1Sfk/87/2023

1. Daňový úrad Košice, pobočka Košice (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie máj 2017. Protokol z daňovej kontroly č. 101351304/2018 zo dňa 12.07.2018 bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa 01.08.2018.

3. Správca dane neuznal žalobcovi uplatnené odpočítanie dane z faktúry č. 201705231 zo dňa 23.05.2017 od dodávateľa medias media s.r.o. s dátumom dodania 23.05.2017 a predmetom fakturácie - reklamné partnerstvo na podujatí: „Freunde Der Bruno Walter Musictage“, v celkovej sume 240.000,00 EUR, z toho DPH vo výške 40.000,00 EUR. Uzavrel, že žalobca nesplnil podmienky na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o DPH“).

Podľa mediálneho plánu tvoriaceho prílohu k zmluve sa mali uskutočniť jednotlivé plnenia v TV kampani propagujúcej podujatia a záujemcu ako partnera v televízii (RTVS a Digi Šport), na videospote vysielaného cez LED a LCD obrazovky (15000 spotov), v rozhlasovom spote v rádiách One, Aktual, RTVS, na www.viv.sk, v tlačovej inzercii v jedenástich konkrétne uvedených časopisoch, na letákoch propagujúcich podujatie, na plagátoch a v bulletinoch k podujatiu, v reklamnom promo-videu a na branding stene s logami partnerov. Z dôkazov, ktoré predložil daňový subjekt, vyplývalo, že spoločnosť medias media s.r.o. mala realizovať propagáciu s logom Eltra v médiách: LED obrazovky, rádio One a televízia DigiSport od júna 2017 do decembra 2017. Z dokazovania vyplynulo, že rozsah plnení oproti zmluve a mediálnemu plánu bol podstatne nižší a množstvo plánovaných plnení nebolo realizovaných vôbec (kampaň vo verejnoprávnej televízii a v rozhlase, v rádiu Aktual, v tlačovej inzercii v jedenástich časopisoch, na internetovej stránke, na branding stene v Redute).

Daňový subjekt teda v júni 2017 zaplatil 240.000,00 EUR za reklamné partnerstvo, pričom mu stačil plán kampane, ktorú ani neodkontroloval, nemal o nej dostatočné vedomosti, ani k nej nemal žiadne výhrady. Správca dane tiež uviedol, že reklamné partnerstvo bolo fakturované jednou sumou, bez uvedenia bližšieho položkovitého rozpisu jednotlivých služieb na faktúre.

6. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100565547/2019 zo dňa 05.03.2019 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. 7. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane o neuznaní oprávnenosti odpočítania dane v zmysle príslušných ustanovení zákona o DPH. Ako nedôvodné vyhodnotil aj odvolacie námietky žalobcu procesného charakteru. Za neopodstatnenú označil námietku týkajúcu sa nedoručenia protokolu v zákonom stanovenej lehote splnomocnenému zástupcovi.

II. Konanie pred správnym súdom

10. Krajský súd rozsudkom č. k. 6S/81/2019 - 193 zo dňa 24.11.2022 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) podľa ustanovenia § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal.

12. Správny súd následne konštatoval, že sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom správcu dane, ktorý sa premietol aj do rozhodnutia žalovaného, že zo strany daňového subjektu nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH z faktúry od deklarovanej dodávateľskej spoločnosti medias media s.r.o., pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil také dôkazy, ktoré by potvrdili vierohodnosť a správnosť údajov uvedených na faktúre, na základe ktorej bolo uplatnené odpočítanie dane. Správny súd dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie je správne

13. Aj žalobné námietky týkajúce sa podstatného porušenia ustanovení o konaní správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. 14. K žalobcom namietanému porušeniu ust. § 73 ods. 2 Daňového poriadku z dôvodu, že správca dane spolu s odvolaním nepostúpil odvolaciemu orgánu úplný a originálny spisový materiál a v spise chýbalo DVD, správny súd citoval z vyjadrenia žalovaného a uviedol, že sa s ním stotožnil (v citovanom vyjadrení bolo o. i. uvedené, že súbory na predmetnom DVD neboli a nie sú rozhodujúce pre uznanie odpočítania dane z preverovanej faktúry, ako aj že obsah súborov, televízny, rozhlasový spot, spot na veľkoplošných obrazovkách, zodpovedá dokumentácii, ktorá bola žalovanému predložená a ktorá nepreukazovala reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu - pozn. kasačného súdu).

poriadku. Zopakoval argumentáciu žalovaného (viď bod 7 tohto rozsudku) a dodal, že žalobca ako daňový subjekt prostredníctvom splnomocneného zástupcu ZMK Legal s.r.o. dňa 15.08.2018 doručil správcovi dane písomné vyjadrenia k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly, z čoho je zrejmé, že protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou obdržal. Z listu spoločnosti A&T solutions s.r.o., ktorý bol správcovi dane doručený dňa 16.08.2018, je zrejmé, že kópie dokumentov správcu dane, ktoré dňa 01.08.2018 prevzala uvedená spoločnosť, boli zaslané žalobcovi, a spoločnosť A&T solutions s.r.o. vykonala neodkladné opatrenia na zabránenie škody spočívajúcej v zmeškaní práva na vyjadrenie sa k protokolu

16. Za nedôvodnú označil správny súd aj žalobnú námietku týkajúcu sa porušenia ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorej nedošlo k oznámeniu pochybností správcu dane. Poznamenal, že z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že správca dane počas daňovej kontroly úzko spolupracoval so žalobcom, komunikoval s ním, vyzýval ho na podanie vyjadrení a vysvetlení k preverovaným zdaniteľným obchodom. Žalobca bol dostatočne informovaný o pochybnostiach správcu dane, správca dane oboznámil žalobcu s výsledkami zistení správcu dane pri výkone daňovej kontroly, žalobca mal vedomosť o úkonoch správcu dane, správca dane počas daňovej kontroly vytvoril žalobcovi také podmienky, aby mohol byť súčinný, pretože ho priebežne oboznamoval s tým, čo pri daňovej kontrole zistil, a žalobca mal dostatok možností vyjadriť sa k zisteniam, ako aj predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, resp. navrhovať nové dôkazy. Vzhľadom na to správny súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku týkajúcu sa porušenia ust. § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, podľa

Konštatoval tiež, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami daňového subjektu, ktoré boli obsahom odvolania a postup správcu dane, ako aj žalovaného, označil za súladný s platnými právnymi predpismi s tým, že neboli porušené práva žalobcu.

18. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodov, že krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP). Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, alternatívny aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.

reklamy; - odklon od rozhodnutia sp. zn. 1Sžfk/10/2020 spočíval v tom, že krajský súd nesprávne vyhodnotil, že správca dane neporušil ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku, hoci správca dane nedal sťažovateľovi žiadnu výzvu k odstráneniu pochybností a krajský súd len opisným spôsobom uviedol úkony z priebehu daňovej kontroly, no neuviedol žiadny konkrétny úkon, ktorým by písomne alebo počas ústneho pojednávania boli sťažovateľovi oznámené konkrétne pochybnosti správcu dane. Neuviedol ani žiadne odôvodnenie, či všetky pochybnosti správcu dane boli sťažovateľovi oznámené do momentu skončenia daňovej kontroly, hoci zo žalobných námietok vyplýva, že neboli; - odklon od rozhodnutia sp. zn. 2Sžfk/31/2019 spočíval v tom, že krajský súd, hoci nedal žiadne odôvodnenie v tomto smere, potvrdil správnosť rozhodnutia žalovaného v celom rozsahu, a teda považoval za správne, že správca dane a žalovaný vyžadovali od sťažovateľa preukázanie šírenia reklamy - odkazu pre verejnosť o existencii produktov alebo služieb

Krajský súd sa nevysporiadal ani s jednou konkrétnou žalobnou námietkou uvedenou najmä v časti III. C žaloby. Vedomosť sťažovateľa o rôznych úkonoch správcu dane nie je spôsobilá nahradiť kvalifikované oznámenie pochybností správcu dane; - podľa judikatúry musí správca dane pomenovať konkrétne pochybnosti dostatočne jasne, aby daňový subjekt poznal rozsah svojho dôkazného bremena a na základe informácií správcu dane vedel, aké skutočnosti má doložiť ďalšími dôkazmi; - správca dane dňa 20.03.2018 v čase, kedy disponoval minimálne 20-timi rôznymi relevantnými dôkazmi k dodaniu plnenia, vrátane Dokumentácie mediálnej kampane a DVD uviedol, že nemá žiadne konkrétne pochybnosti a že mu preto nevznikla povinnosť podľa ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Sťažovateľ bol správcom dane dňa 26.06.2018 telefonicky pozvaný na stretnutie dňa 09.07.2018, o predmete ktorého ho správca dane neinformoval.

nedoručil; - v dôsledku neoznámenia pochybností si správca dane sám určil obsah zmluvy, bez ohľadu na vôľu zmluvných strán, a nesprávne interpretoval § 9 ods. 1 zákona o DPH. Sťažovateľovi neoznámil pochybnosť, že mediálny plán považuje za záväzný predmet plnenia, že sťažovateľ nebol zobrazovaný na LED obrazovkách, hoci mu bol prehraný spot, a predložené DVD a fotodokumentácia preukazujúca opak, že kompenzácia dohodnutá medzi sťažovateľom a medias media s.r.o. nie je primeraná hodnota, za ktorú bola zaplatená cena, hoci zmluvné strany takto dodatočne určili obsah zmluvy v súlade s Čl. II ods. 1 písm. b) zmluvy a ust. § 269 ods. 3 Obchodného zákonníka, že si sťažovateľ neoveroval dodávateľa a jeho materiálne, technické a personálne vybavenie, hoci bol celý čas kontaktný a iné, pričom tieto skutočnosti správca dane použil na zdôvodnenie neuznania odpočtu DPH; - správca dane po prvýkrát svoje zistenie o nedostatočnej dôkaznej sile dokumentácie z mediálnej kampane uvádza až v protokole a až v rozhodnutí žalovaného sa konštatuje nové skutkové zistenie, a to že faktúra má nedostatky v zmysle § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH,

vzťahuje);

a o telefonáte nevyhotovuje úradný záznam; - dňa 11.07.2018 sťažovateľ zasiela výzvu na zachovávanie svojich práv a potvrdzuje, že sa vyjadrí dňa 13.07.2018; - dňa 12.07.2018 správca dane spísal protokol; - dňa 13.07.2018 žalobca doručil o 12:04 hod vyjadrenie k zisteniam, tak ako deklaroval a správca dane napriek tomu expeduje protokol bez zohľadnenia vyjadrenia v protokole; - oznámenie pochybností priamo na osobnom stretnutí, na ktoré bol sťažovateľ pozvaný bez toho, aby vedel, čo má byť jeho predmetom, a ktoré nemožno považovať za predvolanie na ústne pojednávanie, bez poskytnutia dostatočného priestoru na vyjadrenie a možnosti predkladať dôkazy, v čase len 4 dni pred odoslaním protokolu v daňovej kontrole, kde počas predchádzajúcich 11 mesiacov správca dane neoznamoval žalobcovi žiadne konkrétne pochybnosti, resp. uvádzal že žiadne pochybnosti nemá, nemohlo dôjsť k materiálnemu naplneniu práva žalobcu podľa ust. § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku.

V odôvodnení uvádza s vecou nesúvisiace tvrdenia (body 81, 79, 66, 78, 77 napadnutého rozsudku) Danú vec nepreskúmaval colný úrad, sporné nebolo, či plnenie dodal konkrétny dodávateľ, vo veci nebola daná úplná absencia dodania (fiktívne dodanie), ani personálne zabezpečenie dodávateľa, tok jeho finančných prostriedkov a nahlásenie krádeže dokumentov nástupníckou spoločnosťou, ako uvádza krajský súd. Naopak, podstatné žalobné námietky krajský súd nezohľadňuje; - vzhľadom na to, že otázky rozsahu dodania, zdaňovacieho obdobia a priamej a bezprostrednej väzby reklamného partnerstva na zdaniteľné plnenie boli kľúčové pre určenie splnenia podmienok na uplatnenie práva na odpočet DPH podľa ust. § 49 ods. 1 a 2 a § 19 ods. 3 zákona o DPH a krajský súd neposkytol k tomuto žiadne odôvodnenie, je rozsudok arbitrárny a nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť; - krajský súd uvádza, že žalobca predložil len listinné dôkazy, čo je v rozpore s administratívnym spisom. Sťažovateľ správcovi dane predložil cenovú ponuku, zmluvu, faktúru, rôzne účtovné doklady a priebežne počas prebiehajúceho reklamného partnerstva

dokumentovaním plnenia preukázal, že plnenie bolo reálne; - sťažovateľ chcel svoje meno primárne zviditeľniť vysielaním na 60 LCD v nákupných centrách a 6 veľkoplošných vonkajších LED obrazovkách, ktoré prebiehalo počas 214 dní. O vysielaní mohol predkladať len sprostredkované dôkazy, ako je DVD s obsahom spotov, fotodokumentáciu, súpis plnení a pod. Je objektívne nemožné, aby sťažovateľ mal priamu a bezprostrednú dokumentáciu o nepretržitom vysielaní na všetkých obrazovkách počas 214 dní, takáto požiadavka je neprípustná z hľadiska teórie dôkazného práva (tzv. probatio diabolica, bod 16 nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022-37 zo dňa 12.10.2022); - krajský súd nesprávne posúdil aj námietku týkajúcu sa neukončenia daňovej kontroly v

Vyjadril presvedčenie, že skutkový stav bol zistený dostatočne a služby deklarované faktúrou od dodávateľa medias media s.r.o., resp. zmluvou a jej prílohou č. 1 neboli poskytnuté v rozsahu podľa predloženej dokumentácie mediálnej kampane a ani v rozsahu, ktorý uviedla bývalá konateľka spoločnosti medias media s.r.o. (v Redute v Bratislave sa konal iba jeden z koncertov - dňa 11.09.2017, nebola realizovaná žiadna propagácia v printových médiách ani na webových stránkach, na koncerte 11.09.2017 nebola branding stena, nebola preukázaná distribúcia letákov, nebolo preukázané odvysielanie spotov na LED obrazovkách v deklarovanom rozsahu).

Správca dane oboznámil sťažovateľa aj s termínmi vypočutí svedka, umožnil mu nazerať do spisu v zmysle § 23 Daňového poriadku a vyzýval ho na predloženie konkrétnych dôkazov k preverovaným zdaniteľným obchodom (okrem uvedených zápisníc aj výzva č. 101123538/2018 zo dňa 07.06.2018). Podaním č. 100643945/2018 zo dňa 29.03.2018 správca dane oboznámil sťažovateľa s výsledkami svojich

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

24. Prejednávaná vec bola dňa 11.12.2023 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Sfk/87/2023. 25. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“)

preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c) a ods. 2, § 453 ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP v rozhodujúcom znení) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 26. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, dospel kasačný súd k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

35. Kasačný súd najprv pristúpil ku skúmaniu uplatneného kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP (a síce, či napadnutý rozsudok možno považovať za riadne odôvodnený) pretože tento kasačný dôvod má prednosť pred dôvodmi nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.

37. Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na spravodlivé prejednanie veci, do ktorého okrem iného patrí aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu. Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými námietkami účastníkov, argumentácia, ktorá bola akceptovaná a mala rozhodujúci vplyv na výsledok sporu, musí byť zdôvodnená jasne a nepochybne, pričom zároveň musí súd zrozumiteľne ozrejmiť, z akého dôvodu na určité návrhy či námietky účastníkov neprihliadal, resp. ich hodnotil protikladne s argumentáciou účastníka konania.

39. Po preskúmaní obsahu súdneho spisu kasačný súd zistil, že sťažovateľ v podanej žalobe uplatnil rad konkrétne formulovaných námietok tak meritórneho ako aj procesného charakteru majúcich potenciál (v prípade ich dôvodnosti) spochybniť zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, a teda išlo o námietky podstatné. S väčšinou z nich sa krajský súd vysporiadal len formálne, uvedením všeobecných formulácií resp. zopakovaním argumentácie žalovaného, bez reakcie na konkrétne žalobné námietky a bez kontextu osobitných okolností súdenej veci.

súd za dostatočné a správne, ako uvádza ďalej. Za nedostatočné však považuje vysporiadanie sa s námietkou porušenia ust. § 46 ods. 5 a § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, ktoré bolo takisto všeobecné, bez reakcie na žalobné námietky. Napokon, v bodoch 67 a nasl. krajský súd opäť uvádza len princípy týkajúce sa dokazovania a dôkazného bremena v daňovom konaní a všeobecné formulácie, že sťažovateľ dôkazné bremeno neuniesol, pretože predložil len faktúru a listinné doklady, hoci v prejednávanej veci boli k dispozícii aj dôkazy o reálnom plnení (DVD, dokumentácia reklamy, grafiky, svedecká výpoveď), k čomu sa krajský súd už nevyjadril. Rovnako v záverečných bodoch odôvodnenia len vo všeobecnosti vyslovil súlad postupu a záverov finančných orgánov bez reakcie na žalobné námietky a osobitosti súdenej

42. Pokiaľ ide o vysporiadanie sa s hmotnoprávnymi žalobnými námietkami sťažovateľa, je potrebné uviesť, že podstatnými dôvodmi pre neuznanie práva na odpočítanie dane daňovými orgánmi bolo, že sťažovateľ nepreukázal dodanie reklamných služieb dodávateľom medias media s.r.o. v rozsahu podľa zmluvy a jej prílohy a ani v rozsahu, ktorý uviedla bývalá konateľka spoločnosti medias media s.r.o., a to v zdaňovacom období máj 2017, v ktorom si uplatnil odpočítanie DPH, ako aj že sťažovateľ nepreukázal ekonomické opodstatnenie prijatej služby a využitie vynaložených finančných nákladov na dodávky tovarov a služieb súvisiacich s jeho podnikateľskou činnosťou, pretože išlo o sponzorstvo (viď napr. s. 15 rozhodnutia žalovaného). Kľúčovými právnymi otázkami pre meritórne vyhodnotenie splnenia podmienok pre odpočítanie DPH podľa ust. § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH tak v prípade sťažovateľa bola otázka (i) správneho zadefinovania si rozsahu ako aj preukázania dodanej služby, (ii) dátumu dodania služby vo väzbe na príslušné zdaňovacie obdobie a (iii) priamej

43. Ako je uvedené vyššie, krajský súd len stroho konštatoval, že sa stotožňuje so závermi daňových orgánov ohľadne nepreukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH, a uviedol všeobecné formulácie, že daňové orgány postupovali zákonne a

44. Takisto ani s viacerými procesnými námietkami, ktoré boli pre vec podstatné, sa krajský súd dostatočne nevysporiadal. 45. Žalobca veľmi dôrazne namietal, že správca dane na neho nepreniesol dôkazné bremeno postupom, ktorý by bol v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku.

46. Najvyšší správny súd v rozsudku sp. zn. 1Sžfk/10/2020 zo dňa 24.02.2022 publikovanom pod č. 18/2022 ZNSS č. 2/2022 výkladom zákona vyvodil konkrétne formálne, obsahové a časové náležitosti výzvy podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku a tiež uviedol, že len postupom súladným s § 46 ods. 5 Daňového poriadku môže dôjsť v procese daňovej kontroly k prenosu dôkazného bremena na daňový subjekt. Sťažovateľ tento judikát dokonca krajskému súdu aj predložil a dožadoval sa jeho aplikácie.

48. Sťažovateľ tiež namietal, že viaceré skutkové zistenia, ktorými daňové orgány odôvodňovali nepriznanie odpočtu DPH, boli po prvýkrát obsiahnuté až v protokole, resp. až v druhostupňovom rozhodnutí, a teda neboli oznámené včas počas daňovej kontroly, a teda že sťažovateľ nedostal priestor ich dokazovaním vyvrátiť. Ani na uvedené námietky krajský súd nereagoval.

50. Rovnako všeobecne sa krajský súd vysporiadal aj s námietkou porušenia § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, v rámci ktorej sťažovateľ tvrdil, že postupom správcu dane mu bola odopretá možnosť vyjadrovať sa k zisteniam správcu dane a tiež žiadať, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia.

súvislosti tvrdiť, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré by malo za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia. 52. Nakoľko kasačný súd posúdil ako dôvodnú námietku nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku v intenzite zasahujúcej do práva sťažovateľa na spravodlivý proces, námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe sa už ďalej nezaoberal. Charakter kasačnej sťažnosti ako mimoriadneho opravného prostriedku neumožňuje kasačnému súdu suplovať úlohu správneho súdu a po prvýkrát posudzovať námietky sťažovateľa, na ktoré mal poskytnúť odpovede už správny súd tak, aby účastníci konania mohli proti konkrétnym záverom prijatým správnym súdom účinne argumentovať v podanom opravnom prostriedku.

53. Ako vyplýva z uvedeného, odôvodnenie napadnutého rozsudku nemožno považovať za presvedčivé, spĺňajúce požiadavky uvedené v ustanovení § 139 ods. 2 SSP. Svojím postupom krajský súd porušil právo sťažovateľa na spravodlivý proces, ktoré vychádza z čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Kasačný súd preto podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý

rozsudok

zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Košiciach, na ktorý v zmysle § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z doterajšieho Krajského súdu v Košiciach. 54. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby s prihliadnutím na závery tohto rozsudku a následne vo veci rozhodnúť, pričom správny súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť. V ďalšom konaní je správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu prezentovanom v tomto rozsudku (§ 469 SSP). 55. V ďalšom konaní správny súd primárne posúdi predovšetkým opodstatnenosť námietky týkajúcej sa porušenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku, pričom v rozhodnutí uvedie, ktorými konkrétnymi úkonmi správca dane realizoval svoju povinnosť uloženú uvedeným ustanovením a vyhodnotí, či boli tieto dostatočné a spĺňajúce požiadavky kladené judikatúrou Najvyššieho správneho súdu SR (rozsudok sp. zn. 1Sžfk/10/2020). Taktiež posúdi opodstatnenosť námietky týkajúcej sa porušenia § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, i vo svetle základnej zásady súčinnosti vyjadrenej v § 3 ods. 2 Daňového poriadku a jej dopad na zákonnosť rozhodnutia. 56. Pokiaľ správny súd nedospeje k záveru o potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutia z procesných dôvodov a pristúpi k hmotnoprávnemu preskúmaniu veci, dôkladne posúdi podstatné žalobné námietky sťažovateľa, najmä ohľadne rozsahu a preukázania dodania služby, dátumu jej dodania i súvisu služby s celkovou hospodárskou činnosťou daňového subjektu v zmysle rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/31/2019 (majúc pritom na zreteli nutnosť kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH). 57. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd (§ 467 ods. 3 SSP). 58. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.