1Sfk/78/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): BA Trans spol. s r.o. (predtým Mayer Transport, spol. s r.o.), so sídlom Domové role 70 A, 821 05 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36219118, právne zastúpený: Mgr. Richard Bebjak, advokát so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, IČO: 31025544, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101077856/2020 zo dňa 23. júna 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/117/ 2020-68 zo dňa 11. novembra 2021, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

V rámci ďalšieho vyrubovacieho konania po odvolacom konaní správca dane využil výsledky už vykonaného dokazovania a zároveň vykonal nové dokazovanie za účelom riadneho zistenia skutkového stavu v záujme správne určiť a vyrubiť daň. Správca dane

roka 2013. 3. Vykonaným dokazovaním správca dane zistil, že z bankového účtu žalobcu boli v období roku 2013 (1-12/2013) uskutočnené výbery finančných prostriedkov v hotovosti celkom v sume 730.000,- eur a vložené na osobný účet konateľa žalobcu - Gejzu Mayera v sume 660.000,- eur, ktorý bol zároveň zamestnancom žalobcu. Vklady na osobný účet uskutočňoval pán Z. Y. (13-krát), ktorý bol disponentom obidvoch účtov a pán Gejza Mayer (1-krát).

Uvedenú skutočnosť potvrdili viacerí zamestnanci žalobcu, ktorí boli vypočutí ako svedkovia v priebehu daňovej kontroly (22 svedkov) a tiež počas ďalšieho vyrubovacieho konania (5 svedkov). Finančné prostriedky vyplácané zamestnancom vyššie uvedeným spôsobom posúdil správca dane ako príjmy zo závislej činnosti, ktoré podliehajú zdaneniu preddavkovým spôsobom.

vyčíslená v sume 40.415,13 eur). 5. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101077856/2020 zo dňa 23.06.2020 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.

6. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote (všeobecnú) správnu žalobu na krajský súd, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia (vrátane rozhodnutia správcu dane), vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu trov konania.

8. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd uviedol, že z predložených mzdových listov jednotlivých zamestnancov správca dane správne zistil, že žalobca nezahrnul do vyplatených zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti za rok 2013 sumy, ktoré boli poukázané z osobného účtu Gejzu Mayera na účet zamestnancov. Z týchto príjmov žalobca nezrazil preddavky na daň podľa § 35 zákona o dani z príjmov.

Vo vzťahu k bankovým výpisom z účtu žalobcu a konateľa žalobcu (Gejzu Mayera) krajský súd uviedol, že pán Z. Y. bol disponentom obidvoch účtov, ktoré boli vedené v Tatra banke, a.s. Na základe pokynov konateľa žalobcu - Gejzu Mayera pán Z. Y. uskutočňoval výbery z účtu žalobcu a vklady na účet Gejzu Mayera, z ktorého boli poukazované raz do mesiaca mzdy zamestnancom žalobcu.

Prílohou vyjadrenia bol objednávací lístok s uvedením termínu operácie dňa 05.06.2019, ktorý bol následne zmenený na deň 09.09.2019, pričom žalobca vo svojom vyjadrení nenavrhol konkrétny termín na prerokovanie a vyhodnotenie dôkazov. V tejto súvislosti správny súd uviedol, že ak sa daňový subjekt so správcom nedohodnú na prerokovaní pripomienok a dôkazov, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. V danom prípade správca dane určil nový termín prerokovania a vyhodnotenia dôkazov na deň 06.09.2019, v ktorom upozornil žalobcu, že ak sa nemôže zúčastniť na prerokovaní, má právo zvoliť si splnomocneného zástupcu. V tomto bode krajský súd dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že už predchádzajúci termín prerokovania a vyhodnotenia dôkazov nebol zrealizovaný, mohol si žalobca zvoliť na prerokovanie a vyhodnotenie dôkazov splnomocneného zástupcu, pretože mal vedomosť o tom, že takéto prerokovanie a vyhodnotenie dôkazov bude realizované.

Podľa zistení správcu dane boli následne vkladané na osobný účet konateľa žalobcu v celkovej výške 730.000,- eur. 12. K žalobcom namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu správny súd uviedol, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. V tomto bode podotkol, že dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočnosti a dokladov predkladaných daňovým subjektom.

Podľa krajského súdu je preskúmavané rozhodnutie založené na náležite zistenom skutkovom stave veci s tým, že v daňovom konaní nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení Daňového poriadku, ani práv a právom chránených záujmov žalobcu, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.

14. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci správnemu súdu na ďalšie konanie, eventuálne zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie.

Informoval správcu dane, že podstupuje závažnú operáciu s tým, že po ukončení pooperačnej liečby a práceneschopnosti bude správcu dane informovať a dohodne s ním následne záväzný deň prerokovania. Napriek tomu správca dane určil termín prerokovania na deň 06.09.2019, pričom oznámenie o tomto termíne bolo sťažovateľovi doručené až dňa 05.09.2019 t. j. len jeden deň pred prerokovaním. Sťažovateľ správcu dane informoval ihneď ešte v deň prevzatia oznámenia dňa 05.09.2019 o tom, že osobne sa konateľ sťažovateľa nemôže zúčastniť prerokovania z dôvodu predoperačného vyšetrenia. Zároveň mu nasledujúci deň po predoperačnom vyšetrení a súčasne aj dni prerokovania zaslal dňa 07.09.2019 potvrdenie lekára o absolvovaní predoperačného vyšetrenia. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia síce konštatoval, že sťažovateľovi nemožno uprieť snahu o informovanie správcu dane, avšak v protiklade s tým dodal, že sám sťažovateľ mohol prejaviť aktivitu a navrhnúť termín prerokovania.

V tejto súvislosti sťažovateľ argumentoval tým, že nemal z objektívnych dôvodov (zdravotných, časových) možnosť zúčastniť sa na prerokovaní pripomienok, čo krajský súd nevzal do úvahy. Taktiež z tých istých objektívnych dôvodov nebolo možné v tak krátkom čase zvoliť si na prerokovanie a prehodnotenie prerokovania pripomienok a dôkazov splnomocneného zástupcu; - daňové orgány nesprávne zistili a vyhodnotili skutkový stav, následkom toho aj nesprávne právne posúdili vec. Správca dane svojvoľne preveroval v rámci daňovej kontroly daňového subjektu iný subjekt - fyzickú osobu, ktorá nebola a ani nemohla byť predmetom tejto daňovej

prečo mohol správca dane zisťovať pohyby na účte tretej osoby. Sťažovateľ argumentoval tým, že sa jedná o podstatné skutočnosti, ktoré majú priamy dopad na výsledok sporu. Krajský súd nemal podľa názoru sťažovateľa ani vôbec prihliadať na finančné prostriedky a ich pohyby na účte tretích osôb, a teda ani aplikovať § 5 zákona o dani z príjmov; - z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako sa krajský súd vysporiadal so žalobnými námietkami sťažovateľa. Sťažovateľ zastával názor, že krajský súd sa nepresvedčivo vysporiadal so žalobnou námietkou, že žalovaný v poradí prvom rozhodnutí správcu dane okrem iného usmernil, aby preskúmal, za akým účelom a na akom podklade boli peniaze vkladané na osobný účet konateľa daňového subjektu a ako bolo o nich účtované. Sťažovateľ namietal, že žiadny priamy dôkaz nenasvedčuje záveru žalovaného, že svedok

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

17. Prejednávaná vec bola dňa 27.07.2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Sfk/78/2022. 18. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP v rozhodujúcom znení) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 19. Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

. .“ 21. Podľa § 35 ods. 3 zákona o dani z príjmov: „Preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonáva vyúčtovanie príjmov zo závislej činnosti mesačne, zrazí preddavok na daň pri vyúčtovaní zdaniteľnej mzdy za uplynulý kalendárny mesiac.

. .“ 23. Podľa § 39 ods. 9 zákona o dani z príjmov: „Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný predkladať správcovi dane v lehote podľa § 49: a) prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii, o daňovom bonuse a o daňovom bonuse na zaplatené úroky za uplynulý kalendárny mesiac (ďalej len „prehľad“), b) hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti poskytnutých jednotlivým zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie, o zrazených preddavkoch na daň, o zamestnaneckej prémii, o daňovom bonuse a o daňovom bonuse na zaplatené úroky (ďalej len „hlásenie“); hlásenie obsahuje aj meno a priezvisko osoby, ktorej bol príjem poskytnutý, jej rodné číslo, nezdaniteľné časti základu dane, poistné a príspevky, ktoré platí zamestnanec, preddavky na daň, daňový bonus, zamestnaneckú prémiu a daň, ak nejde o osoby, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitného predpisu.“

. .“ 25. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku: „Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.“

27. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku: „Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.“

29. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku: „Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.“

VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

obdobie roka 2013. 31. V predmetnej veci kasačnému súdu pripadlo posúdiť dôvodnosť sťažovateľom uplatnených námietok o nesprávnom právnom posúdení veci krajským súdom a porušení práva sťažovateľa na spravodlivý proces. Nosnou sťažnostnou námietkou sťažovateľa bolo údajné nesprávne posúdenie veci krajským súdom o otázkach týkajúcich sa (i) procesného postupu správcu dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, (ii) správnosti zistenia skutkového stavu veci a (iii) aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o dani z príjmov v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu.

32. Z administratívneho spisu kasačný súd zistil, že sťažovateľ ako platiteľ dane vykázal v podanom Hlásení o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti poskytnutých jednotlivým zamestnancom za zdaňovacie obdobie roka 2013 odvodovú povinnosť v sume 11.079,76 eur, ktorú správca dane na základe kontrolných zistení zvýšil na sumu 45.453,96 eur, t. j. o rozdiel v sume 34.374,20 eur. Správca dane tiež vyčíslil rozdiel dane v sume 40.415,13 eur z ročného zúčtovania vykonaného sťažovateľom za rok 2013. Sťažovateľ deklaroval na základe výplatných listín, ktoré boli prílohou výdavkových pokladničných dokladov, vyplácanie miezd zamestnancom v hotovosti, avšak podľa zistení správcu dane boli zamestnancom poukazované mesačne finančné prostriedky na ich osobné bankové účty z osobného účtu konateľa sťažovateľa - Gejzu Mayera vedeného v peňažnom ústave Tatra banka,

33. Za účelom riadneho a náležitého zistenia skutkového stavu veci správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly vyzval podľa § 26 Daňového poriadku (výzvami zo dňa 22.09.2016 a 05.01.2017) peňažný ústav Tatra banka, a.s. o poskytnutie kópií výpisov z účtu za rok 2013 a za rok 2014 týkajúcich sa fyzickej osoby Gejzu Mayera. Kasačný súd zdôrazňuje, že v zmysle § 26 Daňového poriadku sú poskytovatelia platobných služieb povinní oznámiť správcovi dane údaje podľa osobitného predpisu (odkaz na § 90 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách). Uskutočňovanie úkonov správcu dane v procese daňovej kontroly a daňového konania je determinované ich účelom, ktorý možno vyvodiť z ustanovení § 2 písm. a), § 3 ods. 2, § 24 ods.

Správca dane pritom nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

35. Zo zisteného skutkového stavu veci bolo bezrozporné, že preverovaný bankový účet bol síce formálne vedený v peňažnom ústave Tatra banka, a.s. na meno Gejzu Majera - konateľa sťažovateľa, avšak z materiálneho hľadiska išlo o účet používaný na podnikateľské účely sťažovateľa, keďže z neho boli pravidelne poukazované mesačné mzdy zamestnancom sťažovateľa. Medzi výbermi prostriedkov z bankového účtu sťažovateľa, ich vkladmi do pokladne sťažovateľa, ich výbermi z pokladne, vkladmi na bankový účet konateľa sťažovateľa a poukazovaním na bankové účty zamestnancov sťažovateľa bol preukázaný priamy časový a vecný súvis (viď aj bod 49 tohto rozsudku). Taktiež bolo preukázané, že disponentom preverovaného účtu konateľa sťažovateľa (tak ako aj účtu samotného sťažovateľa) bol zamestnanec sťažovateľa - Z., ktorý vykonával aj predmetné vklady a výbery, čo je ďalším dôkazom toho, že preverovaný účet bol používaný na podnikateľské účely sťažovateľa. Pravidelné mesačné poukazovanie finančných prostriedkov (mzdy) na účty zamestnancov z

Neobstojí preto argumentácia sťažovateľa o prísnej oddeliteľnosti osoby sťažovateľa a jeho bankového účtu na jednej strane a osoby konateľa sťažovateľa a jeho bankového účtu na strane druhej. Len pre úplnosť (sťažovateľ nepredostrel námietky týkajúce osobitného predpisu - zákona o bankách) kasačný súd zdôrazňuje, že účelom zákonných reštrikcií poskytovania bankových údajov nepochybne je ochrana bankového tajomstva tretích osôb, avšak v predmetnom prípade sa stalo poskytnutie takejto ochrany bezpredmetným, keďže správcom dane požadované bankové údaje sa týkali samotného sťažovateľa ako kontrolovaného daňového subjektu.

37. Obrana sťažovateľa v tomto smere pritom spočívala len v argumentácii o nemožnosti spájať kontrolovaný daňový subjekt - právnickú osobu s konateľom sťažovateľa - fyzickou osobou. Pochybnosti správcu dane sťažovateľ však nijakým spôsobom nerozptýlil, keďže v priebehu daňovej kontroly ani vyrubovacích konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by vyvrátil správcom dane zistené skutočnosti svedčiace o obchádzaní daňovo-odvodových povinností

Záver správcu dane, že finančné prostriedky mesačne poukazované z účtu konateľa sťažovateľa na osobné účty zamestnancov sťažovateľa predstavovali odmenu za prácu vyplácanú týmto osobám samotným sťažovateľom a tak aj príjmy podľa § 5 zákona o dani z príjmov, tak plne zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi daňovými predpismi.

Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Výsledky hodnotenia dôkazov umožňujú správcovi dane prijať záver o pravdivosti skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania, ak je na ich základe možné nadobudnúť presvedčenie o tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala, bez toho, aby o tom mohli byť rozumné pochybnosti. 39.

40. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane oznámením zo dňa 18.07.2019 najskôr určil termín na prerokovanie pripomienok a dôkazov na deň 27.08.2019, v ktorom sťažovateľa upozornil, že v prípade, ak v lehote do 8 dní od doručenia oznámenia správcu dane nenavrhne iný termín prerokovania a vyhodnotenia dôkazov, bude správca dane považovať navrhnutý termín za termín akceptovaný a záväzný. Konateľ sťažovateľa dňa 12.08.2019 podal vyjadrenie, v ktorom uviedol, že sa na uvedený termín prerokovania nemôže dostaviť, a to z dôvodu čerpania dovolenky mimo SR (od 17.08.2019 do 02.09.2019) a z dôvodu predoperačného vyšetrenia a plánovaného termínu nástupu na operáciu dňa 09.09.2019. Prílohou tohto vyjadrenia bol objednávací lístok s uvedením termínu operácie dňa 09.09.2019.

42. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených. Ak sa daňový subjekt a správca dane nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. V druhej vete ustanovenia § 68 ods. 3 Daňového poriadku je zároveň explicitne zakotvené, že ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu.

Pokiaľ sa nemôže zúčastniť na prerokovaní, má si na tento účel určiť zástupcu. Sťažovateľ mal vedomosť o tom, že prerokovanie pripomienok a dôkazov bude realizované, a to prinajmenšom už na základe „prvého“ oznámenia správcu dane zo dňa 18.07.2019. Sťažovateľ mohol byť v tomto smere obozretný, predvídať realizáciu tohto procesného úkonu správcu dane vzhľadom na jeho avizovanie a pripraviť sa naň.

informovať správcu dane o možnom termíne v závislosti od liečby, neakceptuje, ale že z jeho strany je potrebné navrhnúť konkrétny termín prerokovania (t. j. presný dátum), s tým, že ak tak neurobí, stanoví termín správca dane. V takom prípade by sťažovateľ už s istotou vedel predvídať, či bude nevyhnutné zvoliť si splnomocneného zástupcu a učiniť potrebné kroky.

46. Sťažovateľ však konkrétne nevymedzil, aký vplyv mala mať ním namietaná procesná vada na správnosť a zákonnosť vydaného rozhodnutia. Obmedzil sa len na pasívne spochybňovanie postupu správcu dane, bez toho aby uviedol, ako by jeho účasť na prerokovaní pripomienok a dôkazov prispela k inému výsledku konania vo veci samej, zmene skutkového stavu či právneho posúdenia veci. Kasačný súd nebol schopný z podaní sťažovateľa vyabstrahovať, ako by odstránenie ním namietaného procesného pochybenia po prípadnom zrušení napadnutých rozhodnutí a vrátení veci správcovi dane na ďalšie konanie malo prispieť k materiálne inému výsledku vo veci, obzvlášť ak kasačný súd považuje skutkový stav za riadne zistený a nesporný, a právne posúdenie veci finančnými orgánmi za jednoznačne

48. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti ďalej predostrel argumentáciu o tom, že finančné prostriedky poukazované na účet konateľa sťažovateľa mali predstavovať pôžičku. Podľa sťažovateľa nesprávnosť právneho posúdenia v merite veci spočívala v tom, že nemal byť aplikovaný § 5 zákona o dani z príjmov, ale § 3 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov. Kasačný súd konštatuje, že toto tvrdenie sťažovateľa zakladá novotu, keďže nebolo uplatnené v konaní pred krajským súdom, ktorej uplatnenie v kasačnom konaní nie je prípustné (§ 441 SSP). Vychádzajúc zo znenia § 441 SSP v kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. V správnej žalobe sťažovateľ v súvislosti s pôžičkou namietal, že žalovaný pri hodnotení dôkazov nezohľadnil prevod finančných prostriedkov na základe zmluvy o výpožičke medzi sťažovateľom a konateľom sťažovateľa zo dňa 30.05.2013.

49. Na základe riadne vykonaného dokazovania, najmä na základe výsluchov svedkov (zamestnancov sťažovateľa) a na základe údajov poskytnutých peňažným ústavom Tatra banka, a.s. bolo v konaní nesporne preukázané, že z bankového účtu sťažovateľa ako kontrolovaného daňového subjektu boli v období roku 2013 (1-12/2013) uskutočnené výbery finančných prostriedkov v hotovosti celkom v sume 730.000 eur a vložené na osobný účet konateľa sťažovateľa - Gejza Mayer v sume 660.000 eur. Vklady na osobný účet uskutočňoval pán Z. Y. (13-krát), ktorý bol disponentom obidvoch účtov a pán Gejza Mayer (1-krát).

Uvedenú skutočnosť potvrdili viacerí zamestnanci sťažovateľa, ktorí boli vypočutí ako svedkovia v priebehu daňovej kontroly (22 svedkov) a tiež počas ďalšieho vyrubovacieho konania (5 svedkov). Uvedené prostriedky daňové orgány ako i krajský súd správne právne posúdili ako

Zitou Mayerovou, splnomocnenou zástupkyňou sťažovateľa F. P. a externým účtovníkom A.. V. P., ktorého predmetom (okrem iného) bolo preverenie účtovania stavu a pohybu peňazí v hotovosti a na účte sťažovateľa. Na predmetnom pojednávaní svedkovia potvrdili mínusové zostatky pokladne v jednotlivých mesiacoch a zostatok v pokladni ku dňu 31.12.2013 v sume 101.406,47 eur. Svedkovia tiež potvrdili prevod finančných prostriedkov v sume 55.000 eur, ktorý bol zaúčtovaný na účet 249001 - Ostatné krátkodobé finančné výpomoci.

50. K sťažnostnej námietke porušenia práva sťažovateľa na spravodlivý proces kasačný súd uvádza, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nemožno označiť za nepresvedčivé, nedostatočné, ba dokonca za arbitrárne. Jasne, vecne a zrozumiteľne dáva odpovede na podstatné žalobné námietky sťažovateľa. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania a jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“). Judikatúra ESĽP ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (najmä rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr García Ruiz v. Španielsko vo veci č. 30544/96 zo dňa 20.01.1999). Správny súd teda nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania alebo odpovedať na každú jeho námietku či argument, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia

Nepreskúmateľnosť rozsudku je daná v prípade, ak chýbajú zásadné vysvetlenia dôvodov rozhodnutia súdu, pričom subjektívnu nespokojnosť sťažovateľa s obsahom odôvodnenia napadnutého rozsudku nemožno považovať za vyhovujúcu dôvodu kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP.

V Bratislave dňa 27. augusta 2024