← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·30. 5. 2024

1Sfk/65/2022

ECLI:SK:NSSSR:2024:7019200653.1

ZamietaZrušujePotvrdzujeMeníVracia na ďalšie konaniePriznáva
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Košiciach
Sp. zn. 1. inštancie
8S/89/2019
IČS
7019200653
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): i4Industry support services s.r.o., so sídlom Kováčska 38, 044 25 Medzev, IČO: 36197980 právne zastúpeného advokátom Mgr. Henrich Schindler, Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40887481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101544619/2019 zo dňa 25. júna 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/89/2019 - 117 zo dňa 28. októbra 2021, ECLI:SK:KSKE:2021:7019200653.4, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky mení rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/89/2019 - 117 z 28. októbra 2021 tak, že rozhodnutie žalovaného č. 101544619/2019 zo dňa 52. júna 2021 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania ako aj konania pred správnym súdom.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi finančnej správy

1. Daňový úrad Košice (ďalej ako „správca dane“ alebo „prvostupňový správny orgán“) vykonal u žalobcu i4Industry support services s.r.o., so sídlom Kováčska 38, 044 25 Medzev, IČO: 36197980 (v období od: 03.05.2000 do: 01.08.2022 Transport Systeme & Industrie Service, spol. s r.o.) daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2017 (ďalej ako „daňová kontrola“). Správca dane vyhotovil o výsledku daňovej kontroly protokol č. 101146014/2018 zo dňa 12.06.2018 (ďalej ako „protokol“), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 101146479/2018 doručený žalobcovi dňa 14.06.2018. Daňová kontrola bola ukončená doručením protokolu dňa 14.06.2018. 2. Na základe výsledkov daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správca dane rozhodnutím č. 102662427/2018 zo dňa 28.12.2018 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“) určil žalobcovi za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2017 rozdiel dane v sume 88343,11 eur na DPH, nepriznal nadmerný odpočet v sume 43539,99 eur a vyrubil daň v sume 44803,12 eur. 3. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. 101544619/2019 zo dňa 25.06.2019 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. 4. Správca dane a žalovaný (ďalej spolu ako „daňové orgány“) neuznali žalobcovi oslobodenie od DPH podľa § 43 zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o DPH“) pri dodaní služieb z tuzemska do iného členského štátu, a to francúzskemu odberateľovi FIVES Intralogistics S.A.S, Grigny, Francúzsko a holandskému odberateľovi NPSG EUROPE B.V., Amsterdam, Holandské kráľovstvo (ďalej spolu ako „odberatelia“). Žalobca dodával služby bez materiálu, pričom tieto spočívali v mechanickej montáži technológie, elektromontáži technológie a oživení triediacej linky (ďalej len „služby“). Služby boli poskytnuté v tuzemsku, v areáli logistického centra AMAZON zahraničným odberateľom a žalobca ich považoval za služby na hnuteľnom majetku, s miestom ich dodania mimo územia Slovenskej republiky, pri ktorých dochádza k prenosu daňovej povinnosti na zahraničného odberateľa podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH. Z tohto dôvodu preto žalobca fakturoval služby ako oslobodené od DPH podľa § 43 zákona o DPH. Daňové orgány však konštatovali, že v danom prípade sa nejedná o dodania tovarov a služieb s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1 a 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o DPH“), ale o dodanie služby s miestom dodania podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku. Žalobca bol preto povinný pri tomto dodaní uplatniť daň, nakoľko sa jednalo o dodanie služieb v zmysle § 9 zákona o DPH. Žalobca preto podľa daňových orgánov porušil ustanovenia § 19 ods. 2 zákona o DPH.

II. Konanie pred krajským súdom

5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote na Krajský súd v Košiciach (ďalej ako „krajský súd“ alebo aj ako „správny súd“) správnu žalobu, ktorou sa domáhal priznania odkladného účinku správnej žalobe a zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“). 6. Uznesením sp. zn. 8S/89/2019 - 84 zo dňa 27.02.2020 krajský súd na návrh žalobcu zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 7. Krajský súd rozsudkom č. k. 8S/89/2019 - 117 zo dňa 28. októbra 2021 (ďalej ako „napadnutý rozsudok“) podľa § 190 SSP žalobu zamietol a účastníkom nárok na náhradu trov konania nepriznal. 8. V odôvodnení napadnutého rozsudku správny súd opiera svoje závery o § 16 ods. 1 zákona o DPH. Podľa správneho súdu boli predmetom dodania v danom prípade odborné služby, ktoré sa vzťahovali priamo na nehnuteľnosť.

9. Podľa správneho súdu bolo v tomto konaní prioritne potrebné určiť miesto dodania služieb, pričom práve na uvedenú skutočnosť bolo sústredené dokazovanie správcu dane. Závery správcu dane sú pritom v rozpore s názorom žalobcu, podľa ktorého sa fakturované služby týkajú hnuteľného majetku a dochádza k prenosu daňovej povinnosti na zahraničného odberateľa podľa § 15 ods. 1 zákona DPH. Správny súd ďalej uvádza, že montáž elektronického zariadenia a oživovanie technológie triediacej linky, ktorá bola dodaná do budovy nachádzajúcej sa na území Slovenskej republiky, vychádza z charakterizovania znakov pre vymedzenie služieb súvisiacich s nehnuteľným majetkom definovaných v článku § 31 ods. 1 vykonávacieho nariadenia Rady EÚ č. 1042/2013.

10. Správny súd ďalej konštatuje, že technologické zariadenie na ktorom boli poskytnuté sporné služby je namontované v budove logistického centra AMAZON v Seredi, pričom táto budova bola na to určená a bez technologického zariadenia by nebola úplná, a to nielen vo faktickom ale aj právnom význame definovanom v kolaudačnom rozhodnutí a stavebnom povolení na výstavbu a užívanie uvedenej nehnuteľnosti. Technologické zariadenie podľa správneho súdu tvorí prvok tejto nehnuteľnosti, je s ňou spojený a je takou súčasťou budovy, bez ktorej by táto budova nebola úplnou a neplnila by svoj účel.

Keďže technologické zariadenie tvorí neoddeliteľnú súčasť budovy, treba ho pokladať za nehnuteľný majetok. 11. Aby bola budova vhodná pre využitie logistických služieb, musí obsahovať technologické zariadenie tohto charakteru. Z tohto dôvodu preto námietky žalobcu, že odmontovaním technologického zariadenia by budova nestratila svoj účel pokladal správny súd za nesprávne. Správny súd ďalej uzatvára, že uvedeným účelom bolo vykonané aj dokazovanie.

V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie o stavebnom povolení a kolaudačné rozhodnutie. 12. Následne sa správny súd venuje problematike dostatočnej priamej súvislosti sporných služieb z technologickou linkou, pričom poukazuje na článok 47 smernice 2006/112/S, § 16 zákona o DPH a články 31 ods. 1 písm. a) a 31 ods. 2 písm. m) Vykonávacieho nariadenia. Konštatuje, že majetkové vzťahy k budove nie sú významné pre posudzovanie charakteru nehnuteľnosti a službám, ktoré boli poskytnuté na technologickom zariadení.

Potvrdzuje správnosť aplikácie právnych predpisov žalovaným a uzatvára, že montáž technologického zariadenia v logistickom centre a budova, v ktorej bola montáž vykonaná vykazujú súvislosť a týkajú sa nehnuteľnosti. Vychádza pritom z miestneho zisťovania, ktoré vykonal správca dane dňa 21.03.2018 v areáli AMAZON Sereď.

13. V súvislosti so žalobnou námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci správny súd uvádza, že táto nie je dôvodná, pretože žalovaný vec správne právne posúdil a miesto dodania sporných služieb je správne určené podľa § 16 zákona o DPH.

Rozhodujúcou skutočnosťou v danej veci je podľa správneho súdu, to že budova, v ktorej je technologické zariadenie namontované, je určená pre vykonávanie činnosti logistického centra, ktoré sa nachádza na území Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu preto správca dane správne vyhodnotil zistenia z daňovej kontroly, že sporné služby sú službami spočívajúcimi v montáži technologického zariadenia v nehnuteľnosti a v spojitosti s existenciou samotného technologického zariadenia umiestneného v nehnuteľnosti.

14. Zistený skutkový stav je podľa správneho súdu na prvý pohľad jednoduchý, mätúce sú podľa neho demonštratívne, nie taxatívne uvedené príklady paradoxov, kedy sa hnuteľné veci pokladajú za súčasť budovy. V napadnutom rozsudku v tejto súvislosti správny súd uvádza, že v posudzovanej veci definovanej nehnuteľnosti je tak nie okno súčasťou nehnuteľnosti, ale v procese prispôsobenia budovy na službu logistického centra je služba montáže technologického zariadenia určujúcim prvkom, bez ktorého by budova logistického centra neplnila účel.

15. Rozhodujúcim je preto podľa správneho súdu to, že miesto vykonania služby súvisí s nehnuteľnosťou tak, že bola určená na tieto služby a do nej bolo dodané strojné zariadenie a vybavenie logistického centra, ktoré žalobca montoval.

16. Podľa správneho súdu nie je významné, že odňatím technologického zariadenia z budovy by táto budova nestratila svoj význam, pretože poskytovanie služby súvisí s určitými podmienkami a samotná technická realizácia tejto budovy nemohla byť konštruovaná tak, aby uvedené strojné zariadenie logistického centra mohlo byť v budove umiestnené.

Naopak, pozoruhodným je, že rozhodnutia príslušného Okresného úradu, sa týkajú nehnuteľnosti určenej na poskytovanie služieb logistického centra. 17. Vo vzťahu k celkovému projektu výstavby a realizácie služieb logistického centra považoval správny súd za potrebné povedať, že je neodmysliteľné, že nehnuteľnosť, kde sa vykonávajú činnosti logistického centra nevyhnutne potrebuje technologické zariadenie. Uzatvoril, že služba žalobcu, ktorá je predmetom posudzovania tak súvisí s nehnuteľnosťou využívanou na služby logistického centra. 18. Ďalej v napadnutom rozsudku správny súd uvádza, že námietka žalobcu podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP nie je dôvodná. Existencia nehnuteľnosti určenej na poskytnutie služieb je zákonnou podmienkou pre riadnu interpretáciu § 16 ods. 1 zákona o DPH. Ak ide o službu poskytovanú pri plnení účelu nehnuteľnosti v tom zmysle, že v tejto nehnuteľnosti budú služby tým, čo je podstatným pre celok tejto budovy a platí, že práva nehnuteľnosť je miestom plnenia. Ďalej dodáva, že bez služby montáže dodaného technologického zariadenia, by nehnuteľnosť nemohla plniť svoj účel.

Preto žalovaný správne aplikoval § 16 ods. 1 zákona o DPH. 19. Správny súd má za to, že závery žalovaného a správcu dane sú správne. Daňové orgány dostatočne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili. V nadväznosti na uvedené potom správny súd uvádza, že pokiaľ ide o „námietku podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, táto nie je dôvodná“.

20. K „námietke podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP“ správny súd konštatuje, že vykonané dokazovanie bolo postačujúce na skutkové závery, ktoré odzrkadľujú realitu poskytovaných služieb žalobcom zahraničnému odberateľovi na území SR v nehnuteľnosti tam sa nachádzajúcej. Správca dane vykonal podľa správneho súdu dostatočné dokazovanie.

Nebolo ho pritom potrebné dopĺňať, keďže bolo aj z miestneho zisťovania o dodávke samotného technologického zariadenia, že toto zariadenie má slúžiť na činnosti, ktoré sú spojené so službou a umiestnené logistické technologické zariadenie bolo v budove na území SR.

Preto žalobca porušil ustanovenia zákona o DPH a daňové orgány dôvodne konštatovali, že jeho postup nebol správny. 21. Správny súd má za to, že rozhodnutia daňových orgánov majú oporu vo vykonanom dokazovaní a administratívnom spise, zodpovedajú zásadám logiky a dostatočne odpovedajú na argumenty žalobcu. 22.

K „námietke podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP“ správny súd v napadnutom rozsudku uvádza, že došlo k dodaniu služby podľa § 2, 9 a 19 zákona o DPH a nebolo možné uvažovať o účinnom priznaní dane na výstupe z faktúr žalobcu pre svojich odberateľov v zahraničí. Zároveň správny súd dodáva, že miestne zisťovanie je zaznamenané v úradnom zázname, následne že je zachytené v zápisnici a je možné ho komentovať, čo žalobca aj urobil vo vyjadrení k protokolu i v odvolacom konaní, ako aj žalobe. Podľa názoru správneho súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nevyvrátil zistenia správcu dane o tom, že miestom dodania služieb nie je Slovenská republika. Z tohto dôvodu preto považoval námietky žalobcu ako nedôvodné. 23.

Správny súd má za to, že bol preukázaný priamy súvis žalobcom poskytovaných služieb s nehnuteľnosťou v zmysle § 16 ods. 1 zákona o DPH a v súvislosti s miestom dodania v napadnutom rozsudku uvádza rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/472019 z 08.12.2020, sp. zn. 1Sžfk/68/2019 z 08.12.2020 a sp. zn. 6Sžfk/69/2019 z 18.06.2020.

24. Správny súd konštatuje, že v intenciách § 16 ods. 1 zákona o DPH je žalobcom poskytnutá služba vykonaná v nehnuteľnosti. Ďalej v napadnutom rozsudku uvádza, že námietky, ktoré sa týkali otázky nesprávne zisteného a uzavretého skutkového stavu neuznal a právne posúdenie veci považuje za správne.

III. Kasačná sťažnosť, stanoviská účastníkov konania

25. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil tak, že napadnutý rozsudok je zaťažený vadami konania tým, že (i) správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), (ii) správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a (iii) správny súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo aj ako „Najvyšší správny súd SR“) napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň sa domáhal priznania nároku na náhradu trov konania.

26. Námietku nesprávneho právneho posúdenia správneho súdu a daňových orgánov sťažovateľ odôvodňuje najmä tým, že triediaca linka nie je nehnuteľnosť ani prvok a ani súčasť nehnuteľnosti podľa článku 13b písm. a) až d) vykonávacieho nariadenia.

Sťažovateľ uvádza, že triediaca linka je zariadením umiestneným v budove, je však možné ju rozobrať a bez výraznejších stôp na budove v ktorej je namontovaná ju premiestniť do iných priestorov. Nepredstavuje pritom pevnú súčasť budovy ako napr. schody, okná alebo dvere. Budova, v ktorej je triediaca linka umiestnená bude aj bez tejto triediacej linky naďalej úplná tak, ako tomu bolo pred jej montážou. Premiestnením linky nedôjde k poškodeniu ani zničeniu budovy. Ďalej uvádza, že hlavnou úlohou budovy, v ktorej je triediaca linka umiestnená je chrániť činnosť ktorá sa v nej uskutočňuje, ďalej tovar a zariadenia ktoré sú v nej umiestnené.

27. Sťažovateľ ďalej v kasačnej sťažnosti cituje jednotlivé body z napadnutého rozsudku správneho súdu a následne uvádza, že správny súd si osvojil názor žalovaného a neprihliadal na argumentáciu sťažovateľa, že aj v prípade vynesenia linky z budovy bude táto budova aj naďalej plniť svoj účel a síce účel uvedený v kolaudačnom rozhodnutí a stavebnom povolení, teda účel logisticko - skladovej haly.

28. Namieta, že žalovaný ani správny súd nevyvrátili jeho tvrdenia o tom, že budova v ktorej je triediaca linka umiestnená bude aj po jej vynesení budovou úplnou, pričom môže aj naďalej slúžiť na účel, na ktorý bola postavená. V tejto súvislosti sťažovateľ opäť poukazuje na stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie Mesta Sereď pre stavbu „Logistické centrum a ľahká priemyselná výroba Sereď“, v ktorých je ako účel stavby uvedená výstavba dvoch logisticko - skladových hál.

29. Právne posúdenie veci správnym súdom a žalovaných tak sťažovateľ považuje za nesprávne a v rozpore s existujúcim a reálnym skutkovým stavom veci. Poukazuje na to, že logistickú činnosť nemusí nevyhnutne zabezpečovať triediaca linka a že túto činnosť môžu vykonávať manuálne pracovníci. Zároveň uvádza, že ani k skladovacím účelom nie je táto triediaca linka potrebná. Namieta, že závery správneho súdu sú v rozpore so zisteniami vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania ako aj s vysvetlivkami k vykonávaciemu nariadeniu.

30. Sťažovateľ ďalej poukazuje na zmätočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorú vidí v tom, že správny súd dáva dôraz na účel nehnuteľnosti a na tomto účele stavia právne posúdenie veci. Poukazuje na konštatáciu správneho súdu, ktorý v napadnutom rozsudku uviedol, že nie je významný, že odňatím dodaného strojného zariadenia nehnuteľnosť - budova, nestráca svoj význam a môže poskytovať svoje služby, resp. môže slúžiť na svoj účel.

31. Sťažovateľ trvá na tom, že právne posúdenie správneho súdu a daňových orgánov nenachádza oporu v zistenom skutkovom stave veci, nakoľko budova bude aj po odmontovaní a vynesení triediacej linky budovou úplnou a bude sa môcť aj naďalej využívať ako budova úplná na účel uvedený v kolaudačnom rozhodnutí. Ďalej namieta, že žalovaný a správny súd nesprávne klasifikovali montáž triediacej linky ako službu uvedenú v článku 31a ods. 2 písm. m) vykonávacieho nariadenia a dodáva, že s uvedenou námietkou sa správny súd nezaoberal.

32. Sťažovateľ uvádza, že dostatočne preukázal, že sa nejedná o poskytovanie služieb na nehnuteľnom majetku, cieľom služieb montáže triediacej linky nebola právna ani fyzická zmena budovy a nie sú ani odvodené z nehnuteľného majetku, zároveň že budova, v ktorej bola triediaca linka umiestnená netvorí základnú časť služby, teda technológie, ktorú dodal do triediacej linky sťažovateľ a pre poskytovanie služby - technológie táto budova nie je hlavná

ani nevyhnutná. 33. Sťažovateľ nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že montážou triediacej linky dochádza k fyzickej alebo právnej zmene majetku a dodáva, že montáž triediacej linky a budova v ktorej sa nachádza nevykazujú dostatočnú priamu súvislosť. Poukazuje na skutočnosť, že budova v ktorej bola triediaca linka namontovaná už stála, bola skolaudovaná, a teda funkčná a úplná. Poskytnutými službami pritom nezasahoval do parametrov resp. konštrukcie budovy, ktorá bola už v tom čase postavená. Montáž triediacej linky preto nie je možné klasifikovať ako službu odvodenú z nehnuteľného majetku a ani službu poskytovanú na nehnuteľnom majetku, pretože triediaca linka nie je hnuteľnou vecou.

34. Následne sťažovateľ poukazuje na svoje vyjadrenie v rámci pojednávania pred správnym súdom, že na jeseň roku 2019 a následne na jeseň v roku 2020 došlo k demontáži, zabaleniu a novej montáži triediacej linky, kedy budova aj naďalej plní svoj účel bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom zasiahlo do fyzického alebo právneho stavu budovy a bez toho aby sa zmenil jej účel. 35. Ďalej v kasačnej sťažnosti sťažovateľ poukazuje na rozsudok SD EÚ vo veci C-166/05, HegerRudi GmbH a uvádza, že správny súd s ním v napadnutom rozsudku nezaoberal.

Má za to, že triediaca linka nepredstavuje neoddeliteľnú súčasť budovy, môže byť kedykoľvek demontovaná a umiestnená v inej budove bez toho aby sa zmenil účel využitia budovy, pritom opäť poukazuje na stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie.

Podľa sťažovateľ sa správny súd nevysporiadal s jeho námietkami, v napadnutom rozsudku neuviedol svoje úvahy, ktorými sa spravoval pri posúdení jeho námietok a napadnutý rozsudok považuje bez riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia a právneho posúdenia veci. Takýmto nesprávnym procesným postup mal preto správny súd znemožniť sťažovateľovi ako účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V nadväznosti na uvedené potom sťažovateľ poukazuje na nálezy Ústavného súdu č. III. ÚS 2/2009 zo 17. marca 2009 a č. I. ÚS 269/05-34 zo dňa 20.12.2006. 36. Nesprávne právne posúdenie a porušenie práva na spravodlivý proces sťažovateľ ďalej vidí v porušení jeho práva byť prítomný pri výsluchu svedka a klásť mu otázky.

Namieta tým, že správca dane vykonal miestne zisťovanie, z ktorého bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní č. 102581742/2018. Z tejto zápisnice podľa sťažovateľa vyplýva, že správca dane kládol daňovému subjektu otázky a preto má tento úkon povahu svedeckej výpovede. Namieta, že takýto podklad nemôže byť podkladom rozhodnutia a preto sú rozhodnutia daňových orgánov nezákonné. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a uvádza jeho rozsudky sp. zn. 6Sžf/28/2011, 3Sžf/12/2012, 5Sžf/36/2010, 3Sžf/81/2005, 5Sžf/5/2009 a 3Sžf/35/2009, podľa ktorých procesné pochybenie správcu dane v podobe nerešpektovania práva daňového subjektu klásť svedkom otázky nemôže byť napravené tým, že daňovému subjektu je umožnené vyjadriť sa ku kladeným otázkam písomne.

V tejto súvislosti tiež uvádza, že ak by mohol byť sťažovateľ prítomný pri miestnom zisťovaní, mohol klásť otázky týkajúce sa dôležitých skutočností pre výsledok daňovej kontroly, najmä týkajúce sa vlastníctva nehnuteľnosti a následne vedenia budovy v účtovníctve ako aj účelu, na ktorý bola budova určená v zmysle stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia. 37. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojich záveroch a považoval napadnutý rozsudok správneho súdu za súladný s platnými právnymi predpismi a kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť.

IV. Konanie na kasačnom súde

38. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej ako „Najvyšší správny súd SR“) konajúci ako kasačný súd (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná.

Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 39. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov kasačnému súdu pripadlo posúdiť, či (i) správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), (ii) správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a (iii) správny súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP)

40. Z obsahu spisu kasačný súd zistil, že predmetom sporu sú služby, ktoré sťažovateľ dodal v súlade s faktúrami vystavenými pre zahraničných odberateľov FIVES Intralogistics S.A_S, Grigny, Francúzsko a NPSG EUROPE B.V_, Holandsko.

Predmetné plnenie malo spočívať v dodaní služieb bez materiálu, pričom samotné služby spočívali v mechanickej montáži technológie, elektromontáži technológie a oživení triediacej linky (ďalej ako „montáž triediacej linky“). Montáž triediacej linky sa uskutočnila na území SR v areáli logistického centra AMAZON v Seredi. Kasačný súd má ďalej z administratívneho spisu preukázané, že triediaca linka je pevne spojená s podlažím, pozostáva z jednotlivých pracovných staníc, kde prebieha triedenie a kontrola reklamovaného tovaru.

41. Sťažovateľ považoval tieto služby za služby na hnuteľnom majetku s miestom zdaniteľného plnenia mimo územia SR podľa § 15 zákona o DPH, v sídle zahraničných odberateľov. Z tohto dôvodu považoval služby za oslobodené od DPH podľa § 43 zákona o DPH, a teda ich fakturoval bez DPH. Sťažovateľ predovšetkým namieta, že triediacu linku nie je možné pre účely smernice o DPH považovať za nehnuteľnosť. Z tohto dôvodu namietal nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom, ako aj daňovými orgánmi.

42. Daňové orgány a následne aj správny súd však tieto služby klasifikovali ako služby súvisiace s nehnuteľným majetkom a ustálili, že v danom prípade ide o dodanie služieb s miestom dodania v tuzemsku podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH. Z tohto dôvodu mal preto sťažovateľ predmetné služby fakturovať so slovenskou DPH a daňovými orgánmi mu nebolo uznané oslobodenie od DPH podľa § 43 zákona o DPH.

43. Pre určenie miesta dodania služieb montáže triediacej linky poskytnutých sťažovateľom je v prvom rade potrebné posúdiť, či je triediaca linka na účely smernice o DPH nehnuteľným majetkom. Podstatou sporu je preto otázka, či sa triediaca linka má v danom prípade považovať na účely smernice o DPH za nehnuteľnosť. Na doplnenie kasačný súd uvádza, že pojem nehnuteľnosť na účely DPH má autonómny význam a nie vždy je ho možné stotožnovať s pojmom nehnuteľnosť podľa vnútroštátneho právneho poriadku. Uvedený pojem v smernici o DPH treba vykladať v súlade s ustanoveniami únijného práva, najmä smernicou o DPH, vykonávacím nariadením a rozhodnutiami SD EÚ. V nadväznosti na to je potom potrebné ďalej určiť, či sa majú služby montáže triediacej linky, o aké ide vo veci samej, považovať za služby súvisiace s nehnuteľným majetkom v zmysle článku 47 Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „smernica o DPH“). 44.

V tejto súvislosti je v prvom rade potrebné konštatovať, že služby montáže triediacej linky ako také nie sú uvedené medzi službami vymenovanými v článku 47 smernice o DPH. To však neznamená, že tieto služby nemôžu byť posúdené ako služby súvisiace s nehnuteľným

majetkom. Je tomu tak preto, že článok 47 smernice o DPH neposkytuje vyčerpávajúci, teda konečný zoznam služieb súvisiacich s nehnuteľným majetkom. To je zrejmé z použitia slova „vrátane“, ktoré predchádza službám vymenovaným v tomto článku. Pod článok 47 smernice o DPH je preto možné zaradiť aj iné služby, ktoré súvisia s nehnuteľnosťami, a to v tom prípade, že sú splnené podmienky v zmysle vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenené nariadením (EÚ) č. 1042/2013 zo 7. októbra 2013 (ďalej ako „vykonávacie nariadenie“).

45. V zmysle vykonávacieho nariadenia môžu však do pôsobnosti článku 47 smernice o DPH patriť len plnenia, ktoré majú dostatočnú priamu súvislosť s nehnuteľným majetkom. Pri identifikácii služieb dostatočne súvisiacich s nehnuteľným majetkom vymedzených v článku 47 smernici o DPH sa uplatňuje článok 31a vykonávacieho nariadenia.

46. V zmysle článku 31a vykonávacieho nariadenia k službám súvisiacim s nehnuteľným majetkom podľa článku 47 smernice o DPH patria len tie služby, ktoré s daným majetkom dostatočne priamo súvisia. Služby sa považujú za služby dostatočne priamo súvisiace s nehnuteľným majetkom (i) v prípade, že sú odvodené z nehnuteľného majetku a že daný majetok tvorí základnú súčasť služby a pre poskytované služby je hlavný a nevyhnutný; (ii) v prípade, že sú poskytované na nehnuteľnom majetku alebo sú naň zamerané, a ich cieľom je právna alebo fyzická zmena uvedeného majetku.

47. V danom prípade je preto v prvom rade potrebné posúdiť, či sa sťažovateľom poskytnuté služby týkajú tovaru, ktorý sa môže považovať za nehnuteľný majetok. V prípade, ak sťažovateľom poskytnuté služby týkajú tovaru, ktorý sa môže považovať za nehnuteľný majetok, je potrebné posúdiť, či existuje dostatočne priamo súvislosť medzi službou a nehnuteľným majetkom, na ktorý sa vzťahuje, aby ju bolo možné považovať za službu súvisiacu s nehnuteľným majetkom. 48. Úlohou daňových orgánov bolo v prvom rade posúdiť, či triediacu linku je možné považovať za nehnuteľný majetok na účely DPH. Daňové orgány dospeli k právnemu záveru, že triediaca linka sa považuje za nehnuteľný majetok, a to v zmysle článku 13b písm. c) vykonávacieho nariadenia.

49. To znamená, že daňové orgány mali za to, že triediaca linka tvorí neoddeliteľnú súčasť budovy alebo stavby, v ktorej sa nachádza a bez tejto triediacej linky by bola budova alebo stavba neúplná. Tento právny záver pritom odôvodnili tým, že: triediaca linka je umiestnená v budove a je pevne spojená s podlažím, triediaca linka je inštalovaná v budove, s ňou úzko súvisí, bez nej by budova alebo stavba nebola úplná, neplnila by funkciu, na ktorú je určená vzhľadom na charakter služieb, ktoré sa v areáli AMAZON Sereď poskytujú, triediaca linka pozostáva z jednotlivých pracovných staníc, kde prebieha triedenie a kontrola reklamovaného tovaru, je tvorená zo systémov dopravníkových pásov a keďže hlavným predmetom spoločnosti Amazon Fulfillment Slovakia s.r.o. je poskytovanie logistických služieb ako triedenie, skladovanie tovaru, vybavovanie reklamovaného tovaru z krajín EÚ, správca dane tieto skutočnosti vyhodnotil tak, že bez triediacej linky by budova alebo stavba v ktorej je triediaca linka umiestnená nebola úplná. Správca dane považoval služby montáže triediacej linky sa dostatočne priamo súvisiace s nehnuteľným majetkom, pretože boli poskytované na nehnuteľnom majetku resp. naň zamerané a ich cieľom bola zmena fyzických vlastností

nehnuteľného majetku. Zároveň správca dane za účelom overenia si svojho právneho záveru vykonal údajnú skúšku a položil otázku, že ak by sa namontovaná triediaca linka z budovy odstránila, plnil by areál AMAZON v Seredi funkciu centra reverznej logistiky tak ako v

súčasnosti? Na túto otázku si odpovedal, že jednoznačne nie. 50. Daňové orgány zároveň svoj právny názor, že triediaca linka je nehnuteľným majetkom odôvodnili aj tým, že je nesporné, že sťažovateľ montáž triediacej linky vykonal v budove areálu AMAZON v Seredi, ktorá bola určená práve na tento účel a nie na účel skladiska, ani na iné účely. Konštatovali, že za účelom skladiska alebo inej linky bolo v logistickom centre zaiste vytvorených dostatok iných priestorov. Podľa daňových orgánov by sa preto budova, v ktorej je triediaca linka umiestnená nemohla využívať v súlade s funkciou , na ktorú bola navrhnutá.

51. Daňové orgány teda prijali právny záver, že triediaca linka sa má považovať za nehnuteľný majetok, a to podľa článku 13b písm. c) vykonávacieho nariadenia. Tento právny záver si v napadnutom rozsudku osvojil aj správny súd.

52. Podľa článku 13b písm. c) vykonávacieho nariadenia sa za nehnuteľnosti totiž považujú prvky, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť stavby a zároveň by bez nich stavba nebola úplná. Pre lepšie pochopenie tejto definície sa priamo v tomto článku uvádzajú aj príklady takýchto

prvkov. Ide pritom o prvky stavby ako sú okná, dvere, schodiská, výťahy. Podľa vysvetliviek k vykonávaciemu nariadeniu, článok 13b písm. c) sa má vykladať tak, že ide o prvky, ktoré sú súčasťou dokončovacích prvkov, bez ktorých by niektoré budovy alebo stavby boli považované za neúplné. Ide teda o prvky, ktoré slúžia na dokončenie alebo vybavenie budovy alebo stavby. Pokiaľ prispievajú k dokončeniu hlavnej konštrukcie budovy alebo stavby, tak aby ju bolo možné použiť na účel na ktorý bola navrhnutá. Podľa vysvetliviek taktiež môže ísť ďalej aj o prvky umiestnené na konštrukčnom systéme ako je izolácia, priečky, nástenné a podlahové krytiny, elektrické, sanitárne, vetracie alebo vykurovacie zariadenia. Podstatou týchto prvkov je to, že sú určené na lepšie alebo účinnejšie užívanie budovy alebo stavby.

53. Priamo z vykonávacieho nariadenia ako aj vysvetliviek k vykonávaciemu nariadeniu vyplýva, že prvky ktoré sú nehnuteľnosťou podľa článku 13b písm. c) vykonávacieho nariadenia musia mať charakter rovnaký alebo obdobný ako okná, dvere, schodiská, výťahy, izolácia, priečky, nástenné a podlahové krytiny, elektrické, sanitárne, vetracie alebo vykurovacie zariadenia. Ide teda o konštrukčné prvky budovy alebo stavby, ktoré slúžia na jej dokončenie a sú určené na jej lepšie alebo účinnejšie užívanie.

54. Nie každý prvok uvedený v predchádzajúcom bode sa však automaticky bez ďalšieho bude považovať za nehnuteľnosť. Rozhodujúce pre skonštatovanie, že prvok tvorí neoddeliteľnú súčasť stavby, je totiž to, či je inštalácia tohto prvku dôležitá alebo veľmi potrebná na to, aby sa tento typ stavby mohol klasifikovať ako stavba. To znamená, že bez tohto prvku by sa stavba ako taká stala nepoužiteľnou. V praxi ide teda o taký prvok, po odstránení ktorého sa stavba stane nepoužiteľnou s ohľadom na funkciu, ktorú má plniť.

55. Pre správne pochopenie kasačný súd ako príklad uvádza budovu alebo stavbu, ktorá slúži ako obydlie. Neoddeliteľnou súčasťou takejto stavby sú prvky ako okná a dvere, ktoré slúžia ako ochrana pred poveternostnými podmienkami, ochrana pred neoprávneným vstupom do obydlia a na zabezpečenie určitého súkromia v obydlí. Bez týchto prvkov nie je objektívne možné si predstaviť, že by stavba slúžila ako obydlie. A takáto stavba sa stáva ako obydlie nepoužiteľnou. Ďalej možno uviesť budovu alebo stavbu mraziarne. Neoddeliteľnou súčasťou

takejto stavby je technologické zariadenie na chladenie a mrazenie skladov. Toto technologické zariadenie slúži na to, aby sa v mraziarni udržiavala konštantne nízka teplota pri ktorej nedochádza k znehodnoteniu chladiarenských alebo mraziarenských výrobkov.

Bez takéhoto technologického zariadenia nie je objektívne možné si predstaviť, že by stavba slúžila ako mraziareň. A takáto stavba sa stáva ako mraziareň nepoužiteľnou. 56. Ako tretí príklad možno uviesť budovu alebo stavbu väzenského zariadenia. Neoddeliteľnou súčasťou takejto stavby sú zabezpečovacie prvky, pričom bez takýchto zabezpečovacích prvkov nie je objektívne možné, aby stavba alebo budova slúžila ako väznica. Tieto zabezpečovacie prvky sú pritom súčasťou budovy alebo stavby ako nehnuteľný majetok, pretože sú nevyhnutné pre jej samotné fungovanie. Takáto stavba sa bez zabezpečovacích systémov stáva ako väznica nepoužiteľnou. Obdobne to platí aj v prípade banky, kde je z pohľadu bezpečnosti uložených prostriedkov, cenností a bezpečnosti ľudí nepredstaviteľné, aby sa v takejto stavbe bezpečnostný systém nenachádzal.

57. Podľa názoru kasačného súdu preto triediaca linka, ktorá je predmetom tohto konania, nemá obdobný alebo rovnaký charakter ako prvky ktoré má na mysli článok 13b písm. c) vykonávacieho nariadenia. 58. Triediaca linka zároveň nepredstavuje konštrukčný prvok budovy, ktorý slúži na jej dokončenie ako napríklad okná alebo dvere, strechy alebo schodiská, bez ktorých by budova alebo stavba nebola úplná.

59. V prípade neexistencie triediacej linky alebo po jej odstránení by sa v danom prípade povaha budovy alebo stavby sama o sebe nezmenila tak, že by sa nemohla využívať v súlade s funkciou, na ktorú bola navrhnutá. Opak uvedeného nevyplýva ani zo stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, a na ktoré v napadnutom rozsudku poukazuje správny súd. Ani z kolaudačného rozhodnutia č. 2802/ ÚPaSP 435/2018 zo dňa 21.06.2018, ktorým sa povolilo užívanie stavby „Priemyselný park - Logistické centrum a ľahká priemyselná výroba Sereď“, a ktorého predmetom kolaudácie boli stavebný objekt SO 331 Hala DC31a SO 332 Hala DC32, ktorá bude slúžiť ako skladová hala zameraná na skladovanie a logistiku, nevyplýva že by pre ich úplnosť a funkčnosť bola potrebná triediaca linka. Rozhodujúcou je skutočnosť, že triediaca linka, resp. jej inštalácia nie je tak dôležitá alebo veľmi potrebná na to, aby sa stavba, v ktorej sa nachádza mohla klasifikovať ako stavba, pričom bez tejto triediacej linky by sa inak táto stavba stala nepoužiteľnou.

Triediaca linka nie je v tomto prípade takým prvkom, ktorý zabezpečuje funkčnosť stavby alebo budovy ako celku. 60. V tomto smere ďalej kasačný súd dodáva, že z dokazovania, ktoré správca dane vykonal žiadnym spôsobom nevyplýva, že by triediaca linka v tomto prípade tvorila so stavbou v ktorej je umiestnená jeden funkčný celok alebo, že by túto stavbu nebolo možné bez triediacej linky využívať na účely pre ktoré bola postavená, že by stavba bez tejto triediacej linky vôbec nemohla pre účely triedenia tovaru fungovať, a teda by bola neúplná.

61. To znamená, že odstránenie triediacej linky neznemožňuje využívanie stavby na účel na ktorý je určená napríklad na rozdiel od mraziarenského zariadenia, odstránenie ktorého sa znemožní užívanie mraziarní na účel, na ktorý sú určená. Stavba mraziarní by sa odstránením mraziarenského zariadenia stala nepoužiteľnou, a teda neúplnou.

Z týchto dôvodov preto triediaca linka nie je taký prvok predmetnej stavby, ktorý je so stavbou neoddeliteľne spojený tak, ako to má na mysli článok 13b písm. c) vykonávacieho nariadenia. Triediaca linka preto za okolností, o aké ide v tomto prípade nie je takým prvkom, ktorý by sa mal v zmysle článku 13b písm. c) vykonávacieho nariadenia považovať za nehnuteľnosť.

62. Kasačný súd dodáva, že prístroje, hoci aj pripojené k budove alebo stavbe, ktoré nestratili svoje charakteristické vlastnosti alebo konštrukčnú celistvosť, sú len zariadenia v budove alebo stavbe, ktorá zostáva úplná aj bez týchto prvkov. Tieto prvky však možno považovať za nehnuteľný majetok, ak by ich odstránenie spôsobilo zničenie alebo zmenu budovy alebo stavby, v ktorých sú namontované v zmysle článku 13b písm. d) vykonávacieho nariadenia.

63. V zmysle článku 13b písm. d) vykonávacieho nariadenia sa na účely uplatňovania smernice o DPH za nehnuteľný majetok považuje akýkoľvek prvok, vybavenie alebo prístroj trvalo namontovaný v budove alebo stavbe, ktorý nemožno premiestniť bez zničenia alebo úpravy budovy alebo stavby. Článok 13b písm. d) vykonávacieho nariadenia pojednávania teda o zariadeniach, ktoré súvisia s funkciou nehnuteľnosti z hľadiska účelu jej použitia.

V prípade uplatnenia tohto článku je rozhodujúcim to, či by odstránenie tohto zariadenia namontovaného tak, aby pretrval v budove alebo stavbe, spôsobilo určité poškodenie tejto budovy alebo stavby. Pod pojmom „trvalo namontované“ treba rozumieť zariadenie, ktoré je v budove alebo stavbe namontované počas svojej ekonomickej životnosti, a to aj v prípade, ak je tento čas kratší, ako životnosť samotnej budovy alebo stavby.

64. To, či by odstránenie takéhoto zariadenia spôsobilo určité poškodenie budovy alebo stavby treba posudzovať vzhľadom na to, aké poškodenie alebo podstatná fyzická zmena nastane v dôsledku odstránenia zariadenia. V zmysle vysvetliviek k vykonávaciemu nariadeniu musí ísť pritom o také poškodenia alebo fyzické zmeny, ktoré by mohli spôsobiť zničenie závodu alebo jeho časti. Napríklad by bolo potrebné odstrániť strechu alebo zbúrať stenu s cieľom vytiahnuť prístroj. Môže ísť pritom aj o menej výrazné zmeny, ktoré sú ale spôsobilé zmeniť charakter alebo fyzickú celistvosť budovy alebo stavby významným spôsobom.

65. Aby však mohlo pripevnenie zariadenia patriť do rozsahu článku 13b písm. d)

vykonávacieho nariadenia, musí byť toto pripevnenie dostatočné silné na vytvorenie celku, ktorý spĺňa špecifickú funkciu nezávisle od budovy a odstránenie ktorého by spôsobilo značnú škodu na budove alebo stavbe a prípadne aj na samotnom zariadení. Kasačný súd dodáva, že o zjavne irelevantné úpravy ide v prípade prvkov, ktoré sú len zavesené na stene, prichytené alebo priskrutkované do zeme alebo na stenách, a ktorých odstránenie zanechá len stopy, napr. montážne otvory. 66. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že prisvedčil námietkam sťažovateľa prezentovaným v kasačnej sťažnosti o nesprávnych právnych záveroch správneho súdu a daňových orgánov, ktorí prijali záver, že triediaca linka je na účely smernice o DPH je nehnuteľnosťou v zmysle článku 13b písm. c) vykonávacieho nariadenia. 67. Vzhľadom na to, že kasačný sú prisvedčil námietkam sťažovateľa o nesprávnom právnom posúdení veci, ďalej sa už nezaoberal namietaným procesným pochybením v podobe porušenia jeho práva byť prítomný pri výsluchu svedka a klásť mu otázky, ktoré namietal v súvislosti s vykonaným miestnym zisťovaním. 68. Kasačný súd tiež z tohto dôvodu nepristúpil ani k preskúmaniu, či služby montáže triediacej linky poskytnuté sťažovateľom sú služby v zmysle článku 31a vykonávacieho nariadenia službami súvisiacimi s nehnuteľným majetkom podľa článku 47 smernice o DPH.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

69. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že napadnutý

rozsudok

správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a rovnakou vadou (nezákonnosťou) podľa zistení kasačného súdu trpí aj rozhodnutie žalovaného (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP). Keďže správny súd žalobu sťažovateľa zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 SSP a § 191 ods. 1 písm. c) SSP zmenil napadnutý

rozsudok

správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 70. V ďalšom konaní je žalovaný viazaný právnym názorom kasačného súdu prezentovanom v tomto rozsudku (§ 469 SSP). Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní opätovne sa vecou zaoberať, prejednať ju a rozhodnúť v súlade s právnymi závermi kasačného súdu. V prípade ak žalovaný dospeje k záveru, že triediaca linka je nehnuteľnosťou podľa článku 13b písm. d) vykonávacieho nariadenia pre účely smernice o DPH, bude ďalej jeho úlohou posúdiť, či služby montáže triediacej linky sú služby súvisiace s nehnuteľným majetkom podľa článku 47 smernice o DPH, teda či tieto služby dostatočne priamo súvisia s nehnuteľným majetkom. 71. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi/sťažovateľovi priznal nárok na náhradu trov kasačného konania, ako aj náhradu trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 72. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. mája 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 1Sfk/65/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik