1Sfk/87/2022

1. Daňový úrad Bratislava (ďalej ako „správca dane“) rozhodnutím č. 102497964/2019 z 06. novembra 2019 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi daň z príjmov právnickej osoby (ďalej aj ako „daň“) za zdaňovacie obdobie r. 2016 v sume 384806,54 eur. Zároveň správca dane stanovil splatnosť dane v uvedenej výške do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia. Vyrubená daň bola určená podľa § 48 a § 49 zákona 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, t,j, daň bola vyrubená na základe pomôcok.

3. Správca dane zaslal žalobcovi podľa § 48 ods. 2 daňového poriadku Oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok z 05. septembra 2018 s uvedením termínu začatia určovania dane podľa pomôcok dňa 10. októbra 2018. O určení dane správca dane vyhotovil Protokol o určení dane podľa pomôcok z 04. septembra 2019. 4.

5. Na základe skutočnosti, že žalobca podľa pomôcky Súčtovej knihy analytických účtov za r. 2016 vykázal výnosy v celkovej sume 3090019,86 eur, správca dane ich považoval za výnosy podľa § 2 písm. f) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov.

7. Po vyčíslení výnosov v sume 3090019,86 eur a uznaných daňových výdavkoch v sume 1340899,18 eur správca dane zistil základ dane v sume 1749120,68 eur, z ktorého pri uplatnení aktuálnej 22% sadzby dane z príjmov právnickej osoby v kontrolovanom zdaňovacom období r. 2016 vyplynula daňová povinnosť v sume 384806,54 eur.

na to, že správca dane dostatočne nezistil skutkový stav. Žalovaný bol toho názoru, že správca dane nie je povinný vziať do úvahy dôkazy navrhované daňovým subjektom. 12. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 49 ods. 2 daňového poriadku, k čomu dodal, že daňový subjekt má v zmysle daňového poriadku možnosť vyjadriť sa len k dodržaniu zákonných podmienok pre použitie tohto spôsobu určenia dane a k tomu, či správca dane prihliadol na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené. Žalovaný uviedol, že správca dane nemá povinnosť zisťovať okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, ale ak sú mu v procese určovania dane podľa pomôcok známe, musí na ne prihliadnuť.

Nutnosť preukázania zúčtovaných nákladov je na strane daňového subjektu. Žalovaný súhlasil s postupom správcu dane, ktorý ako výdavky neuznal náklady na správu budovy, náklady na gastro prevádzky v budove, náklady na SBS a pod. ako výhodu pre daňový subjekt, pretože správca dane nemal k dispozícii žiadne dôkazné listiny, z ktorých by bolo zrejmé, že spĺňajú podmienky stanovené v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, t. j. že sú daňovým výdavkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaloženým

II. Konanie pred správnym súdom

rozhodnutia. Poukázal na to, že v období mesiaca december 2016 žalobcu nelegálne ovládla organizovaná skupina okolo I. Y.. Bez vedomia a účasti reálnych akcionárov žalobcu bolo zorganizované neplatné mimoriadne valné zhromaždenie, ktorého výsledkom bola neplatná zmena vlastníckej štruktúry žalobcu a neplatná zmena v osobe štatutárneho orgánu žalobcu. Reálni akcionári žalobcu týmto stratili kontrolu nad spoločnosťou a za žalobcu nemohol ďalej konať platne zvolený predseda predstavenstva. Ako podstatné sa v tejto súvislosti podľa žalobcu javí najmä to, že nehnuteľnosti objektu Technopol boli z vlastníctva žalobcu vyvedené bez akejkoľvek protihodnoty, v dôsledku čoho žalobca nemohol ďalej vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v súvislosti sprevádzkovaním objektu Technopol a prenájmom nebytových priestorov v tomto objekte. Voči osobám, ktoré sa podieľali na nezákonnom ovládnutí žalobcu boli v trestnom konaní vznesené obvinenia. Žalobca uviedol, že platnosť uznesení fiktívneho mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 02. decembra 2016, ktorými došlo k prevzatiu spoločnosti žalobcu, bola zo strany legitímneho akcionára žalobcu napadnutá

za roky 2016, 2017 a 2018. S poukazom na zápisy v Obchodnom registri žalobca uviedol, že Jozefovi Dučákovi skončila funkcia predsedu predstavenstva dňa 12. decembra 2016, t. j. úkony voči správcovi dane vykonávala osoba, ktorá v rozhodnom čase nemohla za žalobcu

Ihneď po tom začal vykonávať úkony smerujúce k vráteniu účtovnej dokumentácie spoločnosti Technopol servis, a.s. od Jozefa Dučáka. Predseda predstavenstva opakovane a viacerými spôsobmi (poštou, kuriérom, osobne) vyzval Jozefa Dučáka na predloženie účtovných podkladov, ale tieto podklady mu nikdy neboli vydané, vyzvaný bol aj bývalý účtovník žalobcu p. K..

poriadku. 18. Žalobca tiež namietal nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov preskúmavaných rozhodnutí. Správca dane a žalovaný sa nedostatočne alebo vôbec nevysporiadali s námietkami a argumentmi žalobcu a to predovšetkým vo vzťahu k celkovému skutkovému stavu, žiadnym spôsobom nezohľadnili podstatné skutkové okolnosti uvádzané žalobcom a neodôvodnili, prečo v predmetnom prípade postupovali, bez ohľadu na notoricky známe a široko medializované skutočnosti v súvislosti s tzv. kauzou Technopol úplne formalistickým spôsobom, tak, akoby žalobca zrazu svojvoľne nepodal daňové priznanie, ktoré predtým desiatky rokov podával. Oba správne orgány podľa žalobcu v predmetnom prípade konali v príkrom rozpore so všeobecnými princípmi daňového konania vyjadrenými v § 3 ods. 1 daňového poriadku, t. j. povinnosťou zachovávať práva a právom chránené záujmy daňových subjektov a povinnosťou použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 19.

2016. Správnym orgánom podľa žalobcu muselo byť zrejmé aj to, že takto vypočítaná daň nie je reálna a postihuje žalobcu do takej miery, že nebude schopný týmto spôsobom vyrubenú daň uhradiť. 20. Žalobca ďalej uviedol, že správca dane v rámci zisťovacích a zaisťovacích úkonov mohol požiadať obchodných partnerov žalobcu alebo orgány činné v trestnom konaní o dodatočné predloženie dokumentácie a zaobstarať si týmto spôsobom ďalšie pomôcky. Poukázal na to, že správne orgány si nezaobstarali ďalšie pomôcky na reálnejšie určenie dane za zdaňovacie obdobie r. 2016, ale vychádzali iba z podkladov predložených nezákonne a neplatne zvoleným predsedom predstavenstva, pričom im muselo byť zjavné, že žalobca mal mnohonásobne vyššie náklady v r. 2016 na prevádzku budovy, prevádzku gastra atď.

alebo opatrenia vo veci samej. Túto námietku odôvodnil tým, že správca dane konal s osobou, ktorá nebola oprávnená konať za žalobcu - s nezákonne zvoleným predsedom predstavenstva žalobcu p. Jozefom Dučákom, čím zaťažil konanie takou vadou, ktorá má za následok porušenie práv žalobcu ako daňového subjektu. Žalobca opätovne poukázal na to, že uvedená skutočnosť musela byť správnemu orgánu zrejmá, a to v dôsledku značnej medializácie celej kauzy „Technopol“ ako aj v dôsledku vedenia trestných konaní, o ktorých mal prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný vedomosť. Vzhľadom na vyššie uvedené mal správny orgán podľa žalobcu postupovať tak, že mal daňové konanie prerušiť do skončenia trestného konania, ako to navrhoval žalobca v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane. 22. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 16. júna 2020, v ktorom uviedol, že žalobcovi nič nebránilo, aby pred určením dane podľa pomôcok správcovi dane predložil daňové doklady a dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, keďže daňový subjekt znáša dôkazné bremeno počas celého daňového konania.

odvolávajúceho sa ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných odvolávajúcim sa. Nie je povinnosťou správcu dane pomáhať žalobcovi uniesť dôkazné bremeno tým, že sa bude z vlastnej iniciatívy snažiť vyhľadávať dôkazné prostriedky svedčiace v prospech žalobcu. Preto je na správcovi dane a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní. 24. Žalovaný zastával názor, že rozhodol správne, keď odvolanie zamietol, nakoľko podľa vlastných tvrdení postupoval tak, ako mu to prikazuje zákon. Námietky uvedené v žalobe podľa žalovaného neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia a postup žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutie boli v súlade s platnou a účinnou legislatívou v danom čase. Na základe uvedených skutočností žalovaný trval na svojich záveroch uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí a navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu zamietol.

Zopakoval, že žalobca nedisponuje kompletným účtovníctvom vlastnej spoločnosti, keďže celé účtovníctvo žalobcu bolo odcudzené právoplatne obvinenými osobami. Žalobca sa pokúšal zabezpečiť kompletné účtovníctvo od nezákonne zvoleného predsedu predstavenstva a dvojnásobne obvineného Jozefa Dučáka viacerými spôsobmi. Žalobca osobne doručoval výzvu na predloženie dokumentov aj na adresy všetkých spoločností, v ktorých Jozef Dučák figuruje v zmysle zápisov v obchodnom registri. Jozef Dučák však na doručené výzvy nereagoval a účtovníctvo žalobcu ani ku dňu vyjadrenia žalobcovi nepredložil. Keďže žalobca nedisponuje a ani nedisponoval vlastným účtovníctvom už od r. 2016, nemohol správcovi dane a žalovanému predložiť daňové doklady a dôkazy preukazujúce jeho reálne výdavky v r. 2016 a preto je vyššie uvedený argument žalovaného nutné považovať za zjavne nesprávny. 26. Žalobca ďalej uviedol, že v konaní pred správcom dane podrobne zdokumentoval vzniknutý skutkový stav v súvislosti s kauzou Technopol. Podľa názoru žalobcu je dôležité podrobné oboznámenie sa so vzniknutým skutkovým stavom zo strany správneho orgánu ako

konania. 27. Podľa názoru žalobcu mal správca dane a žalovaný zohľadniť celkovú skutkovú situáciu žalobcu a to aj vo vzťahu k nemožnosti oprávnenej osoby podať daňové priznanie. Žalovaný podľa názoru žalobcu pristúpil k svojmu rozhodnutiu až extrémne formalisticky a preto dospel k nesprávnym právnym ako aj skutkovým záverom, čo viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo

Taktiež žalovaný neskúmal dôvod, prečo nezákonne zvolený predseda predstavenstva Jozef Dučák ani nepodal daňové priznanie za zdaňovacie obdobie r. 2016. Správca dane s Jozefom Dučákom komunikoval, pričom ho aj mohol vyzvať na predloženie účtovnej dokumentácie, resp. iných podkladov a pomôcok, aby bolo rozhodnutie spravodlivé a vychádzalo z adekvátne zisteného skutkového stavu. Podľa žalobcu správne orgány postupovali formalisticky bez bližšej vôle spravodlivo a zákonne rozhodnúť, čím nedostatočne zistili skutkový stav a preto dospeli k nesprávnemu a nezákonnému rozhodnutiu.

30. Správny súd konštatoval, že v prejednávanej veci je nesporné, že žalobca nepodal ani na výzvu správcu dane daňové priznanie za zdaňovacie obdobie r. 2016, preto správca dane pristúpil podľa § 48 ods. 1 písm. a) daňového poriadku k určeniu výšky dane na základe

32. Správny súd konštatoval, že z medializovaných informácií, ako aj zo súdnych rozhodnutí predložených v tomto konaní žalobcom, je známe, že u žalobcu došlo v rozpore so zákonom k zmene vlastníckej štruktúry a k zmene v osobe štatutárneho orgánu.

listom zo dňa 19. októbra 2018 (č.l. 6 administratívneho spisu) požiadal Prezídium policajného zboru NAKA, národná jednotka finančnej polície, expozitúra Západ o zapožičanie všetkých účtovných a iných dokladov žalobcu za zdaňovacieho obdobie r. 2015-2016, potrebných k vykonaniu daňovej kontroly a určovaniu dane podľa pomôcok.

V nadväznosti na to žalobca už konajúci súčasným štatutárnym zástupcom namietal nesprávne zistenie daňových výdavkov za r. 2016 a poukázal na to, že niektoré relevantné účtovné dokumenty by sa mali nachádzať v trestnom spise vedenom MV SR, PPZ, NAKA, expozitúra Západ, ČVS: PPZ-56/ NKA-FB-ZA-2017. Správny súd podotkol, že správca dane sa vyššie uvedenou námietkou žiadnym spôsobom nezaoberal. Následne nesprávne zistenie skutkového stavu žalobca namietal aj v odvolaní voči rozhodnutiu správcu dane. Správny súd poukázal na to, že žalovaný k tejto námietke uviedol vo všeobecnosti, že podľa daňového poriadku správca dane nemá povinnosť zisťovať takéto okolnosti, ale ak sú mu v procese určovania dane podľa pomôcok známe, musí na ne prihliadnuť.

35. Správny súd poukázal na to, že už od 08. októbra 2018 (čl. 5 administratívneho spisu) mal správca dane vedomosť, že nejaké účtovné doklady žalobcu z relevantného obdobia sa majú nachádzať na polícii, pričom samotný správca dane o predloženie dotknutých dokladov žiadal. Žalovaný tiež sám v napadnutom rozhodnutí uviedol, že ak má správca dane vedomosť o dôležitých okolnostiach pre určenie dane podľa pomôcok, musí na ne prihliadnuť.

36. Správny súd poukázal na § 48 ods. 5 daňového poriadku, z ktorého vyplýva nie možnosť ale povinnosť prihliadnuť na zistenia, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt. Ak tak správca dane nepostupoval, porušil tak § 48 v spojení s § 3 ods. 1 daňového poriadku. V prípade, ak správca dane neakceptoval pomôcky navrhnuté žalobcom (účtovné doklady na polícii a porovnanie nákladov za iné roky), bolo jeho povinnosťou, aby sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s týmto návrhom vysporiadal. Ustanovenie § 48 ods. 3 daňového poriadku neponecháva na svojvôli správcu dane použitie pomôcok, a preto vychádzajúc zo základných zásad daňového konania, účelom ktorého je správne určenie daňovej povinnosti, povinnosťou správcu dane bolo použiť relevantné pomôcky pre správne určenie dane a v odôvodnení rozhodnutia uviesť svoju úvahu vo vzťahu k použitiu resp. nepoužitiu jednotlivých pomôcok, ktoré pri určovaní dane mal k dispozícii, alebo boli označené. Táto úvaha musí byť podľa správneho súdu presvedčivá a zrozumiteľná tak, aby daňový subjekt nemal pocit, že správca

Vzhľadom na nepreskúmateľnosť preskúmavaných rozhodnutí sa správny súd ďalšími námietkami žalobcu nezaoberal. Správny súd určil žalovanému a správcovi dane povinnosť nové rozhodnutie náležite odôvodniť (skutkovo i právne) a zároveň povinnosť sa v rozhodnutí vysporiadať so všetkými relevantnými námietkami žalobcu a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby jeho závery boli preskúmateľné a v prípade, ak niektoré navrhované dôkazy ako pomôcky nepoužije, je potrebné, aby žalovaný vo svojom rozhodnutí túto skutočnosť riadne odôvodnil.

38. Proti rozsudku správneho súdu sp. zn. 5S/96/2020 z 29. marca 2022 podal žalovaný (ďalej ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť. Žalovaný považoval napadnutý rozsudok správneho súdu za nesprávny, pretože súd pri rozhodovaní nepostupoval v súlade s § 5 ods. 3 SSP, t.j. pri rozhodovaní nedbal na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. Žalovaný explicitne nevymedzil sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 SSP. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) ustálil, že z obsahu kasačnej sťažnosti vyplýva vymedzenie sťažnostného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP (správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia). Žalovaný v kasačnej sťažnosti žiadal, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu a žalobu ako nedôvodnú zamietol alebo alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

čo najúplnejšie. Poukázal na § 48 ods. 3 daňového poriadku, podľa ktorého správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 40. Žalovaný považoval námietky žalobcu o tom, že správca dane nedostatočne zistil a posúdil skutkový stav, za neopodstatnené. Uviedol, že úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnenia nákladov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov je treba vychádzať nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad.

41. Pri aplikácii § 48 ods. 5 daňového poriadku sťažovateľ považoval za potrebné zdôrazniť, že v konkrétnom prípade sa podľa pomôcok určila daň z príjmov právnickej osoby, pričom uvedené zákonné ustanovenie ukladá správcovi dane prihliadať iba na také okolnosti, z ktorých vyplývali pre žalobcu výhody, a ktoré boli v procese určenia dane zistené.

42. Tvrdenie, že všetky účtovné doklady žalobcovi zaistila NAKA, podľa sťažovateľa nie je pravdivé. Sťažovateľ uviedol, že správca dane vykonal daňovú kontrolu na žiadosť Prezídia policajného zboru, NAKA, národná jednotka finančnej polície, expozitúra Západ, ČVS: PPZ-56/ NKA-FP-ZA-2017, ktorý od správcu dane žiadal overené fotokópie za týmto účelom predloženého účtovníctva. Podľa sťažovateľa je z uvedeného jednoznačné, že Prezídium policajného zboru, NAKA, národná jednotka finančnej polície, expozitúra Západ nemalo žiadne doklady za zdaňovacie obdobie r. 2016. V zmysle uvedeného tvrdenie, že sťažovateľ neprihliadol na účtovné doklady, ktoré sa mali nachádzať na polícii, nezodpovedá pravde. Sťažovateľ mal k dispozícii doklady, ktoré si zaobstaral, a to Súčtovú knihu analytických účtov za r. 2016, ktorú predložil Mgr. Jozef Dučák, predseda predstavenstva do 09. apríla 2019, daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za r. 2016 a daňové priznania k dani z pridanej hodnoty za január až december r. 2016 a tými sa sťažovateľ zaoberal.

S predchádzajúcimi zdaňovacími obdobiami nemal sťažovateľ žiaden problém ale až po nezákonnom prevzatí žalobcu v decembri 2016 sťažovateľ preskúmaval zdaňovacie obdobie za r. 2016 a to na základe požiadavky vyšetrovateľa I.. G..

jeho následný výmaz z obchodného registra. Žalovaný o okolnostiach kauzy Technopol musel mať vedomosť a napriek tejto skutočnosti nevykonal dodatočné úkony smerom k adekvátnemu a relevantnému zisteniu skutkového stavu a ani sa nepokúsil zaobstarať si tieto podklady, pričom vedel, kde sa nachádzajú. Žalobca poznamenal, že v čase začatia konania nemal riadne a platne zvolený predseda predstavenstva o týchto skutočnostiach vedomosť. 46. Žalobca zdôraznil, že po okolnostiach v decembri 2016 stratil prístup k majetku ako aj dokumentácii (vrátane účtovných dokumentov). Účtovná dokumentácia nebola žalobcovi po zápise platne zvoleného predsedu predstavenstva vrátená a žalobca ňou ani v súčasnosti nedisponuje. Žalobca sa preto v konaní nedokázal účinne brániť a kooperovať so správnym orgánom, pričom je zjavné, že predmetné nemôže ísť na vrub žalobcu.

Výzva vyšetrovateľa, na ktorú sa žalovaný odvoláva, nebola predložená ako dôkaz ku kasačnej sťažnosti, pričom z textácie kasačnej sťažnosti ani nevyplýva, kedy bola táto výzva datovaná alebo doručená. Keďže nie je možné určiť konkrétny časový úsek, kedy údajne mala byť táto výzva doručená alebo datovaná, nemožno vylúčiť, že vznikla v časovej súslednosti pred zaobstaraním účtovnej dokumentácie žalobcu do trestného spisu.

IV. Právne názory kasačného súdu

50. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

52. Podľa § 48 ods. 2 daňového poriadku, správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň po doručení oznámenia o určovaní dane podľa

54. Podľa § 48 ods. 4 daňového poriadku, ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Na prevzatie a vrátenie zapožičaných dokladov sa primerane vzťahuje § 46 ods. 6 a 7.

Podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku, každý, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, je povinný na výzvu správcu dane písomnosti, listiny a iné veci vydať alebo zapožičať.

58. Prezídium policajného zboru, NAKA, národná jednotka finančnej polície, expozitúra Západ podaním č. ČVS:PPZ-56/NKA-FP-ZA-2017 z 01. augusta 2018 požiadala Daňový úrad Bratislava o vykonanie daňovej kontroly u žalobcu k dani z príjmu právnických osôb ako aj k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia rokov 2015, 2016 a 2017.

60. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že správca dane spísal úradný záznam č. 101995723/2018 z 08. októbra 2018 o zázname telefonického rozhovoru, podľa ktorého na základe oznámenia o daňovej kontrole z 05. septembra 2018 sa so správcom dane dňa 08. októbra 2018 telefonicky skontaktoval štatutárny zástupca žalobcu Mgr. Jozef Dučák, ktorý správcovi dane oznámil, že nemá k dispozícii žiadne účtovné doklady potrebné k výkonu daňovej kontroly, pretože mu boli odobraté NAKA. Potvrdenie o odobratí dokladov mal štatutárny zástupca predložiť správcovi dane v deň zahájenia daňovej kontroly dňa 10. októbra

. prebieha konanie NAKA pod evidenčným číslom PPZ-918/NKA-FPZA-2015.“ O tejto skutočnosti bola so žalobcom spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 1020131106/2018 z 10. októbra 2018. Na základe uvedeného správca dane listom z 19. októbra 2018 požiadal Prezídiu policajného zboru, NAKA, národnej jednotke finančnej polície, expozitúre Západ podľa § 26 ods. 7 a § 48 ods. 3 daňového poriadku o zapožičanie všetkých účtovných a iných dokladov žalobcu za zdaňovacie obdobia o.i. aj r. 2016, potrebných k určeniu dane podľa

Mgr. Jozefom Dučákom, ktorého požiadal vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu roka 2016 o predloženie hlavnej knihy. Štatutárny zástupca sa vyjadril, že zistí, kde sa uvedené doklady nachádzajú a do 22. februára 2019 sa skontaktuje so správcom dane a v prípade ak ich bude mať k dispozícii dohodne si so správcom dane termín na ich predloženie. Dňa 26. februára 2019 sa štatutárny zástupca žalobcu dostavil pred správcu dane a predložil hlavnú knihu potrebnú k určovaniu dane podľa pomôcok

a.s. . 64. Správca dane pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok. O určení dane vyhotovil správca dane protokol o určení dane podľa pomôcok č. 102081657/2019 zo dňa 04. septembra 2019, ktorý bol doručený spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok dňa 23. septembra 2019. Žalobca (v tom čase už zastúpený pôvodným štatutárnym zástupcom

65. Na základe výsledkov uvedených v Protokole správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie r. 2016 v sume 384806,54 eur.

Správny súd v napadnutom rozsudku považoval túto námietku žalobcu za dôvodnú, keď poukázal na to, že už od 08. októbra 2018 mal správca dane vedomosť o tom, že nejaké účtovné doklady žalobcu z relevantného obdobia sa majú nachádzať na polícii, pričom samotný správca dane o predloženie dotknutých dokladov žiadal. V prejednávanej veci tak správca dane mal vedomosť o dôležitých okolnostiach pre určenie dane podľa pomôcok, a to práve v súvislosti s účtovnými dokladmi, avšak na tieto doklady vo svojom rozhodnutí neprihliadol a ani neuviedol žiadny dôvod, ktorý mu v tom bránil, resp. prečo tieto okolnosti nie sú pre jeho rozhodnutie podstatné. Uvedený nedostatok neodstránil ani žalovaný, ktorý sa s touto okolnosťou vôbec nezaoberal. Správny súd tak uzavrel, že rozhodnutie žalované je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

70. Správny súd správne konštatoval, že § 48 ods. 3 daňového poriadku neponecháva na svojvôli správcu dane použitie pomôcok, a preto vychádzajúc zo základných zásad daňového konania, účelom ktorého je správne určenie daňovej povinnosti, povinnosťou správcu dane bolo použiť relevantné pomôcky pre správne určenie dane a v odôvodnení rozhodnutia uviesť svoju úvahu vo vzťahu k použitiu resp. nepoužitiu jednotlivých pomôcok, ktoré pri určovaní dane mal k dispozícii, alebo boli označené. Táto úvaha musí byť presvedčivá a zrozumiteľná, tak aby daňový subjekt nemal pocit, že správca dane koná a rozhoduje v jeho neprospech aby vyrubená daň bola čo najvyššia.

Vo svetle týchto skutkových okolností má kasačný súd za to, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane a rozhodnutie žalovaného vykazujú znaky nepreskúmateľnosti, tak, ako to ustálil správny súd v napadnutom rozsudku. 72. Pokiaľ sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uvádza, že tvrdenie, že všetky účtovné doklady žalobcovi zaistila NAKA, nie je pravdivé a tiež uvádza, že z dôvodu, že správca dane vykonal daňovú kontrolu na žiadosť Prezídia policajného zboru, NAKA, národná jednotka finančnej polície, expozitúra Západ, ČVS: PPZ-56/ NKA-FP-ZA-2017, ktorý od správcu dane žiadal overené fotokópie za týmto účelom predloženého účtovníctva, čím je z uvedeného jednoznačné, že Prezídium policajného zboru žiadne doklady za zdaňovacie obdobie 2016 nemala, kasačný súd považuje túto námietku za nedôvodnú. Kasačný súd mal z administratívneho spisu za preukázané, že samotný bývalý štatutárny zástupca žalobcu (Jozef Dučák) správcovi dane jednoznačne komunikoval, že účtovníctvo za zdaňovacie obdobie r. 2016 bolo odobraté NAKA. Dôkazom, ktorý by toto tvrdenie vyvrátil, by bola správa

Z načrtnutého skutkového stavu sa pritom dôvodne javí, že kvôli prebiehajúcemu trestnému konaniu sa príslušné účtovné doklady môžu nachádzať v bližšie neurčenom trestnom spise Prezídia policajného zboru, NAKA, národná jednotka finančnej polície, expozitúra Západ.

73. Súčasne je potrebné zdôrazniť, že možnosti žalobcu na zabezpečenie účtovných dokladov od Prezídia policajného zboru sú výrazne obmedzené oproti možnostiam správcu dane, resp. sťažovateľa, ktorí podobne ako orgány Policajného zboru majú postavenie štátnych orgánov. Medzi štátnymi orgánmi pritom platí princíp vzájomnej spolupráce odvíjajúci sa z Čl. 1 ods. 1 a Čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v nadväznosti na deľbu moci v štáte (porovnaj aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7/96 z 11. júla 1996), obsahom ktorého je aj požiadavka, aby štátny orgán nevykonával svoju zákonom ustanovenú pôsobnosť (právomoc) spôsobom, ktorý by znemožňoval alebo zmaril výkon zákonnej pôsobnosti (právomoci) iných štátnych orgánov (porovnaj bod 35 Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 21/2014 z 30. januára 2019). Správca dane sa preto jednoznačne nemal uspokojiť s tým, že na jeho žiadosť na zapožičanie účtovných dokladov Prezídium policajného zboru neodpovedalo. Nedostatočná kooperácia štátnych orgánov, bez ohľadu na

. . k použitiu pomôcok je ďalej vhodné uviesť, že sa jedná o nástroje slúžiace ku kvalifikovanému odhadu daňovej povinnosti a musia preto mať racionálnu povahu a musia v maximálne reálne v dostupnej miere usilovať o presnosť nimi určovaných povinností.

75. V súvislosti s podanou kasačnou sťažnosťou kasačný súd konštatuje, že rozsudok správneho súdu považuje na náležite odôvodnený. Správny súd zrozumiteľne komunikoval dôvod, pre ktorý zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane. Rovnako správny súd jasne pomenoval skutkové okolnosti, ktoré považoval za rozhodujúce z hľadiska prijatia tohto záveru.