1Sfk/9/2023

1. Daňový úrad Žilina (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu spoločnosti Stavoinvest - SK, s.r.o., Krasňany 342, 013 03 Varín, IČO: 36417891 (ďalej aj „žalobca“) daňový kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie január 2014 - december 2014, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol č. 102847310/2019 zo dňa 11.12.2019 (ďalej aj „Protokol“). Následne vydal správca dane rozhodnutie č. 101650937/ 2020 zo dňa 30. októbra 2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 31.995,94 eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2014.

. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia dal do pozornosti skutočnosť, že obchodné spoločnosti vystupujúce ako dodávatelia žalobcu: K-Energo, s.r.o., M-STAV SK, s.r.o. a ZA- Global, s.r.o. sú vymazané z Obchodného registra príslušných okresných súdov s uvedením dôvodu výmazu „ex offo výmaz“. Od roku 2013 jediným spoločníkom spoločnosti AXAL SK, s.r.o. je občan Maďarskej republiky, ktorý je zároveň od 16.06.2014 novým konateľom spoločnosti. S každou z uvedených spoločností (AXAL SK, s.r.o., K-Energo, s.r.o., M-STAV SK, s.r.o. a ZA-Global, s.r.o.) žalobca uzatvoril tzv. „Rámcovú zmluvu o dielo RZ - Január/ 2014“. Všetky zmluvy majú identické znenie a boli podpísané dňa 15.01.2014. Predmet týchto zmlúv je zadefinovaný len veľmi všeobecne a zhodne vo všetkých rámcových zmluvách o dielo ako „.

Rastislava Kaveckého podľa záverov správcu dane vyplýva skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že naozaj došlo k uskutočneniu stavebných prác týmito spoločnosťami, tak ako je uvedené na faktúrach. Rovnako tak na základe výpovede svedka p. S. E. vo vzťahu k fakturovaným prácam spoločnosťou M-STAV SK, s.r.o. pre žalobcu v roku 2014, nebolo preukázané, že reálne došlo k uskutočneniu stavebných prác tak, ako je ako je uvedené na faktúrach od uvedenej spoločnosti. 4.

5. Správca dane konštatoval, že mu zo strany žalobcu neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali a potvrdzovali, že spoločnosti ZA-Global, s.r.o., K-Energo, s.r.o., M-STAV SK, s.r.o. a AXAL SK, s.r.o., ktoré fakturovali stavebné práce podľa odberateľských faktúr, na základe ktorých si žalobca uplatnil odpočet dane, tieto práce aj reálne vykonali.

nerozporoval existenciu samotného plnenia, ale poukázal na skutočnosť, že pri deklarovanom zdaniteľnom obchode nebolo preukázané, že vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH osobám uvedeným na faktúre, a preto príjemcom plnenia nevznikol nárok na odpočet dane podľa § 49 ods. 1, 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona o DPH.

Podľa žalovaného, správcom dane bolo preukázané, že tieto spoločnosti predmetné práce nemohli vykonať vlastnými zamestnancami, nakoľko žiadnych nezamestnávali. Práce mali byť údajne vykonané formou subdodávky inými spoločnosťami, ktorých názvy ani identifikačné údaje nevedeli uviesť resp. „si nevedeli spomenúť“. Taktiež nemali žiadne potrebné stavebné kapacity - mechanizmy, stavebnú techniku, čo vyplýva i zo svedeckých výpovedí vypočutých svedkov. Títo nevedeli uviesť, kto stavbu viedol, kto vykonával funkciu stavebného dozoru, kto viedol stavebný denník resp. kde sa stavebné denníky nachádzajú. Stavebné denníky ani súpisy vykonaných prác nepredložil ani žalobca a dokonca sám priznal, že pri faktúrach tak, ako sú identifikované v rozhodnutí správcu dane, nedisponuje ani len súpismi vykonaných prác. Žiadny z konateľov iných spoločností, ktorí na týchto stavbách tiež pracovali, nepoznal spoločnosti ZA-Global, s.r.o., K-Energo, s.r.o., M-STAV SK, s.r.o. a AXAL SK, s.r.o. ani ich konateľov. Tieto osoby nepoznal ani p. D. M., ktorý na niektorých stavbách vykonával funkciu stavebného dozoru. 8. Žalovaný mal za to, že nebola splnená podmienka pre odpočítanie dane vyplývajúca zo Smernice 2006/112/ES a ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ a tiež zo zákona o DPH, že tovary a služby, z ktorých sa odpočítanie dane uplatňuje musia byť poskytnuté inou zdaniteľnou osobou. Žalovaný záverom podotkol, že správca dane v Protokole a ani v prvostupňovom rozhodnutí neuvádza skutočnosti o podvodnom konaní. Výsledok daňovej kontroly a aj odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia sa opiera len o ustanovenia zákona o DPH a záver o porušení § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, keďže u dodávateľskej spoločnosti nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH.

9. Žalobca podal na Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žalobca sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu trov konania.

11. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že základom rozhodnutia správcu dane a žalovaného o nepriznaní práva na odpočet bolo konštatovanie, podľa ktorého nebolo preukázané, že zdaniteľné plnenie podľa predmetných faktúr pre žalobcu vykonali práve dodávatelia uvedení na faktúrach, a že týmto dodávateľom vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH.

Rastislava Kaveckého. P. T. Z. vykonával práce so svojimi zamestnancami, resp. živnostníkmi, spoločnosti AMJ - TECH, s.r.o. a ŠPORT SERVICE, s.r.o. vykonávali práce samostatne. P. D. M., ako stavbyvedúci, resp. stavebný dozor na niektorých stavbách, a p. M. B. taktiež nepoznali deklarovaných dodávateľov žalobcu ani ich konateľov. Žalobca nepredložil správcovi dane ani jediný relevantný písomný doklad, z ktorého by bolo možné aspoň pripustiť, že sa deklarovaní dodávatelia na fakturovaných prácach mohli reálne podieľať. Na rozdiel od ostatných vypočúvaných svedkov, ktorí aj po troch rokoch vedeli podrobne rozprávať o vykonaných a fakturovaných prácach, svedkovia p. S. E. ani Rastislav Kavecký nevedeli uviesť, aké práce vykonávali, nevedeli uviesť žiadne bližšie podrobnosti o stavebných prácach, ktoré mali viesť a organizovať, resp. na ktorých sa mali zúčastniť. Neuviedli žiadne okolnosti, ktorými by mohli potvrdiť svoju skutočnú činnosť na týchto stavbách, napriek tomu podľa ich výpovedí zadávali príkazy na vykonanie konkrétnych stavebných prác spoločnostiam, na ktorých názvy si nevedeli spomenúť, resp. dvom neznámym spoločnostiam z Bratislavy.

Róbert Matušík a p. Rastislav Kavecký svoje obchodné podiely previedli na maďarských občanov a následne v roku 2017 boli spoločnosti vymazané z obchodného registra. 14. Krajský súd mal za to, že v rámci obchodnoprávnych vzťahov medzi žalobcom a jeho priamymi dodávateľmi mal žalobca pri vstupe do týchto právnych vzťahov a tiež v ich priebehu, zachovávať potrebnú opatrnosť a minimalizovať podnikateľské riziko dopadajúce na žalobcu ako podnikateľský subjekt v súlade s úpravou § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Toto podnikateľské riziko zahŕňa i situáciu, ktorá nastala vo vzťahu k žalobcovi v predmetnej daňovej kontrole, kedy žalobca nepredložil správcovi dane v rámci riadneho plnenia jeho dôkaznej povinnosti dôkazy, ktoré by spoľahlivo vyvrátili dôvodné pochybnosti správcu dane o realizácii zdaniteľného plnenia dodávateľom uvedeným na faktúrach. Zdôraznil, že zachovanie náležitej opatrnosti daňového subjektu zahŕňa jednak zabezpečenie dôkazov spôsobilých preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia, teda dôkazov majúcich povahu faktu a tiež

15. Krajský súd apeloval na povinnosť žalobcu ako podnikateľského subjektu konať s potrebnou odbornou starostlivosť podľa § 135a Obchodného zákonníka. Podnikateľský subjekt má vynaložiť a prijať všetky rozumné opatrenia, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnené prijaté plnenie bude spochybnené a má odstrániť všetko, čo by mohlo viesť ku vzniku rozporov. 16.

17. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, v zmysle ktorej rámcovú zmluvu nepodpísal p. Martin Altus ale p. Rastislav Kavecký, pričom došlo k chybe v uvedení dátumu rámcovej zmluvy, krajský súd podotkol, že žalovaný sa s obranou žalobcu v rámci odvolacieho konania vecne nevysporiadal. Uvedený nedostatok však podľa názoru krajského súdu nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, nakoľko pokiaľ by aj (celkom hypoteticky) bolo preukázané riadne uzavretie rámcovej zmluvy, nemala by táto skutočnosť za následok vydanie pre žalobcu priaznivejšieho rozhodnutia. Krajský súd v tejto súvislosti uviedol, že zmluva ako taká je len dôkazom o existencii zmluvného záväzkovo-právneho vzťahu medzi jej účastníkmi, nie však dôkazom o tom, že zmluvné strany aj reálne plnili povinnosti, ku ktorým sa v označenej zmluve zaviazali. Podotkol, že samotný predmet zmluvy je vymedzený len veľmi všeobecne „realizácia stavebno-montážnych prác na stavbách realizovaných objednávateľom v rozsahu podľa požiadaviek a pokynov objednávateľa“. Správny súd zdôraznil, že právne

účtovného, daňového a právneho vzťahu medzi poskytovateľom a nadobúdateľom zdaniteľného plnenia tak, ako to predpokladá zákon o DPH. 18. Krajský súd ďalej uviedol, že skutočnosť, že správca dane z hodnotenia dôkazov nevylúčil žiaden zo žalobcom produkovaných dôkazov vyplýva z obsahu Protokolu, kde sú tieto dôkazy identifikované.

19. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, v obsahu ktorých namietal rozpor záverov správcu dane a žalovaného vo vzťahu k stavebným denníkom a súpisom vykonaných prác, krajský súd uviedol, že okrem predloženého stavebného denníka týkajúceho sa stavby „Rozšírenie vodovodu v obci Kotrčiná Lúčka“ a k súpisom vykonaných prác, ktoré mali podľa obsahu právnych vzťahov medzi žalobcom a jeho dodávateľmi byť založené rámcovými zmluvami o dielo RZ - Január/2014 a ktoré v článku V., bod 5.3. predpokladali spísanie takýchto dokladov - súpisov vykonaných prác - ako podkladov pre fakturáciu, bolo pre rozhodnutie správcu dane a žalovaného podstatnou skutočnosťou to, že správca dane ani žalovaný tieto doklady k dispozícii nemali a nemohli ich teda podrobiť hodnoteniu, a to nezávisle na ich prípadnej skutočnej (absolútnej) existencii alebo neexistencii. Krajský súd tiež zdôraznil význam inštitútu stavebného denníka, poukázal na jeho zákonnú úpravu podľa § 46d ods. 1, 2, 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).

20. Krajský súd podčiarkol, že správca dane ani žalovaný nespochybnili samotnú existenciu zdaniteľného plnenia, ale jeho realizáciu dodávateľom uvedeným na faktúre. Spochybnenie na strane správcu dane mal povinnosť vyvrátiť žalobca. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na závery rozsudku NS SR sp. zn. 2Sžf/52/2010 zo dňa 21.09.2001, podľa ktorých nie je povinnosťou správcu dane zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar bol dodaný dodávateľom.

22. Krajský súd na záver uviedol, že správca dane v predmetnej veci nerozšíril dôkazné bremeno nad rámec zákona a neučinil predmetom dôkaznej povinnosti žalobcu skutočnosti, ktoré by do jeho dôkaznej povinnosti nespadali a tiež nevyložil dôkaznú povinnosť žalobcu

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

23. Proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 31S/97/2021 zo dňa 20. septembra 2022 podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť (ďalej aj „sťažovateľ“) z dôvodov, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne, aby kasačný súd zmenil napadnutý

rozsudok

krajského súdu, a to tak, že rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane zruší a vec vráti na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby kasačný súd priznal sťažovateľovi úplnú náhradu trov konania. 24. Sťažovateľ sa nestotožnil s právnym názorom krajského súdu, v zmysle ktorého sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno, a poukázal na to, že existencia a dodanie zdaniteľného plnenia boli preukázané. Zdôraznil, že neúmerné prenášanie dôkazného bremena na daňový subjekt je potrebné považovať za ústavne neudržateľný postup. 25. Sťažovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 8Afs/23/2018 zo dňa 16. januára 2020 a predniesol argumentáciu k rozsahu dôkazného bremena na strane daňového subjektu a k prenosu dôkazného bremena v daňovom konaní medzi daňovým subjektom a správcom dane. Ďalej uviedol, že ak ako daňový subjekt preukázal existenciu materiálneho plnenia a predložil všetky dôkazy a písomnosti, ktoré mal možnosť objektívne predložiť s prihliadnutím na skutočnosť, že všetky účtovné doklady mu boli zaistené dňa 26.09.2018 Kriminálnym úradom Finančnej správy SR, o čom správca dane a žalovaný správny orgán majú vedomosť, a teda vyčerpal vlastné dôkazné bremeno.

Podľa sťažovateľa správca dane mu nemôže pričítať existenciu dôkaznej núdze týkajúcu sa skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt, avšak nie absolútne, keďže takýto výklad by pri každom preverovaní dodávky tovaru alebo služby umožňoval správcovi dane poprieť túto dodávku. S poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR uviedol, že hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné.

V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022-37 zo dňa 12.10.2022. 29. Podľa sťažovateľa krajský súd neuviedol, aký konkrétny dôkaz prevažujúci všetky dôkazy sťažovateľa zo strany správcu dane (resp. žalovaného) mal vyvrátiť ich vypovedaciu schopnosť o tom, že skutočne riadne nedošlo k oprávnenosti uplatnených nárokom z DPH zo strany sťažovateľa, ale absolútne nesprávne sa stotožnil s názorom žalovaného správneho orgánu a správcu dane.

31. Podľa sťažovateľa tak bol narušený princíp právnej istoty a skonštatoval, že tak správca dane, žalovaný ako aj správny súd, sa odklonili od rozhodovacej línie a zaužívanej praxe správcov dane a súdov v obdobných prípadoch. 32. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sťažovateľ nepredložil také relevantné dôkazy, ktorými by bez pochybností preukázal, že práce uvedené na sporných faktúrach boli uskutočnené týmito dodávateľmi. Podotkol, že správca dane nepožadoval od sťažovateľa predloženie takých dôkazov, ktorými reálne nemohol disponovať. Účasť deklarovaných dodávateľov nepotvrdil žiadny zo svedkov pracujúcich na jednotlivých stavbách. Žalovaný ďalej v podstatnom zopakoval argumentáciu z napadnutého rozhodnutia.

Podľa žalovaného takýmto štandardným a v obchodnej praxi obvyklým dôkazom je preukázanie konkrétnych prác, ktoré dodávateľ uvedený na faktúre vykonal (či už sám alebo prostredníctvom iných subjektov) a dôkaz o ich prevzatí.

IV. Právne názory kasačného súdu

22. augusta 2024 (zdaňovacie obdobie máj 2014) a sp. zn. 3Sfk/29/2023 zo dňa 22. augusta 2024 (zdaňovacie obdobie august 2014), na základe ktorých konajúci kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol ako nedôvodnú.

„36. Kasačný súd v prvom rade k námietkam sťažovateľa ohľadne dôkazného bremena uvádza, že dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt, ktorý musí byť schopný preukázať ním tvrdené skutočnosti, teda že splnil vyššie uvedené podmienky a nárok na odpočet DPH mu skutočne vznikol.

tak je opäť povinnosť preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na?strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 8 Afs 40/2011 z 27.01.2012). Zároveň je tiež potrebné pripomenúť, že daňový subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje. Dôkazné bremeno sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného stavu konania.

38. Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí dodanie tovaru a postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na?faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo?veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).

? ?Právo na odpočet DPH však možno odoprieť vtedy, ak porušenie formálnych požiadaviek malo za?následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o?tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/ 16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 42; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 36; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 31) a?splnenie materiálnych podmienok nevyplýva ani z?dokazovania vykonaného správcom dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 34, 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C- 154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 38).

40. Podmienky uvedené v § 49 a nasl. (odpočítanie dane) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže zákon to neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Odpočet DPH si sťažovateľ uplatnil sám, preto je povinný uchovávať a následne preukázať všetky doklady, ktoré preukazujú reálne uskutočnenie skutočností uvedených na faktúrach.

Tým, že správne orgány spochybnili, že spoločnosť AXAL SK, s.r.o. (pozn. uvedené obdobne platí aj vo vzťahu k spoločnostiam K-Energo, s.r.o., M-STAV SK, s.r.o. a ZA-GLOBAL, s.r.o.) nedodala sťažovateľovi tovar tak, ako to bolo deklarované na dokladoch predložených sťažovateľom, spochybnili aj jednu z hmotnoprávnych podmienok - postavenie dodávateľa ako zdaniteľnej osoby. Správne orgány nepožadovali od sťažovateľa kontrolu subdodávateľov, ale preukázanie priameho dodávateľa sťažovateľa, čo je jeho zákonnou povinnosťou, a preto na neho neodôvodnene nepreniesli dôkazné bremeno tak, ako to tvrdí sťažovateľ.

DPH. 42. . . . . Kasačný súd dodáva, že tak ako žalovaný, ani správny súd nespochybnil reálne vykonanie prác, spochybnené bolo ich vykonanie spoločnosťou AXAL SK, s.r.o. (pozn. uvedené platí aj vo vzťahu k spoločnostiam K-Energo, s.r.o., M-STAV SK, s.r.o. a ZA- GLOBAL, s.r.o.) alebo inou zdaniteľnou osobou a s tým spojené právo sťažovateľa na odpočítanie dane (pozn.: pre priznanie práva na odpočet DPH nepostačuje len samotná existencia tovaru, ale musí byť preukázané aj jeho dodanie iným platiteľom dane/inou zdaniteľnou osobou). Z uvedeného dôvodu nie je dôvodná ani námietka sťažovateľa, v ktorej poukazoval na odklon od rozhodovacej praxe ústavného súdu. Ten sa vo svojej judikatúre primárne venoval situácií, kde správca dane nezohľadnil predložené dôkazy týkajúce sa priamo deklarovanej dodávky tovaru medzi žalobcom (sťažovateľom) a jeho dodávateľom a spochybnenia existencie tovaru/služby, čo však nie je dôvodné v tu prejednávanej veci.

44. Správny súd podľa kasačného súdu správne poukázal aj na povahu fakturovaného plnenia, kedy išlo o pomocné stavebné práce, kde bežne subjekty sú na plnení priamo jeho vlastnou realizáciou zúčastnené a disponujú dodacími listami, súpismi vykonaných prác, zápismi z kontrolných dní, odovzdávacích, preberacích protokolov a stavebnými denníkmi.

V danom prípade na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane nie je postačujúce len ústne potvrdenie realizácie zdaniteľných obchodov sťažovateľom. 46. Sťažovateľ bol sám zodpovedný za dokumentovanie svojej obchodnej činnosti, z ktorej mu vyplývajú povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Ak je ako daňový subjekt v tomto smere nedôsledný, musí potom znášať následky v podobe dôkaznej núdze v prípadnom daňovom konaní.

47. K dôvodným pochybnostiam správcu dane taktiež prispievajú skutočnosti ako nepredloženie súpisu vykonaných prác, nevymáhanie vysokých pohľadávok či skutočnosť, že na predmetných stavbách nikto nevedel identifikovať osoby, ktoré prácu na stavbách zadávali, viedli stavebný denník, kontrolovali či zúčastňovali sa odovzdávania prác.

49. Sťažovateľ teda neuniesol príslušné dôkazné bremeno a nebolo možné súhlasiť ani s jeho opakovanými odvolacími a sťažnostnými námietkami, keď neuviedol žiadne také relevantné skutočnosti, s ktorými by sa daňové orgány alebo správny súd nevysporiadali.

Toto však nie sú okolnosti súdenej veci. Preto je aj námietka sťažovateľa v tomto smere s poukazom na odklon od rozhodovacej praxe súdov nedôvodná. 51. . . .Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry od dodávateľa, ktorého nákup tovaru bol správcom dane spochybnený, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu a osobou uvedenou na faktúre, príp. inou zdaniteľnou osobou (iným platiteľom dane).

52. Kasačný súd uzatvára, že po vyhodnotení súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, dospel k rovnakému záveru ako krajský súd, a to, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne zistili skutkový stav. Dôkazy, ktoré správca dane nadobudol v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, riadne vyhodnotili a vysporiadali sa dôkladne aj so všetkými námietkami sťažovateľa. Argumentácia sťažovateľa uvedená v kasačnej sťažnosti zároveň nebola v žiadnom smere spôsobilá spochybniť závery krajského súdu, ktoré sú obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku.

43. Kasačný súd sa v tejto veci s vyššie uvedenými právnymi závermi stotožňuje, považuje ich za správne a nezistil dôvody, pre ktoré by sa od nich bolo potrebné odchýliť.