1SKomp/14/2022
ECLI:SK:NSSSR:2022:5422200090.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 1S/34/2022
- IČS
- 5422200090
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zložený z predsedu JUDr. Pavla Naďa (sudca spravodajca) a členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., Mgr. Dušana Čima, JUDr. Jaroslavy Fúrovej, JUDr. Jany Haluškovej, JUDr. Nory Halmovej, Mgr. Michala Novotného a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v kompetenčnom spore medzi Krajským súdom v Bratislave ako správnym súdom (sp. zn. 1S 34/2022) a Okresným súdom Dolný Kubín (sp. zn. 5C/4/2022), vo veci navrhovateľa: R. N., nar. XX. Q. XXXX, bytom J.. G. XXX/XX, XXX XX T. X., zast.: Weis & Partners s.r.o., so sídlom Ivánska cesta 30/B, 832 47 Bratislava, IČO: 47234776, proti žalovanému (povinnej strane): Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 258/8, 832 47 Bratislava, na vydanie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Na prejednanie veci nie je daná právomoc správneho súdu.
Odôvodnenie
I. Predmet konania vo veci
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Dolný Kubín 25.01.2022 domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovanému malo:
I. zakázať, aby vyžadoval od navrhovateľa podrobenie sa očkovaniu proti ochoreniu Covid-19,
II. zakázať, aby vydal akt prikazujúci, aby sa navrhovateľ podrobil takému očkovaniu,
III. zakázať, aby od navrhovateľa vyžadoval preukázať sa dokladom o takomto očkovaní,
IV. zdržať sa uloženia sankcií voči navrhovateľovi z dôvodu nepodrobenia sa takému očkovaniu,
V. zakázať, aby diskriminoval navrhovateľa z dôvodu nepodrobenia sa takému očkovaniu.
2. V odôvodnení svojho návrhu navrhovateľ uviedol, že je profesionálnym vojakom, zaradeným v útvare v Martine; akcentoval, že vedúci hygienik ministerstva obrany a náčelník generálneho štábu vydali postupne viacero služobných predpisov, ktorými v podstate nariadili, aby boli profesionálni vojaci plniaci úlohy podľa § 106 ods. 1 písm. a) a i) zákona č. 281/ 2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov alebo plniaci úlohy iných výcvikov, ako aj profesionálni vojaci vysielaní na určité úlohy mimo Slovenskej republiky, očkovaní proti ochoreniu Covid-19, pričom vakcinácia mala byť ukončená najneskôr do 27.12.2021; a to na základe nariadenia veliteľov úradov a jednotiek vo vzťahu k svojim podriadeným. 3. V tomto kontexte navrhovateľ akcentoval tú skutočnosť, že každé očkovanie môže byť nariadené len očkovacou látkou, ktorá je riadne schválená na použitie, pričom podľa jeho názoru za takúto nemožno považovať látku, ktorá je schválená len na núdzové použitie, teda neprešla testovacou fázou; v tejto súvislosti poukazoval na čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a aj čl. 3, 6 a 7 Charty základných práv Európskej únie, ako aj na ustanovenie § 26 ods. 3 a 9 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. 4. Vzhľadom na predostreté skutočnosti bol navrhovateľ presvedčený, že orgány verejnej moci nepoznajú skutočný stav vyvolaný pandémiou ochorenia Covid-19, pričom svoje tvrdenie oprel najmä o argumentáciu v tom smere, že antigénové a RT-PCR testy majú nízku výpovednú hodnotu, a že reálnu prítomnosť ochorenia môže diagnostikovať len lekár (zdravotnícky pracovník). 5. V súvislosti s uvedenou argumentáciou poukazoval na rozsudky zahraničných súdov (rakúskeho a portugalského) a domnieval sa, že uvedený stav zjavne zasahuje do základných ústavných princípov alebo je v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.
II. Kompetenčný spor
6. Okresný súd Dolný Kubín uznesením č. k. 5C/4/2022-135 z 1. februára 2022 postúpil vec Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) ako správnemu súdu z dôvodu, že predmetom sporu je ochrana navrhovateľa v oblasti verejnej správy a právny vzťah profesionálneho vojaka nie je podľa judikatúry súkromnoprávnym vzťahom, ale patrí do oblasti správneho súdnictva. 7. Krajský súd v Bratislave s postúpením veci nesúhlasil, a preto podľa § 18 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „S.s.p.“ alebo „Správny súdny poriadok“) vec predložil kompetenčnému senátu. 8. Podľa mienky krajského súdu navrhovateľ žiada vydať neodkladné opatrenie v zmysle tretej hlavy tretej časti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“), ktorá však je v konaní podľa Správneho súdneho poriadku vylúčená zo subsidiárneho použitia. 9. Navrhovateľ sa okrem iného týmto návrhom domáha aj neodkladnej úpravy pomerov v snahe predísť budúcim zásahom, na čo však správny súd podľa názoru krajského súdu nemá oprávnenie, keďže správny súd nemôže neodkladne upraviť pomery a zakázať alebo prikázať budúce konanie.
III. Posúdenie veci kompetenčným senátom
10. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zriadený podľa § 8 CSP prejednal predložený kompetenčný spor ako spor o právomoc, ktorý vznikol medzi správnym súdom a iným súdom podľa § 18 ods. 4 S.s.p
11. Podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Podľa § 4 CSP iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.
Osobitnou podkategóriou právomoci súdov sú veci v civilnom mimosporovom konaní, ktoré sú ustanovené v zákone č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12.
Kompetenčný senát už vo svojej judikatúre akcentoval, že pre vymedzenie pojmu súkromnoprávneho sporu a súkromnej veci v zmysle § 3 CSP nie je rozhodujúci petit žaloby (návrhu), ale príslušná hmotnoprávna úprava právneho vzťahu, z ktorého vznikajú či majú vzniknúť práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom sporu v danej veci (naposledy napr. uznesenia sp. zn. 1SKomp 2/2021, 1SKomp 3/2021 a 1SKomp 6/2021 s obsiahlym odôvodnením a citáciou prejudikatúry). Zároveň však kompetenčný senát v týchto uzneseniach dospel k záveru, že ak je predmetom konania právo alebo povinnosť, ktoré majú svoj základ nie v hmotnom, ale výlučne v procesnom práve, potom nemožno hovoriť o súkromnoprávnom spore alebo súkromnoprávnej veci.
13. Názorným príkladom v tomto smere je aj inštitút neodkladného opatrenia, ktorý je upravený v tretej časti CSP (§ 324 a nasl. CSP). Totiž, právo na nariadenie neodkladného opatrenia nemá svoj pôvod v hmotnom práve, ale len v citovaných ustanoveniach procesného práva, v ktorom sú upravené aj jeho predpoklady (§ 325 ods. 1 CSP) a obsah (§ 325 ods. 2 CSP). 14.
Predmetom konania o neodkladnom opatrení tak nie je súkromnoprávny spor ani iná súkromnoprávna vec, ale procesný nárok navrhovateľa, aby súd nariadil neodkladné opatrenia ako osobitný procesný prostriedok neodkladnej ochrany práva. 15. Kompetenčný senát vo svojej novšej judikatúre (porov. uznesenia sp. zn. 1SKomp 2/2021, 1SKomp 3/2021 a 1SKomp 6/2021) tiež uzavrel, že pri posudzovaní právomoci civilného súdu nie je rozhodujúca povaha samotného hmotnoprávneho vzťahu, na ktorého ochranu má navrhované neodkladné opatrenie slúžiť, ani navrhovaný obsah samotného neodkladného opatrenia. Rozhodujúce je, že neodkladné opatrenie je procesný inštitút upravený Civilným sporovým poriadkom, o ktorom rozhoduje vždy okresný súd (§ 324 ods. 2 CSP).
Naopak, Správny súdny poriadok neupravuje inštitút neodkladného opatrenia, ani podobne široký procesný prostriedok dočasnej ochrany účastníka. Inštitút odkladného účinku správnej žaloby (§ 182 až 189 S.s.p.) nie je takým inštitútom; totiž, nejde o samostatný procesný nárok, ale len o rozšírenie účinkov, ktoré sú inak s podaním správnej žaloby spojené. Správne súdy tak nemajú právomoc konať o neodkladnom opatrení podľa § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku. 16.
Uvedené závery sú v celom rozsahu použiteľné aj na prerokúvanú vec. Navrhovateľ sa celkom nepochybne domáha nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. CSP, hoci jeho dôvodnosť nevyvodzuje zo súkromnoprávneho vzťahu.
17. Okresný súd totiž správne zdôraznil, že právne vzťahy vyplývajúce zo štátnej služby profesionálnych vojakov podľa zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nemožno považovať za súkromnoprávne veci (uznesenie kompetenčného senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1KO 25/2018).
Navrhovateľ sa tak svojím návrhom domáha, aby sa služobným orgánom zakázalo uplatňovať voči nemu určité opatrenia, na ktoré sa tieto orgány považujú za oprávnené, a ktorých rešpektovanie podľa nich má tvoriť súčasť služobnej disciplíny navrhovateľa, ktorá je spojená s jeho služobným pomerom profesionálneho vojaka. 18.
Ako však už bolo uvedené, táto skutočnosť nie je pre posúdenie právomoci správneho súdu podstatná; keďže správny súd podľa § 2 a § 6 S.s.p. nemá právomoc na rozhodovanie o neodkladných opatreniach ani o inom obdobnom procesnom prostriedku ochrany. 19.
Právomoc na konanie o neodkladných opatreniach ako procesnom prostriedku má vo všeobecnosti súd podľa Civilného sporového poriadku. To však samo osebe neznamená, že ak sú splnené podmienky § 324 a 325 ods. 1 CSP, súd môže vydať neodkladné opatrenie s akýmkoľvek obsahom alebo na ochranu akéhokoľvek práva.
20. Judikatúra súdov už totiž dávnejšie vyslovila, že neodkladným opatrením nemožno brániť vo výkone právomoci inému orgánu verejnej moci (napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Obo 240/98, judikát R 123/1999, alebo jeho uznesenie sp. zn. 7 Cdo 59/2011).
Obdobne z § 336 a 337 CSP možno vyvodiť záver, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak povinnosť, ktorá sa ním ukladá, môže mať vecný súvis s následnou žalobou vo veci samej. Použitie formulácie „žaloba vo veci samej“ evokuje, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len v súvislosti s takou vecou (samou), v ktorej by bolo možné domáhať sa ochrany práva žalobou (§ 131 CSP) na súde, teda na ktorej prejednanie je daná jeho právomoc.
Tieto okolnosti však nie sú určujúce pri posudzovaní, či správny súd má právomoc na konanie o neodkladnom opatrení. Naopak, sú rozhodné pri posudzovaní otázky, či v danej veci možno nariadiť neodkladné opatrenie práve s navrhovaným obsahom práve voči kontradiktórnej strane a práve na ochranu toho práva, ktoré je označené v návrhu. Skúmanie týchto okolností je však úlohou civilného súdu, ktorý o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodovať. 21.
Z predostretých dôvodov tak kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd opodstatnene vyslovil nesúhlas s tým, že mu Okresný súd Martin postúpil prerokúvanú vec. Preto podľa § 18 ods. 4 S.s.p. vyslovil, že na prejednanie veci nie je daná právomoc správnych súdov. 22.
Rozhodnutím kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sú súdy viazané ( § 18 ods. 4 S.s.p.). 23. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 8 : 0. Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 21. apríla 2022