1SKomp/36/2022

1. Navrhovateľka je profesionálnou vojačkou slúžiacou v Ozbrojených silách Slovenskej republiky vyčleneným na plnenie úloh Vojenskej polície. Návrhom doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica z 21. januára 2022 sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa odporcovi malo I. zakázať, aby vyžadoval od navrhovateľa podrobenie sa očkovaniu proti ochoreniu Covid-19, II. zakázať, aby vydal akt prikazujúci, aby sa navrhovateľ podrobil takému očkovaniu, III. zakázať, aby od navrhovateľa vyžadoval preukázať sa dokladom o takomto očkovaní, IV. zdržať sa uloženia sankcií voči navrhovateľovi z dôvodu nepodrobenia sa takému očkovaniu, V. zakázať, aby diskriminoval navrhovateľa z dôvodu nepodrobenia sa takému očkovaniu. Okrem toho navrhovateľ žiadal priznať náhradu trov konania. 2. Okresný súd Banská Bystrica podaním sp. zn. 9C/4/2022 z 21. februára 2022 postúpil vec, Krajskému súdu v Bratislave s odôvodnením, že nie je príslušný na rozhodnutie. Podľa mienky Okresného súdu Banská Bystrica medzi žalobcom a žalovaným je verejnoprávny vzťah, v ktorom by mal konať správny súd. V tejto súvislosti podporne poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1KO/26/2020, zo dňa 25. novembra 2020. 3. Krajský súd v Bratislave predložil podaním z 13. mája 2022 vec v súlade s § 18 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len „SSP“) kompetenčnému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Kompetenčný senát“) z dôvodu, že podľa jeho posúdenia predmetná vec nepatrí do správneho súdnictva. Poukázal na to, že neodkladné opatrenie nie je možné aplikovať na správne súdne konanie. Navyše, vo vzťahu k navrhovateľovi ešte nebolo vydané žiadne rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým by sa zasiahlo do jeho subjektívnych práv. Krajský súd v Bratislave tiež uviedol, že v danej veci nejde o rozhodovanie žalovaného v rámci služobného pomeru konkrétneho profesionálneho vojaka.

4. Kompetenčný senát vo svojich predošlých rozhodnutiach už niekoľkokrát vyslovil záver, že konania, v ktorých sa žalobca domáha vydania neodkladného opatrenia, nie je možné prejednať v rámci správneho súdnictva. Uvedené platí bez ohľadu na charakter právnych vzťahov, ktoré sú predmetom daných konaní. Je to z dôvodu, že neodkladné opatrenie je procesný inštitút, ktorý je možné využiť len v konaniach podľa CSP.

. . súčasťou súkromného práva, a tak právne vzťahy, ktoré zakladá, nemožno považovať za súkromnoprávne vzťahy. Takým prípadom je aj neodkladné opatrenie, ktoré je procesným inštitútom upraveným v § 324 ods. 2 CSP). Predmetom konania o neodkladnom opatrení tak nie je súkromnoprávny spor ani iná súkromnoprávna vec, ale procesný nárok navrhovateľa na to, aby súd nariadil neodkladné opatrenia ako osobitný procesný prostriedok neodkladnej ochrany práva. Pri posudzovaní otázky, či konanie o neodkladnom opatrení má patriť do právomoci civilného súdu alebo správneho súdu, alebo iného orgánu verejnej moci, tak nie je rozhodujúca povaha samotného hmotnoprávneho vzťahu, na ktorého ochranu má navrhované neodkladné opatrenie slúžiť, ani navrhovaný obsah samotného neodkladného opatrenia.

.správny súd podľa § 2 ani podľa § 6 SSP nemá právomoc na rozhodovanie o neodkladných opatreniach ani inom podobnom procesnom prostriedku ochrany. Právomoc na konanie o neodkladných opatreniach ako procesnom prostriedku má vo všeobecnosti súd podľa CSP. To však samo osebe neznamená, že ak sú splnené podmienky § 324 a 325 ods. 1 CSP, súd môže vydať neodkladné opatrenie s akýmkoľvek obsahom alebo na ochranu akéhokoľvek práva. .

Naopak, sú rozhodné pri posudzovaní otázky, či v danej veci možno nariadiť neodkladné opatrenie práve s navrhovaným obsahom práve voči danému žalovanému (povinnej strane) a práve na ochranu toho práva, ktoré je označené v návrhu. Skúmanie týchto okolností je však úlohou civilného súdu, ktorý o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodovať.“