1Sfk/71/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): 3P slúži Vám, s.r.o., so sídlom Zátišie 1836/17, 925 21 Sládkovičovo, IČO: 50975455, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Hlavatá - Janík s. r. o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO: 55066291, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100514212/2021 zo dňa 31. marca 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/49/2021 zo dňa 9. februára 2023, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

2. Na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vydal správca dane rozhodnutie č. 101384182/2020 zo dňa 03.09.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu dane“), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 42.177,23 eur na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2018.

4. V priebehu daňovej kontroly bolo zistené, že v preverovanom zdaňovacom období bol predmetom činnosti žalobcu predaj kancelárskych potrieb a že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie DPH z faktúr vystavených spoločnosťami High Produce s.r.o. a WM Finance s. r. o. za dodanie tovaru. Daňové orgány právo na odpočítanie dane z týchto faktúr žalobcovi neuznali konštatujúc, že žalobca nesplnil podmienky pre odpočítanie dane stanovené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona o DPH. Žalobca ako platiteľ dane neuniesol dôkazné bremeno a vierohodným spôsobom nepreukázal, že predmetné zdaniteľné obchody z prijatých faktúr od dodávateľov High Produce s.r.o. a WM Finance s. r. o. boli zrealizované týmito dodávateľmi.

O. B. (údajný splnomocnený zástupca spoločnosti WM Finance s. r. o.) a Š. C. (údajný splnomocnený zástupca spoločnosti High Produce s.r.o.), s ktorými mal žalobca podľa jeho tvrdenia ako s osobami splnomocnenými dodávateľmi konať. Daňové orgány zdôraznili, že žalobca ako daňový subjekt neprijal žiadne opatrenia na účely preverenia toho, či osoby O. B. Q. Š. C., s ktorými mal realizovať sporné zdaniteľné obchody, sú oprávnené konať za dodávateľa, neoveroval si ich totožnosť na základe osobného dokladu a to v situácii, keď z obchodného registra mohol zistiť, že konateľmi vyššie uvedených dodávateľských spoločností sú cudzí štátni príslušníci, ktorí malí podpísať zmluvy k sporným obchodom, avšak žalobca s nimi nebol počas obchodných vzťahov v žiadnom kontakte.

6. Daňové orgány tak uzavreli, že vyššie uvedené nezrovnalosti a nejasnosti vyvolávajú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti tvrdení a dokladov žalobcu ako daňového subjektu a o oprávnenosti uplatneného odpočítania dane zo sporných faktúr, ktoré žalobca nevyvrátil.

7. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“), ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňového rozhodnutia. Ako dôvody správnej žaloby označil, že správca dane nezohľadnil ním dodané dôkazy, neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné.

10. Krajský súd zopakoval skutkové zistenia správcu dane týkajúce sa dodávateľskej spoločnosti WM Finance s. r. o. so zdôraznením tej skutočnosti, že konateľa Bronislava Baka sa nepodarilo identifikovať. Vyjadril nesúhlas s námietkou žalobcu, že správca dane sa nedostatočne zaoberal otázkou predvolania tejto osoby, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že osoba Bronislav Bak s identifikačnými údajmi, ktoré boli poskytnuté zo strany žalobcu, neexistuje v poľskej databáze a poľský doklad č. Q. nepatrí žiadnej osobe.

11. Aj vo vzťahu k dodávateľskej spoločnosti High Produce s. r. o. krajský súd zdôraznil, že konateľa spoločnosti, španielskeho občana Jose Gascona, sa nepodarilo identifikovať a vyslúchnuť. Obdobne ani splnomocneného zástupcu Š. C. nebolo možné identifikovať, keďže sa nenachádzal v Registri obyvateľov SR, a preto ho správca dane nemohol predvolať ako svedka za účelom objasnenia sporných zdaniteľných obchodov.

z pridanej hodnoty. 13. Podľa názoru krajského súdu správca dane ako aj žalovaný sa v dostatočnej miere zaoberali všetkými relevantnými skutočnosťami, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Dodal, že žalobca ani podrobnejšie nevysvetľuje, v ktorom smere považuje rozhodnutia správcu dane a žalovaného za nedostatočne odôvodnené.

14. V súvislosti so žiadosťou žalobcu, aby v danej veci bol vypočutý aj vedúci skladu žalobcu pán C., krajský súd uviedol, že tento svedok bol vypočutý. Svedok uviedol, že nepoznal konateľov ani splnomocnených zástupcov spoločností WM Finance s. r. o. a High Produce s.r.o., ale len preberal tovar v sklade a nepamätal si už, o aké spoločnosti sa jednalo.

16. V súvislosti s námietkou žalobcu, že pokiaľ správca dane nespochybňuje existenciu tovaru, tak mal preukázať, kto žalobcovi tovary a služby dodal, keď to neboli dodávateľské spoločnosti, krajský súd poznamenal, že nie je úlohou daňových orgánov preukazovať pôvod

18. Ako zavádzajúcu vyhodnotil krajský súd námietku žalobcu, že správca dane, resp. žalovaný, založil svoje rozhodnutie na subjektoch, s ktorými žalobca nebol v priamom kontakte, resp. v priamom obchodnom vzťahu, teda na subdodávateľoch, pretože správne orgány spochybnili práve subjekty dodávateľov. Z tohto dôvodu vyhodnotil krajský súd aj judikatúru, na ktorú poukazuje žalobca v podanej žalobe, ako neaplikovateľnú na jeho prípad. Za nepravdivé označil krajský súd aj tvrdenie žalobcu, že predložil reálne dôkazy o uskutočnení predmetných obchodov, teda účtovné doklady, potvrdenia od dodávateľov a odberateľov a potvrdenie o preprave, pretože podľa obsahu spisu nepredložil žalobca nijaké potvrdenia dodávateľov ani dôkazy o preprave.

19. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok a priznal mu právo na náhradu trov konania.

Napadnuté rozhodnutia sú preto podľa neho pre ich nezrozumiteľnosť nepreskúmateľné. 22. V tomto kontexte sťažovateľ namietal, že správca dane nepredvolal ako svedka konateľa spoločnosti WM Finance s. r. o., p. Bronislava Baka, a konateľa spoločnosti High Produce s.r.o., p. Joseho Gascona, v týchto spoločnostiach ani nevykonal miestne zisťovanie, nepreveril použitie prijatých plnení na účely podnikania a rovnako nepreveril dodanie nakúpeného tovaru u odberateľov sťažovateľa. Rovnako namietal, že nevypočul ako svedka p.

23. Sťažovateľ tvrdil, že riadne uskutočnil zdaniteľné plnenia v predmetnom zdaňovacom období, čo zdokladoval predloženými dokladmi, všetko riadne a v súlade s platnými právnymi predpismi. Podľa sťažovateľa preto boli naplnené materiálne i formálne podmienky na odpočítanie dane, pričom poskytnutie tohto plnenia malo na oboch stranách obchodný význam a ekonomickú podstatu.

Taktiež poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022-37; judikatúru Najvyššieho správneho súdu Českej republiky a Najvyššieho správneho súdu SR, konkrétne sp. zn. 3Sžfk/15/2020. Z uvedených rozhodnutí citoval ich značné časti.

26. Sťažovateľ opakovane argumentoval najmä rozhodnutím Súdneho dvora EÚ v spojených veciach Axel Kittel (C-439/04) a Recolta Recycling (C-440/04) so záverom, že nárok na odpočet DPH je možné uprieť len v prípade, ak daňový subjekt pri reťazovom obchodovaní o podvodnom konaní vedel (úmyselné konanie) alebo síce o existencii podvodného konania nevedel, ale pri vynaložení obvyklej opatrnosti a obozretnosti o ňom vedieť mal a mohol, pričom v jeho veci nebol preukázaný zlý úmysel daňového subjektu a ani skutočnosť, že došlo k daňovému úniku. 27. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a stotožňuje sa s rozhodnutím správneho súdu.

28. K rozsudkom citovaným sťažovateľom žalovaný poznamenal, že ide o iné skutkové situácie, keďže vo veci žalobcu nedošlo k potvrdeniu dodávok zo strany dodávateľov, ale dodávatelia boli nekontaktní, ich konateľa ani údajného splnomocneného zástupcu nebolo možné vypočuť z dôvodu, že na základe poskytnutých údajov ich nebolo možné vyhľadať, zo strany dodávateľov neboli potvrdené dodávky sporného tovaru, resp. služieb, sťažovateľ si svojich dodávateľov nepreveroval, s dodávateľmi nebol v kontakte ani skladník sťažovateľa a nebola preukázaná preprava sporného tovaru.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

30. Prejednávaná vec bola dňa 13.09.2023 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Sfk/71/2023. 31. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP v rozhodujúcom znení) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 32. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

37. Kľúčovou otázkou v prejednávanej veci bolo, či závery správneho súdu potvrdzujúce závery daňových orgánov o nepriznaní práva na odpočet DPH sťažovateľovi z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok vychádzajú zo správneho právneho posúdenia veci.

práva a zistené nezrovnalosti neodstránil. Následne, za týchto skutkových okolností boli vydané i obdobné rozhodnutia daňových orgánov a správneho súdu založené na rovnakom právnom posúdení ako v prejednávanej veci, a to, že daňový subjekt nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane, konkrétne nepreukázal status dodávateľa plnenia ako platiteľa dane.

40. Kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP poukazuje na odôvodnenie skôr vydaného rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/70/2023 zo dňa 25.09.2024. S týmto rozsudkom kasačného súdu sa konajúci senát stotožňuje, na toto rozhodnutie poukazuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza, a to s úpravami či doplneniami textu v hranatých zátvorkách, ktoré sú príznačné pre prejedávanú vec. Odseky odôvodnenia citovaného rozsudku sú v záujme prehľadnosti číslované v kontinuite s predchádzajúcimi odsekmi odôvodnenia tohto rozsudku: 41. „Kasačný súd v súvislosti s kasačnou sťažnosťou uvádza, že v konaní o kasačnej sťažnosti vystupuje ako inštancia kasačná. Jeho úlohou teda nie je primárne preskúmať skutkové zistenia správnych orgánov a krajských súdov, ale podrobiť hodnoteniu ich právne posúdenie veci, a to v spojení s právnymi názormi správneho súdu. Vo vzťahu k skutkovým zisteniam sa Najvyšší správny súd Slovenskej republiky obmedzuje na overenie, či správnymi orgánmi a správnym súdom zistený skutkový stav zodpovedá obsahu spisu (vykonanému dokazovaniu) a

Pochopiteľne, je na sťažovateľovi, akým spôsobom vedie polemiku so závermi správneho súdu, čo Najvyšší správny súd plne akceptuje. Neušlo však jeho pozornosti, že značná časť [25] - stranovej kasačnej sťažnosti spočívala v prekopírovaní rozsiahlej žalobnej [ako i odvolacej] argumentácie, pričom v tejto súvislosti sťažovateľ v celej kasačnej sťažnosti takmer nijakým spôsobom nereaguje na právne posúdenie napadnutého rozsudku, prieskum ktorého je predmetom tohto konania. V tomto smere kasačný súd podotýka, že by bolo v rozpore so zásadou procesnej ekonómie, ak by mal reagovať na každé jednotlivé tvrdenie sťažovateľa, obzvlášť pokiaľ už podstatu sťažovateľových námietok vysporiadala predchádzajúca súdna a správna prieskumná inštancia a pokiaľ sťažovateľ nepredkladá argumentáciu tomuto názoru konkurujúcu [.

43. Kasačný súd k námietkam sťažovateľa ohľadne dôkazného bremena uvádza, že dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt, ktorý musí byť schopný preukázať ním tvrdené skutočnosti, teda že splnil vyššie uvedené podmienky a nárok na odpočet DPH mu skutočne vznikol. Daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti a?to povinnosť tvrdiť a?povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v?samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonnom stanovených podmienok a?následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ zmysluplne a?logicky nespochybní predložené tvrdenia a?dôkazy. V?tomto kontexte správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v?prípade, že dokáže vážny a?dôvodný nesúlad skutočnosti s?účtovníctvom daňového subjektu.

Zároveň je tiež potrebné pripomenúť, že daňový subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje. Dôkazné bremeno sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného stavu konania.

ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje (sťažovateľovi), právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.

DPH. Tieto dôkazy môžu okrem iného zahŕňať dokumenty, ktorými disponujú dodávatelia a poskytovatelia, od ktorých zdaniteľná osoba kúpila tovar alebo služby, za ktoré zaplatila DPH (Ferimet, C-281/20, bod 39; Kemwater ProChemie, C-154/20, bod 34).

. .] a WM Finance s. r. o. a rovnako ani od inej zdaniteľnej osoby, spochybnili práve splnenie materiálnej/hmotnoprávnej podmienky práva na odpočítanie dane - dodanie tovaru resp. služby osobou so statusom zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) v spojení s čl. 287 Smernice, ktorej preukazovanie je na daňovom subjekte.

. .] sťažovateľ okrem [formálnych dokladov - faktúr, rámcových zmlúv s dodávateľmi, nekompletných objednávok, plnomocenstiev pre splnomocnených zástupcov, odberateľských faktúr a zoznamov príjemiek a odberateľov, dodacích listov, CMR dokladov, ktoré nemali výpovednú hodnotu vo vzťahu k rozhodným skutočnostiam pre určenie dane] nepredložil žiadny dôkaz o tom, že deklarované obchody boli skutočne realizované tak, ako tvrdil sťažovateľ.

. .] a WM Finance s.r.o.). 49. Sťažovateľ nepredložil žiadnu evidenciu jázd, zoznam dopravcov, prípadne satelitné sledovanie motorových vozidiel, či evidenciu motorových vozidiel alebo akýkoľvek iný dôkaz, aby preukázal že doprava, ktorá bola predmetom plnenia na faktúre, sa uskutočnila tak ako tvrdil sťažovateľ. Sťažovateľ v daňovom konaní predložil iba CMR doklady, [na ktorých nebola zmienka o deklarovaných dodávateľoch, ale ako odosielatelia figurovali zahraničné spoločnosti, a teda tieto doklady nepotvrdzujú, že tovar dodali sťažovateľovi práve deklarované spoločnosti]. 50.

51. Zo spisu je zrejmé, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, okrem iného predvolal osoby konateľov deklarovaných dodávateľov (španielsky občan Jose Gascon, [. . .] a poľsky občan Bronislav Bak, ako aj osoby splnomocnené na uzatváranie zmlúv a vystavovanie faktúr. Uvedené osoby sa nepodarilo predvolať, pričom príslušné orgány dožiadaných členských štátov označili konateľov dodávateľov za neexistujúce osoby [.

Pritom doklady a vysvetlenia, ktoré správca dane od sťažovateľa požadoval, sú základným dôkazným bremenom sťažovateľa na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane podľa zákona o DPH a správca dane mu vytvoril dostatočný priestor na ich predloženie a preukázanie jeho tvrdení.

54. [. . .] 55. Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry od dodávateľa, ktorého nákup tovaru/služby bol správcom dane spochybnený, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu a osobou uvedenou na faktúre [.

Je možné konštatovať, že sťažovateľ nepreukázal splnenie materiálnej/hmotnoprávnej podmienky práva na odpočítanie dane dodanie tovaru resp. služby osobou so statusom zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a/ v spojení s čl. 287 Smernice [.

57. Sťažovateľ bol sám zodpovedný za dokumentovanie svojej obchodnej činnosti, z ktorej mu vyplývajú povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Ak je ako daňový subjekt v tomto smere nedôsledný, musí potom znášať následky v podobe dôkaznej núdze v prípadnom daňovom konaní. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, obzvlášť, že sťažovateľ nepredložil na preukázanie a podporu svojich tvrdení vierohodné a relevantné dôkazy, kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ neuniesol v administratívnom [.

[. . .]. 58. Nebolo možné stotožniť sa s kasačnou námietkou, že daňové orgány pripisovali na ťarchu sťažovateľa skutočnosti, na ktoré nemal dosah. 59. Kasačný súd zároveň nesúhlasil ani so sťažovateľovou námietkou, ktorá sa týkala preukázania fiktívnosti plnenia a vedomosti sťažovateľa o jeho účasti na daňovom podvode a taktiež poukázaním na judikatúru ohľadne zneužitia práva. Kasačný súd zdôrazňuje, že nie je možné pri právnom posúdení kumulovať nesplnenie hmotnoprávnych podmienok s vedomostnou zložkou sťažovateľa o daňovom podvode a so zneužitím práva.

60. Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti argumentuje taktiež tým, že správca dane mal vykonať miestne zisťovanie u dodávateľa, vypočuť vedúceho skladu p. C. a aj p. Ladislava Pócsa. K predmetnej sťažnostnej námietke kasačný súd uvádza, že je na zvážení správcu dane ako dokazovanie vedie a ktoré dôkazy navrhne vykonať. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane [nahliadol do spisu z daňovej kontroly daňového subjektu za iné zdaňovacie obdobie jún 2018, v ktorej bolo zistené, že spoločnosť High Produce s.r.o. sa na mieste sídla nenachádza, viď s. 12 napadnutého rozhodnutia, a nahliadol tiež do spisu z daňovej kontroly daňového subjektu za iné zdaňovacie obdobie júl 2018, v ktorej bolo zistené, že spoločnosť WM Finance s.r.o. sa na mieste sídla nenachádza, viď s. 14 napadnutého rozhodnutia.

Sám sťažovateľ deklaroval, že všetky záležitosti ohľadne deklarovaného obchodu vykonával osobne. Vedúci skladu ako svedok by síce potvrdil, že tovar v určitom množstve bol na sklade sťažovateľa, no uvedené vykonanie dôkazu by nebolo v súvislosti so zistením a objasnením skutočností rozhodujúcich pre správne posúdenie veci kľúčové, keďže správca dane nespochybnil existenciu materiálneho plnenia. Sťažovateľ tak isto požadoval vypočutie Ladislava Pócsa ako svedka, k čomu kasačný súd uvádza, že sa jedná o [konateľa daňového subjektu], ktorý bol predmetom daňovej kontroly a preto bolo logické, že vystupoval ako účastník konania. Kasačný súd opakovane pripomína, že pokiaľ sťažovateľ chcel v daňovom konaní predkladať dôkazy a byť vypočutý, mal na to vytvorený dostatočný časový priestor, na vyjadrenia sa k jednotlivým zisteniam správcu dane, ktorý však nevyužil, ako aj predkladať nové dôkazy. 61.

Ako už bolo uvedené, dôkazné bremeno bolo na sťažovateľovi, aby preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. Kasačný súd preto považuje tieto námietky sťažovateľa (s ktorými sa vysporiadal žalovaný a aj správny súd) prinajmenšom za účelové a zavádzajúce.“

VII. Záver

63. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je v plnom rozsahu nedôvodná, a z tohto dôvodu ju kasačný súd podľa § 461 SSP zamietol. 64. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP. Sťažovateľ (žalobca) v kasačnom konaní úspech nemal, pričom žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípade, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré v danom prípade nenastali, a preto kasačný súd účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 65. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 26. júna 2025