1Sfk/68/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Ing. Ľuboš Rybnikár, s miestom podnikania Uhrova 663/7, 916 01 Stará Turá, IČO: 41381548, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Pred poľom 1652, 911 01 Trenčín, IČO: 36857882, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 500014/2019 zo dňa 06. septembra 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/193/ 2019-108 zo dňa 22. februára 2022, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/193/2019-108 zo dňa 22. februára 2022 sa mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 500014/2019 zo dňa 06. septembra 2019 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Sťažovateľovi sa priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania na krajskom súde a na kasačnom súde.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

Protokol č. 21086358/2015 zo dňa 26.10.2015 (ďalej aj „protokol“). 2. Daňová kontrola bola začatá dňa 20.11.2012 a ukončená doručením protokolu žalobcovi dňa 28.10.2015. V období odo dňa 18.01.2013 do dňa 04.09.2013 a v období odo dňa 14.02.2014 do dňa 29.06.2015 bola daňová kontrola prerušená z dôvodu potreby získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu (zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní; nariadenie Rady EÚ č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty).

Následne žalovaný vydal rozhodnutie č. 102652411/2018 zo dňa 20.12.2018, ktorým zrušil v poradí prvé rozhodnutie správcu dane a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 4. Po vrátení veci na ďalšie konanie správca dane opätovne rozhodol novým rozhodnutím č. 261540/2019 zo dňa 09.05.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu dane“), ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel v sume 37.802,82 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012, nepriznal nadmerný odpočet v sume 22.842,61 eur a vyrubil daň v sume 14.960,21 eur.

6. Nosnými dôvodmi nepriznania oslobodenia od DPH z faktúr pre odberateľa Moravia building contractor s.r.o. bolo, že táto spoločnosť nebola v rozhodnom čase identifikovaná pre daň v inom členskom štáte (Česká republika), že nevykonávala ekonomickú činnosť a že nebolo preukázané nadobudnutie tovaru - prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník na

činnosť. 7. Vo vzťahu k odpočítaniu DPH z faktúr od dodávateľa MIRIAH s.r.o. za dodanie kryštálového cukru dospel správca dane k záveru, že mu nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH, keďže žalobca nepreukázal a preverovaním nebolo zistené, že zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre. Podľa správcu dane žalobca nepostupoval obozretne pri výbere obchodného partnera, spoľahol sa iba na to, že pozná Y. X., resp. p. Randusovú (konateľku deklarovaného dodávateľa), neviedol skladovú evidenciu a nevyžadoval doklad zo skladovej evidencie pri dodaní tovaru od dodávateľa, pričom tovar nekontroloval, nezabezpečil sa žiadnymi opatreniami, nebol registrovaný Štátnou veterinárnou a potravinovou správou SR (ďalej aj „ŠVPS SR“) a nepreveril si ani registráciu svojho obchodného partnera.

Splnená nemala byť ani podmienka § 43 ods. 5 zákona o DPH, pretože v dvoch prípadoch nebolo potvrdené prevzatie tovaru odberateľom. Nemala byť preukázaná preprava a ani existencia tovaru. Správca dane tiež prijal záver, že vo veci obchodovania s kryštálovým cukrom v preverovanom reťazci platiteľov došlo k daňovému podvodu na DPH. Mal za preukázané, že žalobca bol zapojený do rozsiahleho reťazca rizikových subjektov bez možnosti identifikovať pôvod tovaru i konečného zákazníka, v ktorom došlo k porušeniu neutrality dane.

8. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 500014/2019 zo dňa 06.09.2019 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil.

12. Ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd námietku nezákonnosti daňovej kontroly z dôvodu jej neprimeranej dĺžky spôsobenej neúčelným prerušením daňovej kontroly. Z dôvodov bližšie špecifikovaných v odseku 83. odôvodnenia napadnutého rozsudku (existencia vecného súvisu medzi dožiadaniami rakúskej, českej a maďarskej daňovej správy a predmetom daňovej kontroly, opakované zasielanie urgencií správcom dane) krajský súd zastával názor, že dĺžka prerušení daňovej kontroly nevybočovala z ústavne akceptovateľného rámca a išlo o prerušenia ešte stále v súlade s § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Krajský súd v tomto bode konštatoval, že daňová kontrola nebola zo strany správcu dane umelo predlžovaná a neboli zistené skutočnosti umožňujúce vysloviť záver, že by došlo k zneužitiu alebo nesprávnemu procesnému uchopeniu inštitútu prerušenia daňovej kontroly.

nepotvrdilo sa nadobudnutie a ani priznanie tovarov, a teda na odberateľa neprešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník, - v čase sporných dodávok tovaru bol odberateľ v likvidácii, a to s účinnosťou od 20.06.2012, pričom likvidátor a bývalý konateľ Petr Nagy je nekontaktný, - odberateľ od svojho zápisu do obchodného registra do 29.04.2013 nepodal žiadne daňové priznania k dani z príjmov právnických osôb, ani daňové priznanie k DPH a so správcom dane

činnosť. 14. Vo vzťahu k dodaniu tovaru odberateľovi Tamcsu Zoltán József, obchodné meno SOPIANAE TRADE E.U_, krajský súd skonštatoval neunesenie dôkazného bremena žalobcom ohľadne splnenia podmienok na možnosť aplikácie § 43 ods. 1 zákona o DPH v prospech

Argumentoval tým, že deklarovaný nadobúdateľ kryštálového cukru nebol v čase dodania kryštálového cukru registrovaný pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovarov. Žalobca deklaroval odoslanie a prepravu tovarov do Maďarska, no nadobúdateľ mal pridelené identifikačné číslo DPH v Rakúsku. V tomto smere krajský súd konštatoval, že vzhľadom na viaceré nezrovnalosti zistené daňovými orgánmi obstojí ich záver, že tovar nebol dodaný do iného členského štátu žalobcom tak, ako to deklaruje. Následne krajský súd skonštatoval, že žalobca nesplnil ani zákonné podmienky podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, pretože v dvoch prípadoch nepreukázal prevzatie tovaru odberateľom.

podvodné transakcie aj z toho dôvodu, že podľa predložených dokladov Tamcsu Zoltán József mal nakúpiť v roku 2012 celkovo 830 kamiónov s 19920 tonami cukru. Maďarský finančný orgán zistil, že preverovaná transakcia je fiktívna, existencia tovaru nie je preukázaná, prípadná trasa tovaru sa nedala vypátrať a daňový subjekt Tamcsu Zoltán József mal funkciu zmiznutého obchodníka v rámci karuselového reťazca. Tamcsu Zoltán József neposkytol správcovi dane žiadne informácie ani doklady, trvale sa zdržiava v Rakúsku a posledné daňové priznanie na dani z príjmu podal za rok 2006. Aj podľa správneho súdu žalobcom uvádzaný článok 41 Smernice Rady 2006/112/ES (ďalej aj „smernica o DPH“) v tomto prípade nemožno aplikovať, nakoľko toto ustanovenie počíta s tým, že nadobúdateľ nadobudne tovar, čo sa ale v uvedenom prípade nepreukázalo tak, ako to žalobca deklaroval. Odberateľ zároveň nepriznal nadobudnutie tovarov v žiadnom členskom štáte a rakúska finančná správa vyrubila daň z úradnej moci, t. j. len z dôvodu uvedenia IČ DPH na faktúrach a nie z dôvodu reálneho dodania tovarov pre tohto odberateľa, bez nároku na odpočítanie dane.

žalobcu. Postupy daňových orgánov, ktorými spochybnili dôkazy predložené žalobcom v daňovom konaní, resp. ich vyhodnotili ako formálne alebo ako nepostačujúce na preukázanie žalobcom uvádzaných tvrdení, vrátane odôvodnenia týchto pochybností, považoval krajský súd za preukázané zisteným skutkovým stavom a za právne korektné.

predkladať. Správca dane mal právo preveriť existenciu zdaniteľných obchodov, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Nemal však povinnosť žalobcovi oznamovať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že sa obchody tak, ako boli faktúrami deklarované, skutočne realizovali.

V tomto bode krajský súd poukázal i na to, že: - väčšina spoločností v reťazci nevlastní žiadny majetok, nezamestnáva žiadnych zamestnancov, nemajú vytvorené predpoklady a priestory na obchodovanie v takom rozsahu s komoditou kryštálový cukor. Ide o rizikové subjekty, ktoré so správcom dane nespolupracujú, nekomunikujú, nepredkladajú daňové doklady a nepreberajú doručované zásielky, - u obchodníkov v reťazci dochádzalo často k zmene sídiel, k zmene konateľov ako aj k prevodom obchodných podielov. Konateľmi a spoločníkmi spoločností v reťazci sa stávali cudzí štátni príslušníci z Rumunska, Maďarska a Ukrajiny,

tovaru, - medzi obchodníkmi Tamcsu Zoltán József, žalobca, MIRIAH s.r.o., MST Trade s.r.o. prebehli bezhotovostné úhrady za ten istý tovar v jeden deň z bankových účtov, pričom všetky boli vedené v Tatra banka, a.s. Marcel Sztruhár - konateľ spoločnosti MST Trade s.r.o. - mal dispozičné právo k bankovým účtom spoločnosti MST Trade s.r.o., Van-mond company s.r.o. (dodávateľ MST Trade s.r.o.) a Tamcsu Zoltán József, - spoločnosti zapojené v obchodnom reťazci - Worldwide Sompany s.r.o., Promt Success s.r.o. a HELMAND s.r.o. nepreukázali vykonávanie reálnej ekonomickej činnosti a bola im ukončená registrácia DPH z úradnej moci, - viaceré spoločnosti v reťazci boli personálne prepojené.

daňovom podvode. Zastávajúc názor, že žalobca neprejavil náležitú mieru opatrnosti, (čím na seba prebral riziko, že nebude vedieť splniť svoju dôkaznú povinnosť), krajský súd v tomto bode argumentoval tým, že žalobca vstupoval do obchodných vzťahov so subjektmi, ktoré si dostatočne nepreveroval, reálne sa nezaujímal o ich materiálno-technické či personálne vybavenie a ani o to, či sa pri obchodovaní s kryštálovým cukrom dodržiavajú ustanovenia zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách, aby sa presvedčil, či dodávateľská spoločnosť je schopná požadované dodania realizovať. Zároveň krajský súd podotkol, že znalosť obchodných partnerov je základným predpokladom riadneho obchodného styku.

Pre účely obchodovania s cukrom mal žalobca zriadený samostatný účet v Tatra banka, a.s., pričom ostatné transakcie vo veci obchodovania s drevom žalobca realizoval z účtu vedeného vo VÚB a. s. Žalobca, ani žiadny z obchodníkov v reťazci, nebol registrovaný na Štátnej veterinárnej a potravinovej správe Slovenskej republiky.

Subjekty v reťazci si mali tovar medzi sebou predávať vo veľmi krátkom časovom úseku (1-2 dni), čiže svoje „obchodovanie“ (prefakturáciu) koordinovali. Koordináciu v reťazci dokresľuje aj skutočnosť, že medzi obchodníkmi Tamcsu Zoltán József, Sopianae Trade E.U_, žalobca, MIRIAH s.r.o., MST Trade s.r.o. prebehli bezhotovostné úhrady za ten istý tovar v jeden deň z bankových účtov, ktoré boli všetky vedené v Tatra banka a.s., pričom konateľ MST Trade s.r.o. Marcel Sztruhár mal zároveň dispozičné právo k bankovému účtu zahraničného podnikateľa Tamcsu Zoltán József (Sopianae Trade E.U_). Napriek tomu, že žalobca pôvodne nepodnikal s kryštálovým cukrom, ale podnikal s drevom, svojich nových obchodných partnerov, pre ktorých bol v podstate z hľadiska ekonomickej racionality nepotrebným obchodným článkom, si dostatočne nepreveril a neriadil sa zásadou obozretnosti a opatrnosti pri výbere obchodného partnera a súčasne sa nezabezpečil žiadnymi preventívnymi alebo kontrolnými opatreniami proti tomu, aby bol zapojený do podvodného reťazca dodávok (neviedol skladovú evidenciu, nevyžadoval doklad zo skladovej evidencie pri dodaní tovaru od dodávateľa, tovar nekontroloval a nevidel, atď.).

19. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodov, že krajský súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozsudku, vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu trov kasačného

Sťažovateľ argumentoval tým, že prerušenie daňovej kontroly na celkovú dobu takmer 2 roky nie je v súlade so zákonom a toto nemožno s ohľadom na požiadavku efektivity a účelnosti daňovej kontroly a postupu správcu dane akceptovať. Účelnosť postupu správcu dane pri vyžiadaní informácií zo zahraničia a prerušení daňovej kontroly je nutné posudzovať (i) v intenciách zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci v oblasti daní, (ktorý implementuje smernicu Rady 2011/16/EÚ zo dňa 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblastí daní), (ii) ktorý musí súčasne spĺňať požiadavku primeranosti (proporcionality). Akékoľvek nerešpektovanie zákonných lehôt stanovených či už na vykonanie daňovej kontroly, alebo jej prerušenie, príp. iné úkony súvisiace s jej realizovaním je v rozpore so zásadou zákonnosti. V tomto bode sťažovateľ zdôraznil i absenciu riadneho vysporiadania sa s proporcionalitou dĺžky prerušenia daňovej kontroly v pomere k požadovanej (získanej)

proporcionality; - poukazujúc na početnú judikatúru Ústavného súdu SR ako i Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcu sa základného práva na súdnu ochranu, sťažovateľ tvrdil, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a porušeniu princípu právnej istoty a predvídateľnosti

argumentačne nevysporiadal, preto je postup krajského súdu nesprávny a arbitrárny; - z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že krajský súd sa takmer nezaoberal námietkami sťažovateľa k záverom ohľadom dodania tovaru pre odberateľa Tamcsu Zoltan Jozsef a v prevažnej časti len prevzal závery žalovaného. Sťažovateľ zdôrazňoval, že nie je nutné, aby odberateľ bol v čase dodania tovaru osobou identifikovanou pre daň v deklarovanom mieste nadobudnutia, t. j. v Maďarsku, ale postačuje, že je v čase dodania tovaru osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte EÚ, v tomto prípade v Rakúsku. Sťažovateľ tak nesúhlasil s názorom krajského súdu, že nie je možné aplikovať čl. 41 smernice

Sťažovateľ argumentoval tým, že z dikcie § 43 zákona o DPH a ani ustanovenia čl. 138 ods. l smernice o DPH nevyplýva podmienka, že nadobúdateľ tovaru musí byť registrovaný pre DPH v členskom štáte určenia, resp. ukončenia prepravy;

- zamietnutie správnej žaloby je nesprávne a nelegitímne, pričom napadnutý rozsudok trpí vadou nedostatočného odôvodnenia. Vlastné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je veľmi strohé, v podstate absolútne totožné s argumentáciou žalovaného bez akejkoľvek (resp. minimálnej) reakcie na žalobnú argumentáciu sťažovateľa. S námietkami sťažovateľa sa krajský súd nevysporiadal adekvátne a niektoré označil ako nedôvodné bez toho, aby svoj záver konkrétnejšie vysvetlil a odôvodnil. Podľa názoru sťažovateľa je odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu nepresvedčivé a nespĺňajúce požiadavky uvedené v § 139 ods. 2 SSP. 21. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa uviedol, že k sťažnostným dôvodom týkajúcim sa rozhodovania a postupu správneho súdu sa vyjadrovať nebude, nakoľko nie je oprávnený sa vyjadrovať k postupu a k rozhodovacej činnosti správneho súdu.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

22. Prejednávaná vec bola dňa 23.06.2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“ alebo „NSS SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Sfk/68/2022. 23. Senát Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý

rozsudok

krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP v rozhodujúcom znení) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455

SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 24. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.“ 31. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH: „Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“ 32. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH: „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“ 33. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH: „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“ 34. Podľa článku 138 smernice o DPH: „Členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo ich územia, ale v rámci Spoločenstva predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet, uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu konajúcu ako takú v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala.“ 35. Článok 214 ods. 1 písm. b) smernice o DPH: „Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na identifikovanie týchto osôb pomocou individuálneho čísla každej zdaniteľnej osoby alebo nezdaniteľnej právnickej osoby, ktorá uskutočňuje v rámci Spoločenstva nadobudnutie tovaru podliehajúce DPH v súlade s článkom 2 ods. 1 písm. b), alebo ktorá využila možnosť stanovenú v článku 3 ods. 3 platiť DPH za nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva.“ 36. Článok 216 smernice o DPH: „Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby ich identifikačné systémy umožnili identifikovať zdaniteľné osoby uvedené v článku 214 a aby sa tak zabezpečilo správne uplatnenie prechodnej úpravy zdanenia transakcií v rámci Spoločenstva ustanovenej v článku 402.“

37. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal jednak porušenie jeho práva na spravodlivý proces z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku, ako aj nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom. Kasačný súd najprv pristúpil ku skúmaniu otázky, či možno napadnutý rozsudok považovať za spĺňajúci požiadavku jeho riadneho odôvodnenia. Sťažovateľ namietal, že krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku obmedzil na reprodukciu záverov žalovaného bez náležitého vysporiadania sa s námietkami uvedenými v správnej žalobe. K tomu kasačný súd uvádza, že správny súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

38. Keďže kasačný súd nevzhliadol nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, ďalej skúmal sťažnostný dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci krajským súdom. V rámci neho sťažovateľ namietal závery krajského súdu o tom: (i) že dĺžka daňovej kontroly nepresiahla zákonom povolený rámec, pričom sťažovateľ trval na tom, že prerušenie daňovej kontroly z dôvodu MVI nebolo účelné a proporcionálne, (ii) že sťažovateľ nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní vlákniny listnatej českému odberateľovi Moravia building contractor s.r.o. (ďalej aj „Moravia building“), pričom sťažovateľ tvrdil, že predloženými dokladmi preukázal, že odberateľ bol v čase dodávok zdaniteľnou osobou a prešlo na neho právo nakladať s tovarom

uniesol a (iv) že sťažovateľ bol účastný daňového podvodu v reťazci spoločností obchodujúcich s kryštálovým cukrom a vo vzťahu k svojej účasti na tomto daňovom podvode sa správal neobozretne tvrdiac, že pri realizácii obchodov postupoval obozretne.

40. Kasačný súd v prvom rade uvádza, že vzhľadom na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-186/ 20 Hydina SK zo dňa 30.09.2021 nemá prekročenie lehoty stanovej v európskych predpisoch na poskytnutie informácií v rámci MVI vplyv na zákonnosť prerušenia daňovej kontroly podľa slovenského práva.

Ako je zrejmé z popísaného skutkového stavu (viď časť I. odôvodnenia tohto rozsudku), sťažovateľ si v dotknutom zdaňovacom období uplatňoval nároky z obchodov so zahraničnými spoločnosťami (český subjekt Morava building, maďarský subjekt Tamcsu Zoltán, ktorému mal byť tovar dodaný na území Rakúska, navyše v rámci rozsiahleho reťazca spoločností), a preto existovala objektívna potreba zadovážiť informácie od českej, maďarskej i rakúskej daňovej správy.

Obsah žiadostí o MVI bol v posudzovanej veci vyhodnotený ako účelný, čo bolo pre vec podstatné, a navyše, správca dane z informácií získaných prostredníctvom MVI v prvostupňovom rozhodnutí aj vychádzal. 43. Nezákonnosť daňovej kontroly nemožno vyvodiť ani zo skutočnosti, že dĺžka prerušenia (takmer dva roky) bola v nepomere k žiadaným/získaným informáciám, pretože ako kasačný súd konštatuje vyššie, samotné prerušenia daňovej kontroly a obsah žiadostí o MVI boli vyhodnotené ako účelné. Nerešpektovanie lehôt na poskytnutie informácií zo strany dožiadaných orgánov nemá na zákonnosť prerušenia vplyv, správca dane dĺžku prerušenia nemohol ovplyvniť a navyše zasielal zahraničným daňovým správam aj opakované urgencie.

45. Poukaz sťažovateľa na rozsudok krajského súdu sp. zn. 11S/42/2017 zo dňa 05.06.2018, v ktorom krajský súd k posúdeniu otázky dĺžky daňovej kontroly pristúpil odlišne ako v prejednávanej veci, je irelevantný. Vo veci sp. zn. 11S/42/2017 boli predmetom preskúmania rozhodnutia o vyrubení dane z príjmov sťažovateľa ako fyzickej osoby a podstatné bolo preverenie faktúr od tuzemského dodávateľa Miriah ako sťažovateľom uplatnených daňových výdavkov.

Skutočnosť, že sa týmto rozsudkom nezaoberal krajský súd nemožno vnímať ako takú vadu odôvodnenia, ktorá by spôsobovala nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku odôvodňujúcu jeho zrušenie a vrátenie veci správnemu súdu na ďalšie konanie. K oslobodeniu od dane pri dodaní tovaru - vlákniny listnatej odberateľovi Moravia building

Podmienky oslobodenia od dane pri dodávkach tovaru do iného členského štátu upravuje vyššie citované ustanovenie § 43 ods. 1 zákona o DPH. V zmysle tohto ustanovenia je daňový subjekt povinný preukázať splnenie nasledovných hmotnoprávnych podmienok pre oslobodenie od dane (i) status osoby nadobúdateľa tovaru ako osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte (resp. zdaniteľnej osoby - viď body 58 a 59 nižšie), (ii) prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa, ktorý v rámci transakcie koná v postavení zdaniteľnej osoby a (iii) fyzický pohyb - prepravu tovaru do iného členského štátu. Spôsob preukazovania dodania tovaru do iného členského štátu upravuje vyššie citované ustanovenie § 43 ods. 5 zákona o

47. V prejednávanej veci deklaroval sťažovateľ intrakomunitárneho dodanie tovaru - vlákniny listnatej do iného členského štátu - Českej republiky odberateľovi Moravia building, čo preukazoval nasledovnými dokladmi: faktúry s potvrdením prevzatia tovaru, doklady o hotovostnej úhrade z elektronickej registračnej pokladnice, preukaz pôvodu dreva s potvrdením prevzatia tovaru, faktúry za prepravu tovaru od prepravcu František Podešva a záznamy „o provozu vozidla nákladní dopravy“. Správca dane taktiež preveroval nadobudnutie tovaru - vlákniny listnatej samotným sťažovateľom, a to dodávateľom AGROFARMA, spol. s.r.o.

48. Daňové orgány sa s dôkazmi predloženými sťažovateľom pritom nijako nevysporiadali a svoj záver opreli výlučne o zistenia získané v rámci MVI od českej daňovej správy, podľa ktorých sa nepotvrdilo nadobudnutie a priznanie tovarov spoločnosťou Moravia building, Moravia building bola v čase sporných dodávok tovaru s účinnosťou od 20.06.2012 v likvidácii, pričom likvidátor a bývalý konateľ Petr Nagy je nekontaktný.

49. K relevancii skutkových zistení zahraničnej daňovej správy o nekontaktnosti odberateľa, nepodávaní daňových priznaní z jeho strany, či absencii registrácie pre daň vo väzbe k preukazovaniu splnenia podmienok pre oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru už existuje početná judikatúra NSS SR, SD EÚ a podporne i NSS ČR.

. .“ 51. Vo vzťahu ku skutočnosti, že odberateľ nepodal daňové priznania možno poukázať na rozsudok SD EÚ C-587/10 VSTR zo dňa 27.09.2012: „Čo sa týka okolnosti, že dodávateľ predložil daňové priznanie nadobúdateľa týkajúce sa jeho nadobudnutia v rámci Spoločenstva, treba pripomenúť, že okrem podmienok týkajúcich sa postavenia zdaniteľných osôb, prechodu práva nakladať s vecou ako vlastník a fyzického premiestnenia tovaru z jedného členského štátu do druhého - ako už bolo uvedené v bode 30 tohto rozsudku -, nemožno na to, aby sa plnenie označilo za dodávku alebo nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva, požadovať splnenie nijakej ďalšej podmienky. Na účely získania oslobodenia podľa článku 28c A písm.

52. Kasačný súd ďalej upriamuje pozornosť aj na rozsudok SD EÚ C-324/11 Tóth zo dňa 06.09.2012, podľa ktorého „Podľa prvého pododseku uvedeného ustanovenia je „zdaniteľnou osobou“ každá osoba, ktorá nezávisle a na akomkoľvek mieste vykonáva ekonomickú činnosť, odhliadnuc od účelu alebo výsledkov tejto činnosti. V zmysle druhého pododseku rovnakého ustanovenia je „ekonomická činnosť“ každá činnosť výrobcov, obchodníkov alebo osôb poskytujúcich služby vrátane ťažobných a poľnohospodárskych činností a činností pri výkone slobodných povolaní. .

. .“ Poukázať je možné aj na rozsudok NSS SR sp. zn. 1Sžfk/39/2021 zo dňa 28.04.2023 uverejnený pod č. 65/2024 ZNSS, podľa ktorého „Skutočnosť, že odberateľ daňového subjektu nemal v čase zdaniteľného obchodu a vystavenia faktúry platné podnikateľské oprávnenie z titulu prerušenia či odňatia tohto oprávnenia príslušným orgánom sama o sebe nevylučuje, že tento odberateľ v danom čase reálne vykonával ekonomickú činnosť, bol osobou identifikovanou pre daň a intrakomunitárne nadobudol tovar od žalobcu. Správca dane preto výlučne na tomto základe bez iných relevantných zistení a dôkazov nie je oprávnený konštatovať, že k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru nemohlo dôjsť a odoprieť právo na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty žalobcovi z dôvodu nesplnenia podmienok stanovených § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH.“ Tieto rozhodnutia sa síce týkajú prerušenia/odňatia podnikateľského (živnostenského) oprávnenia, kým v prejednávanej veci išlo o skutočnosť, že spoločnosť odberateľa bola v danom zdaňovacom období v likvidácii, kedy sa predpokladá vykonávanie úkonov smerujúcich už

Už len pre úplnosť kasačný súd podotýka, že likvidácia odberateľa bola síce účinná k 20.06.2012, ale v Obchodnom registri ČR bola preukázateľne zapísaná až dňa 29.08.2012, a teda sťažovateľ sa s ňou mohol oboznámiť až na konci dotknutého zdaňovacieho obdobia.

pre DPH, zatiaľ čo tento dodávateľ v dobrej viere a po tom, čo prijal všetky opatrenia, ktoré od neho môžu byť dôvodne požadované, síce nemôže predložiť toto číslo, ale predloží iné údaje, ktoré môžu dostatočne preukázať, že nadobúdateľ je zdaniteľnou osobou, ktorá tak koná v rámci predmetného plnenia.“ Z uvedeného rozsudku SD EÚ žalovaný vyvodzoval povinnosť sťažovateľa predložiť iné údaje preukazujúce status zdaniteľnej osoby a výkon ekonomickej činnosti odberateľom. Kasačný súd však podotýka, že v prejednávanej veci sťažovateľ disponoval IČ DPH odberateľa, predložil ho (na rozdiel od situácie predpokladanej SD EÚ v citovanom rozsudku), no nie je známe, kedy bolo zrušenie registrácie pre DPH účinné a zverejnené, a či sťažovateľ mal a mohol vedieť, že môže ísť o číslo neplatné.

neuskutočnili. 56. Pokiaľ ide o jednotlivé zistenia správcu dane z MVI, kasačný súd nespochybňuje, že tieto sú spôsobilé založiť isté pochybnosti o splnení hmotnoprávnych podmienok pre oslobodenie od dane. Nemôžu však viesť k tomuto záveru automaticky, bez súčasného vysporiadania sa s tvrdeniami a dôkazmi predkladanými sťažovateľom a bez dôkladného vyváženia závažnosti dokladov a dôkazov predložených sťažovateľom na jednej strane a spochybňujúcich dôkazov správcu dane na strane druhej. V zmysle konštantnej judikatúry totiž platí, že „Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom.“ (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 569/2022-33 zo dňa 07.02.2023).

57. Pokiaľ ide osobitne o podmienku statusu odberateľa ako zdaniteľnej osoby, kasačný súd v prvom rade uvádza, že v zmysle § 3 ods. 1 a 2 zákona o DPH je zdaniteľnou osobou každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti, a ekonomickou činnosťou je každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa (o. i.) činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb.

Uvedené koniec koncov nespochybňoval ani žalovaný. Len pre úplnosť kasačný súd uvádza, že ak by aj vznikla polemika, či je takýto extenzívny eurokomforný výklad možný vzhľadom na doslovné znenie § 43 ods. 1 zákona o DPH (teda či nie je contra legem), v takom prípade by bolo potrebné v zmysle zásady prednosti práva EÚ ponechať znenie § 43 ods. 1 zákona o DPH v tejto časti neaplikované a namiesto neho aplikovať priamo článok 138 ods. 1 smernice o DPH, ktorého znenie je dostatočne presné a bezpodmienečné. Súdny dvor EÚ totiž v rozsudku C-492/13 Traum zo dňa 09.10.2014 výslovne priznal článku 138 ods. 1 smernice o DPH priamy účinok, keď judikoval, že „Článok 138 ods. 1 smernice 2006/112, zmenenej a doplnenej smernicou 2010/88, sa má vykladať v tom zmysle, že má priamy účinok, a teda sa ho zdaniteľné osoby môžu dovolávať pred vnútroštátnymi súdmi voči štátu s cieľom dosiahnuť oslobodenie od dane z pridanej hodnoty na základe dodania v rámci Spoločenstva.“

Z rozhodnutia správcu dane a ani z administratívneho spisu však nevyplýva, či v tento deň bolo rozhodnutie o zrušení registrácie aj právoplatné a účinné, a už vôbec nebolo zrejmé, kedy bol tento údaj zverejnený v príslušnom verejnom registri ČR a VIES tak, aby sa s ním sťažovateľ mohol oboznámiť. Sťažovateľ absenciu týchto skutkových zistení v administratívnom konaní aj dôvodne namietal, avšak daňové orgány konštatovali ich právnu bezvýznamnosť.

smernice o DPH sú to totiž zdaniteľné osoby, o ktorých registráciu ide, a členské štáty, ktoré majú uložené povinnosti vo vzťahu k správnej identifikácii osôb ako zdaniteľných. Podľa článku 213 smernice o DPH každá zdaniteľná osoba oznamuje začatie, zmenu alebo ukončenie svojej činnosti, ktorú vykonáva ako zdaniteľná osoba a podľa článku 214 smernice o DPH členské štáty prijmú opatrenia potrebné na identifikovanie týchto osôb pomocou individuálneho čísla a podľa článku 216 smernice o DPH členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby ich identifikačné systémy umožnili identifikovať zdaniteľné osoby.

Za nepreukázanie vykonávania ekonomickej činnosti je však vo svojej podstate postihnutý práve sťažovateľ, a to odopretím oslobodenia od dane.

V zhode s východiskami SD EÚ, podľa ktorých nezrovnalosť postihujúca verejný register nemôže mať za následok pozbavenie oslobodenia od dane pre subjekt, ktorý sa spoliehal na údaje uvedené v registri, však kasačný súd považuje za právne relevantnú okolnosť práve vymazanie IČ DPH odberateľa z verejných registrov, a nie samotné vydanie rozhodnutia príslušného správcu dane o zrušení registrácie vo vzťahu k posúdeniu unesenia dôkazného bremena statusu zdaniteľnej osoby zo strany dodávateľa tovaru. Samotné rozhodnutie správcu dane o zrušení registrácie odberateľa tovaru sa totiž dodávateľovi tovaru nedoručuje a nedostáva sa tak štandardne do jeho dispozičnej sféry. Najvyšší správny súd SR v súlade s rozhodovacou praxou Ústavného súdu SR stabilne judikuje, že daňový subjekt nie je možné pripraviť o právo odpočítať DPH alebo uplatniť oslobodenie od DPH len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 627/2022-43 zo dňa 27.04.2023, rozsudky NSS SR sp. zn. 4Sfk/19/2023 zo dňa 30.05.2024, sp. zn. 3Sfk/ 115/2022 zo dňa 22.08.2024).

63. Pokiaľ sa teda sťažovateľ v čase realizácie zdaniteľných obchodov v dobrej viere spoľahol na platnosť identifikačného čísla odberateľa pre DPH vyplývajúcu zo zápisu odberateľa v príslušnom verejnom registri ČR a VIES, ktoré je v zmysle rozhodovacej činnosti SD EÚ dôkazom o statuse odberateľa ako zdaniteľnej osoby, resp. osoby identifikovanej pre daň, od sťažovateľa nemožno rozumne požadovať, aby okrem dokladov vyžadovaných ustanovením § 43 ods. 5 zákona o DPH zadovažoval v čase transakcií ďalšie dôkazy preukazujúce vykonávanie ekonomickej činnosti odberateľom pre prípad, že sa neskôr ukáže, že registrácia pre DPH odberateľovi bola zrušená.

Pokiaľ bol účinný a zverejnený pred uskutočnením sporných obchodov, a teda sa včas dostal do dispozičnej sféry odberateľa, bol schopný založiť dôvodnú pochybnosť o statuse odberateľa ako zdaniteľnej osoby a spôsobiť prenos dôkazného bremena späť na sťažovateľa.

sťažovateľa, ale bude potrebné vychádzať z toho, že správca dane status osoby odberateľa ako zdaniteľnej osoby dôvodne nespochybnil a tiež bude treba skúmať splnenie ďalších podmienok pre oslobodenie od dane. 65. Ak aj v ďalšom konaní nebude spochybnený status odberateľa ako zdaniteľnej osoby, kasačný súd pre úplnosť konštatuje, že zistenia správcu dane získané z MVI môžu byť relevantné aj vo vzťahu k spochybneniu ďalších podmienok pre oslobodenie od dane, bude však potrebné ich dôsledne vyhodnotiť a konfrontovať s dôkazmi predloženými sťažovateľom a prípadne preveriť reálnosť dodávky a prepravy aj doplneným dokazovaním (k vyhodnoteniu splnenia podmienok viď tiež bod 56 tohto rozsudku).

Keďže krajský súd správnu žalobu zamietol, kasačný súd pristúpil k zmene rozsudku krajského súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní daňové orgány opätovne posúdia sťažovateľom uplatnený nárok na oslobodenie od dane z intrakomunitárneho dodania odberateľovi Moravia building v zmysle vyššie uvedených záverov kasačného súdu, a to vo svetle všetkých zistení a dôkazov.

musel vedieť. K odpočítaniu dane z faktúr za dodanie cukru dodávateľom Miriah a k oslobodeniu od dane pri dodaní cukru odberateľovi Tamcsu Zoltán 67. Vo vzťahu k obchodom s kryštálovým cukrom daňové orgány nepriznali sťažovateľovi právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa Miriah ako aj oslobodenie od dane z faktúr pre odberateľa Tamcsu Zoltán tak z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok, ako aj z dôvodu daňového podvodu, ktorého bol sťažovateľ účastný. Oba dôvody odopretia nárokov sťažovateľa posúdil ako opodstatnené aj krajský súd.

odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenie od DPH z dôvodu zneužitia práva. V zásade sa prioritne skúma, či sú splnené hmotnoprávne podmienky. Ak v daňovom konaní bolo relevantne spochybnené splnenie hmotnoprávnych podmienok, znamená to bez ďalšieho odmietnutie priznania práva na odpočet DPH alebo oslobodenie od DPH bez toho, aby správca dane musel preukazovať daňový podvod, resp. zneužitie práva. Nie je však vylúčená aj taká možnosť, že dôjde k spochybneniu splnenia hmotnoprávnych podmienok a súčasne sa zistí aj daňový podvod (najmä v prípade fiktívnych, simulovaných obchodov), ako tomu bolo aj v prejednávanej veci. 69. Úlohou kasačného súdu tak bolo v tomto smere overiť, či aspoň pre jeden z týchto dôvodov odopretia nárokov sťažovateľa v predmetnej veci boli splnené podmienky.

Pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH sa aplikuje tzv. Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií z rozsudku SD EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04). Odborná literatúra (napr. Rakovský, P. Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti

i. Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? ii. Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? iii. Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené?

72. Pokiaľ ide o prvú a druhú podmienku Axel Kittel testu, vyžaduje sa existencia daňového úniku, ktorý musí byť dôsledkom podvodného konania. Teda neodvedenie dane nemôže byť len náhodné, ale musí byť uskutočnené za účelom získania daňového zvýhodnenia v rozpore s účelom príslušnej smernice EÚ. Daňový podvod je teda judikatúrou definovaný ako „situácia, v ktorej jeden daňový subjekt ako účastník podvodu neodvedie do štátnej pokladnice vybranú DPH a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania daňového zvýhodnenia“ (viď rozsudky NSS SR sp. zn. 6Sžfk/76/2020 zo dňa 26.10.2022, sp. zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28.04.2023). Kasačný súd považuje tieto podmienky Axel Kittel testu v prejednávanej veci za splnené. Ako vyplýva s rozhodnutia správcu dane, daňový únik spočíval v tom, že v obchodnom reťazci nebola daň odvedená daňovými subjektmi Van-mond company s.r.o., Promt Success s.r.o., Worldwide Company s.r.o., zatiaľ čo subjekty tvoriace ďalšie články reťazcov - spoločnosti YENISEI s.r.o., HELMAND s.r.o., MST Trade s.r.o., MIRIAH s.r.o. a sťažovateľ - si nárokovali jej odpočítanie.

Dochádzalo u nich často k zmene sídla, k zmene konateľov a k prevodom obchodných podielov. Konateľmi a spoločníkmi spoločností v reťazci sa stávali cudzí štátni príslušníci z Rumunska, Maďarska a Ukrajiny; - spoločnosti zapojené v obchodnom reťazci - Worldwide Company s.r.o., Promt Success s.r.o. a HELMAND s.r.o. - nepreukázali vykonávanie reálnej ekonomickej činnosti a bola im ukončená registrácia k DPH z úradnej moci. Konateľom týchto spoločností bol František Vanya, ktorý bol právoplatne odsúdený za zločin skrátenia dane a poistného; - spoločnosti MIRIAH s.r.o., MST Trade s.r.o., Van-mond company s.r.o., Promt Success s.r.o., Worldwide Company s.r.o. obchodovali s kryštálovým cukrom bez manipulácie tovaru na

Ide o dôkaz umelo vytvoreného reťazca; - časť tovaru, ktorú sťažovateľ fakturoval odberateľovi Tamcsu Zoltán, podľa vyjadrenia sťažovateľa mala byť dodaná odberateľovi Van- mond company s.r.o., ktorý figuruje na začiatku reťazca, čím sa uzatvoril reťazec obchodníkov; - podvodnosti transakcii nasvedčujú aj zistenia z MVI (Ústredný kontaktný orgán v Rakúsku predpokladá, že to boli podvodné transakcie aj z toho dôvodu, že podľa predložených dokladov odberateľ sťažovateľa Tamcsu Zoltán mal nakúpiť v roku 2012 celkovo 830 kamiónov s 19920 tonami cukru; Maďarský finančný orgán zistil, že preverovaná transakcia medzi Tamcsu Zoltán a sťažovateľom je fiktívna, daňový subjekt Tamcsu Zoltán mal funkciu zmiznutého obchodníka v rámci karuselového reťazca, posledné daňové priznanie na dani z príjmu podal za rok 2006).

Kasačný súd pritom pripomína, že existenciu daňového podvodu je možné preukazovať aj okolnosťami, ktoré nastali ex post, teda po uskutočnení zdaniteľného obchodu (rozsudok NSS SR sp. zn. 8Sžfk/28/2021 zo dňa 28.09.2023). Koniec koncov, sťažovateľ tieto objektívne okolnosti ani nespochybňoval, ale svoju obranu zameral na to, že o daňovom podvode nevedel a nemohol

V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ sa môže daňový subjekt z daňového podvodu „vyviniť“, ak preukáže (tu znáša dôkazné bremeno daňový subjekt) dostatočnú obozretnosť a dobromyseľnosť(viď napr. rozsudok NSS SR sp. zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28.04.2023).

Ing. Máriu Randusovú. Argument sťažovateľa, že Y. X. sťažovateľ už poznal z obchodovania s drevom a pôsobil na neho dôveryhodne a seriózne, je pre založenie jeho obozretnosti nedostatočný - vstupoval predsa do nových obchodných vzťahov s novými subjektmi, ktorých predmetom bola nová a navyše riziková komodita. Sťažovateľ vo veci obchodov nekomunikoval priamo s deklarovaným dodávateľom, ale s Y. X., ktorý nemal žiadnu funkciu alebo zmluvný vzťah k dodávateľovi. Ak by si žalobca riadne preveril osobu Y. X., a to najmä vo vzťahu k dodávateľovi Miriah, zistil by, že ide o neoprávnenú osobu ešte pred samotným začatím obchodovania s cukrom.

77. Osoba Y. X. mala byť podľa vyjadrenia sťažovateľa aj pri uzatvorení zmluvy s odberateľom sťažovateľa - Tamcsu Zoltán. Skutočnosť, že na strane dodávateľa i odberateľa daňového subjektu vystupuje rovnaká osoba (navyše bez preukázania jej postavenia a vzťahu k daným podnikateľským subjektom a tomu zodpovedajúcej zodpovednosti) za predpokladu, že neexistuje iné racionálne zdôvodnenie takéhoto usporiadania obchodných vzťahov, je jednou z podozrivých okolností nasvedčujúcich spáchaniu daňového podvodu.

zapojiť do obchodného reťazca ako ekonomicky nepotrebný článok. 78. Sťažovateľ nepostupoval obozretne ani pri realizácii obchodov - tovar nepreberal, nekontroloval a nevidel. Neviedol skladovú evidenciu a nevyžadoval doklad zo skladovej evidencie pri dodaní tovaru od svojho dodávateľa. Pre účely obchodovania s cukrom mal sťažovateľ zriadený samostatný účet v Tatra banka, a.s. tak, ako všetky iné subjekty v reťazci, pričom ostatné transakcie vo veci obchodovania s drevom realizoval z účtu vedeného vo VÚB

Kasačný súd teda vo vzťahu k odpočítaniu dane z faktúr za dodanie cukru dodávateľom Miriah a k oslobodeniu od dane pri dodaní cukru odberateľovi Tamcsu Zoltán konštatuje, že tak daňové orgány ako aj krajský súd vec správne právne posúdili, keď dospeli k záveru o tom, že sťažovateľ sa zúčastnil na obchodnom reťazci poznačenom podvodom na DPH a že neprijal dostatočné preventívne a kontrolné mechanizmy, aby svojej účasti na takomto podvodnom reťazci zamedzil. Ako kasačný súd uvádza v bode 69 odôvodnenia, vysporiadanie sa s námietkami týkajúcimi sa nesplnenia hmotnoprávnych podmienok zo strany kasačného súdu by už bolo neúčelné a nehospodárne, nakoľko pre odopretie nárokov sťažovateľa postačí záver o spáchaní daňového podvodu a nedostatočnej obozretnosti sťažovateľa.