← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·23. 6. 2022

1SKomp/21/2022

ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200038.1

Vyhovuje
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Prešove
Sp. zn. 1. inštancie
1S/61/2021
IČS
9622200038
Citované
1× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zložený z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa (sudca spravodajca) a členov senátu, JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., Mgr. Dušana Čima, JUDr. Jaroslavy Fúrovej, JUDr. Jany Haluškovej, Mgr. Michala Novotného, JUDr. Nory Halmovej a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., o návrhu Krajského súdu v Prešove, ako súdu správneho, na rozhodnutie kompetenčného sporu medzi ním a Okresným súdom Prešov, vo veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 1S/61/2021 žalobcu: W.. V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.. N. XX, XXX XX W.Š., proti žalovanej: Obec Šarišské Michaľany, so sídlom Kpt. Nálepku 42/18, Šarišské Michaľany, takto

rozhodol:

Na prejednanie veci nie je daná právomoc správneho súdu.

Odôvodnenie

I.

1. Okresný súd Banská Bystrica na základe odporu žalovaného v upomínacom konaní proti platobnému rozkazu sp. zn. 18Up/11/2021 z 15. januára 2022 postúpil vec Okresnému súdu Prešov ako príslušnému súdu na rozhodnutie vo veci, v ktorej sa žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní z 21. decembra 2021 doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal zaplatenia 5.835 Eur s príslušenstvom. 2. V rámci žalobných bodov tvrdil, že žalovaný nesprávnym úradným postupom krátil dotáciu poskytovanú žalobcovi na základe Všeobecne záväzného nariadenia č. 04/2019 (ďalej len „VZN č. 04/19“) o 20% v období apríl 2020 až august 2020, keďže na to neboli splnené podmienky podľa § 6 ods. 12 písm. c/ zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 596/2003 Z. z“) v spojení s článkom 3 bod 5 VZN č. 04/19. 3. Okresný súd Prešov (ďalej len „okresný súd“) podaním č. k. 8C/11/2021-103 z 18. novembra 2021 postúpil vec Krajskému súdu v Prešove ako vecne príslušnému súdu. Okresný súd argumentoval v podstate tým, že žaloba sa týka činnosti obce v oblasti poskytovania dotácií základnej umeleckej škole na základe zákona č. 596/2003 Z. z. Okresný súd svoju argumentáciu oprel aj o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn 3Rks/2/ 2014 z 06.10.2015. Vec je na Krajskom súde v Prešove vedená pod sp. zn. 1S/61/2021.

II.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) podaním č. k. 1S/61/2021-109 zo 04. februára 2022 vyslovil nesúhlas s postúpením veci Okresným súdom Prešov s tým, že žalobca sa podľa žalobného petitu domáha výlučne zaplatenia uvedenej sumy z titulu nevyplatenia dotácií v plnej výške. Postavenie žalovaného, ako subjektu verejného práva podľa mienky krajského súdu nemá vplyv na tú skutočnosť, že žalobca sa domáha vydania rozhodnutia na plnenie v súkromnoprávnej veci. Vzhľadom na prezentované skutočnosti krajský súd ustálil záver, že podaná žaloba, nie je správnou žalobou, a preto postupom podľa § 18 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) vec predložil na rozhodnutie Kompetenčnému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len kompetenčný senát“).

III.

5. Kompetenčný senát prejednal predložený kompetenčný spor ako spor o právomoc, ktorý vznikol medzi správnym súdom a iným súdom podľa § 18 ods. 4 S.s.p. a dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Prešove s postúpením veci je dôvodný, pretože na prejednanie veci nie je daná právomoc správneho súdu.

6. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

7. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

8. Podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

9. Kompetenčný senát skúmal, či vec predložená po jej postúpení civilným súdom správnemu súdu patrí alebo nepatrí do správneho súdnictva. Z § 3 C.s.p. vyplýva, že právomoc súdov v civilnom sporovom konaní je viazaná na súkromnoprávne spory a súkromnoprávne veci. Odlišnú právomoc majú správne súdy, ktoré v súlade s § 6 S.s.p. preskúmavajú zákonnosť rôznych foriem činnosti verejnej správy. Pre určenie, či konkrétna vec patrí do právomoci súdov v civilnom sporovom konaní alebo do právomoci správnych súdov, je preto rozhodujúce, či medzi účastníkmi súdneho konania existuje súkromnoprávny vzťah alebo administratívnoprávny vzťah.

10. Prejednávaný kompetenčný spor medzi krajským súdom a okresným súdom je v podstate založený na tej skutočnosti, či má žalobu na plnenie titulom nevyplatenej výšky dotácie poskytnutej žalobcovi ako zriaďovateľovi súkromnej základnej umeleckej školy podľa zákona č. 596/2003 Z. z. prejednať a rozhodnúť súd v rámci civilného alebo správneho súdnictva. Okresný súd v tomto kontexte videl predmet prieskumu v rámci správneho súdnictva v tom smere, že žalovaný ako správny orgán poskytuje dotácie na základe zákona č. 596/2003 Z. z. Krajský súd zastával názor, že správny súd nemá právomoc rozhodovať spor o peňažné plnenie, ktorého sa žalobca na základe podaného návrhu domáhal.

11. Kompetenčný senát v tejto súvislosti uvádza, že rozhodovacia prax sa v obdobných prípadoch ustálila v tom smere, že rozhodovanie vo veciach peňažného plnenia nemôže byť predmetom prieskumu v rámci správneho súdnictva. (napr. rozhodnutia Kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1KO/40/2017, sp. zn. 1KO/42/2017, 1KO/44/2017, 1KO/46/2017 a 1KO/2/2016).

12. V tejto súvislosti sa obdobným vzťahom spôsobilého predmetu správneho prieskumu zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 8Sžk/31/2018 z 12. decembra 2018 v ktorom akcentoval, že: „ .

. . kasačný súd poznamenáva, že správny súd je oprávnený (v prípade ak zistí dôvodnosť žaloby) rozhodnúť len o zásahu ako takom (viď. bod 29), teda posúdiť či nárok na vyplatenie dotácie žalobcovi vznikol a či žalobca splnil podmienky na jej vyplatenie, o konkrétnej výške dotácie, vzhľadom na originálnu normatívnu právomoc mestského zastupiteľstva, však správny súd v tomto konaní oprávnený rozhodovať

nie je. V prípade, ak by po vyčerpaní zákonných prostriedkov správneho súdu, ktorý by v súlade s ust. § 262 ods. 1, ods. 2 S.s.p. márne uložil žalovanému povinnosť obnoviť stav pred zásahom (tzn. vyplatiť dotáciu), žalobca naďalej trval na úhrade konkrétnej sumy, v konkrétnej lehote a konkrétnym spôsobom, v zmysle citovaných rozhodnutí kompetenčného senátu Najvyššieho súdu SR (viď. bod 21), by v tejto časti musel správny súd vysloviť svoju nepríslušnosť a vec postúpiť civilnému súdu.“

13. Z procesnoprávnej úpravy konania vyplýva, že súd je povinný posudzovať podanie účastníka konania podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 C.s.p. a § 55 ods. 3 S.s.p.). 14. Zo skutkových okolností prejednávanej veci vyplýva, že sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia konkrétnej sumy, vyplývajúcej z dotácie, ktorá mu mala byť poskytnutá na základe zákona č. 596/2003 Z. z. a VZN č. 04/19 v určitej výške. Je pravdou, že plnenie, ktorého sa žalobca domáha, vyplýva z poskytovania dotácií žalovaným, ako orgánom verejnej správy; táto skutočnosť však nemá vplyv na to, že žalobca v rámci bodov uvedených v žalobe nebrojil proti akémukoľvek rozhodnutiu orgánu verejnej správy. Práve naopak, žalobca sa odvoláva na podmienky poskytovania dotácie upravené v zákone č. 596/2003 Z. z. a VZN č. 596/2003 Z. z. Predmetom súdneho konania preto nie je prieskum rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy (§ 6 S.s.p.) v rámci správneho súdnictva, ale posúdenie právneho nároku žalobcu na konkrétne peňažné plnenie v rámci právomoci civilného súdu.

15. Kompetenčný senát si je vedomý, že týmto rozhodnutím dochádza k istému názorovému posunu v rámci jeho rozhodovacej činnosti prezentovanej v obdobnej veci vedenej pod sp. zn. 1KO/9/2021, avšak vzhľadom na predostreté skutočnosti uvedený názor považuje za prekonaný.

16. Z predostretých dôvodov kompetenčný senát dospel k záveru, že Krajský súd v Prešove namietal postúpenie veci Okresným súdom Prešov dôvodne a v prejednávanom prípade na základe uvedených skutkových okolností nejde o vec patriacu do právomoci správneho súdnictva; preto kompetenčný senát v zmysle § 18 ods. 4 Správneho súdneho poriadku vyslovil, že na prejednanie veci nie je daná právomoc správneho súdu.

17. Kompetenčný senát avšak v tomto kontexte akcentuje, že prijatý záver, že vec patrí do právomoci súdov v civilnom sporovom konaní, nie je bezpodmienečný. Úlohou civilného súdu preto bude prostredníctvom odstraňovania vád podania žalobcu posúdiť (§ 129 v spojení s § 10 C.s.p.), či s ohľadom na charakter návrhu vo veci samej prejednávaný prípad vôbec patrí do právomoci súdov, a či nemal, vzhľadom na návrh, ktorým žalobca v zásade brojí proti postupu správneho orgánu pri vyplácaní dotácií, najskôr rozhodnúť príslušný orgán verejnej správy.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté v pomere hlasov 7:1.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 23. júna 2022

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 1SKomp/21/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik