1SKomp/23/2022
ECLI:SK:NSSSR:2022:5922200163.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 6S/34/2022
- IČS
- 5922200163
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v zložení z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. (sudca spravodajca), JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., Mgr. Dušana Čima, JUDr. Jaroslavy Fúrovej, JUDr. Nory Halmovej, JUDr. Jany Haluškovej, Mgr. Michala Novotného, o návrhu Krajského súdu v Bratislave ako súdu správneho, na rozhodnutie kompetenčného sporu medzi ním a Okresným súdom Ružomberok, v spore vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/34/2022 medzi žalobcom: O. Č., adresa trvalého pobytu: U. U. XX, XXX XX, dátum narodenia: XX. D. XXXX, a žalovaným: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, takto
rozhodol:
Nesúhlas s postúpením veci nie je dôvodný.
Odôvodnenie
I.
1. Žalobca sa domáha návrhom na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 25. januára 2022 podaným na Okresný súd Ružomberok, aby tento súd uložil žalovanému zákaz vyžadovať od žalobcu podrobenie sa očkovaniu proti ochoreniu COVID-19, zákaz vydať akt prikazujúci žalobcovi podrobiť sa očkovaniu proti ochoreniu COVID-19, zákaz vyžadovať od žalobcu preukázanie sa dokladom o podrobení sa očkovaniu proti ochoreniu COVID-19, povinnosť zdržať sa uloženia sankcie voči žalobcovi z dôvodu nepodrobenia sa žalobcu očkovaniu proti ochoreniu COVID-19 a zákaz diskriminovať žalobcu z dôvodu jeho nepodrobenia sa očkovaniu proti ochoreniu COVID-19. 2. Okresný súd Ružomberok uznesením, č. k.: 9Cpr/2/2022-129, zo dňa 28. januára 2022, ECLI:SK:OSRK:2022:5922200163.1, postúpil predmetnú vec, vedenú na tomto súde pod sp. zn. 9Cpr/2/2022, Krajskému súdu v Bratislave s odôvodnením, že nie je príslušný na rozhodnutie. Podľa názoru tohto súdu medzi žalobcom a žalovaným je verejnoprávny vzťah, v ktorom by mal konať správny súd. V tejto súvislosti podporne poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 459/2020, zo dňa 24. septembra 2020 a
uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1KO/26/2020, zo dňa 25. novembra 2020, ECLI:SK:NSSR:2020:1318200914.1. 3. Krajský súd v Bratislave predložil listom zo dňa 21. februára 2022 vec v súlade s § 18 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len SSP) kompetenčnému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len kompetenčný senát) z dôvodu, že podľa jeho posúdenia predmetná vec nepatrí do správneho súdnictva. Poukázal na to, že neodkladné opatrenie nie je možné aplikovať na správne súdne konanie. Navyše, vo vzťahu k navrhovateľovi ešte nebolo vydané žiadne rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým by sa zasiahlo do jeho subjektívnych práv. Krajský súd v Bratislave tiež uviedol, že v danej veci nejde o rozhodovanie žalovaného v rámci služobného pomeru konkrétneho profesionálneho vojaka.
II. Podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v účinnom znení (ďalej len CSP) súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov) štátna služba je činnosť, ktorou profesionálny vojak plní úlohy vyplývajúce z tohto zákona a z osobitných predpisov. Podľa § 39 ods. 1 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov služobný pomer vzniká odo dňa určeného v personálnom rozkaze o prijatí občana do štátnej služby, ak občan tento deň nastúpi do štátnej služby a zloží vojenskú prísahu.
III.
4. Z § 3 CSP vyplýva, že právomoc súdov v civilnom sporovom konaní je viazaná na súkromnoprávne spory a súkromnoprávne veci. Odlišnú právomoc majú správne súdy, ktoré v súlade s § 6 SSP preskúmavajú zákonnosť rôznych foriem činnosti verejnej správy. Pre určenie, či konkrétna vec patrí do právomoci súdov v civilnom sporovom konaní alebo do právomoci správnych súdov, je rozhodujúce, či medzi účastníkmi súdneho konania existuje súkromnoprávny vzťah alebo administratívnoprávny vzťah. 5. Každý právny vzťah je determinovaný svojimi základnými prvkami. Sú nimi subjekty právneho vzťahu, objekt právneho vzťahu a obsah právneho vzťahu. Subjektmi právneho vzťahu rozumieme nositeľov práv a povinností v tomto právnom vzťahu. Objektom právneho vzťahu rozumieme to, čoho sa týkajú práva, právom chránené záujmy a povinnosti subjektov. Obsahom právneho vzťahu sú jednotlivé práva a povinnosti subjektov. Typické pre administratívnoprávne vzťahy je, že aspoň jeden subjekt musí mať postavenie orgánu (subjektu) verejnej správy a jednotlivé vzťahy vznikajú za účelom výkonu alebo organizácie verejnej správy (pozri k tomu bližšie Vrabko, Marián a kolektív. Správne právo hmotné. Všeobecná časť. Bratislava: C. H. Beck, 2018, ISBN 978-80-89603-68-8, strany 68 - 69). 6. Z podanej žaloby vyplýva, že predmet sporu sa dotýka práv a povinností pri výkone štátnej služby profesionálnych vojakov (ďalej len štátna služba) podľa zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov. Žalobca je profesionálny vojak vykonávajúci štátnu službu v služobnom pomere k Slovenskej republike. Kompetenčný senát poukazuje na to, že žalobca vykonáva štátnu službu v rámci služobného pomeru. Z § 39 ods. 1 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov vyplýva, že služobný pomer je naviazaný na výkon štátnej služby. Profesionálny vojak teda vykonáva štátnu službu podľa tohto zákona výlučne v rámci služobného pomeru. Kompetenčný senát sa preto nestotožňuje s názorom Krajského súdu v
Bratislave, že rozhodovanie tvoriace predmet sporu sa netýka služobného pomeru. 7. Pri posúdení subjektov právneho vzťahu je zrejmé, že žalobca v služobnom pomere k žalovanému nevystupuje v rovnocennom postavení. Žalovaný je podľa § 5 ods. 1 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov hlavným služobným úradom, ktorý v súlade s ods. 2 tohto ustanovenia má riadiace a kontrolné kompetencie. Tento vzťah nemá zmluvný základ, nakoľko v zmysle už uvádzaného § 39 ods. 1 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov služobný pomer vzniká na základe personálneho rozkazu o prijatí občana do štátnej služby. Takýto personálny rozkaz má charakter jednostranného právneho aktu. 8. Objektom právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je výkon štátnej služby. V zmysle § 2 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov je štátnou službou činnosť, ktorou profesionálny vojak plní zákonnom stanovené úlohy. Profesionálni vojaci sú súčasťou ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktoré sú v súlade s § 2 ods. 1 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v účinnom znení vytvorené za účelom zachovania mieru, zaručovania obrany Slovenskej republiky a na plnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným tak vzniká v rámci plnenia úloh, ktoré majú nesporne verejnoprávny charakter. 9. Žalovaný má podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v účinnom znení postavenie ústredného orgánu štátnej správy pre výstavbu, riadenie a kontrolu ozbrojených síl Slovenskej republiky. Vo vzťahu k žalobcovi v postavení profesionálneho vojaka teda vystupuje ako orgán štátnej správy podľa § 4 písm. a) SSP. 10. Jednotlivé práva a povinnosti medzi žalobcom a žalovaným sú determinované úlohami, ktoré plnia vojaci v rámci ozbrojených síl Slovenskej republiky. Povinnosti sú určené právnymi predpismi a jednostrannými rozhodnutiami v podobe vojenských rozkazov, nariadení, príkazov a pokynov na vykonávanie štátnej služby. Profesionálny vojak má špeciálny status, v rámci ktorého v subordinačných vzťahoch má dokonca obmedzené niektoré ústavné práva. Konkrétne povinnosti sú preto žalobcovi ukladané s cieľom realizácie už spomínaných úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky, kde vojak nevystupuje ako súkromnoprávna osoba, ale verejnomocenský subjekt. 11. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení, sp. zn. 1KO/25/2018, zo dňa 4. decembra 2018, ECLI:SK:NSSR:2020:1318200914.1, na ktoré poukazuje aj Okresný súd v Ružomberku, konštatoval, že vzťahy vyplývajúce zo zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov v účinnom znení majú verejnoprávnu povahu, kde tak zamestnávateľ ako aj profesionálny vojak sú zaradení do organizmu verejnej moci a účastnia sa na jej výkone. Kompetenčný senát konštatuje, že predmetné posúdenie je plne použiteľné aj na danú vec.
IV.
12. S ohľadom na posúdenie jednotlivých prvkov vzťahu medzi žalobcom a žalovaným dospel kompetenčný senát k názoru, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným má verejnoprávnu povahu. Je to administratívnoprávny vzťah, v rámci ktorého má minimálne žalovaný postavenie orgánu verejnej správy. Z tohto dôvodu kompetenčný senát rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia. 13. Toto uznesenie prijal kompetenčný senát jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 21. apríla 2022