1Sfk/7/2022

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 1S/69/2019 - 140 zo dňa 09.09.2021 Krajský súd v Prešove podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného č. 101944037/2019 zo dňa 14. augusta 2019 a Daňového úradu Prešov č. 100467299/2019 zo dňa 19. februára 2019 s tým, že vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný svojím rozhodnutím podľa ustanovenia § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov pod č. 100467299/ 2019 zo dňa 19.02.2019, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku správca dane vyrubil rozdiel dane žalobcovi v sume 55.583,55 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2009.

Nedôvodná je preto námietka, že uplynula prekluzívna lehota, pretože priamo zo zákona (Daňového poriadku a OSP, resp. SSP) vyplýva spočívanie prekluzívnej lehoty; - nedôvodná je aj námietka, že zamestnankyne správcu dane, ktoré vydali protokol z daňovej kontroly, boli vo veci zaujaté podľa § 60 ods. 3 Daňového poriadku, a preto nemali ďalej konať vo vyrubovacom konaní. Podľa názoru krajského súdu protokol nepredstavuje rozhodnutie a vyrubovacie konanie nemožno chápať ako konanie na inom stupni, kde zo zákona vzniká povinnosť vylúčiť zamestnancov, ktorí sa zúčastnili konania na prvom stupni; - nedôvodná je aj námietka, že správca dane žalobcu neupovedomil o vzniku svojich pochybností podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, keďže tak správca dane urobil listom zo

R.. Y. Z. a Ing. Jána Manduľáka - konateľa žalobcu; - v otázke zákonnosti použitia výsluchov obvineného z trestného konania v daňovom konaní poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/55/2017 zo dňa 11.09.2018 i rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR č. j. 2 Afs 24/2007 - 131 zo dňa 30.01.2008; - zdôraznil, že správca dane použil v daňovom konaní ako jeden z kľúčových dôkazov výsluch iného obvineného (R.. Y. Z.), pričom je neprijateľné, aby sa skutkové zistenia v daňovom konaní vytvárali, či stotožňovali s neoverenými tvrdeniami priznávajúceho spoluobvineného

hovoriť pravdu. Pri žiadnej z osôb vypovedajúcich v trestnom konaní nie je dopredu zaručené, že vypovedá pravdu; to platí o to viac pri spoluobvinenom, ktorý je sám páchateľom trestnej činnosti. Preto tvrdenia správcu dane o dôveryhodnosti výpovede R.. Z. v trestnom konaní, pokiaľ nie sú následne verifikované v daňovom konaní, sú predčasné. Úlohou správcu dane je preukázať tvrdené skutočnosti o účasti žalobcu na daňovom podvode v rovine daňovej, pričom dôkazné bremeno v tomto smere je výlučne na daňových orgánoch; - finančné orgány neodstránili nedostatky vytýkané Najvyšším súdom SR v rozsudku sp. zn. 1Sžf/16/2016 zo dňa 17.10.2017.

Taktiež upozornil na rozdiel medzi podvodným konaním a zneužitím práva; - správny súd dospel k záveru, že aj napadnuté rozhodnutia sú nezrozumiteľné pre nesplnenie povinnosti daňových orgánov určiť, kde v konaní došlo k daňovému úniku a ako sa na tomto podvodnom konaní zúčastňovali plnenia žalobcu pre spoločnosť Solid Press Slovakia, s.r.o., teda konštatoval nedostatočné odôvodnenie účasti žalobcu na podvodnom konaní; - správca dane za únik na dani označil spätné nadobudnutie tovaru z Českej republiky subjektom Tatra Trade Corporation, s.r.o. a nezdanenie stavebnej ocele spoločnosťou LANDORIKA, s.r.o., Brno v IV. štvrťroku 2008. Správca dane však nekonštatoval, že by v predmetnom konaní spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. spočíval únik na dani, resp. nedefinoval v čom konkrétne tento únik mal spočívať, keďže neuviedol, ktorá zo spoločností v rámci karuselového obchodu neodviedla štátu daň, čo je základnou podmienkou na konštatovanie existencie podvodného konania. Čo sa týka spoločnosti Landorika, s.r.o., Brno, z tvrdení správcu dane vyplýva, že táto dodaný tovar od žalobcu za zdaňovacie obdobie

podvode; - s námietkami žalobcu týkajúcimi sa zavinenia žalobcu sa správny súd nezaoberal z dôvodu, že správcom dane ani žalovaným nebolo doposiaľ preukázané, že by bol žalobca súčasťou podvodného konania, resp. konania zneužívajúceho; - napokon ako nedôvodnú krajský súd vyhodnotil námietku týkajúcu sa dĺžky trvania daňovej kontroly, keďže daňová kontrola bola vykonaná v súlade so zákonom.

a) kasačná sťažnosť 3. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, t. j. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom. Sťažovateľ sa nestotožnil so záverom krajského súdu, že správca dane a žalovaný neodstránili nedostatky vytýkané Najvyšším súdom SR v rozsudku sp. zn. 1Sžf/16/2016 zo dňa 17.10.2017.

4. Podľa sťažovateľa je zo zisteného skutkového stavu zrejmé (a nevyplýva to iba z výpovede svedka R.. Z.), že bol účelovo vytvorený a správcom dane identifikovaný fakturačný reťazec daňových subjektov z tuzemska ako aj z iných členských štátov (aj personálne prepojených), ktorí si medzi sebou vyhotovovali faktúry za tovar - stavebná oceľ a dubové podlahy tak, aby si jednotlivé články reťazca mohli uplatňovať odpočítanie dane alebo znižovať daňovú povinnosť, avšak bez toho, aby tovar skutočne bol reálne dodávaný (aj keď určité množstvo tovaru existovalo a za účelom preukazovania prepravy do iného členského štátu bolo opakovane prevážané zo Slovenska do Českej republiky a späť). Keď spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o. deklarovala nákup z iného členského štátu (aj keď reálne išlo vždy o rovnaký tovar), a teda výsledný efekt na vstupe bol 0,00 eur, potom pri jeho dodaní v tuzemsku

u odberateľov spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. a ich odberateľov, ktorí uplatňovali odpočítanie dane, pritom najviac profitovala vždy tá spoločnosť v reťazci, ktorá fakturovala tovar do iného členského štátu ako oslobodený od dane (na vstupe mala odpočítanie dane a na výstupe nulovú dňovú povinnosť).

a to pri vysokých obratoch. Celý reťazec bol organizovaný, bez reálneho vzniku pohľadávok a záväzkov, nemal komerčný účel a bol vedome dohodnutý za účelom získavania financií od štátu, čo uviedol aj R.. Z. vo svojej svedeckej výpovedi.

predmetnom daňovom konaní. Zo spisového materiálu ako aj z rozhodnutí daňových orgánov je zrejmé, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie a aj podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp. zn. 1Sžf/16/2016 zo dňa 17.10.2017) bol v prípade riadne zistený skutkový stav (a to aj bez predmetnej výpovede obvineného R.. Z.). Výpoveď R..

Správca dane už pri začatí daňovej kontroly mal vedomosť o vyšetrovaní danej veci orgánmi činnými v trestnom konaní, pretože práve na ich požiadanie predmetnú daňovú kontrolu vykonal. Správca dane na poskytnutie zápisníc z výpovedí R.. Z. a Ing. Manduľáka vyzval príslušný orgán v súlade s ustanovením § 26 ods. 7 Daňového poriadku, ktorý následne v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz použil.

Namietal tiež uplynutie objektívnej prekluzívnej desaťročnej lehoty podľa § 69 ods. 2 Daňového poriadku, pričom správca dane musí tieto skutočnosti skúmať ex offo. Keďže správca dane je povinný toto daňové konanie zastaviť podľa ustanovenia § 62 ods. 1 písm. h) Daňového poriadku, je podanie kasačnej sťažnosti v tejto veci zbytočné. Žalobca dal do pozornosti, že celé konanie trvá viac ako desať rokov iba zavinením daňových orgánov a kvôli ich nezákonnému postupu a nezákonným rozhodnutiam. Ďalej žalobca namietal, že sťažovateľ uvádza v kasačnej sťažnosti nové skutočnosti a prekrúca a účelovo mení skutočnosti uvedené finančnými orgánmi v ich

Správca dane vo vyrubovacom konaní po zrušení jeho rozhodnutia Najvyšším súdom SR urobil len jeden úkon a v novom konaní začal tvrdiť, že ide o podvodné konanie len na základe zápisníc z výpovede R.. Z. a Ing. Manduľáka. Na základe uvedeného žalobca kasačnému súdu navrhol, aby kasačnú sťažnosť zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

9. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. 10. Podľa § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 11. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 12. Podľa § 139 ods. 2 SSP, v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 13. Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

14. Predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci boli rozhodnutia finančných orgánov, ktorými bol žalobcovi určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2009 z dôvodu neuznania odpočítania dane z faktúr od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o. za dodanie dubovej podlahy.

Z citovaného rozsudku krajského súdu vyplýva, že krajský súd rozhodnutia finančných orgánov zrušil z dôvodu nepreskúmateľnosti, a to primárne na tom základe, že správca dane neidentifikoval, v čom spočíval únik na dani a neuviedol, ktorá zo spoločností v rámci karuselového obchodu neodviedla štátu daň, čo je základnou podmienkou na konštatovanie existencie podvodného konania v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ.

Z.. Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu dospel k presvedčeniu, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, pretože v predmetnej veci neboli splnené podmienky pre aplikáciu inštitútu skráteného odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa § 140 SSP. Kasačný súd zistil, že predmetom konania v konaní pred kasačným súdom už v minulosti boli skutkovo aj právne obdobné veci identických účastníkov konania. S obdobnými kasačnými sťažnosťami sťažovateľa s obdobnými námietkami sa kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už stretol

„25. Postup podľa § 140 SSP je nepochybne nástrojom hospodárnosti konania. Ustanovenie § 140 SSP je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 139 ods. 2 SSP. Zmyslom tohto ustanovenia je, aby pri opakujúcich sa totožných žalobách toho istého žalobcu krajský súd nemusel opakovať tie isté dôvody rozhodnutia.

posudzovaniu kľúčovej otázky existencie daňového úniku v reťazci spoločností rovnaký.“ „27.V citovanom rozsudku viažucom sa k zdaňovaciemu obdobiu september 2008 krajský súd posudzoval obchody žalobcu so stavebnou oceľou v reťazci zahŕňajúcom spoločnosti Solid

dane).“ „28.V citovanom rozsudku (za zdaňovacie obdobie september 2008), na ktorý krajský súd poukazoval cez § 140 SSP, krajský súd posudzoval výlučne obchody so stavebnou oceľou, a nie obchody s dubovou podlahou, ktoré boli predmetom napadnutých rozhodnutí a ktoré prebiehali v inom reťazci spoločností. V citovanom rozsudku tak krajský súd neskúmal naplnenie znakov daňového podvodu v rámci obchodov s dubovou podlahou v predmetnom reťazci v zdaňovacom období marec 2009.

období marec 2009. Charakter kasačnej sťažnosti ako mimoriadneho opravného prostriedku neumožňuje kasačnému súdu úlohu správneho súdu suplovať. Z tohto dôvodu sa kasačný súd ani nemohol vecne vysporiadať s konkrétnymi sťažnostnými bodmi a tieto posúdiť (najmä v otázke, či v predmetnom reťazci a predmetnom zdaňovacom období došlo k daňovému úniku alebo nie a či vec správny súd správne právne posúdil). Právne posúdenie správneho súdu, či v

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti posúdil kasačný súd napadnutý rozsudok ako nepreskúmateľný a dospel k záveru o potrebe ho zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.“ „30.V ďalšom konaní správny súd vyhodnotí, či obstojí záver finančných orgánov o účasti žalobcu na daňovom podvode v zdaňovacom období marec 2009.

„32.Správny súd sa v napadnutom rozsudku vyjadroval k spôsobu vyhodnotenia svedeckej výpovede R.. Z. daňovými orgánmi, kedy im vytkol to, že obsah tejto výpovede v daňovom konaní neverifikovali. Z napadnutého rozsudku však už nie je zrejmé, či krajský súd z tohto dôvodu považoval skutkový stav zistený daňovými orgánmi za celkovo nedostatočný pre právne posúdenie veci (teda pre zodpovedanie otázok Axel Kittel testu).“ „33.Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že správca dane doplnil dokazovanie oboznámením sa so zápisnicami o výsluchu obvinených R.. Z. (a Ing. Manduľáka - konateľa žalobcu) až po zrušení jeho pôvodného rozhodnutia v správnom súdom konaní.

zistené skutočnosti svedčia o účasti žalobcu na podvodnom reťazci spoločností, spojenom s únikom na DPH. V súčasnosti však ani odvolaciemu súdu nie je nad všetky pochybnosti zrejmé, kde v reťazci spoločností došlo k úniku na dani a ako k tomu prispeli plnenia prijaté žalobcom od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s. r. o.“( bod 67).“ „34.Správny súd v ďalšom konaní teda zodpovie otázku, či všetky dôkazy vykonané daňovými orgánmi vyhodnotené jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti dávajú dostatočnú oporu pre zodpovedanie otázok Axel Kittel testu, pričom zohľadní aj vyššie uvedené čiastkové závery

obozretnému podnikateľovi. Preto kasačný súd nevidí nič nesprávne ani na formuláciách správcu dane typu „žalobcovi muselo byť podozrivé. . . .“, ktoré mu vytýkal krajský súd v napadnutom rozsudku, pravda pokiaľ objektívne okolnosti nasvedčujúce podozrivosti transakcie sú správcom dane spoľahlivo zistené.“ „35.Kasačný súd vo vzťahu k daňovému podvodu v reťazci typu kolotoč napokon dáva do pozornosti správnemu súdu aj recentný rozsudok SD EÚ vo veci Global Ink Trade Kft.

Podľa SD EÚ: „Smernica 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že: (i) bráni tomu, aby sa daňová správa v prípade, že má v úmysle odoprieť zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe z dôvodu, že táto zdaniteľná osoba sa podieľala na podvode typu „kolotoč“ v oblasti DPH, obmedzila len na preukázanie, že toto plnenie je súčasťou kruhového fakturačného reťazca, (ii) uvedenej daňovej správe prináleží jednak presne určiť skutočnosti zakladajúce podvod a preukázať podvodné konanie a jednak preukázať, že zdaniteľná osoba sa aktívne podieľala na tomto podvode alebo že vedela či mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce toto právo bolo súčasťou uvedeného podvodu, čo nevyhnutne neznamená identifikáciu všetkých subjektov, ktoré sa podieľali na podvode, ako aj ich jednotlivých konaní.“