1SKomp/11/2021

1. Žalobca dňa 03. novembra 2020 doručil Okresnému súdu Bratislava III podanie označené ako „Žaloba o preskúmanie zákonného vedenia a vymáhania exekúcie Ex 13849/2016“, ktorou sa voči žalovanej domáhal, určenia, že súdna exekútorka JUDr. Eva Falisová spôsobom vedenia a vymáhania exekúcie Ex 13849/2016 žalobcu vedome poškodzovala žalobcu a navádzala ho na páchanie trestného činu. 2. Okresný súd Bratislava III podaním z 30. júna 2021 postúpil vec podľa § 40 a § 43 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) v spojení s § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „Správny súdny poriadok“ alebo „S.s.p.“) a § 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinníkom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne a miestne príslušnému správnemu súdu. 3. Krajský súd v Bratislave podaním z 11. augusta 2021 vec vrátil Okresnému súdu Bratislava III s odôvodnením, že Okresným súd Bratislava III v zmysle právneho rámca postúpenia veci nedodržal zákonný procesný postup podľa 18 ods. 2 Správneho súdneho poriadku. Krajský súd v Bratislave dával do pozornosti, že v podaní Okresného súdu Bratislava III absentujú relevantné dôvody na postúpenie veci Krajskému súdu v Bratislave, ako správnemu súdu. Navyše, podľa mienky Krajského súdu v Bratislave, Okresný súd Bratislava III pred postúpením veci neustálil predmet konania prostredníctvom procesného inštitútu odstraňovania vád podania.

6. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prejednal predložený kompetenčný spor ako spor o právomoc, ktorý vznikol medzi správnym súdom a iným súdom podľa § 18 ods. 4 Správneho súdneho poriadku a dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci je dôvodný, keďže na prejednanie rozhodnutie veci nie je daná právomoc správneho súdu.

8. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto

11. Predmet súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva spočíva v tom, že správny súd, až na výnimky (napr. § 384 a nasl. S.s.p.), prejednáva skutočnosti, ktorými sa už zaoberal orgán verejnej správy v administratívnom konaní, keďže preskúmava zákonnosť rozhodnutia vydaného v administratívnom konaní, či opatrenia orgánu verejnej správy, prípadne skúma dôvody nečinnosti orgánu verejnej správy, resp. mieru intenzity zásahu orgánu verejnej správy (§ 2 ods. 1 a 2 S.s.p.).

13. V kontexte uvedených skutočností civilný proces predstavuje zákonom upravený postup subjektov civilného konania (okrem iných najmä súdu a strán sporu) pri prejednávaní a rozhodovaní súkromnoprávnych sporov a iných súkromnoprávnych vecí. 14. Civilný proces sa v rámci svojho vnútorného členenia stratifikuje na konanie základné (nachádzacie) a konanie exekučné. Účelom základnej časti civilného procesu je dosiahnutie meritórneho výroku, ktorým sa záväzne upravujú právne pomery sporových strán. Exekučné konanie potom reprezentuje fakultatívnu a najmä sekundárnu časť civilného procesu, v ktorej dochádza k vynúteniu povinnosti judikovanej v základnom konaní, a to aj proti vôli povinnému subjektu, prostredníctvom prostriedkov ponúkaných Exekučným poriadkom.

Tento fakt však nič nemení na tom, že svoje kompetencie nevykonáva v rámci administratívneho konania, ktorého výsledkom by bolo vydanie správneho aktu, ale v rámci civilného procesu, ktorého integrálnou súčasťou je aj exekučné konanie. 16. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky navyše akcentuje aj tú skutočnosť, že dohľad nad zákonným vedením exekučného konania na majetok povinného vykonáva predovšetkým príslušný (exekučný) súd, a to najmä z pohľadu skúmania skutočností odôvodňujúcich zastavenie exekučného konania (napríklad § 57 Exekučného poriadku), či dôvodov pre umožnenie odkladu exekúcie povinného ( § 56 Exekučného poriadku).

18. Vzhľadom na prezentované skutočnosti dospel Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky k záveru, že nemožno usudzovať, že sa jedná o vec patriacu do správneho súdnictva v zmysle jeho právomoci definovanej v § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku.