← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·30. 9. 2024

1Sfk/81/2022

ECLI:SK:NSSSR:2024:5020200408.1

ZrušujePotvrdzujeMeníVracia na ďalšie konaniePriznáva
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Žiline
Sp. zn. 1. inštancie
30S/156/2020
IČS
5020200408
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Euro Data SK, a.s., so sídlom Kvačalova 5, 010 04 Žilina, IČO: 44271875, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske nám. č. 2, 010 01 Žilina, IČO: 36855278, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101485103/2020 zo dňa 25. septembra 2020, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/156/2020 zo dňa 15. februára 2022, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/156/2020 zo dňa 15. februára 2022 sa mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 101485103/2020 zo dňa 25. septembra 2020 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi finančnej správy

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Martin (ďalej aj „správca dane“) rozhodnutím č. 100329900/ 2018 zo dňa 08. februára 2018 podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel v sume 190.679,98 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie november 2013. Žalobcovi nebol priznaný nadmerný odpočet v sume 96.206,37 eur a bola vyrubená daň v sume 94.473,61 eur. Žalobca sa proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane odvolal. O odvolaní rozhodol žalovaný

rozhodnutím č. 101700768/2018 zo dňa 03. septembra 2018, tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca žalobu, na základe ktorej Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 30S/129/2018 zo dňa 03. decembra 2019 napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Krajský súd ako dôvod zrušenia uviedol nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia v časti, ktorá sa týka vyhodnotenia listinných dôkazov predložených žalobcom k daňovej kontrole. 2. Na základe zistení z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a rovnako po vysporiadaní sa s námietkou neprekúmateľnosti zo strany krajského súdu, správca dane následne rozhodnutím č. 101013646/2020 zo dňa 09. júna 2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) zotrval na svojich pôvodných záveroch, t.j. podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume 190.679,98 eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2013.

3. Správca dane neuznal žalobcovi nárok na oslobodenie od DPH z faktúr za intrakomunitárne dodanie tovaru do iného členského štátu, ako aj nárok na odpočítanie DPH za dodanie tovaru od tuzemských spoločností. Žalobca v rozhodnom období vykonával obchodnú činnosť v oblasti spotrebnej elektroniky. V mesiaci november 2013 žalobca deklaroval dodanie tovaru do iného členského štátu EÚ

spoločnosti: - BAU ARX, s.r.o., Kubelíková 1265/41, 130 00 Praha 3 - Žiškov, IČ DPH: CZ28893182 (ďalej aj „BAU ARX, s.r.o.“) V rovnakom zdaňovacom období bol žalobcom vykázaný i nákup tovaru v tuzemsku od

spoločností: - TONER EXPRESS, s.r.o., Podjavorinskej 246, 984 01 Lučenec, IČO: 36806480, (ďalej aj „TONER EXPRESS, s.r.o.“). - AURIS IT s.r.o., Horná Strieborná 14599/4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46050841, (ďalej aj „AURIS IT s.r.o.“) a - G4 - TRONICS SLOVAKIA, s.r.o., Veľká Okružná 13, 010 01 Žilina, IČO: 47044225 (ďalej aj „G4 - TRONICS SLOVAKIA, s.r.o.“). 4. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101485103/2020 zo dňa 25. septembra 2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie žalovaného“), tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci správcom dane o neopodstatnenosti práva na oslobodenie od dane/odpočítanie dane zo sporných faktúr. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia jednotlivo poukázal na šetrenia správcu dane vo vzťahu k vyššie menovaným spoločnostiam.

5. Vo vzťahu k odberateľovi žalobcu spoločnosti BAU ARX, s.r.o. poukázal na to, že žalobca deklaroval zdaniteľný obchod oslobodený od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o DPH“), na ktorý pre uvedeného odberateľa vystavil faktúru č. 501345615 zo dňa 19.11.2013 za dodávku tonerov. Správca dane po vykonanom dokazovaní prijal záver, že žalobca nesplnil zákonné podmienky pre oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH. Žalovaný poukázal na závery správcu dane, v zmysle ktorých medzinárodnou výmenou informácii nebolo potvrdené dodanie tovaru od žalobcu pre odberateľa spoločnosť BAU ARX, s.r.o. . Česká daňová správa vykonala v spoločnosti BAU ARX, s.r.o. vymeranie dane za IV. štvrťrok 2013, pri ktorom však nepotvrdila nadobudnutie tovaru od žalobcu. Rovnako ani vykonané šetrenie v mieste dodania tovaru v spoločnosti Dachser Czech Republic a.s., kde mal byť tovar dňa 19.11.2013 dovezený a hneď v ten istý deň prepravený do spoločnosti Lama Plus s.r.o., Karviná., nebolo podľa správcu dane jednoznačne potvrdené.

Spoločnosť Dachser Czech Republic a.s. potvrdila, že štyri palety boli privezené ale obsah tovaru, ktorý sa na paletách nachádzal, nebol kontrolovaný. Preberajúci tým, že obsah paliet nekontroloval nevedel potvrdiť, či tovar uvedený na faktúre bol aj na palete zabalenej fóliou. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že správcovi dane nebol predložený žiadny doklad, ktorý by oprávňoval spoločnosť Dachser Czech Republic a.s. preberať tovar za spoločnosť BAU ARX, s.r.o. . Žalovaný uzavrel , že aj keď predložené doklady (CMR, faktúry) spĺňali formálne náležitosti, žalobca si dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, pretože pri uplatnení oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH neboli splnené zákonom predpísané podmienky - nebolo preukázané, že spoločnosť BAU ARX, s.r.o. konal v postavení zdaniteľnej osoby a stal sa vlastníkom tovaru.

Taktiež nebolo preukázané, že tovar bol za spoločnosť BAU ARX, s.r.o. prevzatý oprávnenou osobou, a že daň z nadobudnutia tovaru spoločnosť BAU ARX, s.r.o. ako nadobúdateľ priznala. Námietku žalobcu o to, že správca dane ho zaťažil preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval, žalovaný vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa žalovaného žalobca pri

uzatváraní obchodov mal byť dostatočne obozretný a zabezpečiť si dostatok dôkazov, ktoré by aj odstupom času preukázali, že deklarovaný obchod so spoločnosťou BAU ARX, s.r.o. bol reálne vykonaný. K predloženej fotodokumentácii správca dane uviedol, že z dokladu nie je zrejmé o aký druh tovaru ide, a to napriek tomu, že hmotnosť napísaná na dvoch viditeľných paletách súhlasí s hmotnosťou uvedenou pri dvoch balíkoch na doklade s označením „Zoznam obyčajných balíkov“. Rovnako nie je zo zabalených paliet a ani zo zoznamu balíkov zrejmé, pre akého odberateľa je určená zabalená paleta, preto správca dane fotodokumentáciu a zoznam balíkov považoval za nepreukázateľný dôkaz. Žalovaný svoje rozhodnutie vo vzťahu k spoločnosti BAU ARX, s,r,o, oprel aj o zistenú skutočnosť, že ten istý tovar mal byť fakturovaný medzi siedmimi až ôsmimi spoločnosťami, registrovanými ako platitelia DPH v rôznych štátoch EÚ, pričom nebol zistený pôvod tovaru ani miesto spotreby a s tým súvisiaci odvod DPH v niektorej z členských krajín EÚ, obchody mali byť vykazované len za účelom získania daňovej výhody. Správca dane zistil, že DPH z nákupov od tuzemských dodávateľov

v spoločnostiach SK - EUROWORLD s.r.o. a EURO-WTG, s.r.o. bol prvotný zdroj získania daňovej výhody v reťazcoch, pričom tieto spoločnosti boli nekontaktné. 6. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej poukázal na závery správcu dane vo vzťahu k dodávateľskej spoločnosti TONER EXPRESS, s.r.o. (dodávka procesorov,

tonerov). Správca dane zistil, že spoločnosť TONER EXPRESS, s.r.o. nakúpila preverovaný tovar od spoločnosti TRENAT, s.r.o. a AURIS IT, s.r.o., ktorý mala dodať žalobcovi. Dožiadaný správca dane (Daňový úrad Bratislava) preveroval dodávateľov spoločnosti TRENAT, s.r.o., a to spoločnosť Regular business s.r.o. a BIG HOUSE COMPANY s.r.o.

. Zo zistení dožiadaného správcu dane vyplýva, že hlavnými dodávateľmi spoločnosti Regular business s.r.o. a BIG HOUSE COMPANY s.r.o. boli spoločnosti: MARMATH s.r.o., VALDEZ s.r.o., SK-EUROWORLD s.r.o., EURO-WTG s.r.o. . Podľa prijatých záverov dožiadaného správcu dane v rámci reťazca nebolo preukázané materiálne dodanie fakturovaného tovaru, tzn. ak nebola preukázaná existencia tovaru na začiatku reťazca v spoločnosti SK - EUROWORLD s.r.o., nemohla s neexistujúcim tovarom ďalej obchodovať ani žiadna zo spoločností zapojených v reťazci. Správca dane po vypočutí navrhovaných svedkov konštatoval, že predmetom deklarovanej dodávky od spoločnosti TONER EXPRESS, s.r.o. pre žalobcu bol tovar, ktorý nebolo možné jednoznačne identifikovať výrobným číslom, prípadne iným

spôsobom. Pri objeme tovaru, s ktorým žalobca obchodoval nebolo možné jednoznačne preukázať od koho bol ten, ktorý konkrétny kus tovaru nakúpený a komu predaný. Na základe uvedeného a vyhodnotení získaných dôkazov o dodávateľoch spoločnosti TONER EXPRESS, s.r.o., podľa správcu dane kontrolou nebol preukázaný pôvod tovaru a jeho reálna existencia. Správca dane prijal záver, že faktúry vystavené spoločnosťou TONER EXPRESS, s.r.o. nie sú faktúry za reálne dodanie tovaru a spoločnosti TONER EXPRESS, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, preto ani žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona o DPH z faktúr od spoločnosti TONER EXPRESS, s.r.o.

. K prepravným listom správca dane uviedol, že skladníci spoločnosti Cargo Partner, z ktorej mal byť preverovaný tovar naskladnený do skladov žalobcu, nemali vedomosť o obsahu zabalených paliet, nakoľko tovar preberali bez kontroly obsahu. Preukazuje to aj skutočnosť, že v prípade neporušenej krabice nemali o jej obsahu vedomosť ani skladníci žalobcu, ktorí preberali palety od prepravcov spoločnosti Cargo Partner bez kontroly obsahu tovaru a v prípade nepoškodenia krabice nekontrolovali ani samotný obsah krabice z dôvodu prípadnej reklamácie samotného tovaru. Žalovaný uviedol, že ak aj v reťazovom obchode nejaký tovar existoval (čo potvrdili svedkovia vo vyrubovacom konaní), nie je známe, o aký tovar sa jednalo, či kvalitatívne zodpovedal údajom uvedeným na faktúrach a dodacích listoch, pretože tovar bol prepravovaný zabalený na paletách a ich obsah nebol nielen žalobcom ale ani osobami zapojenými v reťazci fyzicky kontrolovaný. Žalovaný žalobcovi vytkol, že nevykonal dostatočné opatrenia a nebol dostatočne obozretný pri uzatváraní obchodov, čím sa aj neúmyselne stal súčasťou daňového podvodu. 7. Žalovaný ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na závery správcu dane

ohľadne preverovanej spoločnosti AURIS IT, s.r.o. (dodávka procesorov). Správca dane uviedol, že vykonaným preverovaním nebol ani v spoločnosti AURIS IT s.r.o. preukázaný pôvod tovaru a jeho reálna existencia. Šetrením celého reťazca bolo zistené, že spoločnosť EURO-WTG s.r.o. a spoločnosť SK-EUROWORLD s.r.o., ako prví zistení dodávatelia v reťazci, sú zmiznutí obchodníci. Z dôvodu ich nekontaktnosti a nedostupnosti ich účtovníctva nebola preukázaná reálna existencia tovaru, ktorý je fakturovaný medzi osobami zapojenými v reťazci. Preverovaním osôb zapojených v reťazci bolo zistené, že faktúry boli vystavované bez ekonomického opodstatnenia. Z dôvodu, že nebolo potvrdené dodanie tovaru medzi spoločnosťou EURO-WTG s.r.o., resp. spoločnosťou SK-EUROWORLD s.r.o., ako dodávateľmi pre spoločnosť BIG HOUSE COMPANY s.r.o., ako odberateľa, nie je podľa žalovaného možné potvrdiť, že k dodaniu tovaru reálne došlo, tak ako je uvedené na faktúrach vystavených medzi osobami zapojenými v reťazci. Ani následne vystavená faktúra od spoločnosti AURIS IT s.r.o. nie je faktúrou za dodanie tovaru ale len dokladom, na ktorom je uvedená daň, preto, ak spoločnosti AURIS IT s.r.o. nevznikla povinnosť podľa § 19 ods.

1 zákona o DPH následne ani žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 zákona o DPH. Podľa žalovaného vykonaným dokazovaním nebolo potvrdené, že u všetkých dovezených paliet sa fyzicky kontroloval ich

obsah. Ak aj v reťazovom obchode nejaký tovar existoval (čo potvrdili svedkovia vo vyrubovacom konaní) nie je známe, o aký tovar sa jednalo, a či kvalitatívne zodpovedal údajom uvedeným na faktúrach a dodacích listoch. Žalovaný žalobcovi vytkol, že nevykonal dostatočné opatrenia a nebol dostatočne obozretný pri uzatváraní obchodov, čím sa aj neúmyselne stal súčasťou daňového podvodu. 8. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal aj na závery správcu dane vo vzťahu k preverovanej spoločnosti G4 - TRONICS SLOVAKIA, s.r.o. (dodávky Apple Ipad, Samsung Galaxy, Apple Iphone), podľa ktorých, podobne ako vo vzťahu k spoločnosti TONER EXPRESS, s.r.o. a AURIS IT, s.r.o., vyhodnotením všetkých získaných dôkazov nebol preukázaný pôvod tovaru a jeho reálna existencia. Správca dane svoje závery oprel o skutočnosť, že počas výkonu daňovej kontroly v spoločnosti G4 - TRONICS SLOVAKIA, s.r.o. nebol preukázaný nákup tovaru a ani jeho dodanie, tým nie sú následné faktúry vystavené pre žalobcu faktúrami za dodanie deklarovaného tovaru, z ktorých vznikla dodávateľovi tovaru spoločnosti G4 - TRONICS SLOVAKIA, s.r.o. povinnosť platiť daň.

Ak nevznikla spoločnosti G4 - TRONICS SLOVAKIA, s.r.o. daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH nevzniklo žalobcovi právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že správca dane konal na základe zistení, že spoločnosť G4 - TRONICS SLOVAKIA, s.r.o. mala nadobudnúť tovar od dodávateľa ZAKIMEDIA s.r.o., ktorá však so správcom dane nekomunikovala. Ako ďalší podporný dôkaz žalovaný označil skutočnosť, že správcovi dane sa nepodarilo skontaktovať ani s konateľom spoločnosti G4 - TRONICS SLOVAKIA, s.r.o. p.

Vladimírom Bortlom. Podľa žalovaného správca dane oprávnene dospel k záveru, že ak preverovaním deklarovaných obchodov v reťazci nebola preukázaná reálna existencia tovaru a spoločnosť G4 - TRONICS SLOVAKIA, s.r.o. ako deklarovaný dodávateľ žalobcu je nekontaktná, nemohlo dôjsť k následnému dodaniu tovaru žalobcovi. Žalovaný spochybnil výpovede svedkov, ktorí deklarovali kontrolu tovaru. Žalovaný žalobcovi vytkol, že nepreukázal vynaloženie a prijatie všetkých rozumných opatrení a starostlivosti vyplývajúcimi z rizika podnikateľskej zodpovednosti, ktorými by vedel vierohodne preukázať deklarované obchody, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH. Aj napriek skutočnosti, že ostatné predložené doklady (faktúry, objednávky, príjemky na sklad) spĺňajú formálne náležitosti, sami o sebe nepreukazujú, v nadväznosti na zistené skutočnosti pri preverovaní reťazového obchodu, že k zdaniteľnému obchodu došlo tak, ako je na nich deklarované.

II. Konanie pred krajským súdom

9. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu doručenú Krajskému súdu v Žiline, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie. 10. Žalobca v podanej žalobe vo vzťahu k spoločnosti BAU ARX, s.r.o. (deklarovaný odberateľ žalobcu) namietal závery žalovaného o neoprávnenom uplatnení oslobodenie dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Žalobca mal za to, že bol v rámci daňovej kontroly maximálne súčinný, predložil potrebné dôkazy - faktúru, medzinárodný nákladný list, fotodokumentáciu tovaru, e-mailovú komunikáciu so spoločnosťou BAU ARX, s.r.o., overenie VIES-kontrola platnosti IČ DPH, potvrdenie objednávky, dodací list ako aj výpisy z účtu. Dodanie tovaru spoločnosti BAU ARX, s.r.o. bolo podľa názoru žalobcu potvrdené aj v rámci šetrenia správcu dane, a to odpoveďou miestne príslušného správcu dane spoločnosti BAU ARX, s.r.o., ktorou bol potvrdený obchodný vzťah spoločnosti BAU ARX ,s.r.o. a spoločnosti DACHSER Czech Republic, a.s.

. Spoločnosť DACHER Czech Republic, a.s. potvrdila dodanie tovaru dňa 19.11.2013. Externý prepravca bol objednaný p. Q., ktorý určil miesto naskladnenia tovaru. Ďalej v rámci šetrenia bolo dodanie tovaru potvrdené aj elektronickou komunikáciou medzi p. Q. za spoločnosť BAU ARX, s.r.o. a konateľom DACHSER Czech Republic, a.s. p. Daněčkovou, kde potvrdzuje dodanie paliet tovaru a žiada vyhotoviť fotodokumentáciu, ako aj preverovaním v mieste príslušného správcu dane v ČR, kde bolo zistené, že spoločnosť BAU ARX, a.s. využívala dopravné a skladovacie služby spoločnosti DACHSER Czech Republic, a.s. od septembra 2013 do januára 2014.

Rovnako bolo potvrdené dodanie tovaru spoločnosti LAMA Plus s.r.o., preprava bola zabezpečovaná spoločnosťou JV TRADE, s.r.o. . Dodanie tovaru bolo podľa žalobcu potvrdené aj výpoveďou svedka p. U., ktorý potvrdil, že pri príjme a výdaji tovaru sa vždy vykonáva kusová kontrola tovaru. 11.

Vo vzťahu k spoločnosti TONER EXPRESS, s.r.o. (deklarovaný dodávateľ žalobcu) žalobca namietal závery žalovaného o nepreukázaní existencie tovaru a jeho pôvodu. Žalobca mal za to, že poskytol správcovi dane dostatok dôkazov, okrem iného, faktúry, dodacie listy, prepravné listy, príjemky, úhrady, fotodokumentáciu tovaru, pohyb na skladových kartách, dodacie listy, príjemky, e-mailovú komunikáciu, ktorými preukázal, že zdaniteľný obchod bol realizovaný a tovar skutočne dodaný v deklarovanom rozsahu dodávateľom uvedeným na faktúrach. Žalobca tvrdil, že všetok tovar, ktorý nakúpil od spoločnosti TONER EXPRESS, s.r.o., bol jednoznačne identifikovateľný a nezameniteľný označením výrobcu a typu toneru. Žalobca namietal, že žalovaný spochybnil dôkaz „výpis pohybu tovaru“. Uviedol, že vedie podrobnú skladovú evidenciu, každý skladový pohyb má v ERP systéme žalobcu jedinečný identifikačný kód a nie je možné ho zamieňať s iným skladovým pohybom. Uviedol že žiaden dodávateľ a odberateľ nemá rovnaký interný skladový kód. Skutočnosť, že tovar bol dodaný,

prijatý a fyzicky skontrolovaný v sklade, podľa žalobcu potvrdila aj výpoveď svedka p. F. a p. U., p. C. a p. Z.. 12. Ďalej v súvislosti so spoločnosťou AURIS IT s.r.o. (deklarovaný dodávateľ žalobcu), žalobca namietal závery žalovaného o nepreukázaní dodania fakturovaného tovaru.

Podľa žalobcu právne relevantné skutočnosti preukázal dodacím listom, faktúrou, objednávkou, príjemkou a výpisom z účtu. Zo strany žalobcu tak boli predložené všetky dôkazy, že tovar bol doručený, skontrolovaný, naskladnený a ďalej predaný. Uvedené podľa žalobcu potvrdil aj konateľ spoločnosti AURIS IT s.r.o., svedok p. F. a p. Z.. Žalobca namietal závery správcu dane týkajúce sa nejednoznačného označenia tovaru s tým, že na všetkých faktúrach bol podrobný popis tovaru, ktorý sa presne dá identifikovať, t. j. výrobca a typ tovaru, nikdy nebol na faktúrach len všeobecný popis, všetok tovar bol prijatý a fyzicky skontrolovaný v sklade žalobcu, každá príjemka tovaru bola overená skladníkmi, ktorí tovar prijímali na sklad a kontrolovali ho. 13.

Vo vzťahu k spoločnosti G4 - TRONICS SLOVAKIA, s.r.o. (deklarovaný dodávateľ žalobcu), žalobca taktiež namietal závery žalovaného o nepreukázaní existencie tovaru a jeho dodaní žalobcovi. Žalobca uviedol, že predložil všetky potrebné dôkazy, najmä dodací list, faktúry, objednávky, obchodnú zmluvu s G4 - TRONICS SLOVAKIA, s.r.o., e-mailovú komunikáciu, príjemku a výpis z účtu. Žalobca poukázal na skutočnosť, že obchody so žalobcom potvrdil aj konateľ spoločnosti G4 - TRONICS SLOVAKIA, s.r.o., svedok p. F., p. U. a p. N.. Žalobca namietal závery žalovaného ohľadne kontroly tovaru. K baleniu paliet v čiernych fóliách žalobca uviedol, že je obchodným štandardom, že tovary s vyššou hodnotou sú prevážané v nepriehľadných fóliách, aby sa tak zabezpečila ich ochrana pred zneužitím alebo krádežou. Rovnako je obchodným štandardom, že pri preprave tovaru s vyššou hodnotou externé prepravné spoločnosti nemajú vždy informácie o tom, čo je predmetom zásielky. 14. Žalobca vo vzťahu ku všetkým preverovaným obchodným prípadom poukázal na

rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) sp. zn. 3Sžf/1/ 2011 zo dňa 15.03.2011, ako aj rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených prípadoch C-354/ 03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C484/03 (Bond House), kde Súdny dvor EÚ vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo nasledujúca transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Žalobca poukázal na skutočnosť, že pri každej faktúre sa nachádzal podrobný súpis dodaného tovaru a služieb. Nejde o situáciu, že by žalobca disponoval iba faktúrou so všeobecným opisom zdaniteľného plnenia, ktoré by bolo nepreskúmateľné. Vzhľadom na takto zadokumentované plnenie vzniká otázka, v akom rozsahu by podľa správcu dane mal žalobca zabezpečovať ešte dôkazy o existencii plnenia. Z obsahu administratívneho spisu je podľa žalobcu zrejmé, že u správcu dane vznikli pochybnosti výlučne z dôvodu preverovania účtovnej evidencie žalobcových dodávateľov, na túto skutočnosť žalobca nemá

dosah. Žalobca uviedol, že ako daňový subjekt, nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u týchto subjektov nebude evidencia riadne vedená. 15. Žalobca tiež namietal skutočnosť, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný poukázal na výsledky Protokolu č. 102924107/2016/9104405/Fri z 12.04.2014 týkajúce sa spoločnosti SK-EUROWORLD, s.r.o.

. V tejto súvislosti uviedol, že nebol jednak účastníkom vzťahov preverovaných v citovanom protokole a zároveň nebol účastníkom daňovej kontroly, teda nemohol uplatňovať svoje práva a prípadne preukazovať reálnosť dodania tovaru. Z rovnakého

dôvodu namietal poukaz žalovaného na závery obsiahnuté v Protokole č. 20313725/2015 z 03.06.2015 z výsledku daňovej kontroly DPH u daňového subjektu G4 - TRONICS SLOVAKIA, s.r.o. . 16. Žalobca zdôraznil, že pokiaľ sa v napadnutom rozhodnutí spomínajú subjekty ako: TRENAT, s.r.o., Regular business, s.r.o., BIG HOUSE COMPANY, s.r.o., VALDEZ, s.r.o., EURO-WTG s.r.o., SK-EUROWORLD, s.r.o., CROYDON, s.r.o., Silberstein Acuissition Limited, Ltd, Elektrading AC kft., MARMATH, s.r.o., Colour Office Team Kft., BLUEmail, s.r.o., RAPUSS Ltd., JT COMPANY INVEST, s.r.o., Krisztina Dallos, Klaudia Hideghétyová, Júlia Išocká, MERIGLOBE ADVISORY HOUSE, s.r.o., SEDRONA TRADE, s.r.o., zmieňované spoločnosti a mená uvedených spoločností žalobca nepozná, nikdy s nimi nebol v kontakte ani v obchodnom vzťahu. Žalobca ďalej poukazuje na skutočnosť, že pri záveroch žalovaného, ktorý konštatuje, že žalobca mal byť zapojený do karuselových obchodov, resp. reťazcov, chýba preukázanie subjektívnej vedomosti daňového subjektu, že mal byť súčasťou takého reťazca. Žalobca nevedel a ani nemohol vedieť, že dodávateľ jeho dodávateľa nebude spolupracovať so správcom dane, že neodvedie DPH a pod.

. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2010 z 19.08.2010 a 5Sžf/49/2010 z 30.06.2011, v ktorých Najvyšší súd SR prijal záver, že skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. 17. Žalobca na záver tiež poukázal na skutočnosť, že žalovaný rozporuje odpočet DPH vo vzťahu k niektorým dodávateľom len v súvislosti s niektorými mesiacmi, napr. u dodávateľa TONER EXPRESS, s.r.o. správca dane skúmal oprávnenosť odpočtu za mesiac august 2012, po odvolaní však uznal daný odpočet DPH, naďalej však rozporuje odpočet v súvislosti s nákupom v júli 2013 a v novembri 2013. 18. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 04. marca 2021 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný vo vyjadrení uviedol totožné skutkové a právne dôvody, aké obsiahol v žalobou napadnutom rozhodnutí.

19. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, preto ju rozsudkom sp. zn. 30S/156/2020 zo dňa 15. februára 2022 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zamietol.

20. Vo vzťahu k deklarovanému odberateľovi žalobcu spoločnosti BAU ARX, s.r.o. krajský súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o skutočnostiach relevantných z hľadiska aplikácie § 43 ods. 1 zákona o DPH pre priznanie oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Ďalej konštatoval, že ani správcom dane vykonaným dokazovaním sa nepodarilo preukázať, že deklarovaný nadobúdateľ BAU ARX, s.r.o. konal v postavení zdaniteľnej osoby a tiež, že pre spoločnosť BAU ARX, s.r.o. bol fyzicky prepravený práve tovar, ktorý bol špecifikovaný na preverovanej faktúre č. 501345615 z 9.11.2013.

Podľa krajského súdu nebolo preukázané, že deklarovaný nadobúdateľ nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník a ani nebolo preukázané, že daň z nadobudnutia tohto konkrétneho vo faktúre deklarovaného tovaru deklarovaný nadobúdateľ prijal. Krajský súd mal za to, že žalobcom predložené formálne doklady správca dane spochybnil a následne zopakoval argumentáciu vyplývajúcu z rozhodnutia žalovaného. Krajský súd uviedol, že nakoľko z vykonaného šetrenia vyplynulo, že skladníci nemali pri neporušenom obale vedomosť o obsahu a kvalite tovaru, potom hoci žalobcom predložené doklady spĺňajú formálne náležitosti, nie sú tieto doklady bez preukázania skutočného dodania tovaru postačujúcim dôkazom. Rovnako vzhľadom na nekontaktnosť a nepriznanie DPH v odberateľskej spoločnosti BAU ARX, s.r.o., nekontaktnosť jej vtedajšieho konateľa p. Roubíčka a následného konateľa p. Salova, ani žalobcom predložené pohyby na bežnom účte samé o sebe nepotvrdzujú, že deklarovaný zdaniteľný obchod sa reálne uskutočnil. Pochybnosti boli podľa krajského súdu

zvýraznené aj samotným zistením, že nebol predložený žiaden doklad, ktorý by oprávňoval spoločnosť Dascher Czech Republic, a.s. preberať tovar za spoločnosť BAU ARX, s.r.o., a tiež v spôsobe dodania tovaru, prevzatia a odovzdania spoločnosti Dascher Czech Republic, a.s., kde sa tovar nemal fyzicky kontrolovať.

21. K žalobcovej námietke o tom, že, že správne orgány nepostupovali v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2001 krajský súd uviedol, že citovaný rozsudok bol prekonaný vývojom rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR so zdôraznením zodpovednosti daňového subjektu za výkon práva s primeranou odbornou starostlivosťou.

22. K žalobcovej námietke o tom, že správca dane prenáša na žalobcu zodpovednosť za nekontaktnosť odberateľa, ktorý v čase realizácie preverovaného plnenia bol spoločnosťou plne fungujúcou, pričom žalobca nemal žiadne prostriedky na zabezpečenie následnej súčinnosti tohto obchodného partnera voči správcovi dane, krajský súd poukázal na skutočnosť, že správca dane a žalovaný nedospeli k záveru o nesplnení podmienok pre priznanie oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu výlučne z dôvodu okolností na strane odberateľa ale prioritne z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o skutočnostiach relevantných z hľadiska aplikácie § 43 ods. 1 zákona o DPH.

V tejto súvislosti krajský súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/81/2018 zo dňa 28.04.2020. 23. Krajský súd sa ďalej vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi žalobcu spoločnosti TONER EXPRESS, s.r.o. (tuzemské dodanie tovaru) taktiež stotožnil s právnym posúdením veci žalovaným o tom, že žalobca porušil § 49 ods. 1 v spojení s § 51 ods. 1 zákona o DPH, tým, že si v preverovanom zdaniteľnom období november 2013 uplatnil právo na odpočítanie DPH zo sporných faktúr od spoločnosti TONER EXPRESS, s.r.o. za dodávku tonerov a procesorov. Žalobca podľa krajského súdu nepreukázal, že tieto zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúrach, spoločnosťou TONER EXPRESS, s.r.o.

. Krajský súd vyhodnotil, že v danom prípade dôkazom preukazujúcim plnenie bez ďalšieho nie sú prepravné listy, keďže skladníci spoločnosti cargo-partner, z ktorej mal byť prepravovaný tovar naskladnený do skladov žalobcu, nemali vedomosť o obsahu zabalených paliet, nakoľko tovar preberali bez kontroly obsahu. Preukazuje to aj fakt, že v prípade neporušenej krabice, nemali o jej obsahu vedomosť ani samotní skladníci žalobcu, ktorí preberali palety od prepravcov cargo-partner SR bez kontroly obsahu paliet a v prípade nepoškodenej krabice nekontrolovali ani samotný obsah krabice z dôvodu prípadnej reklamácie samotného tovaru. Rovnako predložená fotodokumentácia nie je spôsobilá preukázať, že bol prepravovaný tovar nakupovaný práve od dodávateľa uvedeného na faktúre. Z predložených dodávateľských faktúr, príjemiek z prepravných listov ani dodacích listov nie je zrejmá váha nakupovaného tovaru, ani koľko dodávaného tovaru sa nachádza na zabalenej palete, pričom bez ďalšieho nemožno váhu uvedenú na zabalených paletách stotožniť s váhou nakupovaného tovaru. Vo všeobecnosti ani výpisy z pohybu na bežnom účte nie sú spôsobilým

dôkazom na preukázanie dodania konkrétneho, na faktúrach uvedeného tovaru, konkrétnym dodávateľom. Nie sú spôsobilé teda preukázať pohyb samotného konkrétneho tovaru ale len tok finančných prostriedkov medzi dodávateľom a odberateľom. Dôkaznú situáciu žalobcu podľa krajského súdu nemohla zvrátiť ani výpoveď svedkov vypočutých vo vyrubovacom konaní. Z ich výsluchu možno len dovodiť, že v reťazovom obchode bol nejaký tovar.

Nie je však známe, o aký konkrétny tovar sa jednalo a či kvalitatívne zodpovedal jeho identifikácii uvedenej na preverovaných faktúrach a dodacích listoch. Podľa krajského súdu správcovi dane sa ani z úradnej moci vykonaným dokazovaním nepodarilo preukázať dodanie tovaru odberateľovi uvedenému na preverovaných faktúrach v rozhodnom zdaňovacom období.

Práve naopak, pochybnosti o dodaní tovaru sa šetrením správcu dane ešte zvýraznili (skutočnosti o preverovanom reťazci spoločností uvedené na str. 28 napadnutého rozsudku). 24. Krajský súd sa ďalej vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi žalobcu spoločnosti AURIS IT s.r.o. (tuzemské dodanie tovaru) stotožnil s právnym posúdením veci žalovaným o tom, že žalobca porušil § 49 ods. 1 v spojení s § 51 ods. 1 zákona o DPH, tým, že si v preverovanom zdaniteľnom období november 2013 uplatnil právo na odpočítanie DPH zo sporných faktúr od spoločnosti AURIS IT s.r.o. za dodávku procesorov. Žalobca podľa krajského súdu nepreukázal, že tieto zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúrach, spoločnosťou AURIS IT s.r.o.

. Dôkaznú situáciu žalobcu nemohla zvrátiť ani výpoveď svedkov vypočutých vo vyrubovacom konaní. Z výpovede svedka p. F. a p. Z. podľa krajského súdu možno ustáliť maximálne to, že pokiaľ aj v reťazovom obchode bol nejaký tovar, nie je známe, o aký tovar sa jednalo a či kvalitatívne zodpovedal údajom uvedeným na preverovaných faktúrach a dodacích listoch. Podľa krajského súdu správcovi dane sa ani z úradnej moci vykonaným dokazovaním nepodarilo preukázať dodanie tovaru odberateľovi uvedenému na preverovaných faktúrach v rozhodnom zdaňovacom období.

Práve naopak, pochybnosti o dodaní tovaru sa šetrením správcu dane ešte zvýraznili (skutočnosti o preverovanom reťazci spoločností uvedené na str. 30 a 31 napadnutého rozsudku). 25. K obdobným záverom ako pri dodávateľských spoločnostiach TONER EXPRESS, s.r.o. a AURIS IT s.r.o. dospel krajský súd aj v súvislosti s vyhodnotením fakturovaného plnenia od deklarovaného dodávateľa žalobcu spoločnosti G4 TRONICS SLOVAKIA, s.r.o. (tuzemské dodanie tovaru). Krajský súd sa stotožnil s právnym posúdením veci žalovaným o tom, že žalobca porušil § 49 ods. 1 v spojení s § 51 ods. 1 zákona o DPH, tým, že si v preverovanom zdaniteľnom období november 2013 uplatnil právo na odpočítanie DPH zo sporných faktúr od spoločnosti G4 TRONICS SLOVAKIA, s.r.o. za dodávku Apple Ipad, Samsung Galaxy, Apple Iphone. Žalobca podľa krajského súdu nepreukázal, že tieto zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúrach, spoločnosťou G4 TRONICS SLOVAKIA, s.r.o.

. Dôkaznú situáciu žalobcu nemohla zvrátiť ani výpoveď svedkov vypočutých vo vyrubovacom konaní. Podľa krajského súdu správcovi dane sa ani z úradnej moci vykonaným dokazovaním nepodarilo preukázať dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na preverovaných faktúrach v preverovanom zdaňovacom období. Práve naopak, pochybnosti o dodaní tovaru sa u správcu dane ešte zvýraznili (skutočnosti o preverovanom reťazci spoločností uvedené na str. 33 a 34 napadnutého rozsudku).

26. Krajský súd v závere napadnutého rozsudku zdôraznil, že žalobcovi nebolo zamietnuté právo na odpočet DPH z preverovaných dodávateľských faktúr z dôvodu účasti žalobcu na podvode. V tejto súvislosti uviedol, že k ďalším úvahám o možnom podvodnom konaní, resp. zneužitiu práva môže dôjsť len za predpokladu, že je preukázané samotné dodanie služby (tovaru) dodávateľom uvedeným na faktúre, k čomu podľa krajského súdu v prejednávanom prípade nedošlo, t.j. dodanie konkrétneho tovaru špecifikovaného na preverovaných faktúrach dodávateľom TONER EXPRESS, s.r.o., AURIS IT s.r.o. a G4 - TRONICS SLOVAKIA, s.r.o. preukázané žalobcom nebolo.

III. Kasačná sťažnosť

27. Žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) podal proti napadnutému rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP (nesprávne právne posúdenie veci) a § 440 ods. 1 písm. h) SSP (odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu), v ktorej žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec krajskému súdu na ďalšie konanie.

28. Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti uviedol sťažnostné body, ktoré v značnej miere kopírujú žalobné námietky. Vo vzťahu k odberateľskej spoločnosti BAU ARX, s.r.o. (intrakomunitárne dodanie tovaru) sťažovateľ nesúhlasil so závermi krajského súdu spočívajúce v pochybnostiach o preprave tovaru do iného členského štátu, resp. o nepreukázaní fyzického opustenia územia členského štátu. Poukázal na to, že prepravu tovaru zabezpečovala spoločnosť BENADO s.r.o. do spoločnosti DASCHER Czech Republic, a.s.

. Sťažovateľ mal za to, že dôkazy nachádzajúce sa v administratívnom spise prepravu a dodanie tovaru potvrdzujú, resp. že zo strany žalovaného nebola zistená žiadna relevantná skutočnosť, ktorá by záver o dodaní do iného členského štátu spochybňovala. Sťažovateľ uviedol, že bol v rámci daňovej kontroly maximálne súčinný a poskytol správcovi dane doklady, ktoré je možné od neho objektívne požadovať, dokonca nad rámec zákonných požiadaviek uvedených v § 43 zákona o DPH, avšak správca dane, žalovaný a dokonca ani krajský súd sa s nimi vo vzájomnej súvislosti nezaoberali. Sťažovateľ následne označil dôkazy (proforma faktúru, medzinárodný nákladný list, fotodokumentácia tovaru, e-mailová komunikácia, overenie VIES - kontrola platnosti IČ DPH, faktúra, potvrdenie objednávky, dodací list, výpisy z účtov) a uviedol, že sa dôvodne domnieva, že z vyššie označených dôkazov s vysokým stupňom vypovedacej hodnoty bolo jednoznačne preukázané a zdokladované, že dodal tovar uvedený na spornej faktúre zo dňa 19.11.2013 do iného členského štátu, a to spoločnosti BAU ARX, s.r.o. na adresu jej zmluvného partnera spoločnosti DASCHER Czech Republic, a.s.

. Sťažovateľ zdôraznil, že krajský súd vo vzťahu k odberateľskej spoločnosti BAU ARX, s.r.o. opiera svoje závery prioritne o nesúčinnosť, nekontaktnosť spoločnosti BAU ARX, s.r.o., resp. jej konateľa. V tejto súvislosti uviedol, že dôkazné bremeno, ktoré znáša daňový subjekt je limitované § 24 ods. 1 daňového poriadku, ktoré nie je možné vykladať extenzívne na ťarchu sťažovateľa. Tiež poukázal na skutočnosť, že v rozhodnom období bola spoločnosť BAU ARX, s.r.o. plne fungujúca, sťažovateľ nemal a ani nemá žiadne právne prostriedky na zabezpečenie následnej súčinnosti obchodného partnera voči správcovi dane. Sťažovateľ sa ohradil voči záveru krajského súdu, podľa ktorého sa nesprával dostatočne obozretne a uviedol, že si plnil všetky povinnosti, mal viac dokumentov ako stanovuje zákon, krajský súd ani žalovaný neuviedli, aké ďalšie dôkazy mal sťažovateľ predložiť, objektívne nemohol získať viac dôkazov ako predložil. Sťažovateľ odkazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Sžf/

1/2011 z 15. marca 2011 poukázal na skutočnosti, že spoločnosť BAU ARX, s.r.o. bola platcom DPH od 19.11.2012 a registrácia jej bola zrušená až 14.10.2015, tiež, že na výpise z účtu je viditeľné, že platili z účtu ktorého boli majiteľom a tento účet mali evidovaný aj u českej finančnej správy. Sťažovať uviedol, že využíval všetky bežné nástroje, aby si overil dôveryhodnosť obchodného partnera, napr. kontrolou výpisu z obchodného registra, platnosť IČ DPH(VAT), kontrolou zoznamov neplatičov a prípadne kontrolou existencie webovej stránky.

Záver krajského súdu a žalovaného o nepreukázaní prechodu práva nakladať s majetkom ako vlastník je podľa sťažovateľa neudržateľné a v tejto súvislosti poukázal na nasledujúce skutočnosti: bolo preukázané dodanie tovaru zo SR do ČR do skladu spoločnosti DASCHER Czech Republic, a.s. prostredníctvom spoločnosti BENACO, a.s., bolo preukázané, že na pokyn p. Roubíčka, bývalého konateľa spoločnosti BAU ARX, s.r.o. si tovar vyzdvihla spoločnosť JV TRADE s.r.o., ktorá následne expedovala tento tovar pre svojho českého odberateľa spoločnosť LAMA Plus s.r.o.

. Podľa sťažovateľa je dôvodné predpokladať, že keď spoločnosť BAU ARX, s.r.o. umožnila spoločnosti JV TRADE s.r.o., aby si predmetný tovar zo skladu odviezla a dodala svojim odberateľom, tak musela predmetným tovarom

vlastnícky disponovať. Skutočnosť, že p. Roubíček v čase realizácie predmetného obchodu konal za spoločnosť BAU ARX, s.r.o. aj vo veci predmetného obchodu, bola podľa sťažovateľa preukázaná plnou mocou zo dňa 25.11.2012, t.j. p. Roubíček disponoval oprávnením uzatvoriť a realizovať predmetný obchod v mene tejto spoločnosti.

K otázke povinnosti preukázať dodanie tovaru sťažovateľ poukázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ (C-78/12 a C-494/12), v zmysle ktorých pojem „dodanie tovaru“ neodkazuje na prevod majetku spôsobom uplatniteľným vnútroštátnym právom, ale zahŕňa každý prevod hmotného majetku stranou, ktorá oprávňuje druhú stranu nakladať s ním tak, ako by bola majiteľom tohto tovaru. Sťažovateľ mal za to, že požiadavku obozretnosti pri výbere obchodného partnera nie je možné vykladať v kontexte prebratia rizika dôkaznej núdze bezhraničným spôsobom tak, ako to vykladá a zároveň aplikuje krajský súd v napadnutom rozsudku. Zdôraznil, že je mimo možnosti sťažovateľa v rámci „obozretnosti“ zabezpečiť následnú súčinnosť obchodného partnera so správcom dane alebo dodržanie daňových povinností z jeho strany.

Sťažovateľ mal za to, že žalovaný v rámci odôvodnenia rozhodnutia, ktoré bez ďalšieho prebral krajský súd, vo vzťahu k spochybneniu uplatneného práva na oslobodenie od dane, nevyhodnotil správne zistené skutkové okolnosti, nevysporiadal sa s argumentmi sťažovateľa, objektívne žiadnym dôkazom nepreukázal zneužitie práva sťažovateľom, ako ani porušenie ustanovení zákona o

DPH. 29. Sťažovateľ mal za to, že napadnutý rozsudok hrubým spôsobom zasahuje do jeho práv a právom chránených záujmov v súvislosti s uplatneným právom na odpočítanie DPH u dodávateľa TONER EXPRESS, s.r.o. (tuzemské dodanie tovaru).

Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a Dávid, čl. 51, podľa ktorého daňový orgán nie je oprávnený zamietnuť právo na odpočet dane z dôvodu, že sa zdaniteľná osoba neubezpečila, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar, na základe ktorej sa požaduje vykonanie nároku na odpočet dane, spĺňala podmienky zdaniteľnej osoby, že disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a že si splnila svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH, alebo z dôvodu, že uvedená zdaniteľná osoba nemá okrem danej faktúry iné dokumenty, ktorých povaha by preukazovala, že uvedené podmienky boli splnené. Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti označil dôkazy, ktoré predložil ku jednotlivým faktúram a uviedol, že predložil všetky dôkazy, ktoré preukazujú, že obchod bol realizovaný a tovar dodaný v deklarovanom rozsahu dodávateľom uvedeným na faktúre. Mal za to, že preukázal, že tovar bol doručený, skontrolovaný, naskladnený a ďalej predaný. Všetok tovar, čo sťažovateľ nakúpil od spoločnosti TONER EXPRESS, s.r.o. bol jednoznačne

identifikovateľný a nezameniteľný označením výrobcu a typu toneru a taktiež konateľ spoločnosti potvrdil dodávky pre sťažovateľa. Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že nemal možnosť vedieť a ani nevedel, aký bol pohyb tovaru u predchádzajúcich dodávateľov alebo odberateľov. Každý dodávateľ si v rámci obchodného tajomstva stráži informácie o svojom dodávateľovi a pôvode tovaru. To isté je aj na strane odberateľov, ktorý si v rámci obchodného tajomstva strážia informácie o svojich zákazníkoch. Žalovaný podľa sťažovateľa nepredložil jediný dôkaz, že tovar nebol reálne dodaný. V preverovanom období mala spoločnosť TONER EXPRESS, s.r.o. platné všetky náležitosti podľa zákona, mohla vykonávať obchodnú činnosť a nenachádzala sa na zoznamoch nespoľahlivých platcov DPH. Sťažovateľ zdôraznil, že je nepredstaviteľné, aby vyfakturoval a dodal veľkému množstvu ďalších odberateľov tovar, ktorý podľa žalovaného a krajského súdu neexistuje. Sťažovateľ uviedol, že vedie podrobnú skladovú evidenciu, každý skladový pohyb má v ERP systéme jedinečný identifikačný kód

a nie je ho možné zamieňať s iným skladovým pohybom. Nakupoval tovar aj od iných dodávateľov, ale ten predával na iných skladových pohyboch. Spochybňovanie uvedených dôkazov a prijatie záverov, že si sťažovateľ vyrába skladové pohyby, nie je reálne skutkovo

podložené. Pokiaľ sa v napadnutom rozhodnutí objavujú mená spoločnosti ako TRENAT, s.r.o., Regular business, s.r.o., BIG HOUSE COMPANY, s.r.o., VALDEZ s.r.o., EURO-WTG, s.r.o., SK-EUROWORLD, s.r.o., MARMATH, s.r.o., JT COMPANY INVEST s.r.o., sťažovateľ uviedol, že tieto spoločnosti nepozná, nikdy s nimi nebol v kontakte ani v obchodnom vzťahu.

30. Vo vzťahu k zdaniteľnému obchodu so spoločnosťou AURIS IT s.r.o. (tuzemské dodanie tovaru) sťažovateľ predniesol v podstatnom obdobnú argumentáciu ako vo vzťahu k dodávateľskej spoločnosti TONER EXPRESS, s.r.o. . Uviedol, že z jeho strany boli predložené všetky dôkazy, že obchod bol skutočne realizovaný a tovar dodaný v deklarovanom rozsahu dodávateľom uvedeným na faktúre. Sťažovateľ mal za to, že jednoznačne preukázal, že tovar na faktúre bol k nemu doručený, skontrolovaný, naskladnený a ďalej predaný.

Podrobne popisujúc priebeh objednávky tovaru, ako aj proces jeho dodania doplnil, že konateľ spoločnosti AURIS IT s.r.o. potvrdil dodávky tovaru, pričom žalovaný nepredložil jediný dôkaz, že k dodaniu tovaru nedošlo. Sťažovateľ poukázal na to, že nesúčinnosť konateľa spoločnosti AURIS IT, s.r.o. mu nemôže byť na ťarchu a poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15. marca 2011.

Pokiaľ sa v napadnutom rozhodnutí objavujú mená spoločnosti ako Big House Company, s.r.o., EURO-WTG, s.r.o., SK-EUROWORLD, s.r.o., VALDEZ s.r.o., SEDRONA TRADE, s.r.o., MARMATH, s.r.o., WESTech, s.r.o., sťažovateľ uviedol, že tieto spoločnosti nepozná, nikdy s nimi nebol v kontakte ani obchodnom vzťahu. Zdôraznil, že žalovaný svoje závery opiera iba o skutočnosť, že citované spoločnosti sú nekontaktné, alebo neposkytujú súčinnosť. Sťažovateľ však

nevedel, ani nemohol vedieť, že predchádzajúci dodávateľ nebude kontaktný príp. nepredloží doklad, a teda ide o spoločnosti a okolnosti, ktoré nemal možnosť ovplyvniť. 31. Vo vzťahu k zdaniteľnému obchodu so spoločnosťou G4 - TRONICS SLOVAKIA, s.r.o. (tuzemské dodanie tovaru) sťažovateľ rovnako predniesol obdobnú argumentáciu ako predniesol vo vzťahu k dodávateľskej spoločnosti TONER EXPRESS, s.r.o. a AURIS IT, s.r.o.

. Trval na tom, že tovar mu bol riadne dodaný, čo preukázal dôkazmi s vysokým stupňom vypovedacej hodnoty. Dodanie taktiež potvrdil konateľ spoločnosti p. Andrej Dolník. Uviedol, že tovar mu bol riadne doručený, skontrolovaný, naskladnený a ďalej predaný.

Sťažovateľ poukázal na to, že nesúčinnosť konateľa spoločnosti G4 - TRONICS SLOVAKIA, s.r.o. mu nemôže byť na ťarchu poukazujúc pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/ 1/2011 zo dňa 15. marca 2011. Pokiaľ sa v napadnutom rozsudku objavujú spoločnosti ako ZAKIMEDIA s.r.o., REKREP s.r.o., D.M_S_ SK s.r.o., sťažovateľ uviedol, že tieto mu nie sú známe, sú mimo akéhokoľvek jeho dosahu.

32. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

33. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je

dôvodná. Intrakomunitárne dodanie tovaru do iného členského štátu sťažovateľom 34. Spornou otázkou v kasačnom konaní zostalo posúdenie opodstatnenosti sťažovateľom uplatneného oslobodenia od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru spoločnosti BAU ARX, s.r.o. (ako odberateľovi) do iného členského štátu v rámci zdaňovacieho obdobia

november 2013. 35. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu.

Zákon o DPH v ustanovení § 43 ods. 1 upravuje hmotnoprávne podmienky oslobodenia zdaniteľného obchodu od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Musí ísť o dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a nadobúdateľ, na ktorého prešlo vlastnícke právo, je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.

36. Aj zo záverov rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-409/04 (Teleos) vyplýva, že nadobudnutie tovaru v rámci spoločenstva sa podmieňuje splnením dvoch podmienok, a to jednak prechodom práva nakladať s hnuteľnou vecou ako vlastník pre nadobúdateľa a jednak odoslaním alebo prepravou takejto veci nadobúdateľovi do miesta určenia predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet do členského štátu iného ako ten, z ktorého tovar bol vyexpedovaný alebo transportovaný. Aby mohol byť zdaniteľný obchod spočívajúci v dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodený od daňovej povinnosti, musia byť uvedené podmienky splnené kumulatívne.

37. V prípade posudzovaného intrakomunitárneho dodania tovaru z tuzemska sťažovateľom spoločnosti BAU ARX, s.r.o. mal krajský súd v zhode so žalovaným za to, že z vykonaného dokazovania správcom dane vyplynuli opodstatnené pochybnosti o splnení uvedených hmotnoprávnych podmienok oslobodenia tohto dodania od DPH a to najmä z dôvodu, že nebolo preukázané, že deklarovaný nadobúdateľ nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník, taktiež nebolo preukázané, že tovar bol za spoločnosť BAU ARX, s.r.o. prevzatý oprávnenou osobou, a že daň z nadobudnutia tovaru spoločnosť BAU ARX, s.r.o. ako nadobúdateľ priznala. Zároveň žalovaný oprel svoje rozhodnutie o nepriznaní nároku na oslobodenie od dane aj o zistenú skutočnosť, že ten istý tovar mal byť fakturovaný medzi siedmimi až ôsmimi spoločnosťami, registrovanými ako platitelia DPH v rôznych štátoch EÚ, pričom nebol zistený pôvod tovaru ani miesto spotreby a stým súvisiaci odvod DPH v niektorej z členských krajín EÚ, obchody boli vykazované len za účelom získania daňovej výhody (odkazujúc pritom najmä na nesúčinnosť spoločností figurujúcich na začiatku reťazca).

38. Kasačný súd poukazuje na dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, a to najmä na: 1/ faktúru č. 501345615 zo dňa 19.11.2013 vystavená sťažovateľom odberateľovi spoločnosti BAU ARX, s.r.o. za dodávku tonerov, 2/ dodací list č. DZ13038564 zo dňa 19.11.2013 opatrený pečiatkou BAU ARX, s.r.o, s poznámkou „zboží doručené“, 3/faktúra č. 201323 zo dňa 19.11.2013 vyhotovená dodávateľom BENADO, s.r.o. pre žalobcu, za prepravu Žilina - Ostrava - Žilina, s poznámkou „vývoz FA 501345615“, 4/ E-mailová komunikácia s názvom „Avizo zitrejsi dodavka 4 palety“ zo dňa 18.11.2013 medzi p. Roubníčkom konajúcim za spoločnosť BAU ARX, s.r.o. a p. Danečkovou za spoločnosť Dachser Czech Republic, a.s. 5/ Proforma faktúru č. 80130847 od sťažovateľa pre spoločnosť BAU-ARX, s.r.o. zo dňa 15.11.2013 s adresou dodania Dachser Czech Republic, a.s., 6/ fotodokumentáciu tovaru 7/ svedecké výpovede a ďalšie; Skutočnosť, že p. Roubíček bol oprávnený konať za spoločnosť BAU ARX, s.r.o. bola preukázaná plnou mocou zo dňa 25.11.2012.

Zároveň bol potvrdený obchodný vzťah spoločnosti BAU ARX ,s.r.o. a spoločnosti DACHSER Czech Republic, a.s. . preverovaním miestne príslušného správcu dane v ČR, kde bolo zistené, že spoločnosť BAU ARX, a.s. využívala dopravné a skladovacie služby spoločnosti DACHSER Czech Republic, a.s. od septembra 2013 do januára 2014. Existencia tovaru bola potvrdená aj výpoveďou

svedkov. Rovnako bolo potvrdené dodanie tovaru spoločnosti LAMA Plus s.r.o., preprava bola zabezpečovaná spoločnosťou JV TRADE, s.r.o. . Kasačný súd zastáva názor, že v tomto prípade sťažovateľ predložil dostatočné množstvo dôkazov, ktorými preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane, t. j. prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník pre nadobúdateľov a prepravu tovaru do miesta určenia nadobúdateľom v inom členskom štáte. Žalobca predložením uvedených dokladov vyčerpal svoje dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti o dodaní tovaru odberateľom BAU ARX, s.r.o.

. Daňový subjekt unesie dôkazné bremeno v prípade, ak správcovi dane predloží relevantné doklady, ktoré zároveň zodpovedajú zistenému skutkovému stavu. 39. Kasačný súd má za to, že sťažovateľ predložením značného množstva konkrétnych (nie všeobecných a neúplných) dôkazov vyčerpal svoje vlastné dôkazné bremeno.

Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že spoločnosť BAU ARX, s.r.o. je nekontaktná a v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie november 2013 neuviedla nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Tieto skutočnosti nemôžu byť samé o sebe dôvodom na neuznania nároku na oslobodenie od

dane. 40. Kasačný súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že stotožnenie tovaru fyzicky naloženého na prepravu s tovarom deklarovaným na faktúre nemožno spochybňovať len na tom základe, že žiadna z osôb zúčastnených na nakladaní a preprave tovaru reálne nerozobrala originálne balenie s prepravovaným tovarom a neoboznámila sa s ich obsahom.

Pokiaľ pochybnosti v tomto smere nie sú podporené ďalšími zisteniami napr. o nezrovnalostiach v evidencii a pohybe tovaru, nemožno hovoriť o objektívne podložených pochybnostiach o tom, či prepravovaný tovar zodpovedal údajom uvedeným na faktúrach a dodacích listoch (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/79/2022 zo dňa 21. augusta 2024).

41. O splnení podmienok na oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platí, že ak daňovník vyčerpal svoje dôkazné bremeno na preukázanie prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník pre nadobúdateľov a prepravu tovaru do miesta určenia nadobúdateľom v inom členskom štáte, dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane. Ak má správca dane na základe iných zistených skutočností pochybnosti o splnení hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane, musí preukázať, že daňovníkom predložené doklady neodrážajú realitu, resp. sú nehodnoverné, prípadne, že ide o doklady falošné, k čomu v uvedenom prípade nedošlo.

42. Žalovaný, ako aj krajský súd nesplnenie hmotnoprávnych podmienok oslobodenia dane postavili, okrem iného, aj na skutočnostiach, ktoré sú mimo sféru a dosah daňového subjektu z hľadiska možnosti ich ovplyvnenia. Kasačný súd prisvedčujúc sťažovateľovi a v súvislosti s uvedeným zdôrazňuje, že je v rozpore s európskym právom, ak daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti.

Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu (uznesenie Súdneho dvora EÚ z 3. septembra 2020 vo veci C-610/19 Vikingo).

43. Súdny dvor EÚ zároveň konštatoval, že dôsledok zneužitia alebo podvodu sa v zásade týka aj uplatnenia práva na oslobodenie od dane na základe dodania v rámci Spoločenstva (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-273/11 Mecsek-Gabona, bod 54). Súdny dvor EÚ

napokon potvrdil, že v rozsahu, v akom prípadné odmietnutie priznania práva vychádzajúceho zo smernice o DPH odráža všeobecnú zásadu, podľa ktorej nikto nemôže podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom požívať práva upravené právnym systémom Únie, takéto odmietnutie vo všeobecnosti prináleží vykonať vnútroštátnym orgánom a súdom, a to bez ohľadu na právo v oblasti DPH, ktoré ovplyvnil podvod, teda vrátane práva na vrátenie DPH (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-131/13, C-163/13 a C-164/13 Schoenimport „Italmoda“ Mariano Previti a i, bod 46). 44.

Preto ak správca dane založil svoje závery o nesplnení hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane vo vzťahu k odberateľovi BAU ARX, s.r.o. na skutočnostiach zakladajúcich nesúčinnosť a nekontaktnosť spoločností stojacich na začiatku obchodného reťazca s deklarovaným tovarom, postupoval v rozpore s európskou judikatúrou.

Ide totiž o okolnosť, ktorá sama osebe (bez ďalších okolností) nie je spôsobilá vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH/oslobodenie od DPH z transakcie medzi sťažovateľom ako dodávateľom a spoločnosťou BAU ARX, s.r.o. ako odberateľom (osobitne ak nie je sporná existencia tovaru). Takéto komplexné a hĺbkové skúmania deklarovaného odberateľa (prípadne celého obchodného reťazca) náležia správcovi dane v rámci jeho kontrolnej činnosti zameranej na odhalenie nezákonností a daňových podvodov na DPH a vyvodenia dôsledkov. Kasačný súd podotýka, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia však nepriznanie oslobodenia od dane nezakladá na podvodnom konaní sťažovateľa.

45. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ taktiež vyplýva, že každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na dani splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (C-267/15 Gemeente Woerden). Tu bol predmetom vyhodnotenia vzťah sťažovateľa ako dodávateľa a spoločnosti BAU ARX, s.r.o., z ktorého si tento uplatňoval oslobodenie od dane v rámci intrakomunitárneho dodania tovaru. Kasačný súd nepopiera povinnosť správcu dane zistiť čo možno najúplnejšie skutkový stav a na tento účel z úradnej moci vykonať vlastné šetrenie, je však potrebné konštatovať, že správca dane vykonaným dokazovaním vo vzťahu k identifikovaným obchodom rozšíril svoje zisťovanie aj na skutočnosti preukázateľne stojace mimo sféru daňového subjektu. Tieto následne v zmysle už vyššie predostretých záverov nemôžu byť na ťarchu daňovému subjektu, pokiaľ ide o preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane.

46. Po preštudovaní spisového materiálu a?posúdení kasačných námietok kasačný súd konštatuje, že argumentácia sťažovateľa týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom vo vzťahu k odberateľskej spoločnosti BAU ARX, s.r.o., je dôvodná. Tuzemské dodanie tovaru sťažovateľovi

47. Sporným v kasačnom konaní bolo i posúdenie opodstatnenosti sťažovateľom uplatneného nároku na odpočítanie DPH zo zdaniteľných obchodov s tuzemskými dodávateľmi - spoločnosťami TONER EXPRESS, s.r.o., AURIS IT s.r.o. a G4 - TRONICS SLOVAKIA, s.r.o. za dodanie procesorov, tonerov či spotrebného materiálu (elektroniky).

48. Kasačný súd pri preskúmavaní kasačnej sťažnosti zistil, že sa už v obdobnej veci totožného sťažovateľa a žalovaného, vo vzťahu k obdobným rozhodnutiam správnych orgánov a krajského súdu, a to v časti posúdenia zdaniteľných obchodov sťažovateľa so spoločnosťami TONER EXPRESS, s.r.o. a AURIS IT s.r.o., ktoré boli založené na obdobnom skutkovom a právnom posúdení, i keď vo vzťahu k odlišnému zdaňovaciemu obdobiu, posudzujúc v podstatnom identické kasačné námietky sťažovateľa, zaoberal rovnakou právnou otázkou v rozsudku sp. zn. 2Sfk/79/2022 zo dňa 21. augusta 2024.

49. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie. 50.

Kasačný súd preto postupom podľa § 464 ods. 1 SSP plne sa stotožňujúc s právnym posúdením veci poukazuje na rozsudok sp. zn. 2Sfk/79/2022 zo dňa 21. augusta 2024, v ktorom konajúci kasačný súd uviedol:

„56. Správca dane neuznal odpočet DPH z faktúr za dodanie tovaru sťažovateľovi označenými dodávateľmi z dôvodu, že v reťazci zúčastnených osôb nebola preukázaná existencia tovaru stotožniteľného s tovarom deklarovaným na predložených faktúrach. Kasačný súd z obsahu napadnutého rozsudku identifikoval, že v prípade oboch označených dodávateľských spoločností mal dodaniu tovaru sťažovateľovi predchádzať reťazec sčasti identických spoločností (SK-EUROWORLD s.r.o. alebo EURO-WTG, s.r.o., VALDEZ s.r.o., MARMATH s.r.o. - Regular business s.r.o. alebo BIG HOUSE COMPANY s.r.o.).

Pri formulovaní záveru o neuznaní odpočtu DPH žalovaný dôvodil najmä nezrovnalosťami v tejto časti reťazca odkazujúc na skutočnosť, že Daňový úrad Bratislava spoločnosti Regular business s.r.o. neuznal nárok na odpočítanie dane, nakoľko nebolo preukázané, že k zdaniteľným obchodom medzi spoločnosťami SK-EUROWORLD s.r.o., EURO-WTG s.r.o. a VALDEZ s.r.o. ako dodávateľmi a spoločnosťou Regular business s.r.o. ako odberateľom skutočne došlo, a tým pádom podľa žalovaného, ako aj krajského súdu, nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru ani v ďalšej časti obchodných reťazcov, v rámci ktorej následne v dvoch variáciách figurovali obaja označení dodávatelia a sťažovateľ. Pochybnosti žalovaný identifikoval aj v nekontaktnosti a nesúčinnosti spoločností zúčastnených v prvej časti dotknutého reťazca.

57. Kasačný súd na tomto mieste opätovne odkazuje na skutočnosť, že pochybnosti na predchádzajúcich (subdodávateľských) stupňoch obchodného reťazca nie sú okolnosťami spôsobilými vyvolať dôvodné pochybnosti správcu dane o splnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH z realizovaného obchodu. Tieto by (aj spolu s vytýkanou nekontaktnosťou či nesúčinnosťou subjektov na tomto stupni reťazca) boli smerodajnými len v prípade, ak by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu (sťažovateľa) o podvodnom konaní (nedovolenom daňovom úniku mimo rámca bežných obchodných podmienok) u niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca.

V tomto prípade by z hľadiska preukazovania vedomostnej zložky bolo relevantným aj skúmanie obozretnosti daňového subjektu pri výbere obchodného partnera či nesúčinnosť konateľa počas daňovej kontroly, tematizované sťažovateľom na viacerých miestach v texte kasačnej sťažnosti. Kasačný súd však podotýka, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nepriznanie odpočtu od DPH zo zrealizovaných obchodov nezakladá na podvodnom konaní sťažovateľa, a k preukazovaniu podvodu vykonané dokazovanie ani nesmerovalo, a preto otázka obozretnosti sťažovateľa nie je a ani nemohla byť východiskom pri posudzovaní oprávnenosti nároku na odpočet DPH zo zrealizovaných obchodov.

58. Po preštudovaní spisového materiálu a?posúdení kasačných námietok kasačný súd konštatuje, že argumentácia sťažovateľa týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom vo vzťahu k uplatneniu odpočtu DPH z dodania tovaru spoločnosťami TONER EXPRESS, s.r.o. a AURIS IT s.r.o. sťažovateľovi, je dôvodná.“

51. Vzhľadom k tomu, že správca dane, žalovaný a krajský súd v súvislosti s posúdením sporných zdaniteľných obchodov sťažovateľa so spoločnosťou G4 - TRONICS SLOVAKIA, s.r.o. založili svoje závery na rovnakom právnom posúdení ako vo vzťahu k spoločnostiam TONER EXPRESS, s.r.o. a AURIS IT s.r.o., kasačný súd vzťahuje právne posúdenie v bode 50. tohto rozsudku aj na tieto zdaniteľné obchody a uzatvára, že argumentácia sťažovateľa týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom vo vzťahu k uplatneniu práva na odpočítanie DPH z dodania tovaru spoločnosťou G4 - TRONICS SLOVAKIA, s.r.o. sťažovateľovi, je dôvodná.

52. Kasačný súd na záver vo všeobecnosti zdôrazňuje skutočnosť, že nezrovnalosti ohľadne pôvodu tovaru na samom začiatku obchodného reťazca samy osebe nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie DPH.

53. Pokiaľ v kasačnej sťažnosti sťažovateľ poukazoval na potrebu osobitného posudzovania jednotlivých obchodných transakcií sťažovateľa pri identifikácii vzniknutých nezrovnalostí na inom stupni reťazca, opakovane sa odolávajúc na rozsudok Najvyšší súd SR sp. zn. 3Sžf/ 1/2011, tak kasačný súd podotýka, že správnosť záverov žalovaného (a teda aj krajského súdu) vyhodnocoval vo svetle novšej judikatúry Súdneho dvora EÚ (najmä uznesenia C-610/ 19 Vikingo z 03.09.2020, ktoré pojednáva o nezrovnalostiach na predchádzajúcich stupňoch reťazca a ich vplyve na priznanie odpočtu DPH daňovému subjektu), a preto odôvodnenie tohto rozsudku neobsahuje vyhodnotenie kasačných námietok vo väzbe na sťažovateľom označený rozsudok Najvyššieho súdu SR.

VII. Záver

54. V zmysle právneho posúdenia veci kasačným súdom je potrebné konštatovať, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP), keď sa v napadnutom rozsudku stotožnil s právnymi závermi žalovaného v rozsahu týkajúcom sa posudzovaných zdaniteľných obchodov. Kasačný súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zákonom, a teda kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná. Keďže krajský súd žalobu zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 SSP v spojení s § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 55. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného v intenciách právneho názoru kasačného súdu vysloveného v tomto rozsudku nanovo uvážiť splnenie zákonných podmienok odpočítania dane pri tuzemskom dodaní tovaru v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, jednotlivo pri dotknutých dodávateľoch, a splnenie podmienok na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu, majúc pritom na zreteli vymedzenie dôkazného bremena vyplývajúce z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (najmä rozsudku vo veci Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11 a uznesenia vo veci C-610/19 Vikingo), a teda že správca dane nemôže zaťažiť daňový subjekt preukazovaním skutočností nachádzajúcich sa mimo jeho dispozičnú sféru (uvedené sa vzťahuje aj na subdodávateľov v obchodnom reťazci). Následne bude potrebné vydať rozhodnutie, náležite odôvodnené úvahami správneho orgánu, ktoré ho viedli k jeho vydaniu. Žalovaný je pritom viazaný vyjadreným právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP). 56. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému sťažovateľovi priznal nárok na náhradu trov kasačného konania, ako aj náhradu trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 57. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 30. septembra 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 1Sfk/81/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik