1Sfk/86/2023

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Akadémia umení v Banskej Bystrici, so sídlom Kollárová 22, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31094970, právne zastúpený: Sýkorová - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, IČO: 50550837, proti žalovanému: 1/ Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, so sídlom Černyševského 50, 851 01 Bratislava, IČO: 00164381, 2/ Výskumná agentúra, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 31819494, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti Správ o zistenej nezrovnalosti - č. N21500728/S07 zo dňa 14.03.2022, N21500698/S07 zo dňa 14.03.2022, N21500698/O08 zo dňa 24.03.2022, N21500728/O08 zo dňa 24.03.2022 a Žiadostí o vrátenie finančných prostriedkov - č. 26250120044/Z05 zo dňa 14.03.2022, č. 26250120044/Z06 zo dňa 14.03.2022, č. 26250120044/Z05 zo dňa 24.03.2022, č. 26250120044/Z06 zo dňa 24.03.2022, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/103/2022 - 72 zo dňa 26. januára 2023, takto

rozhodol:

I. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta. II. Kasačná sťažnosť sa zamieta. III. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánom verejnej správy

Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania bolo zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie č. S 252/2009 zo dňa 31.12.2009 pod zn. 362958 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 1/2010 pod zn. 00008-MUT zo dňa 05.01.2010.

Vykonanou kontrolou nad dodržiavaním zákona o verejnom obstarávaní bolo z predloženej dokumentácie zistené, že žalobca svojim postupom porušil zákon o verejnom obstarávaní tým, že, okrem iného, konal v rozpore s princípom nediskriminácie a princípom rovnakého zaobchádzania, postupoval v rozpore so základnými princípmi verejného obstarávania a postupoval v rozpore s princípom transparentnosti (§ 9 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní).

3. Dňa 02. marca 2022 bol žalobcovi zo strany žalovaného v 2. rade Výskumnej agentúry doručený záznam z administratívnej kontroly na základe protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní zo dňa 01. marca 2022, v rámci ktorého Výskumná agentúra navrhla v zmysle MP CKO č. 11 - bod č. 9 a č. 16 korekciu 25 %. Vzhľadom na závery administratívnej kontroly boli stanovené neoprávnené výdavky projektu s názvom „Zlepšenie podmienok vzdelávacieho procesu modernizáciou IKT, vnútorného vybavenia a rekonštrukciou objektov na AU BB“ (ďalej aj „projekt“) s kódom ITMS 26250120044 v celkovej sume 1379755,45 eur. Žalobca sa podaním zo dňa 11. marca 2022 vyjadril k predmetnému záznamu z administratívnej kontroly, v rámci ktorého sa ohradil voči

II. Konanie pred správnym súdom

5. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) domáhal preskúmania zákonnosti Správ o zistenej nezrovnalosti a Žiadostí o vrátenie finančných prostriedkov. Žalobca navrhol krajskému súdu, aby predmetné Správy o zistenej nezrovnalosti a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov zrušil, vrátil veci žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade na ďalšie konanie a žalobcovi priznal voči žalovaným právo na náhradu trov konania. Pre prípad, ak by súd dospel k záveru, že pre vydanie správnych aktov boli splnené zákonné podmienky, žalobca navrhol, aby súd aplikoval § 198 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) o sankčnej moderácii a upustil od uloženia sankcie v celom rozsahu. Zároveň žalobca žiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

7. Krajský súd pred meritórnym prejednaním veci skúmal podmienky prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutých Správ o zistenej nezrovnalosti a Žiadostí o vrátenie finančných prostriedkov a dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť, nakoľko smeruje proti opatreniam predbežnej povahy, ktoré nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu.

preskúmať. 9. Krajský súd dospel k záveru, že Správy o zistenej nezrovnalosti a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov je nutné považovať podľa ich obsahu za postup podľa § 27a ods. 4 zákona o pomoci a podpore, t.j. ide o opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré samé o sebe nemajú za následok založenie, zmenu, zrušenie alebo deklaráciu práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu a ani sa ich priamo nedotýkajú.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetné Správy o zistenej nezrovnalosti a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov nie sú konečnými autoritatívnymi rozhodnutiami orgánu verejnej správy o právach a povinnostiach žalobcu v súvislosti so zisteným porušením pravidiel a postupov verejného obstarávania a vysporiadaním finančných vzťahov a z tohto dôvodu, ich súdne preskúmanie na základe podanej správnej žaloby je neprípustné. Krajský súd zdôraznil, že až vydaním rozhodnutia o povinnosti vrátiť príspevok podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore by došlo k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry žalobcu (t. j. k uloženiu povinnosti), voči ktorému by bolo možné podať opravný prostriedok a následne ho prípadne podrobiť súdnemu prieskumu na základe správnej žaloby.

že „nakoľko správa o zistenej nezrovnalosti bola vydaná podľa druhej časti zákona č. 528/

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

14. Proti uzneseniu krajského súdu č. k. 1S/103/2022 - 72 zo dňa 26. januára 2023 podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť (ďalej aj „sťažovateľ“) z dôvodov, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP) a podanie sťažovateľa bolo nezákonne odmietnuté, resp. zastavené (§ 440 ods. 1 písm. j/ SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal, aby kasačný súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby kasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok podľa § 447 SSP. 15. Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti poukázal na to, že z napadnutých správnych aktov nie je vôbec zrejmé, z akého dôvodu žalovaný pristúpil k uloženiu korekcie práve vo výške 25 % z hodnoty výdavkov verejného obstarávania, na základe akej právnej normy tak učinil, z akých kritérií pri uložení korekcie vychádzal, tobôž ako zohľadnil povahu, mieru závažnosti, spôsob a následky vytýkaných porušení. Podľa sťažovateľa pre uloženie korekcie niet žiadnej opory v zákone. Finančná korekcia je podľa sťažovateľa navyše neprimeraná a neúmerná miere závažnosti vytýkaných porušení a ich vplyvu na výsledok verejného obstarávania v prejednávanej veci. 16. Sťažovateľ predniesol názor, podľa ktorého pre odmietnutie žaloby podľa § 98 ods.

právom chránených záujmov. Podľa sťažovateľa uvedené opatrenia bezpochyby môžu mať za následok vznik ujmy na jeho subjektívnych právach. 18. Sťažovateľ mal za to, že uvedené správne akty mu ukladajú povinnosť vrátiť NFP v rozpore s právoplatným Rozhodnutím o schválení NFP a Zmluvou o poskytnutí NFP, čím neoprávnene zasahujú do jeho nadobudnutých práv a jeho ústavne zaručeného práva legitímneho očakávania uspokojenia daného nároku, najmä pokiaľ ide o jeho právo na poskytnutie NFP, na ktoré sťažovateľovi vznikol nárok v súlade s § 12 ods. 1 zákona o pomoci

19. Sťažovateľ mal za to, že žalobou napadnuté správne akty podliehajú prieskumu v rámci správneho súdnictva, vrátane prieskumu postupu správneho orgánu, ktorý predchádzal ich vydaniu. Týmito správnymi aktmi sú podľa sťažovateľa dotknuté jeho základné práva, ktorých preskúmanie súdom nemôže byť podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v podmienkach materiálneho právneho štátu vylúčené. V okolnostiach prejednávanej veci preto bolo podľa sťažovateľa nevyhnutné napadnuté správne akty s ohľadom na ich účinky vo vzťahu k právnemu postaveniu sťažovateľa ako prijímateľa NFP považovať za správne akty, ktorých obsah má autoritatívny vzťah k jeho adresátovi, a kde správny orgán v tomto prípade vystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, nie iba v pozícii oznamovateľa.

Pri posudzovaní, či napadnuté správne akty podliehajú súdnemu prieskumu, je podľa sťažovateľa nutné dôkladne sa zaoberať ich povahou a právnymi účinkami, skúmajúc, či týmito správnymi aktmi v konečnom dôsledku došlo k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností účastníka konania, alebo či práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti účastníka konania môžu byť takýmito správnymi aktmi dotknuté.

finančného postihu mu bude v zmysle zákona o pomoci a podpore uložená povinnosť vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej v tejto sťažnosti napadnutých správnych aktoch, čím sťažovateľovi nenapraviteľne vznikne závažná ujma vo väčšom rozsahu a zároveň hrozí, že konanie sťažovateľa (nezaplatenie časti finančného príspevku) môže byť považované za porušenie finančnej disciplíny a bude mu uložený odvod a penále podľa § 31 zákona č. 523/ 2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. 22. Žalovaný v II. rade, Výskumná agentúra, vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, správa o zistenej nezrovnalosti a ďalšie materiály z vykonanej kontroly neobsahujú stanovenie povinnosti vrátiť finančné prostriedky.

Z uvedeného teda podľa žalovaného v II. rade jednoznačne vyplýva, že napadnutá správa a žiadosť majú len predbežný charakter a nemôžu zasahovať do práv a právom chránených záujmov, nakoľko tento zásah spôsobí až rozhodnutie vydané v správnom konaní. Žalovaný v II. rade sa stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia krajského súdu. Tiež poukázal na to, že ani správy ani žiadosti nezakladajú možnosť exekučného (civilného alebo správneho) konania, nakoľko nie sú materiálne vykonateľné, sťažovateľ tak v rámci odôvodnenia žiadosti o priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepreukázal hrozbu vzniku závažnej ujmy. Žalovaný v II. rade navrhol, aby kasačný súd nepriznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok a zároveň žiadal, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol.

23. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP a § 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

25. Po preskúmaní napadnutého uznesenia krajského súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 26. Podľa § 2 ods. 1 SSP: „V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.“

Podľa § 3 ods. 1 písm. b) a písm. c) SSP „na účely tohto zákona sa rozumie b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.“

30. Podľa § 7 písm. e) SSP: správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.“

32. Podľa § 27a ods. 1 prvej vety zákona o pomoci a podpore: „Ak riadiaci orgán na základe vlastného podnetu alebo podnetu iného orgánu zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, prostredníctvom žiadosti o vrátenie vyzve prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet zákazky;“

34. Kasačný súd prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti už opakovane riešil spor týkajúci sa právomoci správneho súdu vykonať súdny prieskum správy o zistenej nezrovnalosti (§ 26 ods. 3 zákona o pomoci a podpore) a žiadosti o vrátenie poskytnutých príspevkov, resp. ich časti (§ 27a ods. 1 zákona o pomoci a podpore), ktoré predchádzajú vydaniu rozhodnutí podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore.

akty s charakterom predbežnej povahy, pri ktorých nedochádza k uplatneniu vrchnostenských právomocí riadiaceho orgánu a k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry fyzických a právnických osôb uložením vykonateľnej právnej povinnosti, preto nemôžu spôsobiť ujmu na právach dotknutých osôb (uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/34/ 2017 zo dňa 23. augusta 2017, sp. zn. 2Sžfk/62/2018 zo dňa 12. augusta 2018, sp. zn. 1Sžf/87/ 2015 zo dňa 14. februára 2017, publikované ako R 57/2018 a iné).

37. Kasačný súd sa s predmetnými závermi o samostatnej nespreskúmateľnosti správy o zistenej nezrovnalosti a žiadosti o vrátenie poskytnutých prostriedkov v plnom rozsahu stotožňuje. 38. Zároveň kasačný súd zdôrazňuje, že v prípade, ak na základe Žiadostí o vrátenie finančných prostriedkov sťažovateľ nevráti poskytnuté finančné prostriedky, bude následne začaté správne konanie, výsledkom ktorého môže byť aj rozhodnutie o uložení povinnosti vrátiť finančné prostriedky, ktoré bude po vyčerpaní opravného prostriedku v zmysle Správneho poriadku podliehať súdnemu prieskumu správnym súdom, a ktoré bude aj materiálne vykonateľné. Konštatované platí i vo vzťahu k prípadnej povinnosti vrátiť jeden a pol násobok sumy stanovenej vo výzve.

40. Kasačný súd s poukazom na vyššie uvedené závery považuje uznesenie krajského súdu o odmietnutí žaloby žalobcu o preskúmanie Správ o zistenej nezrovnalosti a Žiadostí o vrátenie finančných prostriedkov ako neprípustnej podľa § 98 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. e) SSP za vecne správne a vydané v súlade s aktuálnou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.

42. Kasačný súd tak dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia krajského súdu. 43. Návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti nebolo možné v zmysle § 447 SSP vyhovieť, pretože žalobu odmietajúce uznesenie krajského súdu nehrozilo pre sťažovateľa nijakou závažnou ujmou. Tvrdené hrozby sa týkali sťažovateľových očakávaných následných správnych aktov, nie však rozhodnutia krajského súdu, preto nemohli byť základom pre požadovaný výrok. Zároveň kasačný súd pripomína aj to, že samotné napadnuté správne akty nepredstavujú bezprostredný zásah do sťažovateľových práv a nie sú ani spôsobilým podkladom pre nútený výkon.

V. Záver

44. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Uznesenie krajského súdu považuje vo výroku za vecne správne, dostatočne odôvodnené a vychádzajúce zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 45. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešných žalovaných nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohli spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). 46. Toto rozhodnutie prijal kasačný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie j e prípustný opravný prostriedok.