← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·6. 10. 2022

1SKomp/27/2022

ECLI:SK:NSSSR:2022:1113227208.1

Nevyhovuje
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
4Sa/15/2022
IČS
1113227208
Citované
5× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zložený z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., Mgr. Dušana Čima, JUDr. Jaroslavy Fúrovej, JUDr. Nory Halmovej, JUDr. Jany Haluškovej (sudkyňa spravodajkyňa), Mgr. Michala Novotného a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v kompetenčnom spore medzi Krajským súdom v Bratislave ako správnym súdom a Okresným súdom Bratislava I, vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 4Sa/15/2022, vo veci žalobkyne Mgr. Oľgy Zambojovej, SPECTRUM, Krížna 4076/21, Bratislava - Staré mesto, IČO: 44931018, proti žalovanému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, IČO: 30853788, o zaplatenie 134,62 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Na prejednanie veci je daná právomoc správneho súdu.

Odôvodnenie

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I domáha, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 134,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne z tejto čiastky od 01. augusta 2011 do zaplatenia a „ďalšie súvisiace náklady“ s poukazom na § 60 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný o žalovanú čiastku znížil príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chráneného pracoviska (nájomné) za október 2011 s odôvodnením, že sa prepláca iba nájomné príslušné

štvrťroku. 2. Okresný súd Bratislava I (v ďalšom aj „okresný súd“) listom z 22. februára 2022 spor postúpil podľa § 43 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, ďalej aj „CSP“) Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu. Urobil tak na základe žalovaným dňa 24. januára 2022 vznesenej námietky vecnej nepríslušnosti a skutočnosti, že žalobkyňa sa od žalovaného orgánu verejnej správy domáha plnenia upraveného predpismi verejného práva. Okresný súd tiež vychádzal z rozhodnutia kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1KO/32/2018 zo dňa 18.06.2019. 3.

Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) s postúpením veci nesúhlasil, preto podľa § 18 ods. 4 Správneho súdneho poriadku (zák. č. 162/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, ďalej tiež „SSP“) vec predložil kompetenčnému senátu. Poukázal na priebeh doterajšieho

konania (od jeho začatia dňa 14.08.2013 bolo vo veci rozhodnuté v občianskoprávnom konaní okresným, krajským aj dovolacím súdom, ktorý zrušil rozsudky okresného a krajského súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie) a skutočnosť, že dovolací súd sa zaoberal aj námietkou nesprávneho zapísania veci do registra Cb na súde prvej inštancie (posudzovaním, či ide o občianskoprávnu alebo obchodnoprávnu vec sa teda podľa krajského súdu zaoberal aj vecnou príslušnosťou). K tejto otázke dovolací súd uviedol, že prejednaním a rozhodnutím veci na vecne a miestne príslušnom súde sudcami, ktorí podľa rozvrhu práce rozhodujú občianskoprávne spory nebola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku. Po vrátení veci okresnému súdu žalovaný doručil námietku vecnej nepríslušnosti súdu. Podľa názoru krajského súdu vec nie je možné prejednať a rozhodnúť v režime správneho súdnictva predovšetkým s poukazom na žalobkyňou formulovaný žalobný petit (správny súd nie je s výnimkou peňažnej a sankčnej moderácie

oprávnený rozhodovať o peňažnom plnení a už vôbec nie o úroku z omeškania). V režime správneho súdnictva by do úvahy prichádzala žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia (Oznámenia č. 212/§60/2011 o poskytnutí príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne a chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov za 2. štvrťrok 2011 z 25.07.2011, žalobkyni podľa jej slov doručeného 01.08.2011), avšak v čase podania žaloby (14.08.2013) bolo nevyhnutné podať tento typ žaloby v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu, ktorej zmeškanie nemožno odpustiť (§ 250b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Prejednanie žaloby žalobkyne v režime správneho súdnictva by tak nepochybne viedlo k jej odmietnutiu. Aj z uvedeného (podanie žaloby približne dva roky po uplynutí lehoty) možno podľa krajského súdu dovodiť, že žalobkyňa nemala úmysel podať žalobu v režime správneho súdnictva.

4. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) zriadený podľa § 8 CSP prejednal predložený kompetenčný spor ako spor o právomoc, ktorý vznikol medzi správnym súdom a iným súdom podľa § 18 ods. 4 SSP.

5. Podľa § 3 Civilného sporového poriadku súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. 6. Podľa § 4 Civilného sporového poriadku iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

7. Podľa § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom a podľa § 6 ods. 1 rovnakého zákona správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

8. Kompetenčný senát vo svojej judikatúre zdôraznil, že pre vymedzenie pojmu súkromnoprávneho sporu a súkromnej veci v zmysle § 3 CSP nie je rozhodujúci petit žaloby (návrhu), ale zásadne príslušná hmotnoprávna úprava právneho vzťahu, z ktorého vznikajú či majú vzniknúť práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom sporu v danej veci (naposledy napr. uznesenia sp.zn. 1SKomp/2/2021, 1SKomp/3/2021 a 1SKomp/6/2021).

9. Vzťahy upravené normami súkromného práva sú založené na princípoch právnej rovnosti ich subjektov. Práva a povinnosti tvoriace obsah súkromnoprávnych vzťahov vznikajú na základe prejavu vôle vyplývajúceho z princípu autonómie ich subjektov. To znamená, že jeden z účastníkov súkromnoprávneho vzťahu nie je oprávnený jednostranne ukladať povinnosti druhému účastníkovi a ani sám autoritatívne vynucovať splnenie povinnosti druhého účastníka súkromnoprávneho vzťahu. Verejnoprávne vzťahy sú založené na nerovnom právnom postavení ich subjektov, pretože orgány verejnej moci rozhodujú o právach a povinnostiach účastníkov na báze autoritatívnosti (ide o vzťahy vertikálne). Pre vyriešenie otázky, či ten- ktorý právny vzťah je súkromnoprávny alebo verejnoprávny je nevyhnutné zistiť, z ktorého právneho vzťahu sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok (predmet súdneho konania).

Uvedenie rozhodujúcich skutočností v žalobe umožňuje súdu analyzovať daný právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok a uskutočniť jeho právnu kvalifikáciu aj z pohľadu otázky právomoci súdu na konanie. 10. Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 25.07.2011 (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“) príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov (ďalej len "príspevok") sa poskytuje právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ak o tento príspevok písomne požiada najneskôr do konca prvého kalendárneho mesiaca štvrťroka nasledujúceho po štvrťroku, za

ktorý príspevok žiada. 11. Podľa § 60 ods. 2 písm. a) zákona o službách zamestnanosti za prevádzkové náklady chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, na ktorých úhradu sa poskytuje zamestnávateľovi príspevok, sa považujú nájomné a náklady na služby spojené s nájomným.

12. Podľa § 70 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti na konanie podľa § 12 písm. l), t), ac) a ad) a § 13 ods. 1 písm. e) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 13. Podľa § 70 ods. 5 zákona o službách zamestnanosti právoplatné rozhodnutia úradu sú preskúmateľné súdom v správnom súdnictve.

14. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný ako správny orgán pri rozhodovaní o žiadosti žalobkyne o poskytnutie príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov podľa § 60 zákona o zamestnanosti vydal rozhodnutie označené ako Oznámenie č. 212/§60/2011 zo dňa 25. júla

2011. Podľa tvrdení žalobkyne pri rozhodovaní o tomto nároku správny orgán ňou žiadanú sumu neoprávnene znížil o čiastku 119,62 eur (od ktorej žalobkyňa odpočítala 1,50 eur za poštovné a ku ktorej pripočítala „kolky“ v sume 16,50 eur za podanie žiadosti regionálnemu úradu verejného zdravotníctva), čím vznikol rozdiel vo výške žalovanej sumy 134,62 eur. Tento postup správneho orgánu žalobkyňa označila za svojvoľné vykladanie si zákona a domáha sa zaplatenia takto vyčísleného rozdielu.

15. Obdobný prípad posudzoval kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní sp.zn. 1KO/32/2018, v ktorom dospel k záveru o vecnej príslušnosti krajského (správneho) súdu. V uznesení zo dňa 18. júna 2019 sp.zn. 1KO/32/2018 uviedol, že „vzťah medzi žiadateľom o príspevok a úradom práce, sociálnych vecí a rodiny pri rozhodovaní o výške príspevku nie je vzťahom súkromnoprávnym, ale verejnoprávnym - ide o rozhodovanie orgánu štátnej správy; o nároku, ktorý v tomto konaní uplatňoval žalobca, nemôže rozhodovať v občianskom súdnom konaní Okresný súd Považská Bystrica. Konanie žalovaného o žiadosti žalobcu na poskytnutie príspevku podľa § 60 zákona č. 5/2004 Z.z. je konaním orgánu štátnej správy o práve právnickej osoby v oblasti verejnej správy, pričom ako už bolo spomenuté osobitný zákon o službách zamestnanosti neustanovuje pôsobnosť súdu v civilnom konaní, ani vlastnú úpravu priznania príspevku v nižšej ako požadovanej výške, resp. jeho nepriznania alebo krátenia neobsahuje.

V danej veci bez ohľadu na to, že žalobný petit nezodpovedá žalobnému petitu, aký sa vyžaduje pre správnu žalobu je zrejmé, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zákona č. 5/2004 Z.z., daná vec nepatrí do všeobecného občianskoprávneho súdnictva, ale patrí do súdnictva správneho“.

16. Kompetenčný senát v prejednávanej veci dospel k záveru, že dôvod na odklon od uvedeného názoru neexistuje. Proces poskytovania príspevku podľa § 60 zákona o službách zamestnanosti upravuje § 70 ods. 1 tejto právnej úpravy. Kompetenčný senát prihliadal aj na východiská uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 03. augusta 2016 sp.zn. 3Sžo/202/2015, ktorý bol publikovaný pod číslom R 66/16 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2016. V tomto rozhodnutí, posudzujúcom skutkovo a právne obdobnú vec, najvyšší súd dospel k záveru, že „Oznámenie“ je podľa jeho obsahu rozhodnutím správneho orgánu, od ktorého záviselo, či žalobcovi ako žiadateľovi bude príspevok poskytnutý po splnení zákonom ustanovených podmienok a podlieha súdnemu prieskumu napriek tomu, že nespĺňa zákonné náležitosti.

Najvyšší súd vychádzal zo skutočnosti, že zákon o službách zamestnanosti je voči Správnemu poriadku vo vzťahu subsidiarity, t.j. Správny poriadok sa použije rešpektujúc odchýlky pozitívne uvedené v osobitnom zákone o službách zamestnanosti.

17. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov kompetenčný senát dospel k záveru, že Krajský súd v Bratislave neopodstatnene vyslovil nesúhlas s tým, že mu Okresný súd Bratislava I postúpil prejednávanú vec. Vo vzťahu k tomuto záveru je bez relevancie, že vec bola doteraz prejednávaná v občianskom súdnom konaní. Podľa § 18 ods. 4 SSP preto kompetenčný senát vyslovil, že na prejednanie tejto veci je daná právomoc správneho súdu. Podľa § 18 ods. 4 SSP sú súdy týmto rozhodnutím viazané.

18. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 7 : 1 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 6. októbra 2022

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 1SKomp/27/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik