1Sfk/89/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): S. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z.. U. XX, XXX XX C. C. (pôvodne Peter Turcaj - HOLZ- TRANS, s miestom podnikania M. Čulena 20, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 37328239), právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Rosina, s.r.o., so sídlom Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47246731, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102020107/2020 zo dňa 22. decembra 2020, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 73S/15/2021 - 114 zo dňa 07. apríla 2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 73S/15/2021 - 114 zo dňa 07. apríla 2022 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 102020107/2020 zo dňa 22. decembra 2020 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi finančnej správy

Bystrica, IČO: 37328239, v roku 2012 daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň) za zdaňovacie obdobie máj 2012, v rámci ktorej nezistil porušenia zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o DPH“)

A.. U.), požiadalo správcu dane o vykonanie kontroly tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná (ďalej aj „opätovná daňová kontrola“) u žalobcu - DPH za zdaňovacie obdobie máj 2012. 3. Na základe žiadosti Prezídia Policajného zboru následne správca dane podaním zo dňa 27. mája 2015 požiadal žalovaného, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o vydanie podnetu na vykonanie opätovnej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie máj 2012 u žalobcu. Žalovaný vydal dňa 15. júna 2015 podnet na vykonanie opätovnej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie máj 2012 u žalobcu podľa § 44 ods. 4 písm. c) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „Daňový

Správca dane preveroval skutočnosti týkajúce sa vzniku daňovej povinnosti, uplatnenia nároku na odpočítanie DPH, podmienky splnenia oslobodených dodávok od dane a iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane z dodaného tovaru (kryštálový cukor).

Pôvodné prvostupňové rozhodnutie správcu dane bolo v odvolacom konaní potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 101684279/2017 zo dňa 02. augusta 2017 (ďalej aj „pôvodné rozhodnutie žalovaného“). Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia mal za to, že záver správcu dane o nepriznaní nároku na oslobodenie od dane je správny a dôkazmi dostatočne preukázaný. 5. Žalobca podal proti pôvodnému rozhodnutiu žalovaného žalobu doručenú Krajskému súdu v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“). Krajský súd rozhodnutím sp. zn. 24S/134/2017 zo dňa 20. apríla 2018 (ďalej aj „pôvodné rozhodnutie krajského súdu“) pôvodné rozhodnutie žalovaného a pôvodné prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“), z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu orgánom verejnej správy na riadne posúdenie veci, a to vo vzťahu k nepreukázaniu splnenia hmotnoprávnych podmienok žalobcom na oslobodenie od dane pri

6. Po zrušení pôvodných rozhodnutí správcu dane a žalovaného a vrátení veci krajským súdom žalovanému, resp. správcovi dane do vyrubovacieho konania, správca dane v ďalšom konaní, v zmysle právneho názoru krajského súdu, opätovne preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Správca dane preveroval dodania tovaru do iného členského štátu, a to spoločnosti Silent GmbH a spoločnosti BEN HOLDING Zrt., a zároveň preveroval prepravu tovaru zo Slovenska do Maďarska.

7. Vo svetle nových dôkazov správca dane prijal záver, že v priebehu následného vyrubovacieho konania v prejednávanej veci (po vrátení veci krajským súdom) bolo dokázané, že nedošlo k vecnému plneniu, tzn. dodanie tovaru sa neuskutočnilo, nedošlo k vzniku daňovej povinnosti pri dodaní tovaru, na základe čoho žalobcovi nevzniklo ani právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH z faktúr od deklarovaného dodávateľa Mal - finance, s.r.o.

finance, s.r.o. . 9. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane zrekapituloval priebeh daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania a uviedol, že žalobca si v zdaňovacom období máj 2012 deklaroval oslobodenie dodania tovaru - kryštálového cukru podľa § 43 zákona o DPH z faktúr vystavených pre odberateľa v inom členskom štáte - Nemecko, spoločnosť SILENT GmbH, Hippelstr.31, Mníchov. Tovar - kryštálový cukor bol žalobcovi dodávaný spoločnosťou Mall - finance, s.r.o., Skuteckého 30, Banská Bystrica. Správca dane uviedol, že bol oprávnený zisťovať skutočnosti aj o konaní deklarovaného dodávateľa Mal - finance, s.r.o., ktoré následne vyhodnotil ako dôkazy, ktoré viedli k zmene záverov uvedených v Protokole a v pôvodnom prvostupňovom rozhodnutí, a to na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/2/ 2016 zo dňa 14. júna 2018, ktorý deklaruje, že nedošlo k materiálnemu plneniu.

. Uzavrel, že vzhľadom k tomu, že v reťazci nedošlo k materiálnemu plneniu, nemohlo dôjsť ani k dodaniu tovaru do iného členského štátu. 10. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102020107/2020 zo dňa 22. decembra 2020 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. 11. Žalovaný sa stotožnil so skutkovými a právnymi zisteniami správcu dane. Žalovaný nevzhliadol taký postup správcu dane, ktorým by došlo k porušeniu akéhokoľvek práva žalobcu ako daňového subjektu, resp. ktorým by došlo k porušeniu zásad daňového konania. Za neopodstatnenú považoval námietku žalobcu ohľadne neoprávnene vykonávanej opätovnej daňovej kontroly, s odôvodnením, že správcovi dane bola dňa 27. apríla 2015 doručená žiadosť o vykonanie opätovnej daňovej kontroly a poskytnutie podkladov a informácií z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia policajného zboru, na základe čoho správca dane požiadal žalovaného o vydanie podnetu na vykonanie daňovej kontroly na DPH opätovne

sporných faktúrach od spoločnosti Mall - finance, s.r.o. a súčasne na odberateľských faktúrach pre spoločnosť SILENT GmbH. Správca dane podľa žalovaného postupoval v predmetnej veci v súlade so zákonom a umožnil žalobcovi predkladať dôkazy, doklady a vyjadrenia v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, vykonal v rámci daňovej kontroly rozsiahle dokazovanie, na základe výsledkov ktorého dospel k relevantnému rozhodnutiu, že k materiálnemu plneniu v zmysle sporných faktúr nedošlo. Existencia tovaru nebola preukázaná ani pri dodaní tovaru na základe odberateľských faktúr pre spoločnosť SILENT GmbH. Žalovaný zdôraznil, že správca dane ani doplneným konaním nemal za preukázané, že predmetný tovar bol dodaný tak, ako to deklaruje žalobca odberateľskými faktúrami pre uvedenú spoločnosť a medzinárodnými prepravnými dokladmi. Z odpovedí maďarskej a nemeckej daňovej správy vyplýva, že spoločnosť SILENT GmbH nepriznala nadobudnutie

II. Konanie pred správnym súdom

13. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote všeobecnú správnu žalobu na Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a priznania práva na náhradu trov konania.

15. Žalobca v žalobe predniesol stanovisko o nezákonnosti vykonanej opätovnej daňovej kontroly, ktorú videl v tom, že neboli splnené podmienky na jej vykonanie. Žalobca namietal najmä, že správca dane v Oznámení o začatí daňovej kontroly ani v zápisnici o ústnom pojednávaní, ktorá bola spísaná pri začatí daňovej kontroly, neoznámil žalobcovi dôvod a cieľ opätovného výkonu daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie máj 2012, čím mal porušiť základné práva žalobcu a základné zásady daňového konania - zásadu zákonnosti a úzkej súčinnosti s daňovým subjektom. Žalobca v podstate namietal, že správca dane nezačal výkon opätovnej daňovej kontroly na podnet OČTK, ale konal na základe podnetu, ktorý si sám „vypýtal“ od žalovaného, pričom takýto postup je podľa žalobcu v rozpore s § 44 ods. 4 Daňového poriadku. Žalobca predniesol názor, že správca dane môže u toho istého daňového subjektu vykonať daňovú kontrolu rovnakej dane za rovnaké zdaňovacie obdobie, pokiaľ druhá daňové kontrola bude mať vymedzený odlišný rozsah.

Podľa žalobcu správca dane konal v rozpore s § 44 ods. 1 Daňového poriadku, pretože využil vrátenie veci zo strany krajského súdu na to, aby zamenil svoje vlastné závery z pôvodnej daňovej kontroly. Podľa žalobcu správca dane prehodnotením svojich záverov porušil aj zásadu res iudicata, pretože rozhodol o veci, o ktorej už predtým rozhodol inak a ktorá nebola predmetom

. Správca dane podľa žalobcu neodôvodnil zmenu hodnotenia predložených dokladov k uplatneniu odpočítania dane z faktúr za dodanie kryštálového cukru od spoločnosti Mall - finance, s.r.o., ktoré pôvodne boli uznané, čím správca dane porušil princíp právnej istoty. Žalobca mal za to, že dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a v tejto súvislosti uviedol, že správca dane v rozpore s ustálenou judikatúrou nepriznal právo na odpočítanie dane z dodávky tovaru žalobcovi, na základe skutočností, ktoré nastali u subdodávateľov jeho dodávateľa a táto skutočnosť nemôže tvoriť dôkazné bremeno žalobcu.

Tiež namietal, že predmetný rozsudok Najvyššieho súdu SR mu nebol nikdy predložený so spisovým materiálom. Žalobca zdôraznil, že výsledky daňovej kontroly u deklarovaného dodávateľa Mall - finance, s.r.o., ktoré boli preskúmavané citovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, mal správca dane k dispozícii, pretože túto kontrolu vykonával ten istý správca dane už v čase pred začatím vykonávania opätovnej daňovej kontroly u žalobcu.

konaní a v pokračujúcom vyrubovacom konaní po rozhodnutí krajského súdu o zrušení pôvodných rozhodnutí správcu dane a žalovaného. Podľa žalobcu správca dane v pokračujúcom vyrubovacom konaní tak nezískal žiadne nové dôkazy, ktoré by nemal k dispozícii už pred vydaním pôvodného rozhodnutia vo veci vykonanej opätovnej daňovej

dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. Namietal, že žalovaný nikdy nepreukázal, že nedošlo k vecnému plneniu dodania kryštálového cukru a tiež nepreukázal, že žalobca bol jedným z účastníkov dodávateľsko-odberateľského vzťahu, ktorých spájal jednotiaci zámer - získanie neoprávneného finančného prospechu z vyplatenia nadmerného odpočtu DPH. Žalobca uviedol, že nevedel a ani nevie, či konanie spoločnosti, ktoré sa zúčastnili na obchode s cukrom je podvodným konaním.

dane. Správca dane podľa žalobcu žiadnym spôsobom nepreukázal vedomosť žalobcu o zapojení sa do schémy, či fiktívneho fakturačného reťazca, ani nutnosť jeho vedomosti o takejto skutočnosti. 21. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe trval na výroku napadnutého rozhodnutia, pričom poukázal na jeho odôvodnenie, ako aj dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Podľa žalovaného žalobca v žalobe neuvádza také skutočnosti, ktoré by svojou podstatou mali

Euro IMPEX, s.r.o. - Mal - finance, s.r.o. - žalobca. Žalovaný skonštatoval, že postupoval v súlade so zákonom a navrhol žalobu zamietnuť. 22. Krajský súd uznesením č.k. 73S/15/2021 - 86 zo dňa 12. augusta 2021 zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 23. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 30. septembra 2021 zotrval na žalobe a všetkých žalobných bodoch v celom rozsahu.

26. Krajský súd k námietke žalobcu o neoznámení dôvodu a cieľu opätovného výkonu daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie máj 2012 uviedol, že na výkon opätovnej daňovej kontroly sa vzťahujú ustanovenia Daňového poriadku týkajúce sa daňovej kontroly, nakoľko špeciálne ustanovenia pre opätovnú daňovú kontrolu (okrem podmienok pre oprávnenosť jej začatia v zmysle § 44 ods. 4 Daňového poriadku) zákon neustanovuje.

Podľa krajského súdu, tak žalobca nemal právo domáhať sa preukázania bližšieho dôvodu vykonania opätovnej daňovej kontroly, než bol dôvod, o ktorom bol oznámením informovaný (z § 44 ods. 4 písm. c/ Daňového poriadku plynie, že opätovná daňová kontrola bola začatá na podnet ministerstva, resp. žalovaného). Také oprávnenie žalobcu nemožno podľa krajského vyabstrahovať ani z nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 334/02 z 13. mája 2003, ktorý sa vzťahuje na odlišnú právnu úpravu platnú v Českej republike (žalobca jej podobnosť či blízkosť netvrdil), pričom ani nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 314/2015 z 16. decembra 2015, ktorý naň odkazuje v inej otázke (týkajúcej sa prekážok vykonania opätovnej daňovej kontroly), taký záver neprevzal. Pokiaľ žalobcovi chýbalo vyjadrenie účelu alebo cieľa opätovnej daňovej kontroly, ten podľa krajského súdu vyplýva priamo z § 44 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných

Požiadavka správcu dane o vydanie podnetu na vykonanie opätovnej daňovej kontroly adresovaná žalovanému tak podľa názoru krajského súdu nebola porušením zákona, ktorý internú komunikáciu orgánov finančnej správy neupravuje, ani jeho obchádzaním.

polície - expozitúra stred Banská Bystrica z 22. apríla 2015 v znení jej doplnenia z 12. mája 2015 podpísaná „riaditeľom“ (teda nie vyšetrovateľom, povereným príslušníkom PZ a pod.) bola podaná OČTK. Neprichádzal tak v úvahu postup predpokladajúci uplatnenie § 44 ods. 4 písm. d) Daňového poriadku, ako to namietal žalobca, nakoľko na to v administratívnom spise chýba zodpovedajúci podklad, z ktorého by bolo bez pochybností zrejmé, že išlo o žiadosť

Súvis tohto rozsudku s vyrubovacím konaním voči žalobcovi podľa názoru krajského súdu zrozumiteľne vyplýva z obsahu prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia, kde je uvedené, že tovar - kryštálový cukor, ktorého dodanie deklaroval žalobca od spoločnosti Mal - finance, s.r.o. bol ten istý cukor, ktorého dodanie pre žalobcu deklarovala spoločnosť Mal-finance, s.r.o. a teda ten, ktorého dodanie do iného členského štátu deklaroval žalobca, pričom z označeného rozsudku Najvyššieho súdu SR podľa krajského súdu plynie jednoznačne a konečným spôsobom právoplatne uzavretá otázka, že nedošlo k materiálnemu plneniu vo vzťahu k dodávkam tohto cukru spoločnosti Mal- finance, s.r.o. dodávateľom Euro-IMPEX, s.r.o.

Z týchto skutkových zistení vyplynulo, že nebolo preukázané nielen dodanie tovaru príjemcovi v inom členskom štáte, ale ani jeho nadobudnutie žalobcom. Dôkazná situácia žalobcu sa tak oproti pôvodnému rozsudku výrazne oslabila, pretože na oboch stranách obchodného reťazca (pri dodaní tovaru žalobcovi ako aj pri dodaní toho istého tovaru do iného členského štátu) chýbali dôkazy preukazujúce uskutočnenie dodania. Podľa názoru krajského súdu presvedčivosť a dôkazná váha doterajších dôkazov tým bola výrazne eliminovaná. Krajský súd mal za to, že žalobca nedôvodne namietal nepoužiteľnosť označeného rozsudku Najvyššieho súdu SR a nevyjadrenie jeho súvisu s konaním.

vyzvaný na predloženie ďalších dôkazov, ktorými by preukázal hodnovernosť a správnosť údajov uvedených na dodávateľských faktúrach vystavených Mal-finance, s.r.o., ako aj na odberateľských faktúrach pre odberateľa SILENT GmbH. Z priebehu vyrubovacieho konania podľa názoru krajského súdu plynie, že správca dane poskytol žalobcovi potrebnú súčinnosť vo vzťahu k oboznámeniu so všetkými podkladmi prvostupňového rozhodnutia, vrátane rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžfk/2/2016 z14. júna 2018.

Ich podkladmi boli len niektoré dôkazy, ktoré si správca dane zabezpečil nahliadnutím do spisu a s ktorými bol žalobca oboznámený a mal opakovane možnosť sa k ich obsahu vyjadriť, čím správca dane vyčerpal svoju súčinnostnú povinnosť voči žalobcovi. Na základe uvedeného krajský súd uzavrel, že námietka žalobcu o neúplnosti administratívneho spisu a námietka porušenia úzkej spolupráce v zmysle § 3 ods. 8 Daňového poriadku nebola dôvodná.

Podstatnou skutočnosťou navyše je, že pokiaľ bola pre správcu dane rozhodujúcou otázka ne/reálnosti zdaniteľných plnení medzi žalobcom a jeho dodávateľom Mal-finance, s.r.o., ktorá bola právoplatne vyriešená (nielen na úrovni rozhodnutí vo vyrubovacom konaní, ale aj na úrovni rozhodnutí správnych súdov) so záverom, že k materiálnemu plneniu dodaním tovaru medzi nimi Mal-finance, s.r.o. a jeho dodávateľom Euro-IMPEX, s.r.o. nedošlo a tým nemohlo dôjsť ani k materiálnemu plneniu dodaním toho istého tovaru žalobcovi, z čoho plynie, že následne ním alebo na jeho účet nemohol byť tento tovar do iného členského štátu, bol podľa názoru krajského súdu správca dane viazaný závermi tohto rozsudku ako predbežnou otázkou v zmysle § 22 Daňového poriadku, nakoľko išlo o otázku, ktorá bola pre vydanie prvostupňového rozhodnutia podstatná.

preverovania v rámci daňovej kontroly ako aj vo vyrubovacom konaní tak, že dospel k logickému záveru o neexistencii materiálnych plnení a fiktívnej povahe zdaniteľných obchodov uskutočnených medzi Mal-finance, s.r.o. a jeho dodávateľmi, a tým aj medzi ním

31. Uvedeným postupom podľa názoru krajského súdu správca dane neporušil zásadu právnej istoty, zásady res iudicata ani zásady zákazu reformatio in peius, ako to namietal žalobca, nakoľko pôvodným rozsudkom krajského súdu sp. zn. 24S/134/2017-74 zo dňa 20. apríla 2018 boli zrušené pôvodné rozhodnutia správcu dane a žalovaného, preto ich účinky po pokračovaní vo vyrubovacom konaní netrvali a nespôsobovali tak prekážku rozhodnutej veci, ktorá zrušením individuálneho správneho aktu zákonným postupom zaniká. Uplatnenie zákazu

32. Krajský súd na záver zdôraznil, že rozhodnutie správcu dane a žalovaného boli založené na nepreukázaní splnenia podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu a súčasne pre nepreukázanie splnenia podmienok na odpočítanie dane z dodaní tovaru od deklarovaného dodávateľa Mal-finance, s.r.o.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu

Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že zruší rozhodnutia žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie, alternatívne sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie.

- námietku o použití nového dôkazu vo vyrubovacom konaní, a to použití záverov obsiahnutých v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/2/2016 zo dňa 14. júna 2018 týkajúceho sa deklarovaného dodávateľa spoločnosti Mall finance, s.r.o., ako podkladu pre neuznanie nároku na odpočítanie DPH sťažovateľovi z faktúr vystavených deklarovaným dodávateľom, ktorý bol pôvodne, v rámci vykonanej opätovnej daňovej kontroly, uznaný. 35. Čo sa týka námietky proti postupu správcu dane a žalovaného pri nariadení vykonania opätovnej daňovej kontroly sťažovateľ uviedol, že v danom prípade podnet na vykonanie opätovnej daňovej kontroly síce dalo Finančné riaditeľstvo SR, ale na základe žiadosti správcu dane, pričom podľa sťažovateľa krajský súd túto rozhodnú okolnosť nedostatočne odôvodnil resp. sa jej venoval „formalisticky“. Sťažovateľ mal za to, že skutočným pôvodcom podnetu nebolo Finančné riaditeľstvo SR, ale samotný správca dane. Finančné riaditeľstvo bolo podľa

Podľa sťažovateľa v danom prípade došlo k absurdnej a najmä nezákonnej situácii, kedy správca dane nezačal vo veci sám konať (na základe žiadosti OČTK), ale požiadal žalovaného o podnet (t.j. pritom správca dane už disponoval žiadosťou OČTK). Sťažovateľ mal za to, že postup, ktorý správca dane zvolil nemôže požívať právnu ochranu a nesmie byť prostriedkom na zneužívanie inštitútu opätovnej daňovej kontroly. Podľa sťažovateľa, ak by súdy akceptovali tento postup, tak by to znamenalo, že ktorýkoľvek správca dane si tak môže v podstate kedykoľvek „naprávať“ svoje prípadné pochybenia (alebo aj z iných účelových dôvodov) a to cez „vlastné“ žiadosti na opätovnú daňovú kontrolu.

V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave (14S/ 127/2006, judikát Najvyššieho súdu SR R 127/2006), v zmysle ktorého daňovú kontrolu môže správca dane v zásade použiť len raz, má pri tom konať primerane, profesionálne a účelne. Sťažovateľ namietal, že krajský súd sa s týmto právnym záverom nevysporiadal.

36. Sťažovateľ ďalej svoju kasačnú sťažnosť oprel o tvrdenie, že správca dane môže u toho istého subjektu vykonať opätovnú daňovú kontrolu rovnakej dane za rovnaké zdaňovacie obdobie, pokiaľ druhá daňová kontrola bude mať vymedzený odlišný rozsah. Sťažovateľ zdôraznil, že v žiadnom prípade nie je možné vykonanie opätovnej daňovej kontroly len pre účely konvalidovania pochybení správu dane pri predchádzajúcej daňovej kontrole.

Aby se vyloučila (nebo alespoň omezila) možnost svévolného jednání správce daně jak ve vztahu k zahájení daňové kontroly vůbec, tak ve vztahu k jejímu rozsahu, musí být daňovému subjektu sdělen její důvod a cíl, a to zcela konkrétně tak, aby i daňový subjekt měl určitou možnost kontroly postupu správce daně.“. Sťažovateľ v tejto súvislosti namietal, že správca dane mu neoznámil žiadne dôvody k začatiu opätovnej daňovej kontroly, neuviedol rozsah vykonávanej kontroly opätovne, a preto je podľa jeho názoru opätovná daňová kontrola vykonaná v rozpore

37. Sťažovateľ v rámci druhého okruhu sťažnostných bodov namietal právnu argumentáciu krajského súdu v bodoch 42 - 47 napadnutého rozsudku, v ktorých krajský súd odobril postup správcu dane a žalovaného, ak v rámci vyrubenia dane použili (t.j. boli podkladom) aj závery obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/2/2016 zo dňa 14.06.2018. Ďalšími rozhodujúcimi skutkovými zisteniami boli poznatky získané nahliadnutím do spisu správcu dane z daňovej kontroly spoločnosti Mal - finance, s.r.o. za zodpovedajúce zdaňovacie

Podľa sťažovateľa správca dane nemôže konať nad rámec jeho zákonnom ustanovených povinností. Sťažovateľ poukázal na § 44 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého sa daňová kontrola vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. To znamená, že správca dane nesmie výkonom daňovej kontroly daňový subjekt neprimerane zaťažovať.

dane. Výsledkom pokračujúceho konania správcu dane tak po vrátení veci zo strany krajského súdu je tak neuznanie nároku na odpočítanie dane sťažovateľovi, ktorý bol pôvodne uznaný. Konečný záver správcu dane vo vyrubovacom konaní je vo finančnom vyčíslení v neprospech sťažovateľa o sumu 4.576 eur vyšší, ako pred súdnym konaním.

. Podľa názoru sťažovateľa správca dane prehodnotením svojich záverov v následnom pokračujúcom vyrubovacom konaní po vrátení veci krajským súdom vo vzťahu k nároku na odpočítanie DPH porušil zásadu res iudicata a zásadu právnej istoty.

41. Podľa sťažovateľa prevzatím skutkového stavu z rozsudku Najvyššieho súdu SR a právneho záveru z tam vykonaného dokazovania do opätovnej daňovej kontroly u sťažovateľa je porušením zásady súčinnosti (§ 3ods. 2 Daňového poriadku ), zásady rovnosti (§ 3ods. 7) a ústavnej zásady zákonnosti konania. Zároveň podľa sťažovateľa správca dane postupoval aj v rozpore s § 24 ods. 4 Daňového poriadku, kedy ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná.“ 43.

Podľa sťažovateľa zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva (ako sa to snaží prezentovať krajský súd) že by táto zásada bola vylúčená aj v správnom práve, pričom takáto zásada nepriamo vyplýva aj z predmetného rozhodnutia Ústavného súdu SR.

46. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote [§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP] a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci podľa § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná.

Po preskúmaní administratívneho a súdneho spisu v predmetnej veci kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. A: K postupu správcu dane a žalovaného pri nariadení opätovnej daňovej kontroly 49. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku „Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.“

51. Podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku: „Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly.“

súdu s prihliadnutím na samotný text podnetu je nesporné, že podnet bol podaný OČTK. Ak mal správca dane pochybnosť o tom, či v danom prípade ide o OČTK alebo zamestnanca ministerstva nič mu nebránilo v tom, aby kontaktoval Z.. A.. U. a túto pochybnosť operatívne odstránil. Správca dane zvolil odlišný postup, keď sa podaním obrátil na Finančné riaditeľstvo SR, ktoré po vyhodnotení situácie podalo podnet na vykonanie opätovnej daňovej kontroly. Kasačný súd sa nestotožnil s argumentáciou sťažovateľa, že podnet na vykonanie opätovnej daňovej kontroly vydal správca dane, keď si mal svojvoľne „vypýtať“ povolenie od

Finančné riaditeľstvo SR nebolo viazané žiadosťou správcu dane a preto uvedená argumentácia sťažovateľa neobstojí. 53. Kasačný súd sa v tejto súvislosti zároveň stotožňuje s argumentáciu krajského súdu vyslovenou v pôvodnom rozsudku v predmetnej veci, ktorý uviedol: „Opodstatnené neboli ani námietky nezákonnosti daňovej kontroly tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná. Takáto „opakovaná“ kontrola môže byť vykonaná na podnet žalovaného a teda nie „kedykoľvek si správca dane zmyslí“, pričom jeho prípadná svojvôľa je eliminovaná práve filtračným mechanizmom podnetu žalovaného, ktorý je od správcu dane odlišným, inštančne vyšším (nadriadeným) orgánom verejnej správy“.

55. Na dôvažok kasačný súd v súvislosti s uplatnenou námietkou sťažovateľa skúmal, či zvolený postup správcu dane pri začatí výkonu opätovnej daňovej kontroly mohol negatívne zasiahnuť do iných práv sťažovateľa podľa Daňového poriadku. Kasačný súd sa v tejto súvislosti zameral najmä na skúmanie momentu pre zánik práva vyrubiť daň, ktorý je rozdielne časovo ohraničený v prípade začatia výkonu daňovej kontroly na podnet OČTK. Z § 69 ods. 2 a ods. 4 Daňového poriadku vyplýva, že daňovému subjektu nemožno vyrubiť daň alebo rozdiel dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom mu bol doručený protokol z daňovej kontroly, pričom najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie. Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie OČTK alebo orgánov Policajného zboru daňovému subjektu nemožno vyrubiť daň alebo rozdiel dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom bola spísaná zápisnica o začatí daňovej kontroly alebo doručenie oznámenia o daňovej kontrole. Z administratívneho spisu vyplýva,

V oboch prípadoch, aj keby správca dane vykonal opätovnú daňovú kontrolu na podnet OČTK alebo by ju začal na podnet žalovaného, bola by dodržaná päťročná lehota pre vyrubenie dane, resp. v danej lehote nezaniklo právo správcu dane vyrubiť sťažovateľovi daň. Kasačný súd konštatuje, že sťažovateľove práva postupom správcu dane a žalovaného pri nariadení opätovnej daňovej kontroly neboli dotknuté ani v tomto smere.

57. Kasačný súd poukazuje na záver krajského súdu v napadnutom rozsudku, ktorý k predmetnej námietke uviedol: „Žalobca, ako daňový subjekt, ktorý bol podrobený opätovnej daňovej kontrole začatej oznámením, tak nemal v zmysle uvedených ustanovení Daňového poriadku právo domáhať sa preukázania bližšieho dôvodu vykonania opätovnej daňovej kontroly (ktorý z jej priebehu zrozumiteľne vyplynul) začatej a vykonanej u neho, než bol dôvod, o ktorom bol oznámením informovaný (z ust. § 44 ods. 4 písm. c/ Daňového poriadku plynie, že opätovná daňová kontrola bola začatá na podnet ministerstva, resp. žalovaného). Také oprávnenie žalobcu nemožno vyabstrahovať ani z nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 334/02 z 13.05.2003, ktorý sa vzťahuje na odlišnú právnu úpravu platnú v Českej republike (žalobca jej podobnosť či blízkosť netvrdil), pričom ani nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 314/2015 z 16.12.2015, ktorý naň odkazuje v inej otázke (týkajúcej sa prekážok vykonania opätovnej daňovej kontroly), taký záver neprevzal. Pokiaľ žalobcovi chýbalo vyjadrenie účelu

58. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd uzatvára, že kasačná námietka sťažovateľa o nezákonnom vykonaní opätovnej daňovej kontroly nie je dôvodná. Postup správcu dane a žalovaného pri nariadení výkonu opätovnej daňovej kontroly kasačný súd vyhodnotil ako

59. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku: „Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.“

dane.“ 61. Podľa § 24 ods. 4 prvej vety Daňového poriadku: „Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.“

63. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku: „Daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8.“ 64. Kasačný súd na úvod zdôrazňuje, že zásada zákonnosti je nesporne najvýznamnejšou zásadou daňového konania, pričom jej základ pochopiteľne nevychádza len z ustanovenia § 3 ods. 1 Daňového poriadku, ale primárne z článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Daňové orgány sú tak pri určovaní daňovej povinnosti povinné nielen postupovať podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, dbať na fiškálne záujmy štátu, ale rovnako sú povinné dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a pri správe daní postupovať v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Spolupráca daňových

65. Daňová kontrola predstavuje proces, v rámci ktorého sa zisťujú a preverujú skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane (§ 44 ods. 1 Daňového poriadku). Pokiaľ počas daňovej kontroly vzniknú pochybnosti o dokladoch predložených daňovým subjektom, tieto pochybnosti správca dane oznámi daňovému subjektu a umožní mu vyjadriť sa k nim (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku). Svoje pochybnosti pritom správca dane musí formulovať tak na skutkovom ako aj právnom základe. Ako už bolo vyššie uvedené postupom podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku dochádza k presunu dôkazného bremena v rámci daňovej kontroly na daňový subjekt, ktorý má priestor na vyjadrenie alebo vysvetlenie zistených pochybností (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 10/2020 zo dňa 24. februára 2022, publikované ako judikát 18/2022 ZNSS). Výsledkom daňovej kontroly je dôkaz - protokol, ktorý obsahuje výsledky daňovej kontroly ako aj vyhodnotenie dôkazov (§ 46 ods. 8 Daňového poriadku). Jeho obsahom musia byť tak preukázané kontrolné zistenia a

Po vyhotovení protokolu z daňovej kontroly ako dôkazu, správca dane zasiela tento dôkaz na vyjadrenie daňovému subjektu spolu s výzvou, ktorá daňovému subjektu umožňuje vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

samozrejme nie je vylúčené ani doplnenie dokazovania v určitej, nie rozsiahlej miere, nakoľko riadne dokazovanie má byť primárne realizované v rámci daňovej kontroly“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/10/2020 zo dňa 24. februára 2022). 67.

68. Je nesporné, že ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku ukladá správcovi dane priamo dve povinnosti, a to povinnosť oznámiť kontrolovanému daňovému subjektu pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov a súčasne povinnosť vyzvať kontrolovaný daňový subjekt, aby sa k nim vyjadril, najmä, aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk 10/2020 z 24. februára 2022, zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 2/2022 pod č. 18/2022).

Následne svoje pochybnosti musí jasne a zreteľne naformulovať (teda prejaviť navonok) a iba tak ich môže daňovému subjektu oznámiť. Až následne, a to v spojitosti s presne vymedzenými pochybnosťami, môže pristúpiť k výzve na odstránenie pochybností, a to vhodným spôsobom,

70. Dôraz na povinnosť správcu dane riadne naplniť zmysel ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku akcentuje aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 10/2020 z 24. februára 2022, zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 2/2022 pod č. 18/2022, v ktorom konštatoval, že „Len použitím postupu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku (výzva k odstráneniu pochybností) môže dôjsť v procese dokazovania k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt. Výzva podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku môže byť daňovému subjektu alternatívne zaslaná v písomnej forme alebo pochybnosti môžu byť daňovému subjektu oznámené i počas ústneho pojednávania, na ktoré správca dane daňový subjekt predvolá a následne o jeho priebehu a obsahu spíše zápisnicu. Povinnosti podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku však správca dane musí splniť do momentu ukončenia daňovej kontroly, a nie až pri prerokovaní protokolu z nej. Ak sa tak nestalo, k prenosu dôkazného bremena nedochádza.“.

71. Aplikujúc vyššie uvedené ustálenú judikatúru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na prejednávanú vec vo vzťahu k námietke sťažovateľa o neoprávnenosti správcu dane zmeniť prijaté závery o uznaní odpočítania DPH vo vyrubovacom konaní na základe nového dôkazu - rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/2/2016 zo dňa 14. júna 2018 týkajúceho sa deklarovaného dodávateľa kasačný súd predovšetkým skúmal, či správca dane vo vzťahu k preukázaniu splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane postupoval podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku a v tejto súvislosti skúmal skutočnosť, v akom štádiu konania pred orgánmi finančnej správy došlo k momentu prenesenia dôkazného bremena na

2016. Opätovná daňová kontrola skončila so záverom deklarovaným v Protokole o tom, že sťažovateľ v rámci daňovej kontroly nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH, ktorý bol následne prijatý aj v pôvodných rozhodnutiach správcu dane a žalovaného - správca dane neuznal žalobcovi oslobodenie od dane z dodania tovaru (kryštálového cukru) do iného členského štátu - Nemecka, z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok podľa § 43 ods. 1 v nadväznosti na § 43 ods. 5 zákona o DPH.

73. Kasačný súd považoval kľúčové preveriť, či správca dane do momentu vydania Protokolu vzniesol riadnym a zákonom predpokladaným spôsobom podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku dôvodné pochybnosti týkajúce sa sťažovateľom uplatneného nároku na odpočítanie dane od deklarovaného dodávateľa Mal - finance, s.r.o. Kasačný súd po oboznámení sa s časťou administratívneho spisu do vydania Protokolu konštatuje, že v prejednávanej veci k uvedenému nedošlo. Kasačný súd poukazuje najmä na Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 104112904/2016 zo dňa 17. októbra 2016, predmetom ktorého bolo oboznámenie sťažovateľa so zisteniami, k spôsobu ich zistenia a skutočnosťami, ktoré budú predmetom protokolu z opätovnej daňovej kontroly DPH. V rámci predmetnej zápisnice niet zmienky o akejkoľvek pochybnosti o dodávke cukru od spoločnosti Mal-finance, s.r.o.

74. Kasačný súd nad rámec uvedeného poukazuje na skutočnosť, na ktorú opakovane upozornil aj sťažovateľ, a to, že správca dane v rámci opätovnej daňovej kontroly nepochybne disponoval informáciami o daňovej kontrole deklarovaného dodávateľa Mal-finance, s.r.o., o čom svedčí skutočnosť, že dňa 17. marca 2016 zamestnanci správcu dane nazreli do spisu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania DPH za zdaňovacie obdobie 1. - 4. štvrťrok 2012 u deklarovaného dodávateľa Mal-finance, s.r.o. a vyhotovili si fotokópiu, okrem iných dokladov, aj Protokolu z daňovej kontroly č. 9601402/4982290/Žák z 10. novembra 2014 (č.l. 249). Napriek tomu, že správca dane mal k dispozícii výsledok daňovej kontroly deklarovaného dodávateľa Mal-finance, s.r.o., na základe ktorých mu nebol uznaný nárok na odpočítanie dane zo sporných faktúr od dodávateľa Euro - IMPEX s.r.o., správca dane vo vzťahu k sťažovateľovi relevantným spôsobom nekomunikoval žiadne pochybnosti ohľadne dodávok cukru medzi sťažovateľom a spoločnosťou Mal-finance, s.r.o.

76. K preneseniu dôkazného bremena v prejednávanej veci došlo až v následnom vyrubovacom konaní po zrušení pôvodných rozhodnutý správcu dane a žalovaného pôvodným rozsudkom krajského súdu, a to pod ťarchou nového dôkazu - rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/2/2016 zo dňa 14. júna 2018, ktorý si z vlastnej iniciatívy správca dane do vyrubovacieho konania zabezpečil. Správca dane tak preniesol dôkazné bremeno na sťažovateľa až v následnom vyrubovacom konaní, čo nemožno považovať za postup v súlade so zákonom a s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu.

. Na sťažovateľa neprešlo dôkazné bremeno tak, ako to správca dane predpokladal a súčasne preto nevznikla daňovému subjektu povinnosť vyvrátiť pochybnosti správcu dane, nakoľko de facto (v rámci daňovej kontroly) o nich ani nevedel. Inými slovami, ak správca dane hodlal založiť svoje rozhodnutie na konštatovaniach o nepreukázaní tvrdených skutočností zo strany daňového subjektu, tieto stratili relevanciu, v dôsledku nesprávneho vykonania oznamovacej povinnosti o vzniknutých pochybnostiach. Táto oznamovacia povinnosť musí byť vykonaná v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku v rámci daňovej kontroly do vydania protokolu. Kasačný súd zdôrazňuje, že toto procesné pochybenie správcu dane nespôsobuje nezákonnosť daňovej kontroly ako celku, a teda najmä týmto pochybením správcu dane nie sú dotknuté prijaté závery správcu dane o nesplnení podmienok na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského

79. Ustálená rozhodovacia činnosť kasačného súdu pripúšťa vykonávanie dokazovania v daňovom konaní vo vyrubovacom konaní, aj nad rámec návrhov daňového subjektu, a to či už v snahe odstrániť niektoré procesné nedostatky či doplniť niektoré skutkové zistenia, v nadväznosti na argumentáciu daňového subjektu alebo v nadväznosti na pokyn odvolacieho orgánu či správneho súdu (rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.

V. Záver

83. Sumarizujúc vyššie uvedené kasačný súd uzatvára, že v priebehu daňovej kontroly došlo k podstatnému pochybeniu v procesnom postupe správcu dane, a to nesplnením povinnosti zakotvenej v § 46 ods. 5 Daňového poriadku, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Krajský súd preto pochybil, keď správnu žalobu zamietol s konštatovaním, že správca dane, ako aj žalovaný postupovali v súlade s ich povinnosťami a neukrátili sťažovateľa na jeho právach, ktoré mu pri daňovej kontrole prináležia. Keďže krajský súd žalobu sťažovateľa zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 SSP a § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. a) a ods. 4 SSP zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 84. Kasačný súd opakovane zdôrazňuje, že časť napadnutého rozhodnutia žalovaného týkajúca sa záverov o sťažovateľovom nesplnení podmienok pre oslobodenie od dane z dodávok tovaru do iného členského štátu nie je identifikovanou pochybnosťou správcu dane dotknutá.

85. V ďalšom konaní bude žalovaný postupovať spôsobom načrtnutým kasačným súdom vyššie. Správca dane a žalovaný sú viazaní vyjadreným právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP). 86. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému sťažovateľovi priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 87. Toto rozhodnutie prijal kasačný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.