1SKomp/22/2022

UZNESENIE

Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v zložení z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., (sudkyňa spravodajkyňa) , Mgr. Michala Novotného, Mgr. Dušana Čima, JUDr. Jaroslavy Fúrovej, JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Jany Haluškovej, o návrhu Krajského súdu v Bratislave ako súdu správneho, na rozhodnutie kompetenčného sporu medzi ním a Okresným súdom Liptovský Mikuláš, v spore vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/33/2022 medzi navrhovateľom: R. X., adresa trvalého pobytu: D.. R. M. XXX/X, XXX XX T., dátum narodenia: XX. H. XXXX, právne zastúpený: Weis & Partners, s.r.o., so sídlom Ivánska Cesta 30/B, 821 04 Bratislava, a odporcom: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 258/8, Bratislava, takto

rozhodol:

Na prejednanie veci nie je daná právomoc správneho súdu.

Odôvodnenie

I. Predmet konania vo veci

2. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením zo dňa 24. januára 2022 postúpil predmetnú vec vedenú na tomto súde pod sp. zn. 4C/3/2022, Krajskému súdu v Bratislave s odôvodnením, že nie je príslušný na rozhodnutie. Podľa názoru tohto súdu sa navrhovateľ ako profesionálny vojak domáha voči ústrednému orgánu štátnej správy nariadenie neodkladného opatrenia. Povinnosť podrobiť sa očkovaniu je upravená v § 134 ods. 1 písm. p) bod 2 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákaz diskriminácie je upravený v § 4 tohto zákona. Povaha právnej úpravy štátnej služby profesionálnych vojakov má kódexový charakter a použitie Zákonníka práce je v prevažnej časti vylúčené. V tejto súvislosti podporne poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1KO/26/2020, zo dňa 25. novembra 2020, ECLI:SK:NSSR:2020:1318200914.1. 3. Krajský súd v Bratislave predložil listom zo dňa 3.marca 2022 vec v súlade s § 18 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len SSP) kompetenčnému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len Kompetenčný senát) z dôvodu, že podľa jeho posúdenia predmetná vec nepatrí do správneho súdnictva. Poukázal na to, že neodkladné opatrenie nie je možné aplikovať na správne súdne konanie. Navyše, vo vzťahu k navrhovateľovi ešte nebolo vydané žiadne rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým by sa zasiahlo do jeho subjektívnych práv. Krajský súd v Bratislave tiež uviedol, že v danej veci nejde o rozhodovanie odporcu v rámci služobného pomeru konkrétneho profesionálneho vojaka.

4. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) zriadený podľa § 8 CSP prejednal predložený kompetenčný spor ako spor o právomoc, ktorý vznikol medzi správnym súdom a iným súdom podľa § 18 ods. 4 SSP. Podľa § 3 Civilného sporového poriadku súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Podľa § 4 Civilného sporového poriadku iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon. Podľa § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom a podľa § 6 ods. 1 rovnakého zákona správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 5. Kompetenčný senát už vo svojej judikatúre zdôraznil, že pre vymedzenie pojmu súkromnoprávneho sporu a súkromnej veci v zmysle § 3 CSP nie je rozhodujúce petit žaloby (návrhu), ale zásadne príslušná hmotnoprávna úprava právneho vzťahu, z ktorého vznikajú či majú vzniknúť práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom sporu v danej veci (naposledy napr. uznesenia sp. zn. 1 SKomp 2/2021, 1 SKomp 3/2021 a 1 SKomp 6/2021 s obsiahlym odôvodnením a citáciou prejudikatúry). Zároveň však kompetenčný senát v týchto uzneseniach dospel k záveru, že ak je predmetom konania právo alebo povinnosť, ktoré majú svoj základ nie v hmotnom, ale výlučne v procesnom práve, potom nemožno hovoriť o súkromnoprávnom spore alebo súkromnoprávnej veci. Takým prípadom je aj neodkladné opatrenie, ktoré je procesným inštitútom upraveným v § 324 a nasl. CSP. Právo na nariadenie neodkladného opatrenia nemá svoj pôvod v hmotnom práve, ale len v citovaných ustanoveniach procesného práva, v ktorom sú upravené aj jeho predpoklady (§ 325 ods. 1 CSP) a obsah (§ 325 ods. 2 CSP). Predmetom konania o neodkladnom opatrení tak nie je súkromnoprávny spor ani iná súkromnoprávna vec, ale procesný nárok navrhovateľa na to, aby súd nariadil neodkladné opatrenia ako osobitný procesný prostriedok neodkladnej ochrany práva. 6. Kompetenčný senát vo svojej novšej judikatúre (porov. citované uznesenia sp. zn. 1SKomp

Správne súdy tak nemajú právomoc konať o neodkladnom opatrení podľa § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku. 7. Uvedené závery sú v celom rozsahu použiteľné aj na prerokúvanú vec. Navrhovateľ sa celkom zreteľne domáha nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. CSP, hoci jeho dôvodnosť nevyvodzuje zo súkromnoprávneho vzťahu. Okresný súd totiž správne zdôraznil, že právne vzťahy vyplývajúce zo štátnej služby profesionálnych vojakov podľa zákona č. 281/ 2015 Z. z. nemožno považovať za súkromnoprávne veci (porov. uznesenie kompetenčného senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1KO 25/2018). Navrhovateľ sa tak svojím návrhom domáha, aby sa služobným orgánom zakázali uplatňovať voči nemu určité opatrenia, na ktoré sa tieto orgány považujú za oprávnené a ktorých rešpektovanie podľa nich má tvoriť súčasť služobnej disciplíny navrhovateľa, ktorá je spojená s jeho služobným pomerom profesionálneho vojaka. Ako však už bolo uvedené, to pre posúdenie právomoci správneho súdu nie je podstatné. Podstatné totiž je, že správny súd podľa § 2 ani podľa § 6 SSP nemá právomoc na rozhodovanie

posudzovaní, či správny súd má právomoc na konanie o neodkladnom opatrení. Naopak, sú rozhodné pri posudzovaní otázky, či v danej veci možno nariadiť neodkladné opatrenie práve s navrhovaným obsahom práve voči danému odporcovi (povinnej strane) a práve na ochranu toho práva, ktoré je označené v návrhu. Skúmanie týchto okolností je však úlohou civilného súdu, ktorý o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodovať.