1Sfk/65/2022

1. Daňový úrad Košice (ďalej ako „správca dane“ alebo „prvostupňový správny orgán“) vykonal u žalobcu i4Industry support services s.r.o., so sídlom Kováčska 38, 044 25 Medzev, IČO: 36197980 (v období od: 03.05.2000 do: 01.08.2022 Transport Systeme & Industrie Service, spol. s r.o.) daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2017 (ďalej ako „daňová kontrola“). Správca dane vyhotovil o výsledku daňovej kontroly protokol č. 101146014/2018 zo dňa 12.06.2018 (ďalej ako „protokol“), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 101146479/2018 doručený žalobcovi dňa 14.06.2018. Daňová kontrola bola ukončená doručením protokolu dňa 14.06.2018. 2. Na základe výsledkov daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správca dane rozhodnutím č. 102662427/2018 zo dňa 28.12.2018 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“) určil žalobcovi za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2017 rozdiel dane v sume 88343,11 eur na DPH, nepriznal nadmerný odpočet v sume 43539,99 eur a vyrubil daň v sume 44803,12 eur. 3. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. 101544619/2019 zo dňa 25.06.2019 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. 4. Správca dane a žalovaný (ďalej spolu ako „daňové orgány“) neuznali žalobcovi oslobodenie od DPH podľa § 43 zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o DPH“) pri dodaní služieb z tuzemska do iného členského štátu, a to francúzskemu odberateľovi FIVES Intralogistics S.A.S, Grigny, Francúzsko a holandskému odberateľovi NPSG EUROPE B.V., Amsterdam, Holandské kráľovstvo (ďalej spolu ako „odberatelia“). Žalobca dodával služby bez materiálu, pričom tieto spočívali v mechanickej montáži technológie, elektromontáži technológie a oživení triediacej linky (ďalej len „služby“). Služby boli poskytnuté v tuzemsku, v areáli logistického centra AMAZON zahraničným odberateľom a žalobca ich považoval za služby na hnuteľnom majetku, s miestom ich dodania mimo územia Slovenskej republiky, pri ktorých dochádza k prenosu daňovej povinnosti na zahraničného odberateľa podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH. Z tohto dôvodu preto žalobca fakturoval služby ako oslobodené od DPH podľa § 43 zákona o DPH. Daňové orgány však konštatovali, že v danom prípade sa nejedná o dodania tovarov a služieb s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1 a 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o DPH“), ale o dodanie služby s miestom dodania podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku. Žalobca bol preto povinný pri tomto dodaní uplatniť daň, nakoľko sa jednalo o dodanie služieb v zmysle § 9 zákona o DPH. Žalobca preto podľa daňových orgánov porušil ustanovenia § 19 ods. 2 zákona o DPH.

9. Podľa správneho súdu bolo v tomto konaní prioritne potrebné určiť miesto dodania služieb, pričom práve na uvedenú skutočnosť bolo sústredené dokazovanie správcu dane. Závery správcu dane sú pritom v rozpore s názorom žalobcu, podľa ktorého sa fakturované služby týkajú hnuteľného majetku a dochádza k prenosu daňovej povinnosti na zahraničného odberateľa podľa § 15 ods. 1 zákona DPH. Správny súd ďalej uvádza, že montáž elektronického zariadenia a oživovanie technológie triediacej linky, ktorá bola dodaná do budovy nachádzajúcej sa na území Slovenskej republiky, vychádza z charakterizovania znakov pre vymedzenie služieb súvisiacich s nehnuteľným majetkom definovaných v článku § 31 ods. 1 vykonávacieho nariadenia Rady EÚ č. 1042/2013.

Keďže technologické zariadenie tvorí neoddeliteľnú súčasť budovy, treba ho pokladať za nehnuteľný majetok. 11. Aby bola budova vhodná pre využitie logistických služieb, musí obsahovať technologické zariadenie tohto charakteru. Z tohto dôvodu preto námietky žalobcu, že odmontovaním technologického zariadenia by budova nestratila svoj účel pokladal správny súd za nesprávne. Správny súd ďalej uzatvára, že uvedeným účelom bolo vykonané aj dokazovanie.

Potvrdzuje správnosť aplikácie právnych predpisov žalovaným a uzatvára, že montáž technologického zariadenia v logistickom centre a budova, v ktorej bola montáž vykonaná vykazujú súvislosť a týkajú sa nehnuteľnosti. Vychádza pritom z miestneho zisťovania, ktoré vykonal správca dane dňa 21.03.2018 v areáli AMAZON Sereď.

Rozhodujúcou skutočnosťou v danej veci je podľa správneho súdu, to že budova, v ktorej je technologické zariadenie namontované, je určená pre vykonávanie činnosti logistického centra, ktoré sa nachádza na území Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu preto správca dane správne vyhodnotil zistenia z daňovej kontroly, že sporné služby sú službami spočívajúcimi v montáži technologického zariadenia v nehnuteľnosti a v spojitosti s existenciou samotného technologického zariadenia umiestneného v nehnuteľnosti.

15. Rozhodujúcim je preto podľa správneho súdu to, že miesto vykonania služby súvisí s nehnuteľnosťou tak, že bola určená na tieto služby a do nej bolo dodané strojné zariadenie a vybavenie logistického centra, ktoré žalobca montoval.

Naopak, pozoruhodným je, že rozhodnutia príslušného Okresného úradu, sa týkajú nehnuteľnosti určenej na poskytovanie služieb logistického centra. 17. Vo vzťahu k celkovému projektu výstavby a realizácie služieb logistického centra považoval správny súd za potrebné povedať, že je neodmysliteľné, že nehnuteľnosť, kde sa vykonávajú činnosti logistického centra nevyhnutne potrebuje technologické zariadenie. Uzatvoril, že služba žalobcu, ktorá je predmetom posudzovania tak súvisí s nehnuteľnosťou využívanou na služby logistického centra. 18. Ďalej v napadnutom rozsudku správny súd uvádza, že námietka žalobcu podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP nie je dôvodná. Existencia nehnuteľnosti určenej na poskytnutie služieb je zákonnou podmienkou pre riadnu interpretáciu § 16 ods. 1 zákona o DPH. Ak ide o službu poskytovanú pri plnení účelu nehnuteľnosti v tom zmysle, že v tejto nehnuteľnosti budú služby tým, čo je podstatným pre celok tejto budovy a platí, že práva nehnuteľnosť je miestom plnenia. Ďalej dodáva, že bez služby montáže dodaného technologického zariadenia, by nehnuteľnosť nemohla plniť svoj účel.

20. K „námietke podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP“ správny súd konštatuje, že vykonané dokazovanie bolo postačujúce na skutkové závery, ktoré odzrkadľujú realitu poskytovaných služieb žalobcom zahraničnému odberateľovi na území SR v nehnuteľnosti tam sa nachádzajúcej. Správca dane vykonal podľa správneho súdu dostatočné dokazovanie.

Preto žalobca porušil ustanovenia zákona o DPH a daňové orgány dôvodne konštatovali, že jeho postup nebol správny. 21. Správny súd má za to, že rozhodnutia daňových orgánov majú oporu vo vykonanom dokazovaní a administratívnom spise, zodpovedajú zásadám logiky a dostatočne odpovedajú na argumenty žalobcu. 22.

Správny súd má za to, že bol preukázaný priamy súvis žalobcom poskytovaných služieb s nehnuteľnosťou v zmysle § 16 ods. 1 zákona o DPH a v súvislosti s miestom dodania v napadnutom rozsudku uvádza rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/472019 z 08.12.2020, sp. zn. 1Sžfk/68/2019 z 08.12.2020 a sp. zn. 6Sžfk/69/2019 z 18.06.2020.

III. Kasačná sťažnosť, stanoviská účastníkov konania

26. Námietku nesprávneho právneho posúdenia správneho súdu a daňových orgánov sťažovateľ odôvodňuje najmä tým, že triediaca linka nie je nehnuteľnosť ani prvok a ani súčasť nehnuteľnosti podľa článku 13b písm. a) až d) vykonávacieho nariadenia.

27. Sťažovateľ ďalej v kasačnej sťažnosti cituje jednotlivé body z napadnutého rozsudku správneho súdu a následne uvádza, že správny súd si osvojil názor žalovaného a neprihliadal na argumentáciu sťažovateľa, že aj v prípade vynesenia linky z budovy bude táto budova aj naďalej plniť svoj účel a síce účel uvedený v kolaudačnom rozhodnutí a stavebnom povolení, teda účel logisticko - skladovej haly.

29. Právne posúdenie veci správnym súdom a žalovaných tak sťažovateľ považuje za nesprávne a v rozpore s existujúcim a reálnym skutkovým stavom veci. Poukazuje na to, že logistickú činnosť nemusí nevyhnutne zabezpečovať triediaca linka a že túto činnosť môžu vykonávať manuálne pracovníci. Zároveň uvádza, že ani k skladovacím účelom nie je táto triediaca linka potrebná. Namieta, že závery správneho súdu sú v rozpore so zisteniami vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania ako aj s vysvetlivkami k vykonávaciemu nariadeniu.

31. Sťažovateľ trvá na tom, že právne posúdenie správneho súdu a daňových orgánov nenachádza oporu v zistenom skutkovom stave veci, nakoľko budova bude aj po odmontovaní a vynesení triediacej linky budovou úplnou a bude sa môcť aj naďalej využívať ako budova úplná na účel uvedený v kolaudačnom rozhodnutí. Ďalej namieta, že žalovaný a správny súd nesprávne klasifikovali montáž triediacej linky ako službu uvedenú v článku 31a ods. 2 písm. m) vykonávacieho nariadenia a dodáva, že s uvedenou námietkou sa správny súd nezaoberal.

ani nevyhnutná. 33. Sťažovateľ nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že montážou triediacej linky dochádza k fyzickej alebo právnej zmene majetku a dodáva, že montáž triediacej linky a budova v ktorej sa nachádza nevykazujú dostatočnú priamu súvislosť. Poukazuje na skutočnosť, že budova v ktorej bola triediaca linka namontovaná už stála, bola skolaudovaná, a teda funkčná a úplná. Poskytnutými službami pritom nezasahoval do parametrov resp. konštrukcie budovy, ktorá bola už v tom čase postavená. Montáž triediacej linky preto nie je možné klasifikovať ako službu odvodenú z nehnuteľného majetku a ani službu poskytovanú na nehnuteľnom majetku, pretože triediaca linka nie je hnuteľnou vecou.

Má za to, že triediaca linka nepredstavuje neoddeliteľnú súčasť budovy, môže byť kedykoľvek demontovaná a umiestnená v inej budove bez toho aby sa zmenil účel využitia budovy, pritom opäť poukazuje na stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie.

V nadväznosti na uvedené potom sťažovateľ poukazuje na nálezy Ústavného súdu č. III. ÚS 2/2009 zo 17. marca 2009 a č. I. ÚS 269/05-34 zo dňa 20.12.2006. 36. Nesprávne právne posúdenie a porušenie práva na spravodlivý proces sťažovateľ ďalej vidí v porušení jeho práva byť prítomný pri výsluchu svedka a klásť mu otázky.

V tejto súvislosti tiež uvádza, že ak by mohol byť sťažovateľ prítomný pri miestnom zisťovaní, mohol klásť otázky týkajúce sa dôležitých skutočností pre výsledok daňovej kontroly, najmä týkajúce sa vlastníctva nehnuteľnosti a následne vedenia budovy v účtovníctve ako aj účelu, na ktorý bola budova určená v zmysle stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia. 37. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojich záveroch a považoval napadnutý rozsudok správneho súdu za súladný s platnými právnymi predpismi a kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť.

38. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej ako „Najvyšší správny súd SR“) konajúci ako kasačný súd (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná.

40. Z obsahu spisu kasačný súd zistil, že predmetom sporu sú služby, ktoré sťažovateľ dodal v súlade s faktúrami vystavenými pre zahraničných odberateľov FIVES Intralogistics S.A_S, Grigny, Francúzsko a NPSG EUROPE B.V_, Holandsko.

41. Sťažovateľ považoval tieto služby za služby na hnuteľnom majetku s miestom zdaniteľného plnenia mimo územia SR podľa § 15 zákona o DPH, v sídle zahraničných odberateľov. Z tohto dôvodu považoval služby za oslobodené od DPH podľa § 43 zákona o DPH, a teda ich fakturoval bez DPH. Sťažovateľ predovšetkým namieta, že triediacu linku nie je možné pre účely smernice o DPH považovať za nehnuteľnosť. Z tohto dôvodu namietal nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom, ako aj daňovými orgánmi.

43. Pre určenie miesta dodania služieb montáže triediacej linky poskytnutých sťažovateľom je v prvom rade potrebné posúdiť, či je triediaca linka na účely smernice o DPH nehnuteľným majetkom. Podstatou sporu je preto otázka, či sa triediaca linka má v danom prípade považovať na účely smernice o DPH za nehnuteľnosť. Na doplnenie kasačný súd uvádza, že pojem nehnuteľnosť na účely DPH má autonómny význam a nie vždy je ho možné stotožnovať s pojmom nehnuteľnosť podľa vnútroštátneho právneho poriadku. Uvedený pojem v smernici o DPH treba vykladať v súlade s ustanoveniami únijného práva, najmä smernicou o DPH, vykonávacím nariadením a rozhodnutiami SD EÚ. V nadväznosti na to je potom potrebné ďalej určiť, či sa majú služby montáže triediacej linky, o aké ide vo veci samej, považovať za služby súvisiace s nehnuteľným majetkom v zmysle článku 47 Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „smernica o DPH“). 44.

majetkom. Je tomu tak preto, že článok 47 smernice o DPH neposkytuje vyčerpávajúci, teda konečný zoznam služieb súvisiacich s nehnuteľným majetkom. To je zrejmé z použitia slova „vrátane“, ktoré predchádza službám vymenovaným v tomto článku. Pod článok 47 smernice o DPH je preto možné zaradiť aj iné služby, ktoré súvisia s nehnuteľnosťami, a to v tom prípade, že sú splnené podmienky v zmysle vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenené nariadením (EÚ) č. 1042/2013 zo 7. októbra 2013 (ďalej ako „vykonávacie nariadenie“).

46. V zmysle článku 31a vykonávacieho nariadenia k službám súvisiacim s nehnuteľným majetkom podľa článku 47 smernice o DPH patria len tie služby, ktoré s daným majetkom dostatočne priamo súvisia. Služby sa považujú za služby dostatočne priamo súvisiace s nehnuteľným majetkom (i) v prípade, že sú odvodené z nehnuteľného majetku a že daný majetok tvorí základnú súčasť služby a pre poskytované služby je hlavný a nevyhnutný; (ii) v prípade, že sú poskytované na nehnuteľnom majetku alebo sú naň zamerané, a ich cieľom je právna alebo fyzická zmena uvedeného majetku.

49. To znamená, že daňové orgány mali za to, že triediaca linka tvorí neoddeliteľnú súčasť budovy alebo stavby, v ktorej sa nachádza a bez tejto triediacej linky by bola budova alebo stavba neúplná. Tento právny záver pritom odôvodnili tým, že: triediaca linka je umiestnená v budove a je pevne spojená s podlažím, triediaca linka je inštalovaná v budove, s ňou úzko súvisí, bez nej by budova alebo stavba nebola úplná, neplnila by funkciu, na ktorú je určená vzhľadom na charakter služieb, ktoré sa v areáli AMAZON Sereď poskytujú, triediaca linka pozostáva z jednotlivých pracovných staníc, kde prebieha triedenie a kontrola reklamovaného tovaru, je tvorená zo systémov dopravníkových pásov a keďže hlavným predmetom spoločnosti Amazon Fulfillment Slovakia s.r.o. je poskytovanie logistických služieb ako triedenie, skladovanie tovaru, vybavovanie reklamovaného tovaru z krajín EÚ, správca dane tieto skutočnosti vyhodnotil tak, že bez triediacej linky by budova alebo stavba v ktorej je triediaca linka umiestnená nebola úplná. Správca dane považoval služby montáže triediacej linky sa dostatočne priamo súvisiace s nehnuteľným majetkom, pretože boli poskytované na nehnuteľnom majetku resp. naň zamerané a ich cieľom bola zmena fyzických vlastností

súčasnosti? Na túto otázku si odpovedal, že jednoznačne nie. 50. Daňové orgány zároveň svoj právny názor, že triediaca linka je nehnuteľným majetkom odôvodnili aj tým, že je nesporné, že sťažovateľ montáž triediacej linky vykonal v budove areálu AMAZON v Seredi, ktorá bola určená práve na tento účel a nie na účel skladiska, ani na iné účely. Konštatovali, že za účelom skladiska alebo inej linky bolo v logistickom centre zaiste vytvorených dostatok iných priestorov. Podľa daňových orgánov by sa preto budova, v ktorej je triediaca linka umiestnená nemohla využívať v súlade s funkciou , na ktorú bola navrhnutá.

52. Podľa článku 13b písm. c) vykonávacieho nariadenia sa za nehnuteľnosti totiž považujú prvky, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť stavby a zároveň by bez nich stavba nebola úplná. Pre lepšie pochopenie tejto definície sa priamo v tomto článku uvádzajú aj príklady takýchto

53. Priamo z vykonávacieho nariadenia ako aj vysvetliviek k vykonávaciemu nariadeniu vyplýva, že prvky ktoré sú nehnuteľnosťou podľa článku 13b písm. c) vykonávacieho nariadenia musia mať charakter rovnaký alebo obdobný ako okná, dvere, schodiská, výťahy, izolácia, priečky, nástenné a podlahové krytiny, elektrické, sanitárne, vetracie alebo vykurovacie zariadenia. Ide teda o konštrukčné prvky budovy alebo stavby, ktoré slúžia na jej dokončenie a sú určené na jej lepšie alebo účinnejšie užívanie.

55. Pre správne pochopenie kasačný súd ako príklad uvádza budovu alebo stavbu, ktorá slúži ako obydlie. Neoddeliteľnou súčasťou takejto stavby sú prvky ako okná a dvere, ktoré slúžia ako ochrana pred poveternostnými podmienkami, ochrana pred neoprávneným vstupom do obydlia a na zabezpečenie určitého súkromia v obydlí. Bez týchto prvkov nie je objektívne možné si predstaviť, že by stavba slúžila ako obydlie. A takáto stavba sa stáva ako obydlie nepoužiteľnou. Ďalej možno uviesť budovu alebo stavbu mraziarne. Neoddeliteľnou súčasťou

Bez takéhoto technologického zariadenia nie je objektívne možné si predstaviť, že by stavba slúžila ako mraziareň. A takáto stavba sa stáva ako mraziareň nepoužiteľnou. 56. Ako tretí príklad možno uviesť budovu alebo stavbu väzenského zariadenia. Neoddeliteľnou súčasťou takejto stavby sú zabezpečovacie prvky, pričom bez takýchto zabezpečovacích prvkov nie je objektívne možné, aby stavba alebo budova slúžila ako väznica. Tieto zabezpečovacie prvky sú pritom súčasťou budovy alebo stavby ako nehnuteľný majetok, pretože sú nevyhnutné pre jej samotné fungovanie. Takáto stavba sa bez zabezpečovacích systémov stáva ako väznica nepoužiteľnou. Obdobne to platí aj v prípade banky, kde je z pohľadu bezpečnosti uložených prostriedkov, cenností a bezpečnosti ľudí nepredstaviteľné, aby sa v takejto stavbe bezpečnostný systém nenachádzal.

59. V prípade neexistencie triediacej linky alebo po jej odstránení by sa v danom prípade povaha budovy alebo stavby sama o sebe nezmenila tak, že by sa nemohla využívať v súlade s funkciou, na ktorú bola navrhnutá. Opak uvedeného nevyplýva ani zo stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, a na ktoré v napadnutom rozsudku poukazuje správny súd. Ani z kolaudačného rozhodnutia č. 2802/ ÚPaSP 435/2018 zo dňa 21.06.2018, ktorým sa povolilo užívanie stavby „Priemyselný park - Logistické centrum a ľahká priemyselná výroba Sereď“, a ktorého predmetom kolaudácie boli stavebný objekt SO 331 Hala DC31a SO 332 Hala DC32, ktorá bude slúžiť ako skladová hala zameraná na skladovanie a logistiku, nevyplýva že by pre ich úplnosť a funkčnosť bola potrebná triediaca linka. Rozhodujúcou je skutočnosť, že triediaca linka, resp. jej inštalácia nie je tak dôležitá alebo veľmi potrebná na to, aby sa stavba, v ktorej sa nachádza mohla klasifikovať ako stavba, pričom bez tejto triediacej linky by sa inak táto stavba stala nepoužiteľnou.

61. To znamená, že odstránenie triediacej linky neznemožňuje využívanie stavby na účel na ktorý je určená napríklad na rozdiel od mraziarenského zariadenia, odstránenie ktorého sa znemožní užívanie mraziarní na účel, na ktorý sú určená. Stavba mraziarní by sa odstránením mraziarenského zariadenia stala nepoužiteľnou, a teda neúplnou.

62. Kasačný súd dodáva, že prístroje, hoci aj pripojené k budove alebo stavbe, ktoré nestratili svoje charakteristické vlastnosti alebo konštrukčnú celistvosť, sú len zariadenia v budove alebo stavbe, ktorá zostáva úplná aj bez týchto prvkov. Tieto prvky však možno považovať za nehnuteľný majetok, ak by ich odstránenie spôsobilo zničenie alebo zmenu budovy alebo stavby, v ktorých sú namontované v zmysle článku 13b písm. d) vykonávacieho nariadenia.

V prípade uplatnenia tohto článku je rozhodujúcim to, či by odstránenie tohto zariadenia namontovaného tak, aby pretrval v budove alebo stavbe, spôsobilo určité poškodenie tejto budovy alebo stavby. Pod pojmom „trvalo namontované“ treba rozumieť zariadenie, ktoré je v budove alebo stavbe namontované počas svojej ekonomickej životnosti, a to aj v prípade, ak je tento čas kratší, ako životnosť samotnej budovy alebo stavby.

65. Aby však mohlo pripevnenie zariadenia patriť do rozsahu článku 13b písm. d)

69. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že napadnutý

rozsudok

správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a rovnakou vadou (nezákonnosťou) podľa zistení kasačného súdu trpí aj rozhodnutie žalovaného (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP). Keďže správny súd žalobu sťažovateľa zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 SSP a § 191 ods. 1 písm. c) SSP zmenil napadnutý

rozsudok

správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 70. V ďalšom konaní je žalovaný viazaný právnym názorom kasačného súdu prezentovanom v tomto rozsudku (§ 469 SSP). Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní opätovne sa vecou zaoberať, prejednať ju a rozhodnúť v súlade s právnymi závermi kasačného súdu. V prípade ak žalovaný dospeje k záveru, že triediaca linka je nehnuteľnosťou podľa článku 13b písm. d) vykonávacieho nariadenia pre účely smernice o DPH, bude ďalej jeho úlohou posúdiť, či služby montáže triediacej linky sú služby súvisiace s nehnuteľným majetkom podľa článku 47 smernice o DPH, teda či tieto služby dostatočne priamo súvisia s nehnuteľným majetkom. 71. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi/sťažovateľovi priznal nárok na náhradu trov kasačného konania, ako aj náhradu trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 72. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.