazky na (i) poskytovanie strážnej služby v hodnote cca 4.900.000,- Eur bez DPH a (ii) dodávku, inštaláciu a servis pochôdzkového elektronického systému v hodnote cca 34.000,- Eur bez DPH, pričom ako zostrujúcu okolnosť považovali ešte to, že v rámci časti (ii) zákazky požadoval žalobca predloženie osobitných certifikátov, ktoré okruh uchádzačov hrubo zúžili.
Správne orgány vyhodnotili aj povahu tohto porušenia, ktoré spočívalo v neprimeranom zúžení hospodárskej súťaže, porušení princípu nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov a princípu rovnakého zaobchádzania s vplyvom na výsledok verejného obstarávania.
V odôvodnení rozhodnutí správne orgány vyhodnotili aj závažnosť konania, a to ako závažnosť zvlášť značnú, kedy žalobcom nastavené podmienky zákazky podľa ich názoru porušovali samotnú podstatu verejného obstarávania (umožniť čo najširšie zapojenie hospodárskych subjektov) a hospodársku súťaž obmedzili veľmi výrazne. Žalovaný detailne popísal aj následky porušenia vyúsťujúce do skutočnosti, že kritériá zákazky spĺňala len jedna spoločnosť v SR, s ktorou žalobca napokon aj uzavrel zmluvu, pričom správne orgány sa zaoberali aj vplyvom na trh presným vyčíslením hospodárskych subjektov, ktoré by sa mohli súťaže zúčastniť, ak by žalobca zákazku umelo nespojil. Uvedené kritériá správne orgány pritom veľmi konkrétne popisovali i právne vyhodnocovali naprieč celým odôvodnením rozhodnutí, a tieto následne premostili s odôvodnením k výške sankcie (bod 51 prvostupňového rozhodnutia, v ktorom prvostupňový orgán tieto okolnosti zhrnul, viď bod 4 tohto rozsudku). Kasačný
súd síce uznáva, že prvostupňový orgán nazval okolnosti charakterizujúce povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia v bode 51 zjednodušujúco ako priťažujúca okolnosť, avšak tým chcel vyjadriť to, že všetky tieto kritériá odôvodňovali uloženie sankcie v hornej polovici sankčného rozpätia. 40.
Ako pomôcku pri určovaní konkrétnej výšky pokuty následne prvostupňový orgán použil hodnotu zákazky, ktorá bola v uvedenom prípade vo výške 5.922.000 Eur s DPH. Kasačný súd zastáva názor, že tak urobil plne v súlade so svojou diskrečnou právomocou, ktorú mu zveruje znenie § 182 ods. 4 ZoVO (obsahujúce len príkladmý výpočet kritérií výpočtu pokuty), ba stotožnil sa so sťažovateľom v tom, že hodnota zákazky ako presne kvantifikovateľné kritérium je dokonca žiaducim kritériom, pretože žalovanému umožňuje postupovať v skutkovo obdobných veciach obdobne a tým zvyšuje transparentnosť a aj právnu istotu na strane účastníkov konania.
41. Kasačný súd si je vedomý, že žalovaný vo svojom rozhodnutí (bod 55) vyzdvihuje ako kritérium práve hodnotu zákazky, avšak konštatuje, že rozhodujúcim kritériom je tak hodnota zákazky ako aj priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a nakoľko prvostupňové a druhostupňové rozhodnutia tvoria jeden celok, uvedené nepovažuje na rozdiel od krajského súdu za takú vadu odôvodnenia, ktorá by mala smerovať k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.
Vyzdvihovanie hodnoty zákazky žalovaným tak nemožno chápať formalisticky a izolovane, ale v kontexte prvostupňového i druhostupňového rozhodnutia ako celku, a teda možno ho chápať ako doplnenie či podčiarknutie vybraných argumentov z rozhodnutia prvostupňového orgánu.
42. Napokon kasačný súd poukazuje aj na to, že hodnotu zákazky vo svojej podstate ani nemožno chápať ako úplne samostatné kritérium, ktoré je striktne oddelené od obligatórnych kritérií § 182 ods. 4 ZoVO, ale skôr za ich inherentnú súčasť. Je totiž logické, že čím vyššia je hodnota zákazky (resp. uzatvorenej zmluvy), tým závažnejšiu povahu má porušenie pravidiel verejného obstarávania na túto zákazku a tým významnejšie následky má na hospodársku súťaž a rovnaké zaobchádzanie uchádzačov a záujemcov. Tým, že správne orgány zohľadňovali výšku predmetnej zákazky, ktorá bola nadlimitná a povinne zverejňovaná v Úradnom vestníku EÚ z dôvodu existencie dopadu na celý vnútorný trh Únie, vo svojej podstate tým tak zohľadňovali aj obligatórne kritériá ako povaha, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti žalobcom.
43. Krajský súd tiež vytkol žalovanému, že pri výpočte pokuty nesprávne vychádzal z § 182 ods. 1 ZoVO, ktorý upravuje ukladanie pokuty ako percento zo zmluvnej ceny za spáchanie tam uvedených správnych deliktov s tým, že žalobca sa správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 ZoVO nedopustil, ale sa dopustil správneho deliktu podľa § 181 ods. 2 písm. aa) ZoVO.
K tomu kasačný súd uvádza, že z napadnutých rozhodnutí je úplne zrejmé, že správne orgány uznali žalobcu za vinného zo spáchania správneho deliktu podľa § 181 ods. 2 písm. aa) ZoVO (uvedené žalovaný ešte aj explicitne uvádza v bode 55 napadnutého rozhodnutia venovanom výške sankcie). Na § 182 ods. 1 ZoVO žalovaný nepoukazoval ako na právny základ výpočtu pokuty vo veci žalobcu, ale len na účely podpory svojej argumentácie a na účely komparácie. Žalovaný len zdôraznil, že podľa § 182 ods. 1 ZoVO sa pokuta ukladá vo výške 5 % zmluvnej ceny za najzávažnejšie správne delikty, no v uvedenej veci ukladá žalobcovi pokutu „len“ vo výške 0,4 % zmluvnej ceny 5.922.000 Eur (teda 25.000 Eur).
44. Krajský súd tiež vytkol žalovanému spôsob výpočtu pokuty, keď pokutu znížil o 0,1 % z jej zamýšľanej výšky z dôvodu poľahčujúcej okolnosti - pre prvopáchateľstvo žalobcu.
Kasačný súd uznáva, že uvedená kalkulácia zníženia pokuty nie je v rozhodnutí úplne jasne popísaná, avšak nejde o takú vadu odôvodnenia, ktorá by mala spôsobovať nepreskúmateľnosť rozhodnutia odôvodňujúcu jeho zrušenie. Z obsahu rozhodnutia je zrejmé, že pokuta nebola žalobcovi uložená v maximálnej sume sankčného rozpätia 30.000 Eur (ku ktorej správne orgány viedla povaha, spôsob, závažnosť a následky v spojitosti s hodnotou zákazky, správnymi orgánmi nazvané ako priťažujúce okolnosti), ale bola znížená na sumu 25.000 Eur práve pre prvopáchateľstvo žalobcu (zníženie pokuty práve o 0,1 % sa pritom malo podľa všetkého odvíjať od sumy zákazky, čo by korešpondovalo sume cca 5.000 Eur). 45. Ďalšou sťažnostnou námietkou bolo, že krajský súd rozhodol nad rámec žaloby, keď napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil pre nepreskúmateľnosť [§ 191 ods. 1 písm. d) SSP], pretože správna žaloba bola podaná z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu [§ 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP].
Tiež sťažovateľ vytkol krajskému súdu, že účastníkom neoznámil existenciu prípadných vád podľa ust. § 195 SSP, ktoré obsahuje výpočet prípadov vo veciach správneho trestania, v ktorých správny súd nie je viazaný dôvodmi žaloby. K tejto sťažnostnej námietke kasačný súd uvádza, že krajský súd procesne nepochybil, pretože nijakú vadu podľa § 195 SSP nevzhliadol.
Na vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného prihliadol krajský súd nie z titulu aplikácie § 195 SSP, ale z toho dôvodu, že žalobca namietal primeranosť a spôsob výpočtu pokuty a absencia odôvodnenia k stanoveniu výšky pokuty by tomuto prieskumu krajským súdom bránila.
Táto námietka je preto nedôvodná. 46. Napokon sťažovateľ namietal aj nesprávnosť výroku o trovách, ktorým krajský súd priznal žalobcovi právo na ich náhradu, nakoľko nie je zrejmé, aké trovy žalobcovi vznikli, keď bol oslobodený od súdneho poplatku za podanie správnej žaloby a disponuje vlastnými zamestnancami s vysokoškolským vzdelaním v odbore právo. Aj túto námietku vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú. Kým krajský súd napadnutým výrokom rozhodol o nároku na náhradu trov konania, rozhodovanie o konkrétnej výške náhrady trov konania je predmetom samostatného uznesenia správneho súdu prijatého po právoplatnosti napadnutého rozsudku. Každopádne po zrušení rozsudku krajského súdu bude úlohou správneho súdu rozhodnúť o trovách konania opätovne (viď bod 50 odôvodnenia).
47. Kasačný súd teda uzatvára, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, pretože napadnuté rozhodnutie v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím ako celok obsahuje dostatočné odôvodnenie správnej úvahy vo vzťahu k stanoveniu výšky ukladanej sankcie, ktorá je ustanovená v zákonom stanovenom rozmedzí, a preto je uložená v súlade so zákonom. Správne orgány sa podľa názoru kasačného súdu materiálne zaoberali obligatórnymi i fakultatívnymi kritériami § 182 ods. 4 ZoVO a zohľadnili ich pri určení výšky pokuty.
Aj podľa názoru kasačného súdu je dôležitým kritériom pre určenie konečnej výšky pokuty represívna a preventívna funkcia postihu vo vzťahu k žalobcovi. Preventívna úloha postihu nespočíva iba v účinku voči žalobcovi (individuálne pôsobenie) ale postih musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iných nositeľov rovnakých zákonných povinností (generálne pôsobenie). Tento účinok preto môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu.
Finančný postih musí byť citeľný v majetkovej sfére delikventa, a teda logicky musí v sebe obsahovať aj zložku represívnu. Ak by tomu tak nebolo postih delikventa by nemal žiaden zmysel (rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1Stk/18/2022 zo dňa 28.03.2024).
VII. Záver
48. Po vyhodnotení kasačných námietok sťažovateľa kasačný súd konštatuje, že napadnutý rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP) a z toho dôvodu ho kasačný súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave, na ktorý v zmysle § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva z doterajšieho Krajského súdu v Bratislave (§ 462 ods. 1 SSP). 49. Po vrátení veci bude úlohou Správneho súdu v Bratislave žalobu nanovo posúdiť a vecne prejednať a následne vo veci rozhodnúť. V ďalšom konaní je správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu prezentovanom v tomto rozsudku (§ 469 SSP). 50. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd (§ 467 ods. 3 SSP). 51. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 27. novembra 2024