1Sfk/88/2022

1. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty (ďalej aj „správca dane“) zostavil z evidencie daní žalobcu ako daňového dlžníka ku dňu 18.07.2018 vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov č. 101381476/2018 zo dňa 18.07.2018 (ďalej aj „výkaz nedoplatkov“) vo výške 585441,51 eur. 2. Na podklade výkazu nedoplatkov ako exekučného titulu vydal správca dane dňa 27.07.2018 daňovú exekučnú výzvu č. 101453168/2018 (ďalej aj „daňová exekučná výzva“ alebo aj „rozhodnutie správcu dane“), a to podľa § 91 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) (ďalej aj „Daňový poriadok“), ktorou: - oznámil žalobcovi, že vydaním rozhodnutia č. 101392870/2018 zo dňa 19.07.2018 sa začalo daňové exekučné konanie na vymoženie daňového nedoplatku na podklade výkazu nedoplatkov, - vyzval žalobcu, aby v lehote 8 dní od doručenia daňovej exekučnej výzvy zaplatil daňový nedoplatok vo výške 585441,51 na účet správcu dane, - upozornil žalobcu, že v prípade nezaplatenia vydá daňový exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a - zakázal žalobcovi nakladať s peňažnými prostriedkami zablokovanými na jeho účtoch v bankách, pričom ho oboznámil s tým, že na základe príkazu žalobcu poskytovatelia platobných služieb poukážu sumu daňového nedoplatku alebo jeho časti na účet správcu dane. 3. Na odvolanie žalobcu žalovaný daňovú exekučnú výzvu potvrdil rozhodnutím č. 102407378/2018 zo dňa 29.11.2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“). V odôvodnení žalovaný uviedol, že vydanie rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania a daňovej exekučnej výzvy neznamenalo zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu, nakoľko žalobca mal a stále má možnosť uhradiť daňový nedoplatok, či už z predmetných daňovým exekučným konaním zablokovaných finančných prostriedkov na účtoch u poskytovateľov platobných služieb alebo z iných zdrojov. Žalovaný zastával názor, že daňová exekučná výzva má všetky zákonom stanovené náležitosti. Žalobcom uvádzané dôvody na zrušenie daňovej exekučnej výzvy nepovažoval za opodstatnené. Daňový dlžník (žalobca) podľa žalovaného nepreukázal rozpor napadnutej daňovej exekučnej výzvy s ust. § 91 Daňového poriadku. Rovnako nepreukázal ani nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu a neuviedol ani iné dôvody, ktoré preukazujú nesprávnosť alebo nezákonnosť vydanej daňovej exekučnej výzvy.

4. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného i daňovej exekučnej výzvy. Žiadal ich zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie, ako aj priznať žalobe odkladný účinok. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné, nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a tvrdil, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení Daňového poriadku o doručovaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. Tvrdil, že zásielku obsahujúcu rozhodnutie správcu dane č. 100685713/2018 zo dňa 09.04.2017 za zdaňovacie obdobie (DPH) júl 2014 na sumu 585441,51 eur prevzala neoprávnená osoba. Pani O.

Krajský súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uvedený v správnej žalobe ako aj opätovný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uplatnený v samostatnom podaní. Následne rozsudkom č. k. 1S/21/2019 - 134 zo dňa 21.04.2022 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) zamietol aj žalobu žalobcu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“). Zároveň rozhodol, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznáva.

poriadku. Zároveň však s poukazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 2Sžf/63/2016, 3Sžf/77/2012) podotkol, že daňová exekučná výzva nemá výlučne len charakter procesného rozhodnutia, ale spôsobuje aj hmotnoprávne následky tým, že obmedzuje dispozičné právo povinného subjektu nakladať so svojím majetkom. V nadväznosti na túto

7. Krajský súd opísal postup správcu dane pri začatí daňového exekučného konania, ku ktorému dochádza vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania doručovaného osobám užívajúcim, evidujúcim, nakladajúcim alebo spravujúcim majetok daňového dlžníka, napr. bankám. Krajský súd zosumarizoval obsah rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania vydaného v tejto veci, pričom dal do pozornosti, že toto rozhodnutie obsahuje informáciu, že na základe príkazu daňového dlžníka poskytovatelia platobných služieb poukážu sumu daňového nedoplatku alebo jeho časti na účet správcu dane.

8. Následne krajský súd zosumarizoval obsah napadnutého rozhodnutia správcu dane - daňovej exekučnej výzvy, pričom takisto skonštatoval splnenie zákonných podmienok pre jej vydanie. Konštatoval, že správca dane rovnako pri vydaní napadnutej daňovej exekučnej výzvy postupoval v súlade so zákonom. V daňovej exekučnej výzve správca dane zrozumiteľne vysvetlil dôvod vydania tohto rozhodnutia a v súlade s ust. § 91 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku konkretizoval výšku daňových nedoplatkov podľa exekučného titulu (výkazu daňových nedoplatkov), na podklade ktorého sa daňové exekučné konanie začalo.

Rozhodnutia daňových orgánov týkajúce sa exekučnej výzvy napadnuté žalobou ukladajú príkazy a obmedzenia len vo výške exekvovanej sumy, nie nad jej rámec. Taktiež rozhodnutie o začatí exekučného konania, ako je to v ňom explicitne uvedené, ukladá dotknutých osobám (bankám) obmedzenia s prostriedkami žalobcu na jeho bankových účtoch len do výšky exekvovanej sumy.

11. Podľa názoru krajského súdu žalovaný preto v daňovom konaní doručoval v súlade so splnomocneniami založenými v administratívnom spise ako aj s ustanoveniami Daňového poriadku a rovnako tak doručoval aj v daňovom exekučnom konaní.

13. Záverom krajský súd poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR - rozsudok sp. zn. 8Sžfk/81/2020 zo dňa 30.06.2021, ktorým zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/186/2019-211, ktorý zamietol žalobu žalobcu v obdobnej veci týkajúcu sa totožných účastníkov konania.

14. Žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) podal proti rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP. Navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie správcu dane a vec vráti správcovi dane na ďalšie konanie. 15. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že žalovaný a správca dane si neobstarali dostatok podkladov potrebných pre rozhodnutie vo veci, spoľahlivo, presne a úplne nezistili skutočný stav veci, prekročili medze zákonom dovolenej správnej úvahy, rozhodnutie odôvodňovali nezákonným dôkazným prostriedkom, nevydali rozhodnutia v súlade s právnymi predpismi, nevydali rozhodnutia obsahujúce zákonom predpísané náležitosti a procesne nepostupovali v súlade s platným právnym poriadkom. Sťažovateľ namietal, že krajský súd tieto skutočnosti dostatočným spôsobom nevyhodnotil. 16. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti konkrétne namietal, že: - správny súd i správne orgány si neobstarali dostatok potrebných podkladov pre rozhodnutie vo veci a spoľahlivo, presne a úplne nezistili skutočný stav veci, - zo strany správnych orgánov došlo k prekročeniu medzí zákonom dovolenej správnej úvahy, nakoľko hodnotenie dôkazov nemôže byť ľubovoľné, - na dôkazy získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi nemožno prihliadnuť, - v odôvodnení správnych rozhodnutí sa orgány verejnej správy nevysporiadali s námietkami žalobcu ako aj s otázkou, prečo nevykonali všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, - napadnuté rozhodnutia v predmetnej veci tak trpia nielen vadami nepreskúmateľnosti, ale vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo také zistenie skutkového stavu, ktoré je pre posúdenie predmetnej veci nedostačujúce a obsahuje aj rozpory, ktoré súd nijako neodstránil, - správny súd len jednoducho konštatoval správnosť postupu predchádzajúceho súdnemu konaniu, avšak jeho úlohou je samostatne a nezávisle hodnotiť správnosť a úplnosť skutkových zistení správneho orgánu, - v napadnutom rozsudku absentuje vlastné vysporiadanie sa s podstatnými žalobnými námietkami zo strany správneho súdu, - z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd náležite a objektívne neodôvodnil, prečo neprijal argumentáciu žalobcu a - napadnutý rozsudok sa v odôvodnení nedostatočne vysporiadal so všetkými podstatnými a právne významnými skutočnosťami predmetnej veci. 17. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu - sťažovateľa nevyjadril.

VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

Kasačný súd v týchto konaniach zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú. 25. Zohľadniac uvedené skutočnosti kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP poukazuje na odôvodnenie skôr vydaného rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/56/ 2020 zo dňa 28.06.2022, s ktorým sa konajúci kasačný súd stotožňuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza s príslušnými úpravami textu v hranatých zátvorkách. 26. „Podľa § 453 ods. 1 a 2 SSP kasačný súd je viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti a kasačnými bodmi, čo znemožňuje kasačnému súdu dotvárať alebo dopĺňať kasačnú sťažnosť. Takáto činnosť by z jeho strany znamenala porušenie rovnosti účastníkov konania.

27. Po preskúmaní kasačnej sťažnosti podanej žalobcom kasačný súd musí konštatovať, že všetky uplatnené sťažnostné body boli vymedzené neurčito, nezrozumiteľne a nekonkrétne, čím de facto zabránili kasačnému súdu vykonať riadny kasačný prieskum napadnutého rozsudku a eventuálne sa odchýliť od záverov, ku ktorým dospel krajský súd.

súd k tejto námietke uvádza, že krajský súd sa náležite a v súlade so zákonom vysporiadal so všetkými podstatnými a pre vec relevantnými námietkami žalobcu ako aj s tvrdeniami žalovaného. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne vyplývajú skutočnosti a právne dôvody, ktoré viedli krajský súd k právnemu záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, čo je v súlade s procesnými požiadavkami vyjadrenými v § 139 SSP. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi.

30. K ďalšej námietke žalobcu a to vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP kasačný súd poukazuje na to, že podľa § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ods. 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred krajským súdom. V tomto zmysle kasačný súd upozorňuje na to, že v takomto rozsahu resp. týmto spôsobom dôvod kasačnej sťažnosti a to nesprávne právne posúdenie veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP žalobcom vymedzený nebol.

K námietke týkajúcej sa nezaobstarania si dostatku potrebných podkladov pre rozhodnutie vo veci, neúplného zistenia skutkového stavu zo strany správnych orgánov a [. . .], kasačný súd uvádza, že tieto pochybenia konkretizované neboli. Kasačný súd pritom pripomína, že predmetom konania je daňová exekúcia, kde sa vychádza z vykonateľného exekučného titulu. Z podkladov je pritom zrejmé, že v čase vydávania daňovej exekučnej výzvy a rozhodnutia žalovaného existoval vykonateľný exekučný titul. Kasačný súd preto nerozumie, aké nedostatky v skutkovom stave mal žalobca na mysli. Pokiaľ išlo o nedostatočné preskúmanie stavu blokácie finančných prostriedkov, pre ktorú žalobca údajne nemohol dlh zaplatiť, kasačný súd poukazuje na záver krajského súdu, že blokácia finančných prostriedkov neznemožňovala žalobcovi uhradiť exekvovaný dlh, s čím sa plne stotožňuje aj kasačný súd. Kasačný súd konštatuje, že žalovaný a aj správca dane v predmetnej veci dostatočne a úplne zistili skutkový stav [.

kasačnými bodmi, ktorá pre kasačný súd vyplýva z § 453 SSP, kasačný súd uvedenú namietanú vadu preto ďalej neskúmal. 34. Kasačnému súdu záverom nedá nespomenúť, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je plná všeobecných formulácií týkajúcich sa povinností správnych orgánov a správneho súdu v súvislosti so zisťovaním skutkového stavu a vydávaním a odôvodňovaním rozhodnutí a tomu zodpovedajúcich rovnako všeobecných konštatácií sťažovateľa, že v danom prípade si správne orgány a správny súd tieto povinnosti nesplnili. Takéto závery sťažovateľa sú však svojou povahou skôr len všeobecnými ponosmi či vyjadreniami nespokojnosti sťažovateľa s rozhodnutiami správnych orgánov a správneho súdu. V kasačnej sťažnosti takmer úplne absentuje snaha o reakciu na konkrétne závery správneho súdu, prípadne vady napadnutého rozsudku krajského súdu a zistenia správcu dane ako aj žalovaného v predmetnej právnej

kasačný súd nepristúpil k odmietnutiu kasačnej sťažnosti a meritórne ju posúdil. V duchu starorímskeho vigilantibus iura scripta sunt kasačný súd v predmetnej veci dodáva, že spôsob formulácie kasačnej sťažnosti a vágnosť námietok v nej obsiahnutých sa nepochybne odrazili aj v charaktere a konkrétnosti odpovedí, ktoré od kasačného súdu sťažovateľ získal, za čo nesie zodpovednosť práve sťažovateľ (§ 453 ods. 2 SSP).