1Sfk/81/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Alvaro, s.r.o., so sídlom Slovnaftská 12354/106, 821 07 Bratislava, IČO: 51009889, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., advokátske spoločenstvo so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO: 36860662, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100462171/2022 zo dňa 11. marca 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/43/ 2022-99 zo dňa 14. februára 2023, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

II. Konanie pred správnym súdom

7. Krajský súd uznesením č. k. 11S/43/2022-74 zo dňa 09.08.2022 návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 8. Krajský súd rozsudkom č. k. 11S/43/2022-99 zo dňa 14.02.2023 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, a to podľa § 190 zákona č. 162/ 2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“). Zároveň rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

preukázanie žalobcom uvádzaných tvrdení. V tomto bode uzavrel, že úvahy daňových orgánov odôvodňujúce pochybnosti účinne viedli k opätovnému preneseniu dôkazného bremena na žalobcu, ktorý ho neuniesol. 10. Správny súd zastával názor, že správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. Už samotné zistenie skutočností, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, že je nedôveryhodný, rizikový, problémový a nekontaktný, že nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky alebo služby, že zdaniteľné plnenie nie je odzrkadlené v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne podľa krajského súdu spochybňujú vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru alebo služieb tak, ako to bolo v prípade žalobcu.

Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom; pre vznik nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt zároveň preukázať reálne vykonanie obchodu, a to osobou, ktorej vznikla daňová povinnosť. Krajský súd dospel k presvedčeniu, že žalobca v konaní nedoložil také dôkazy, ktorými by preukázal, že fakturované služby boli reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúrach (spoločnosťou IMPERIAL BUSINESS s.r.o.). Dodávateľ IMPERIAL BUSINESS s.r.o. nepotvrdil a nepreukázal tvrdenie žalobcu, že práce u odberateľa BILLA s.r.o. vykonal svojimi zamestnancami. Dodávateľ so správcom dane nespolupracoval, jeho účtovníctvo je pre správcu dane nedostupné a dodávateľ neumožnil vykonať žiadne zistenia smerujúce k potvrdeniu skutočností, ktoré tvrdil žalobca - konkrétne, že služby uvedené na faktúrach dodal žalobcovi dodávateľ uvedený na faktúrach, a že mu pri dodávkach vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH. Krajský súd mal za to, že pokiaľ nie je možné u deklarovaných obchodných partnerov alebo subjektov zúčastňujúcich sa

IMPERIAL BUSINESS s.r.o. Výpoveď druhého zamestnanca N.. N. sa neuskutočnila z dôvodu jazykovej bariéry. Výsluch ďalšieho zamestnanca D.. D. sa správcovi dane nepodarilo uskutočniť. Svedok Ľ. Gába (bývalý konateľ deklarovaného dodávateľa) uviedol, že spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o. vykonávala služby iba v objekte spoločnosti BILLA s.r.o. Senec, ktoré mali byť vykonané dohodármi a subdodávateľsky cez spoločnosť DELIVERY SERVICE s.r.o. Práce pre odberateľa HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o. mala vykonať subdodávateľská spoločnosť DELIVERY SERVICE s.r.o. Svedok Ľ. Gába svojou výpoveďou nepreukázal, ktorí jeho dohodári práce vykonávali a kto v mene subdodávateľa DELIVERY SERVICE s.r.o. služby reálne vykonal, t. j. nestotožnil žiadne

12. Hlavnou a podstatnou skutočnosťou podľa správneho súdu bolo to, že odberateľ BILLA s.r.o. nepotvrdil a nepreukázal tvrdenie žalobcu, že práce pre neho mali vykonať zamestnanci dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o. v počte 10 v zmysle evidencie dochádzky zamestnancov dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o. Odberateľ nedisponoval zoznamom zamestnancov, ktorí práce reálne vykonali, avšak odberateľ poskytol žalobcovi elektronické karty a osobné čísla v počte 20 ks. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca disponoval zoznamom zamestnancov, ktorým tieto čísla pridelil, avšak tento zoznam správcovi dane nepredložil, a nestotožnil tak osoby, ktoré mali práce reálne vykonať. Navyše odberateľ BILLA s.r.o. nepotvrdil tvrdenie žalobcu, že práce u neho vykonal práve dodávateľ IMPERIAL BUSINESS

13. Taktiež odberateľ HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o. nepotvrdil a nepreukázal tvrdenie žalobcu, že práce u neho mali vykonať zamestnanci dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o. v zmysle evidencie dochádzky zamestnancov, ktoré boli predložené. Odberateľ HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o. dôkazmi stotožnil konkrétne osoby, ktoré u odberateľa v mene žalobcu práce reálne vykonali. Tieto osoby však nemali žiaden vzťah k žalobcovi (uvedené vyplýva z pracovných zmlúv a dohôd zamestnancov žalobcu) a ani k dodávateľovi IMPERIAL BUSINESS s.r.o. Osoby označené odberateľom HOMMEL HERCULES FRANCE s.r.o. sa nezhodovali s osobami, ktoré označil žalobca v zmysle evidencie dochádzky zamestnancov dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o.

15. Správny súd zastával názor, že správca dane správne zameral a rozšíril dokazovanie aj na skutočnosti, ktoré presahujú rámec právnej sféry vplyvu žalobcu, t. j. aj na právne vzťahy týkajúce sa dodávateľa deklarovaného na sporných faktúrach a jeho subdodávateľa (spoločnosť DELIVERY SERVICE s.r.o.), o ktorom dodávateľ IMPERIAL BUSINESS s.r.o. tvrdil, že vykonával časť prác. Subdodávateľ síce podával daňové priznania DPH, avšak posledné daňové priznanie DPH bolo podané za obdobie marec 2020, v ktorom vykázal nízku daňovú povinnosť, pričom daň na výstupe je takmer rovnaká ako odpočítaná daň na vstupe. Kontrolné výkazy DPH podávané neboli vôbec. Správny súd konštatoval, že subdodávateľ DELIVERY SERVICE s.r.o. ani len po formálnej stránke nedeklaroval, že v roku 2020 dosahoval príjmy (výnosy) z ekonomickej činnosti (nepodal daňové priznania dane z príjmov PO) a nepreukázal, že v roku 2020 zamestnával nejakých zamestnancov (nepodal mesačné hlásenia a ročné vyúčtovania dane).

V prejednávanej veci žalobca nepreukázal, že bola splnená podmienka, že poskytovateľom plnenia je iná zdaniteľná osoba, pričom v konaní neexistujú osobitné skutkové okolnosti, ktoré by preukazovali, že skutočný dodávateľ je inou zdaniteľnou osobou.

dokazovania, žalobca v rámci konania pred správcom dane nenavrhol žiadnych iných svedkov, ktorí by potvrdili reálnosť zdaniteľných obchodov a ani nedoložil žiadne ďalšie listiny preukazujúce skutočnosti ohľadne reálnosti deklarovaných obchodov. Navyše žalobca nebol v konaní súčinný so správcom dane, nezúčastňoval sa ani svedeckých výpovedí, tým nevyužíval možnosť klásť svedkom otázky. Čo sa týka námietky žalobcu, že pred začiatkom spolupráce boli zo strany konateľa spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o. žalobcovi predložené pracovné zmluvy zamestnancov, ktorí budú práce vykonávať a že pred vznikom samotnej spolupráce Ľ. Gába predložil žalobcovi rozhodnutie, ktorým bol zvolený do funkcie konateľa spoločnosti, správny súd uviedol, že žalobca o tom, čo tvrdí, nepredložil žiadne dôkazy.

18. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci správnemu súdu na ďalšie konanie.

Reálne vykonávanie fakturovaných služieb pre BILLA, s.r.o. potvrdil svedok p. S. (zamestnanec deklarovaného dodávateľa), ktorý uviedol, že tam boli aj viacerí zamestnanci. Obaja svedkovia (p. S. aj p. M.) potvrdili, že sťažovateľa poznajú a potvrdili aj dodanie fakturovaných služieb, ktorých dodanie pre odberateľov nebolo daňovými orgánmi spochybnené; - skutočnosť, že dochádzková evidencia dodávateľa IMPERIAL BUSINESS s.r.o. bola zrejme chybná, automaticky neznamená, že všetky práce neboli spoločnosťou vôbec vykonané resp. že neboli vykonané. Pred začiatkom spolupráce sa sťažovateľ uistil, že IMPERIAL BUSINESS s.r.o. má zamestnancov a je schopná objednávané práce vykonať v požadovanom rozsahu; - krajský súd ako i daňové orgány nesprávne vyhodnotili skutkový stav veci, čím dospeli k nesprávnemu právnemu záveru. Sťažovateľ mal za to, že preukázal reálne dodanie služieb po stránke formálnej ako aj po stránke materiálnej.

Označujúc napadnutý rozsudok krajského súdu za nejasný a nezrozumiteľný sťažovateľ vyjadril v kasačnej sťažnosti názor, že požiadavka na náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia nebola splnená. 20. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v preskúmavanom rozhodnutí a v podaniach predložených v priebehu správneho súdneho konania. Podotkol, že svedkovia nepotvrdili dodanie fakturovaných služieb sťažovateľovi. Vo vzťahu k výpovedi svedka p. S. žalovaný uviedol, že svedok nevedel uviesť, či bol pri vykonávaní práce aj niekto za spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o, poprel, že by koordinoval, kontroloval, odsúhlasoval jeho prácu p. Ľ. Gába (konateľ spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o,) alebo niekto zo spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o., nevedel uviesť, kto ďalší vykonával práce, nevedel opísať okolnosti zadávania práce, aj keď potvrdil, že bol zamestnancom spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o. Zistené boli nezrovnalosti medzi výpoveďami obidvoch svedkov, ktorými sťažovateľ argumentuje. Svedok Gába nevedel, prečo

o prevedených prácach, za akých okolností sa zdaniteľný obchod uskutočnil, kto, akým spôsobom a v akom rozsahu sa o uskutočnenie obchodov pričinil a podobne, keďže ich fakturoval odberateľom, podpisoval preberacie protokoly so svojimi odberateľmi, prideľoval pracovníkov svojim odberateľom, zabezpečoval plnenie objednávok.

Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

24. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH: „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.“ 25. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH: „Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“ 26. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH: „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“ 27. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH: „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“ 28. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku: „Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.“ 29. Podľa § 464 ods. 1 SSP: „Ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.“

VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

31. Kasačný súd zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom už v minulosti bola skutkovo aj právne obdobná vec identických účastníkov konania. Obdobnou kasačnou sťažnosťou sťažovateľa s obdobnými námietkami sa kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už stretol a v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/43/2023 zo dňa 25.09.2024 (zdaňovacie obdobie apríl 2020).

Zohľadniac uvedené skutočnosti kasačný súd poukazuje na odôvodnenie tohto rozsudku, s ktorým sa konajúci kasačný súd stotožňuje, na toto rozhodnutie poukazuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza s prípadnými úpravami či doplneniami textu v hranatých zátvorkách. Odseky odôvodnenia citovaného rozsudku sú v záujme prehľadnosti číslované v kontinuite s predchádzajúcimi odsekmi odôvodnenia tohto rozsudku. 33. „Úlohou kasačného súdu v predmetnej veci bolo najprv posúdiť otázku dostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku a následne posúdiť právne názory správneho súdu v rozsahu, či závery žalovaného a správcu dane o tom, že sťažovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu materiálnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov vychádzajú z riadneho zistenia skutkového stavu a z takého hodnotenia dôkazov, ktoré nemožno považovať za svojvoľné.

konania. Aj preto odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany konania na súdnu ochranu, resp. spravodlivý proces (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).

. .] Námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku preto kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 35. V súvislosti s ďalšou nastolenou otázkou, (ne)unesením dôkazného bremena zo strany sťažovateľa, dáva kasačný súd do pozornosti, že v rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH (alternatívne oslobodenia od dane), (ii) formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, (iii) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenie od dane z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia práva.

Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice, § 51 ods. 1 zákona o DPH, či rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/ 14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 29; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).

38. Vychádzajúc z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie dáva kasačný súd do pozornosti, že členské štáty Európskej únie sú oprávnené vnútroštátnym právom uložiť daňovým subjektom aj iné povinnosti, ako tie, ktoré ustanovuje Smernica, za účelom riadneho výberu DPH a na predchádzanie daňovým podvodom. Takéto opatrenia však nesmú ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie určených cieľov a ich limitom je prísny zákaz uplatňovania takých opatrení, ktoré systematicky spochybňujú právo na odpočítanie DPH a princíp neutrality DPH ako taký (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 32; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/ 19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 44; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, body 55 - 57, vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 28). 39. Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu,

Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).

dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.

Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS pod č. 71/2017).

42. Kasačný súd považuje za potrebné dodať, že materiálne podmienky priznania práva na odpočet dane sa v zásade týkajú len individuálneho obchodného vzťahu medzi dodávateľom - daňovým subjektom - odberateľom daňového subjektu. Z tohto dôvodu prípadné pochybnosti týkajúce sa subdodávateľskej časti obchodného reťazca alebo časti nasledujúcej po odberateľovi daňového subjektu nepredstavujú (bez ďalšieho) dôvodné pochybnosti o spochybnení hmotnoprávnych/materiálnych podmienok práva na odpočítanie dane.

43. V súvislosti s preskúmavaným prípadom sa kasačný súd stotožňuje so správnym súdom v tom, že správca dane a žalovaný vzniesli dôvodné pochybnosti o splnení materiálnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane z obchodov sťažovateľa so spoločnosťou IMPERIAL BUSINESS s.r.o., keď odberatelia sťažovateľa nevedeli potvrdiť výkon služieb deklarovanými pracovníkmi spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o. v rozhodnom období, pričom služby pre tieto spoločnosti mal sťažovateľ vykonávať iba subdodávateľsky, cez spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o. [služby pre odberateľa HOMMEL HERCULES FRANCE, s.r.o. mal podľa výpovede konateľa deklarovaného dodávateľa vykonať subdodávateľ deklarovaného dodávateľa - spoločnosť DELIVERY SERVICE s.r.o., pri ktorej však nebolo preukázané, že mala v rozhodnom období akýchkoľvek zamestnancova, a ktorá bola nekontaktná.] Táto skutočnosť bola aj podľa kasačného súdu spôsobilá založiť relevantnú pochybnosť o splnení materiálnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane sťažovateľom z obchodov so spoločnosťou IMPERIAL BUSINESS s.r.o. a dôkazné bremeno

44. V tomto smere sa kasačný súd rovnako zhoduje so správnym súdom, že sťažovateľ po prenesení dôkazného bremena nepredložil také relevantné dôkazy, ktorými by potvrdil skutočnosti ním deklarované na predložených faktúrach. Tieto závery správcu dane, žalovaného ako aj správneho súdu sťažovateľ napokon dôvodne nerozporuje ani v podanej kasačnej sťažnosti.

sťažovateľovi. Na základe účtovníctva spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o. sa teda nepodarilo preukázať reálne uskutočnenie obchodov so sťažovateľom. [Vo výpovedi konateľ spoločnosti IMPERIAL BUSINESS s.r.o. v rozhodnom období - pán M. (výsluch daného svedka bol vykonaný vo vyrubovacom konaní na základe návrhu sťažovateľa) síce formálne potvrdil dodanie fakturovaných služieb, potvrdil, že pozná sťažovateľa a popísal i priebeh nadviazania obchodnej spolupráce, avšak nevedel uviesť, či predmetné služby vykonal výlučne prostredníctvom svojich zamestnancov alebo či bola časť služieb vykonaná subdodávateľsky cez spoločnosť DELIVERY SERVICE s.r.o. Pána M. síce potvrdil vystavenie faktúr, osoby, ktoré mali služby vykonať, však nekonkretizoval. Rovnako potvrdil aj vykonanie prác pre spoločnosť HOMMEL HERCULES FRANCE, s.r.o., avšak tieto neboli vykonávané „v sklade BILLA“, ako tvrdil. Naviac pán M. nemal žiadne vedomosti o fungovaní spoločnosti z titulu funkcie konateľa ani o povinnostiach zamestnávateľa vyplývajúcich mu z osobitných

Logickým následkom uvedeného však je, že deklarovaný dodávateľ neposkytol správcovi dane dostatočné listinné či iné dôkazy, ktorými by bolo možné preukázať, že spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o. skutočne dodala sťažovateľovi deklarované služby v rozhodnom zdaňovacom období marec 2020. Všeobecnú, ďalšími dôkazmi i konkrétnymi informáciami nepodloženú výpoveď konateľa deklarovaného dodávateľa obsahujúcu navyše i rozpory so zisteným skutkovým stavom, za existencie správcom dane tu identifikovaných dôvodných pochybností, nemožno považovať za preukazujúcu sporné plnenia, a to ani jednotlivo ani v spojitosti s výpoveďou svedka S. - viď ďalej.] Pre priznanie odpočtu dane nestačí, tak ako sa domnieva sťažovateľ, aby deklarovaný dodávateľ mal možnosť deklarované služby dodať, ale ich dodanie v rozhodnom čase musí byť aj preukázané. Kasačný súd považuje závery správneho súdu o nepreukázaní dodania konkrétnych služieb v rozhodnom období za jasné a dostatočné, preto námietku sťažovateľa v tomto smere vyhodnotil ako nedôvodnú.

dane. Pri hodnotení tejto výpovede je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že dôkazné bremeno na preukázaní materiálnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane ťaží prioritne daňový subjekt. Je to teda správca dane a žalovaný, ktorí na podklade vykonaného dokazovania majú vznášať dôvodné pochybnosti a na druhej strane je to sťažovateľ, ktorý je ich povinný v daňovom konaní vyvracať. Z tejto perspektívny je potom potrebné hodnotiť aj výpoveď p. S..

S. sú všeobecné a neurčité. Pán S. síce potvrdzuje prácu v sklade BILLA a vie ju všeobecne popísať, ale presnejšie nevie nič uviesť, napr. kto jeho prácu koordinoval, kde bol v tom čase ubytovaný (sťažovateľ nesprávne uvádza, že svedok vedel uviesť, kde býval) alebo že si počet kartónov viedol pre seba na papier (BILLA s.r.o. uviedla, že každý pracovník mal na preukázanie odvedenej práce pridelený čip). S ohľadom na vyššie uvedené kasačný súd uzatvára, že

pracovať. 47. Tiež, ak sťažovateľ tvrdí, že spoločnosť IMPERIAL BUSINESS s.r.o. poskytovala služby subdodávateľsky, závery správcu dane a žalovaného v tomto smere považuje kasačný súd za dostatočne odôvodnené a túto námietku rovnako považuje za nedôvodnú.

Spoločnosť mala virtuálne sídlo, jej jediný spoločník a konateľ bol občan Rumunska. Daňové priznanie pre DPH podala táto spoločnosť naposledy za zdaňovacie obdobie marec 2020 [kde však vykázala nízku daňovú povinnosť - daň na výstupe je takmer rovnaká ako odpočítaná daň na vstupe], [kontrolné výkazy DPH] a daňové priznanie pre daň z príjmov právnických osôb nepodala

V tomto konaní posudzovaný obchod medzi sťažovateľom a jeho dodávateľom - spoločnosťou IMPERIAL BUSINESS s. r. o. - musí byť rovnako riadne preukázaný a aj v súvislosti s ním musia byť samostatne splnené materiálne podmienky na odpočet dane, čo však daňové orgány relevantne spochybnili.

50. Kasačný súd sa tiež stotožnil so správnym súdom, že sťažovateľ žiadne ďalšie dôkazy vykonať nenavrhoval, a preto sa mu nepodarilo vyvrátiť pochybnosti komunikované správcom dane a žalovaným.

VII. Záver

54. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorý bol náležite a riadne odôvodnený. Z tohto dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 55. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP. Sťažovateľ (žalobca) v kasačnom konaní úspech nemal, pričom žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípade, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré v danom prípade nenastali, a preto kasačný súd účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 56. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 27. novembra 2024