1Sfk/73/2022

1. Napadnutým rozsudkom č.k. 11S/165/2020 - 74 zo dňa 01.03.2022 Krajský súd v Nitre postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101575705/ 2020 zo dňa 13. 10. 2020, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Nitra, pobočka Štúrovo zo dňa 20. 03. 2020, ktorým správca dane určil žalobcovi rozdiel dane v sume 28.727,83 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2017, nadmerný odpočet nepriznal v sume 57,08 € a vyrubil daň v sume 28.670,75 €.

3. Predpokladom trojstranného obchodu je splnenie nasledujúcich podmienok: - na obchode sa zúčastňujú tri osoby identifikované pre daň z pridanej hodnoty a predmetom obchodu je ten istý tovar, ktorý je prepravený (odoslaný) priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi (obaja sú v inom členskom štáte EÚ a medzi nimi nie je žiadny obchodný vzťah), - osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch

4. Na základe uvedeného dochádza k fakturácii dvakrát (dve dodania tovaru, pričom jedno dodanie bude „pohyblivé“ a druhé dodanie „nepohyblivé“ z hľadiska pohybu tovaru) bez dane (tovar fakturuje dodávateľ aj prvý odberateľ). Prvý dodávateľ fakturuje prvému odberateľovi bez dane na základe použitého identifikačného čísla pre daň. Prvý odberateľ fakturuje druhému odberateľovi bez dane tiež na základe použitia identifikačného čísla pre daň. K zdaneniu dôjde iba raz, to znamená, že osobou povinnou platiť daň je druhý odberateľ, ktorý nadobudne

5. Prvým dodávateľom tovaru pre žalobcu podľa predložených listinných dokladov -faktúr vystavených v zdaňovacom období júl 2017 bola spoločnosť TelePart Discont Distribution GmBH, Zeller str. 17, Holzmoden, Nemecko, spoločnosť Desa Trade s.r.l., Piazzale Statione 18, 70020 Bitetto, Taliansko, spoločnosť Eurostar Global Electronics ltd., Hooters Hall Road, Newcastle-Under-Lyme, Staffordshire, ST59QF, Veľká Británia a spoločnosť Abacus Electric, s. r. o., Planá 2, 970 01 České Budejovice, Česká republika. Jedna spoločnosť s nemeckým identifikačným číslom pre daň z pridanej hodnoty, jedna spoločnosť s talianskym identifikačným číslom pre daň z pridanej hodnoty, jedna spoločnosť s britským identifikačným číslom pre daň z pridanej hodnoty a jedna spoločnosť s českým identifikačným číslom pre daň z pridanej hodnoty vystavili pre žalobcu ako odberateľa faktúry bez dane z pridanej hodnoty, predmetom ktorých boli tam špecifikované mobilné telefóny (napr. LG, Huawei, Samsung, Apple iPhone, Xiaomi, atď.), tablety, príp. iný tovar s presným označením, vrátane počtu

resp. DHL express, čo nebolo sporné. 6. Ani na jednej z množstva faktúr vystavených prvými dodávateľmi v Nemecku, Taliansku, Veľkej Británii a v Českej republike nie je uvedená ani zmienka o druhom odberateľovi, nie je tam uvedené obchodné meno a sídlo druhého odberateľa, ktorému mal byť prepravovaný, resp. odosielaný tovar určený a ktorého žalobca označil ako UNITOTAL Kft, Rottenbiller utca 44, Budapest. Z uvedeného potom vyplýva, že nebola splnená už prvá základná podmienka a predpoklad trojstranného obchodu, nakoľko tovar nebol prepravený (odoslaný) priamo od prvého dodávateľa v Nemecku, v Taliansku, vo Veľkej Británii a v Českej republike k druhému odberateľovi v Maďarsku, resp. splnenie tejto podmienky nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Z údajov uvedených na faktúrach vystavených prvými dodávateľmi nemožno vyvodiť záver o preprave (odoslaní) tovaru spoločnosti UNITOTAL Kft, Rottenbiller utca 44, Budapest ako druhému odberateľovi. Taktiež nebolo preukázané, že by táto spoločnosť mala prevádzku, resp. disponibilné priestory na adresách, ktoré uviedli prví dodávatelia na faktúrach ako adresu dodania (Váci ut /street 20, Budapest, Hungary). Napriek tomu, že prví dodávatelia

7. Okrem nesplnenia podmienky prepravy, resp. odoslania tovaru od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi nebola splnená ani ďalšia podmienka trojstranného obchodu, ktorou je totožnosť predmetu obchodu. Predmetom trojstranného obchodu medzi prvým dodávateľom, prvým odberateľom a druhým odberateľom má byť ten istý tovar. V predmetnej veci je

Toto už ale nemožno konštatovať pri nepohyblivých dodávkach na základe faktúr, ktoré vystavil žalobca pre svojho odberateľa UNITOTAL Kft, Rottenbiller utca 44, Budapest (podľa žalobcu druhý odberateľ). Žalobca predložil 23 faktúr bez dane z pridanej hodnoty, ktoré vystavil v júli 2017 pre uvedenú spoločnosť ako odberateľa, pričom na každej je predmet definovaný ako „1 mobiltelefonkészülék“ (podľa maďarsko-slovenského prekladového slovníka - prístroj mobilného telefónu) a „1 jutalék“ (podľa maďarsko-slovenského prekladového slovníka - provízia). Žalobca teda žiadnym spôsobom nepreukázal, že predmet fakturácie medzi prvými dodávateľmi a ním (pohyblivá dodávka) je totožný s predmetom fakturácie medzi ním ako prvým odberateľom a druhým odberateľom (nepohyblivá dodávka).

štátu. Túto skutočnosť daňový subjekt preukazuje faktúrami, a to faktúrami vystavenými prvým dodávateľom, resp. v tomto prípade štyrmi prvými dodávateľmi a faktúrami vystavenými žalobcom pre druhého odberateľa. Z týchto faktúr musí byť zrejmé, že ide o totožnosť tovaru, ktorý žalobca zakúpil od nemeckého, talianskeho, britského, či českého dodávateľa a ktorý ďalej predal do Maďarska. Totožnosť tovaru, s ktorým mali obchodovať tri spoločnosti (prví dodávatelia z Nemecka, Talianska, Veľkej Británie a Českej republiky, žalobca ako prvý odberateľ a maďarská spoločnosť ako druhý odberateľ) nebola preukázaná. Ďalej je potrebné uviesť, že všetky tieto faktúry pre spoločnosť UNITOTAL Kft, Rottenbiller utca 44, Budapest sú vystavené žalobcom v maďarskom jazyku (v slovenskom jazyku sú len údaje v tabuľkovej časti faktúry ako: bez DPH, kód), ale na každej je rovnaká veta v slovenskom jazyku „Prenesenie daňovej povinnosti. Trojstranný obchod, daň je povinný platiť odberateľ“. 9.

Maďarská finančná správa na základe žiadosti správcu dane o medzinárodnú výmenu daňových informácií oznámila, že v spoločnosti UNITOTAL Kft vykonala kontrolu a zistila, že tento daňovník mal sídlo zabezpečené u poskytovateľa sídla, nevykonával reálnu obchodnú činnosť a nemal ani podmienky na vykonávanie ekonomickej aktivity. Jeho konateľom bol E. F., ktorý nikdy neriadil spoločnosť a nemal informácie o obchodoch s mobilnými telefónmi.

V rámci preverovania sa vyjadril K. L. (konateľ žalobcu v rozhodnom období), ktorý uviedol, že so spoločnosťou UNITOTAL Kft mal od 01. 07. 2016 obchodné vzťahy, pričom tento stav trval aj v čase jeho vyjadrenia pred maďarským správcom dane (14. 07. 2017). Podľa jeho vyjadrenia ho vyhľadal D. G. za účelom nákupu. Kontakty s K. L. však E. F. poprel. K. L. uviedol, že tovar určený pre spoločnosť UNITOTAL Kft bol prepravený na parkovisko spoločnosti Vámunió Kft, ktorá však so spoločnosťou UNITOTAL Kft nemala žiadne vzťahy. Tvrdenie K. L., že tovar prepravený pre spoločnosť UNITOTAL Kft prevzali E. F.F_ K. D. G., bolo konfrontované s tvrdením predstaviteľa spoločnosti Vámunió Kft, že do skladových priestorov tejto spoločnosti majú prístup len jej zamestnanci, a teda uvedené osoby tam predmetný tovar nemohli prevziať. Spoločnosť UNITOTAL Kft nadobudnutie tovaru od žalobcu uviedla v daňových priznaniach február, apríl, máj a jún 2017 len čiastočne, pričom podľa podaných daňových priznaní nešlo o trojstranný obchod. Daňové priznania boli

10. Súd dodal, že G. I. ako splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 12. 07. 2018 uviedol, že konateľ žalobcu prevzal tovar od kuriéra v Budapešti vždy po telefonickej dohode, v závislosti od toho, kde sa kuriér pohyboval a následne pokračoval v dodaní tovaru na miesto určenia svojho odberateľa, bolo to tiež v Budapešti na parkovisku pred spoločnosťou Vámúnió Kft.

. 11. Z vyššie uvedeného pre krajský súdu vyplývalo, že tovar v Maďarsku od prepravnej spoločnosti preberal konateľ žalobcu K. L. (vyplýva to i z jeho vyhlásenia) a taktiež i v samotnej žalobe žalobca uviedol, že tovar v Maďarsku preberal zástupca jeho spoločnosti (prvého odberateľa) na rôznych miestach a v rôznych obdobiach a následne ho odovzdal konečnému (druhému) odberateľovi. V priebehu daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania však nepredložil žiadny dôkaz, na základe ktorého by bol ako prvý odberateľ oprávnený tovar v Maďarsku prevziať, keď podľa jeho tvrdenia sa malo jednať o trojstranný obchod.

Naviac, vo vyhlásení konateľa žalobcu zo dňa 19. 07. 2017 je uvedená iná adresa, na ktorú bol tovar dodaný (Budapest 09, Kén u. 5 alebo Budapest 10, Jászberényi út. 34-36). Rovnako tak E. F. vo svojom vyjadrení nepotvrdil obchodnú činnosť v mesiaci júl 2017.

Podľa názoru súdu je v predmetnej veci podstatná tá skutočnosť, ktorá vyplýva z administratívneho spisu, a to, že žalobca nepredložil žiadne listinné dôkazy o tom, že tovar bol dodaný druhému odberateľovi, teda že bola naplnená podstata trojstranného obchodu.

13. Vyhlásenie vo všeobecnosti nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz. V ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku sú demonštratívne uvedené dôkazné prostriedky, ktoré možno použiť na zistenie a objasnenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a ktoré nemôžu byť získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti už viackrát riešil otázku týkajúcu sa problematiky uplatňovania čestných prehlásení (vyhlásení) predložených daňovým subjektom v daňovom konaní so záverom, že tieto nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz (napr. rozsudok v konaní pod sp. zn. 2Sžf/40/2011 zo dňa 18. 04. 2012, sp. zn. 1Sžf/2/2015 zo dňa 03. 02. 2016, sp. zn. 1Sžf/36/2016 zo dňa 12. 12. 2017, sp. zn. 3Sžf/37/2016 zo dňa 21. 02. 2018, sp. zn. 2Sžf/102/2016 zo dňa 26. 02. 2019). Pokiaľ teda za dôkaz v daňovom konaní nemožno považovať čestné prehlásenie (vyhlásenie), nemožno zaň považovať ani „obyčajné“ vyhlásenie.

Už vyššie správny súd konštatoval, že nebola preukázaná ani totožnosť fakturovaného tovaru, ako aj bolo potrebné poukázať na skutočnosť, že preverovaní prví dodávatelia nemali vedomosť o trojstrannom obchode (výnimka Eurostar Global Electronics Ltd). 14.

správcu dane o medzinárodnú výmenu daňových informácií maďarská finančná správa okrem iného oznámila, že po zaslaní prvej odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií podala spoločnosť UNITOTAL Kft daňové priznania a súhrnné výkazy cez daňový portál E. F. (konateľ), ale podľa jeho vyjadrenia on tento portál nevie používať a nevedel, kto za spoločnosť tieto úkony urobil, nemal žiadne informácie o obchodných aktivitách spoločnosti, bol riaditeľom len na „papieri“, lebo ho na to presvedčili.

vozidlami. Spoločnosť UNITOTAL Kft mala sídlo poskytnuté poskytovateľom sídla, ale nemala žiadne registrované priestory, preto na žiadnom mieste nemohla prevziať tovar. Nevykonávala žiadnu aktivitu, ani nedeklarovala nadobudnutie od žalobcu v rámci trojstranného obchodu, ani v rámci priameho obchodu, pretože má len sídlo od poskytovateľa sídiel, nemá žiadne registrované priestory. S odpoveďou maďarskej finančnej správy bol splnomocnený zástupca žalobcu oboznámený dňa 10. 01. 2020, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Následne správca dane vydal protokol a po prerokovaní pripomienok k protokolu aj prvostupňové rozhodnutie zo dňa 20. 03. 2020, ktoré následne žalovaný na základe odvolania žalobcu preskúmal a potvrdil žalobou napadnutým rozhodnutím. 15. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení o trojstrannom obchode predložil ako dôkazy faktúry, vyhlásenia zo dňa 19. 06. 2017 a 31. 07. 2017 (ktoré súd nepovažoval za relevantný dôkaz a s ktorými sa vysporiadal v 34. a 35. bode rozsudku), ktoré ani jednotlivo, ani vo vzájomnej súvislosti nepreukazujú deklarovaný trojstranný obchod.

Tvrdenia, resp. výpovede týchto osôb ako i ďalšie zistenia maďarskej finančnej správy pri vybavovaní žiadosti slovenského správcu dane o medzinárodnú výmenu daňových informácií boli súčasťou jej odpovede a boli vyhodnotené ako listinný dôkaz, s ktorým bol žalobca oboznámený.

16. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6S/34/2019 zo dňa 10.02.2022 zmenil tak, že sa zruší rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 101344700/2019 zo dňa 04.06.2019 a vec sa mu vráti na ďalšie konanie

Krajský súd nesprávne interpretoval ustanovenie § 45 zákona o DPH, ktorý upravuje oslobodenie od dane pri trojstrannom obchode. Ust. § 45 ods. 1 písm. d/ kladie ako jednu z podmienok trojstranného obchodu to „že tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ alebo iná osoba na ich účet z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa.“ Z tohto ustanovenia jasne vyplýva, že prepravu /odoslanie/ môže urobiť nielen prvý dodávateľ ale aj prvý odberateľ /v tomto prípade spoločnosť Phone trader s. r. o./, pričom nie je zákonom určené kde za účelom prepravy môže zásielku prevziať v logistickom reťazci. Uvádzanie druhého odberateľa na faktúrach prvého dodávateľa nie je vyžadované žiadnym zákonom, a nie je to ani obchodným zvykom, ani to nie je logická požiadavka. Pozícia prostredníka v trojstrannom obchode je v mnohých prípadoch zaručená práve tým, že prvý dodávateľ a druhý odberateľ sa nepoznajú. Podľa zákona tovar má odoslať alebo prepraviť prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet.

význam. Pretože takúto skutočnosť si nevyžaduje ani jedno z ustanovení § 45 zákona o DPH. Ust. § 45 ods. 1 písm. a/ považuje za trojstranný obchod taký obchod, na ktorom sa zúčastňujú 3 osoby a ktorého predmetom je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu. Je nepochybné, že sťažovateľ ako prvý odberateľ od dodávateľov a to spoločností TelePart Discount Distribution GmbH, Nemecko Desa Trade s.r.l. Taliansko, Eurostar Global Electronics Itd., Veľká Británia, Abacus Electric, s.r.o. Česká republika nadobúdal mobilné telefóny a takto definovaný tovar mobilné telefóny (mobiltelefonkészülék) nadobudol aj druhý odberateľ teda spoločnosť UNITOTAL kft., Budapešť.

záver. Sťažovateľ nemal vedomosť o tom, akým spôsobom maďarská finančná správa vykonávala šetrenie v súvislosti so spoločnosťou UNITOTAL Kft. Ani vedomosť o tom kde a za akých okolností bol vypočutý konateľ tejto spoločnosti E. F.. O takomto výsluchu sme nikdy neboli informovaní.

21. Záverom sťažovateľ dodal, že vo vzťahu k realizovanému obchodu sa nikto nezaoberal tým, že tovar, ktorý jeho spoločnosť spoločnosti UNITOTAL Kft. predala bol spoločnosťou UNITOTAL Kft. aj riadne uhradený a to bankovými prevodmi. Teda v žiadnom prípade

Vo vzťahu k zdôvodneniu týkajúceho sa vyhlásení zo dňa 19.6.2017 a 31.7.2017, že tieto sú v daňovom konaní právne irelevantné - sťažovateľ uviedol, že túto skutočnosť nespochybňuje, keďže je odôvodňovaná viacerými rozhodnutiami súdu na území SR, ale ak vznikla pochybnosť v rámci daňovej kontroly o vierohodnosti týchto vyhlásení, malo byť úlohou daňových orgánov a to či už na území Maďarskej republiky teda štátu druhého odberateľa a daňových orgánov SR teda štátu prvého odberateľa, zobjektivizovať tento stav vzhľadom na ďalšie dôkazy a listiny, ktoré boli v rámci daňovej kontroly zabezpečené. b) vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti 22. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti písomne nevyjadril.

24. Podľa § 6 ods. 1 SPP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 26. Podľa § 17 ods. 1, 2, 3, 4 zákona o DPH, miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi. Ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Odsek 1 týmto nie je dotknutý. Ak nadobúdateľ podľa odseku 2 preukáže, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, opraví základ dane, pričom na opravu základu dane sa primerane vzťahuje § 25.

80, c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a d) odoslanie alebo preprava tovaru sa uskutoční podľa § 45 ods. 1 písm. a). 28. Podľa § 20 ods. 1, 2 zákona o DPH, daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vzniká

29. Podľa § 45 ods. 1, 2, 3, 4 zákona o DPH, trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak a) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu, b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch, c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň, d) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa, e) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, a f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.

30. Podľa § 74 ods. 1 písm. k/ zákona o DPH, faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať k/ slovnú informáciu "prenesenie daňovej povinnosti", ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby, 31.

Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

33. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

35. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Nitre po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.

36. Z administratívneho spisu, rozhodnutí správcu dane a žalovaného kasačný súd zistil, že v kontrolovanom zdaňovacom období sa daňový subjekt zaoberal obchodnou činnosťou - nákupom a predajom najmä mobilných telefónov, pričom tieto obchody v daňovom priznaní deklaroval ako trojstranné obchody. Sťažovateľ v kontrolovanom zdaňovacom období vykázal nákup tovaru celkom vo finančnom vyjadrení bez DPH v sume 141.290,90 € od dodávateľov: TelePart Discount Distribution GmbH v sume 99.162,90 €, Eurostar Global Electronics ltd. v sume bez DPH 9.218,00 €, Desa trade s.r.l. v sume bez DPH 32.910,00 € a od dodávateľa Abacus Electric, s.r.o. v sume 2.790 € bez DPH. Predmetný tovar mal žalobca dodať maďarskej spoločnosti UNITOTAL Kft. v celkovej sume 142.703,76 €.

Všetky relevantné závery pritom podporujú dôkazy založené v administratívnom spise. Bol to práve konateľ sťažovateľa K. L.V_, ktorý potvrdil, že spoločnosť v Maďarsku prevzala tovar na rôznych miestach a následne ho odovzdala druhému odberateľovi. I konateľ druhého odberateľa p. E. F. vo svojom podpísanom vyhlásení zo dňa 31.07.2017 uviedol, že jeho spoločnosť kúpila mobilné telefóny od spoločnosti sťažovateľa, kedy tovar v každom prípade prevzal osobne v Budapešti od konateľa spoločnosti Phone trader, s.r.o. p. K. L. a prepravu zabezpečovala spoločnosť Phone trader, s.r.o. Ďalšie relevantné informácie o druhom odberateľovi získal správca dane prostredníctvom MVI. Podľa súhrnného výkazu za mesiac júl 2017 spoločnosť UNITOTAL Kft deklarovala intrakomunitárne nadobudnutie tovarov, ktoré neboli vykonané v rámci trojstranných obchodov. Spoločnosť druhého odberateľa pritom nemala žiadne registrované priestory a nevykonávala žiadnu aktivitu.

prvým dodávateľom a prvým odberateľom, pričom nadobúdateľom (pre zmluvné a fakturačné účely) tovaru v členskom štáte skončenia prepravy alebo odoslania tovaru, ktorý nadobudol tovar za účelom jeho dodania v tomto členskom štáte, môže byť iba prvý odberateľ (sťažovateľ). Prvý odberateľ (sťažovateľ) sa nemusí v členskom štáte skončenia prepravy alebo odoslania tovaru registrovať pre DPH, jeho nadobudnutie tovaru sa považuje za zdanené s podmienkou následného dodania tohto tovaru druhému odberateľovi. Tovar sa teda prepravuje priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z členského štátu dodania do členského štátu skončenia prepravy alebo odoslania tovaru“. 40. „Z podmienok stanovených pre zjednodušený postup zdaňovania pri trojstrannom obchode (§ 45 zákona o DPH) vyplýva, že tento zjednodušený postup sa uplatňuje len pri dodaní toho istého tovaru, ktorý je prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi [§ 45 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH]. Zákonné podmienky trojstranného obchodu ustanovené v § 45 zákona o DPH musia byť splnené kumulatívne, čo znamená, že nesplnenie

Bolo preukázané, že to bol práve sťažovateľ, ktorý tovar opakovane prevzal od prepravnej spoločnosti UPS v Maďarsku, pričom prepravu preukázateľne zabezpečovali prví dodávatelia na ich účet. Tieto skutočnosti sťažovateľ ani nespochybňoval, trojstranný obchod však obhajoval tým, že ustanovenie § 45 zákona o DPH nevylučuje participáciu prvého odberateľa na preprave“. 41. „Kasačný súd je, až na zákonné výnimky, ktoré v danej veci nie sú prítomné, viazaný sťažnostnými bodmi, pričom sťažovateľ v podstate vymedzil len jeden sťažnostný bod a to nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom. Tvrdil, že správny súd si nesprávne interpretoval ustanovenie § 45 zákona o DPH dôvodiac tým, že ustanovenie § 45 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona kladie ako jednu z podmienok trojstranného obchodu to, že tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ alebo iná osoba na ich účet z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa. V tejto súvislosti zastával názor, že prepravu (odoslanie) môže urobiť

Rovnako zo zápisnice z uvedeného dňa vyplýva, že konateľ sťažovateľa prevzal tovar od kuriéra v Budapešti, vždy po telefonickej dohode, v závislosti od toho, kde sa kuriér pohyboval a následne pokračoval v dodaní tovaru na miesto určenia svojho odberateľa, ktoré malo byť tiež v Budapešti (presná adresa je uvedená na vydaných faktúrach). Vo vzťahu k uvedenému kasačný súd uvádza, že skutočne prichádza do úvahy, aby tovar odoslal alebo prepravil (teda zabezpečoval prepravu) aj prvý odberateľ, v danom prípade sťažovateľ, avšak vždy musí byť splnená zákonná podmienka a to, že tovar je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, z jedného členského štátu do iného členského štátu [§ 45 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH], čo v danom prípade preukázateľne splnené nebolo, keď tovar smerujúci od prvého odberateľa nebol priamo prepravený k druhému odberateľovi.

Uvedené súčasne znamená, že zostávajúce, podporné dôvody spochybňujúce existenciu trojstranného obchodu nie sú pre danú vec relevantné a z uvedeného dôvodu nie je ani potrebné, aby sa k nim kasačný súd vyjadroval“. 42. „Z vykonaného dokazovania je preto namieste uzavrieť, že na základe predložených dodávateľských faktúr, sťažovateľ v danom prípade nenadobudol tovar v pozícii prvého odberateľa v rámci trojstranného obchodu, ale nadobudol tovar s miestom dodania v inom členskom štáte (Maďarsku). Tento záver spolu so skutočnosťou, že sťažovateľ si objednal tovar pod identifikačným číslom DPH prideleným v tuzemsku má, s poukazom na ustanovenie § 17 ods. 2 zákona o DPH, za následok povinnosť zaplatiť v tuzemsku daň z týchto obchodov, a to aj keď preprava skončila v inom členskom štáte. Preto bolo dôvodné vyčíslenie rozdielu dane z predmetných faktúr. Vo vzťahu k ustanoveniu § 17 ods. 2 zákona o DPH kasačný súd dodáva, že sťažovateľ nevzniesol žiadnu sťažnostnú námietku k jeho aplikácii. Aj napriek uvedenému, však kasačný súd považuje za potrebné práve vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 17 ods.

(druhý odberateľ - spoločnosť UNITOTAL Kft. síce podala dodatočné daňové priznania za zdaňovacie obdobia 1-3. štvrťrok 2016, avšak v súvisiacom dodatočnom daňovom priznaní deklarovala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, teda nie trojstranný obchod, naviac sťažovateľ nepreukázal, že daň bola druhým odberateľom aj uhradená“.

Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že námietky uvedené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

45. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.